Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-40-2015.pdf
PDF · 95.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov JUDr. Ing. M. C., trvale bytom X. - D., X. XXX, t.č. U., C. G. XXXX/X, zastúpenej JUDr. N. W., advokátom so sídlom U., Námestie sv. Z. XX a I.. I. C., bytom U. - Y., B. XXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. marca 2015, č.k. 32P/52/2011-610 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení nedoplatku na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre mal. I. z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti vo výroku o nedoplatku na zročnom bežnom výživnom za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre maloletého I. vo výške 2.712,09 eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre maloletého I. vo výške 6.368,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, na osobitný účet maloletého I., spolu s určeným výživným z titulu tvorby úspor, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tamojší súd rozsudkom zo dňa 14.02.2013, č.k. 32P/52/2011-331 zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. I. majú obaja rodičia. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť mal. I. výživné sumou po 250 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 28.03.2011, z čoho čiastku 100 eur mesačne mal otec dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Dlžné výživné za obdobie od 28.03.2011 do 15.02.2013 pre maloletého I. vo výške 159,18 eur z titulu bežného výživného povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach spolu s určeným výživným po 20 eur, k rukám matky, od právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné za obdobie od 28.03.2011 do 15.02.2013 pre maloletého I. vo výške 2.312,90 eur z titulu tvorby úspor pre mal. I. povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach spolu s určeným výživným po 100 eur na osobitný účet mal. I., od právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Krajský súd v Trenčíne na základe podaného
odvolania zo strany oboch rodičov rozsudkom č.k. 4CoP/47/2013-434 zo dňa 21.08.2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. I. majú obaja rodičia potvrdil, vo výroku o určení povinnosti otca platiť výživné na mal. I. napadnutý rozsudok zmenil tak, že otca dieťaťa zaviazal povinnosťou platiť výživné na mal. I. vo výške 450 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov tak, že sumu 200 Eur je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa a sumu 250 Eur je povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletého. Vo výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Pri určení výšky nedoplatku na bežnom výživnom vychádzal zo súhlasných prejavov účastníkov, ktorí zhodne potvrdili, že za obdobie od 03.03.2011 do 14.06.2013 otec uhradil maloletému I. titulom bežného výživného sumu 2.775 eur. Nedoplatok na zročnom bežnom výživnom bol preto za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre maloletého I. vypočítaný na čiastku vo výške 2.712,09 eur (za 29 dní mesiaca 3/2011x 6,451eur/deň = 187,09 eur, za obdobie od 4/2011 do 5/2013, čo je 26 mesiacov x 200 eur mesačne = 5.200 eur a za 15 dní mesiaca 6/2013x 6,666 eur /deň = 100 eur spolu 5.487,09 eur, mínus uhradené výživné 2.775 eur) a súd povolil otcovi tento nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Pri výživnom pre mal. I. vo výške 250 eur mesačne titulom tvorby úspor mal otec výživnom uhradiť maloletému I. k rukám matky za obdobie od 03.03.2011 do 14.06.2013 spolu čiastku 6.858,87 eur. Matka a otec zhodne potvrdili, že z titulu tvorby úspor maloletému I. za uvedené obdobie otec neuhradil žiadnu čiastku. Otec maloletého trval na tom, že titulom vecného plnenia za obdobie od 03.03.2011 do 14.06.2013, maloletému I. uhradil spolu sumu 1.476,67 eur a žiadal túto čiastku započítať titulom výživného na mal. I.. Súd pri rozhodovaní o započítaní vecného plnenia otcom na potreby maloletého konštatoval, že nemohol v plnej miere akceptovať otcom predložené pokladničné doklady. Tieto boli usporiadané za 27 mesiacov v jednotlivých obálkach, pričom v každej z obálok bolo priemerne 10 pokladničných bločkov, s minimálne 5-imi až 10 položkami a k rozhodnutiu ktorá z položiek bola určená na potrebu dieťaťa bolo v danom prípade cca 1350 položiek. Matka uviedla, že sa s predloženými pokladničnými dokladmi oboznámila a potvrdila, že doklady sa týkali nákupu vecí - detského oblečenia, hračiek a rôznych druhov potravín ale spochybnila niektoré nákupy. Z uvedeného mal preto súd zato, že samotné nákupné doklady vystavené v rôznych predajniach nie sú ešte dôkazom o plnení vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vo forme vecného plnenia, keď z nich nebolo preukázané, či boli účelne pre potreby maloletého I. aj využité, lebo matka použitie takto zdokladovaných nákupov otca odmietla ako nerealizované. Platby poistného pre maloletého a platby stavebného sporenia, ktoré otec žiadal započítať na vecné plnenie boli realizované v rámci BSM a nemajú charakter výživného určeného pre maloleté dieťa, a preto tieto platby súd na vecné plnenie výživného zo strany otca nezapočítal. Vzhľadom k rozporným tvrdeniam oboch rodičov o poskytnutí vecného plnenia otcom v posudzovanom období, súd mal za primerané priznať otcovi vecné plnenie vo výške jednej tretiny preukazovaného vecného plnenia, čo predstavuje vecné plnenie počas jedného stretnutia otca s dieťaťom vo výške 2,27 eur (suma vecného plnenia podľa návrhu otca 1.476,67 eur:27 mesiacov=54,69 eur mesačne : 8 stretnutí mesačne = 6,83 na jedno stretnutie : 3). Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre maloletého I. preto súd určil sumou 6.368,50 eur (za 29 dní mesiaca 3/2011x 8,06 Eur/deň = 233,87, za obdobie od 4/2011 do 5/2013 čo je 26 mesiacov x 250 eur mesačne = 6.500 eur a za 15 dní mesiaca 6/2013x 8,33 eur/deň = 125 eur mínus suma 490,50 eur započítaná ako vecné plnenie otca na výživnom) a povolil ho otcovi splácať v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. v mesačných splátkach po 50,- eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a otec mal. dieťaťa.
Matka mal. dieťaťa podala odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti o nedoplatku na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor a navrhla rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre mal. I. vo výške 6.842,75 eur súd povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur na osobitný účet maloletého spolu s určeným výživným z titulu tvorby úspor. Nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor podľa názoru matky spočíva v tom, že súd bez dostatočnej opory vo výsledkoch vykonaného dokazovania započítal na toto výživné aj vecné plnenie, ktoré malo byť poskytnuté zo strany otca v rozsahu 490,50 eur, hoci matka z celkovo poskytnutého vecného plnenia zo strany otca na výživné uznala len časť vo výške 16,25 eur a súhlasila len so započítaním takejto sumy na plnenie tejto vyživovacej povinnosti otca. Uviedla, že podrobne preskúmala otcom predložené nákupné doklady a po ich preskúmaní zistila, že z týchto boli účelne pre potreby
dieťaťa využité len veci zakúpené v celkovej hodnote 16,25 eur a preto súhlasila len so započítaním tohto vecného plnenia na výživné pre maloletého. Otec okrem predloženia nákupných dokladov žiadnym iným spôsobom nepreukázal poskytnutie vecí uvedených v týchto nákupných dokladoch maloletému, pričom zo zoznamu vecí obsiahnutých v jednotlivých nákupných dokladoch je zrejmé, že v týchto sú mnohé veci, ktoré sa ani objektívne pre potreby maloletého využiť nedali. Úvaha súdu prvého stupňa o možnom vecnom plnení počas jedného stretnutia otca s dieťaťom vo výške 2,27 eur je len celkom hypotetická a nemá žiaden dôkazný základ a navyše nie je ani založená na zistení reálneho uskutočnenia všetkých stretnutí otca s dieťaťom v posudzovanom časovom období. Navyše súd sa vôbec nezaoberal tým, že ak by otec počas jeho stretnutí s dieťaťom vynaložil na kúpu drobností (potravín, či hračiek) pre maloletého takúto sumu, tak zrejme by takéto plnenie malo skôr charakter drobných darčekov pre maloletého a nešlo by o plnenie započítateľné na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Vyslovila názor, že pri úplnej absencii akýchkoľvek dôkazov o tom, že by veci obsiahnuté v nákupných dokladov predložených otcom boli maloletému vôbec odovzdané a boli účelne pre potreby maloletého aj využité, bolo možné na výživné otca voči maloletému poskytnuté vo forme vecného plnenia započítať len sumu 16,25 eur ako preukázanú sumu na základe zhodných tvrdení rodičov a nič viac. Pokiaľ súd prvého stupňa napriek tomu započítal v prospech otca celkovú sumu až 490,50 eur, tak v časti vo výške 474,25 eur urobil tak bez preukázania základných skutočností opodstatňujúcich takýto postup, a preto je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny, založený na nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň aj na nesprávnom právnom posúdení veci.
Otec mal. dieťaťa sa podaným odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tak, že nedoplatok na zročnom bežnom výživnom vo výške 2.712,09 eur mu súd povolí splácať v mesačných splátkach po 20 eur, spolu s určeným výživným a nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre mal. I. určí vo výške 5.500 eur a tento mu povolí splácať v mesačných splátkach po 50 eur na osobitný účet maloletého spolu s určeným výživným z titulu tvorby úspor. Nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor spočíva v tom, že súd započítal na výživné vecné plnenie iba vo výške 490,50 eur. Pokiaľ matka žiadala započítať sumu 16,50 eur, toto považoval za výsmech už len z toho dôvodu, že matka niekoľkokrát na súde uviedla, že prispieval maloletému vecným plnením cca 20 eur mesačne. Poukázal na to, že pôvodným rozsudkom zo dňa 14.02.2013 mu súd uznal celé vecné plnenie, a to vo výške 2.712,09 eur, pričom matka s touto sumou nesúhlasila a žiadala započítať iba 500 eur. Uviedol, že matka žiadnym iným dôkazom ako iba jej tvrdením nevyvrátila, že vecné plnenie dostala. Naopak na súde preukázal, že matka dostávala tašky s potravinami. Poukázal na priebeh e-mailovej komunikácie medzi ním a kolíznym opatrovníkom, kde opatrovníka informoval o priebehu stretnutia a písal, čo a za koľko mal. I. kúpil. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jeho odvolaniu.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k nasledovnému záveru:
Predmetom preskúmania odvolacím súdom je výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre mal. I. vo výške X.XXX,XX eur v mesačných splátkach po 50 eur a výrok, ktorým súd určil nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor pre mal. I. vo výške 6.368,50 eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne.
Predmetom konania v danej veci bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. I.. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.02.2013 č.k. 32P/52/2011-331 zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. I. majú obaja rodičia. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť mal. I. výživné sumou 250 eur mesačne s účinnosťou od 28.03.2011, z čoho čiastku 100 eur mesačne mal otec poukazovať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Zároveň určil zročné výživné spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Na základe odvolania oboch rodičov Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 21.08.2013 č.k. 4CoP/47/2013-434 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. I. majú obaja rodičia, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. I. vo výške 450 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2011 s tým, že sumu 200 eur mesačne uložil otcovi poukazovať k rukám matky a sumu 250 eur mesačne uložil
otcovi poukazovať na účet maloletého z titulu tvorby úspor. Vo výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov vzhľadom k rozporným tvrdeniam o poskytnutí vecného plnenia otcom v posudzovanom období na to, v akej výške, a v ktorom konkrétnom mesiaci zaplatil otec výživné, resp. poskytol iné vecné plnenie mal. dieťaťu s tým, že až po vykonaní vzájomného odsúhlasenia bude možné určiť presnú výšku zročného výživného od 03.03.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov. Súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov a vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku. Konštatoval, že vzhľadom na rozporné tvrdenia oboch rodičov o poskytnutí vecného plnenia otcom v posudzovanom období považoval za primerané priznať otcovi vecné plnenie vo výške 1/3-iny preukazovaného vecného plnenia, čo predstavuje vecné plnenie počas jedného stretnutia otca s dieťaťom vo výške 2,27 eur a takto ustálil nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor vo výške 490,50 eur, ktorú sumu započítal ako vecné plnenie otca na výživnom. Po takomto započítaní vecného plnenia v sume 490,50 eur mesačne, určil nedoplatok na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor v sume 6.368,50 eur.
Odvolací súd po preskúmaní veci súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, keď jeho právny názor je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývajú a zároveň aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Úvaha súdu prvého stupňa o možnom vecnom plnení otca počas jedného stretnutia s dieťaťom vo výške 2,27 eur je hypotetická, nie je založená na skutkových zisteniach, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania, ale len na voľnej úvahe súdu o možnej výške plnenia poskytnutého otcom počas jeho stretnutí s maloletým. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia rodičov o poskytnutí vecného plnenia otcom v posudzovanom období boli rozporné a otec žiadal pri započítaní vychádzať z predložených nákupných dokladov preukazujúcich nákup vecí pre dieťa, bolo potrebné, aby súd prvého stupňa vypočul rodičov k predloženým nákupným dokladom zo strany otca (samostatne ku každej položke zvlášť) a následne sám vyhodnotil, či išlo zo strany o otca o plnenie započítateľné na vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vzhľadom na charakter takéhoto plnenia, resp. či išlo len o nákup drobností (potravín, či hračiek) a nešlo by teda o plnenie započítateľné na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že dobrovoľné plnenie otca formou vecného plnenia, bolo síce prínosom pre maloletého, ale zakupovanie potravín, drobných hračiek nespĺňa charakter výživného, preto sa zásadne nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Pokiaľ ide o nákup ďalších vecí, napr. detského oblečenia, odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že samotné nákupné doklady predložené otcom nie sú ešte dôkazom o plnení vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vo forme vecného plnenia, keď z nich nie je zrejmé, či boli účelne pre potreby dieťaťa aj využité, preto je potrebné dôkladne k týmto plneniam zo strany otca oboch rodičov vypočuť.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení nedoplatku na zročnom výživnom z titulu tvorby úspor za čas od 03.03.2011 do 14.06.2013 pre mal. Martina podľa § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd povolil otcovi mal. dieťaťa splácať nedoplatok na zročnom bežnom výživnom na mal. I. vo výške 2.712,09 eur v mesačných splátkach po 50 eur, k rukám matky spolu s bežným výživným, v tejto časti bolo jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolacie námietky otca smerujú proti určeniu výšky mesačných splátok po 50 eur, keď otec žiadal, aby mu súd povolil nedoplatok na zročnom bežnom výživnom splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Odvolací súd s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky výživného na mal. I. v sume 450 eur mesačne a ktoré boli podrobne uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (rozsudok zo dňa 21.08.2013,č.k. 4CoP/47/2013-434) dospel k záveru, že nie je opodstatnené povoliť otcovi splácanie nedoplatku na zročnom bežnom výživnom v nižších splátkach, než ako boli určené súdom prvého stupňa. Pokiaľ sa otec v súčasnosti nachádza v zlej finančnej situácii odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, že otec vzal na seba neprimerané majetkové riziká, keď ukončil podnikanie v prosperujúcej obchodnej spoločnosti a svojím správaním sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Za tejto situácie pre posúdenie možností a schopností otca nie sú rozhodujúce jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery, ale je treba vychádzať z tej okolnosti, že otec si svoju súčasnú nepriaznivú situáciu
zapríčinil sám, nakoľko v predchádzajúcom období pri podnikaní bral na seba neprimerané majetkové riziká.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti vo výroku o povolení otcovi splácať nedoplatok na zročnom bežnom výživnom vo výške 2.712,09 eur v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vypočuť obidvoch rodičov za účelom zistenia, v akej výške poskytol otec dieťaťu vecné plnenie v období od 03.03.2011 do 14.06.2013 a následne vyhodnotiť, či dobrovoľné plnenie otca formou vecného plnenia spĺňa charakter výživného. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú na započítaní vecného plnenia na výživné pre maloletého, bude potrebné vypočuť rodičov k jednotlivým položkám nákupných dokladov predložených zo strany otca (samostatne ku každej položke) a následne vyhodnotiť, ktoré z plnení je započítateľné na vyživovaciu povinnosť otca k maloletému a takto určiť presnú výšku zročného výživného z titulu tvorby úspor.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .