Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-54-2015.pdf
PDF · 108.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky: B. M., bytom B. XX, proti odporcovi M. A., bytom N., Z. 13, zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/41/2006-279 zo dňa 20.11.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 2.775,02 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odmieta odvolanie navrhovateľky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 2.775,02 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že žiadala, aby odporca jej vyplatil sumu 180.000 Sk (5.974,91 Eur) a úroky. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté 19.02.2000 a rozvedené bolo rozsudkom zo dňa 23.02.2005 sp. zn. 1C/66/2004. Za trvania manželstva nadobudli automobil značky Citroen Xsara, rok výroby 2002, ktorý kúpili na lízing, za čo zaplatili akontáciu v sume 260.000 Sk. V tom čase mali úspory 530.000 Sk na spoločnom účte. Tvrdila, že odporca jej dal sumu iba sumu 70.000 Sk. Po úprave návrhu žiadala, aby jej odporca vyplatil sumu 160.000 Sk (5.311 Eur) s 13 % úrokom z omeškania od 01.01.2004 do zaplatenia.
Odporca namietal tvrdenia navrhovateľky a súhlasil iba s tým, že zo spoločných prostriedkov bola vyplatená akontácia v sume 260.000 Sk. Leasingové splátky neboli splácané zo spoločného účtu. Nedisponovali sumou 530.000 Sk ani v čase rozvodu ani v čase rozchodu. Pracovali v zahraničí, avšak zarobené finančné prostriedky míňali. V čase rozvodu manželstva navrhovateľka súhlasila s vyplatením sumy 130.000 Sk, pričom suma 70.000 eur bola vyplatená. Sumu 60.000 Sk jej nevyplatil, lebo vyplatením zostatku podmienila navrhovateľka súhlas s rozvodom. Navrhol prikázať mu do výlučného vlastníctva automobil značky Citroen Xara a navrhovateľke vyplatiť sumu 60.000 Sk.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 12.03.2013, č.k. 2C/41/2006-207 rozhodol vo veci tak, že uložil odporcovi uhradiť na vyrovnanie podielu navrhovateľke z BSM sumu 196,72 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/70/2012-227 zo dňa 21.05.2013 potvrdený v časti o zamietnutí návrhu čo do úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti bol zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania a citujúc ust. § 3 ods. 1, § 134, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadal BSM v širšom zmysle vyhodnotiac aj nakladanie s majetkom do neho patriaceho počas trvania manželstva v súlade s dobrými mravmi. Z dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.02.2000, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.02.2005 sp. zn. 1C 66/2004. Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňom 19.04.2005. Týmto dňom teda došlo k zániku manželstva a aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania ( ďalej len BSM ). Účastníci konania však nežili spolu ako manželia od začiatku roka 2003, spolu ani nehospodárili, ani spoločne nenakladali so spoločným majetkom. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadne vyporiadania BSM bol na súd dňa 17.02.2006 podaný návrh na vyporiadanie BSM v zmysle § 149 OZ.
prvostupňový súd najprv ustálil okruh veci patriacich do BSM, z ktorých vylúčil aj motorové vozidlo zn. Citroen Xara dôvodniac, že v čase zániku manželstva uvedené vozidlo užíval odporca len ako leasingový nájomca, jeho vlastníkom bola leasingová spoločnosť, nie odporca. uvedené vozidlo preto nemohlo byť predmetom vyporiadania BSM, keďže vlastníctvo k nemu odporca nadobudol až po zániku manželstva. Z osobných tvrdení účastníkov konania tiež zistil, že chladnička a video do BSM nepatria, a že tam patria len finančné prostriedky, ktoré si spoločne zarobili v práci v zahraničí v Taliansku. Výška týchto finančných prostriedkov bola medzi účastníkmi sporná.
Súd prvého stupňa vo vzťahu k leasingovým splátkam dospel k záveru, že mesačné lízingové splátky boli splatené len odporcom na základe pôžičky od manželov T. a že uvedené vozidlo užíval len odporca, ktorý ho po splatení aj sám predal a preto by nebolo v súlade s dobrými mravmi, aby bola aj navrhovateľka postihnutá splácaním vozidla, ktoré reálne nikdy neužívala. Preto súd nezapočítaval do masy BSM aj dlh vzniknutý z lízingu pre rozpor s dobrými mravmi. Lízingová zmluva ( na vozidlo ) bola podpísaná odporcom dňa 14.11.2002 ( znie na jeho meno ) a v tento deň bola odporcom zložená aj záloha na lízingové splátky v sume 259.950,- Sk ( po prepočte vtedy platným výmenným kurzom 41,519 Sk za 1 euro sa jedná o sumu 6.260,99 eur ).
Tiež bolo zistené, že odporca navrhovateľke doposiaľ na vyporiadanie BSM uhradil sumu 140.000,- Sk ( 70.000,- Sk + 40.000,- Sk + 20.000,- Sk + 10.000,- Sk ). Obaja účastníci potvrdili existenciu sumy 260.000,- Sk ( ako zálohy na lízing ). Navrhovateľka tvrdila, že existovali aj ďalšie ich spoločné finančné prostriedky, ktoré zarobili v Taliansku v roku 2002, čo odporca poprel a udával, že peniaze spotrebovali. Z účtu na meno odporcu v Taliansku bolo pred ich odchodom z Talianska domov na Slovensko dňa 18.10.2002 vybratých 7.016,69 eur ( túto sumu potvrdili obaja účastníci konania ), následne bolo na účet vedený v Tatrabanke dňa 22.10.2002 vložených 7.000,- eur. Dňa 11.11.2002 bol vykonaný výber z účtu v Tatrabanke vo výške 2.500,- eur ( teda pred vyplatením zálohy na lízing dňa 14.11.2002 ) a až následne po úhrade zálohy na lízingové splátky boli vykonané výbery dňa 15.11.202 v sume 1.500,- eur, dňa 29.11.2002 v sume 750,- eur a dňa 11.12.2002 v sume 1.000,- eur. Z uvedeného teda vyplýva záver, že na zálohu na lízingové splátky bola z účtu v Tatrabanke použitá suma 2.500,- eur a suma 3.760,99 eur ( ako rozdiel sumy 6.260,99 eur a suma 2.500,- eur ), musel mať odporca k dispozícii mimo finančných prostriedkov na tomto účte. Teda ak odporca tvrdí, že iné finančné prostriedky k dispozícii okrem sumy 7.000,- eur nemali, nemožno vzhľadom k tomuto zisteniu, jeho tvrdeniu prisvedčiť. Ak by iné finančné prostriedky nemal k dispozícii, na zálohu na lízingové splátky by vykonal výber z účtu na celú sumu akontácie. O iných finančných prostriedkoch ( okrem výberu peňazí z účtu v banke v Taliansku ) svedčí aj výpoveď navrhovateľky a to, že posledná výplata ( u nej v sume 2.932,88 eur ) nebola vložená na účet a zobral ju domov ( odporca ) v hotovosti. Uvedenému tvrdeniu svedčí aj výpoveď svedkyne Špičkovej, ktorá potvrdila tak príjem oboch účastníkov v Taliansku, ako aj z akých prostriedkov žili a že si vysoký obnos peňazí viezli obaja domov, aj keď sa nevedela presne vyjadriť k výške. V konečnom dôsledku zarobenú sumu 500.000,- Sk v Taliansku potvrdila aj samotná právna zástupkyňa odporcu, aj keď s dodatkom, že 1/3 z nich bola použitá na život. Po zaplatení zálohy na lízingové splátky dňa 14.11.2002
a výbere sumy 2.500,- eur z účtu v Tatrabanke ostala na účte suma 4.510,- eur ( celková suma na účte ku dňu výberu 7.010 eur - výber 2.500,- eur ). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že účastníci konania mali ku dňu zaplatenia lízingových splátok spolu k dispozícii sumu 10.770,99 eur ( 7.010,- eur na účte a iné finančné prostriedky použité na lízing v sume 3.760,99 eur ). Podľa súdu prvého stupňa je obtiažné uveriť tvrdeniu odporcu, že ostatné peniaze ( aj keby sa jednalo len o prebytok na účte ) minuli na spoločný život, v podstate do konca roka 2002 (kým boli spolu ako manželia) len v trvaní jedného mesiaca a pár dní. Odporca nepreukázal, aby navrhovateľka zostatok finančných prostriedkov minula sama, resp. aby nimi nakladala. Preto súd považoval sumu 10.770,99 eur za reálne preukázanú dôkazmi a za masu finančných prostriedkov patriacich do BSM. Túto sumu súd prepočítal na menu SK podľa vtedy platného kurzu ( 41,519 SK = 1 euro ), čo činí 447.200,73 Sk ( súd konštatoval nižšiu sumu ako udávala právny zástupkyňa odporcu ). Keďže následne od začiatku roka 2003 účastníci konania už nežili manželským životom, spoločne sa už nestarali o domácnosť a nevytvárali spoločne hodnoty patriace do BSM, súd prvého stupňa dospel k záveru, že je nutné na uvedené prihliadať a pojať do masy BSM finančné prostriedky, ktoré spolu účastníci konania zarobili ako manželia do konca roka 2002 a ktorých suma bola spôsobom a dôkazmi vyššie uvedenými preukázaná. Je pravdou, že manželia časť finančných prostriedkov aj spotrebovali na bežný život, avšak určite sa nemohlo jednať o také sumy, ako udával odporca, najmä ak mali v práci zabezpečené ubytovanie a stravu, naviac mali tzv. tringeľty. V konaní nebolo rovnako relevantným spôsobom preukázané, že navrhovateľka mala prístup k spoločným peniazom a že ich minula sama, či spolu s odporcom, tak ako to bolo tvrdené. Ostatné dôkazy zo strany účastníkov, ktoré súdu predložili resp. navrhli vykonať a ktoré súd aj vykonal, súd nepovažoval za relevantné pre posúdenie veci do takej miery, aby došlo k zmene vyššie konštatovaného. Rovnako sa ďalej už nevyporiadaval so zostatkami na účtoch ku dňu zániku manželstva, nakoľko tieto sumy sú obsiahnuté v sume, ktorú súd považuje za sumu finančných prostriedkov patriacich do BSM.
V zmysle ust. § 150 OZ pri vyporiadaní prvostupňový súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, prihliadal pritom na znenie § 3 ods. 1 OZ. Obaja manželia sa rovnako pričinili o nadobudnutie spoločných vecí ( prácou v Taliansku ). Polovica uvedenej sumy ako podiel navrhovateľky sa rovná sume 223.600,37 Sk, pričom po odpočítaní už odporcom uhradenej sumy 140.000,- Sk, podiel navrhovateľky na výplatu činí sumu 83.600,37 Sk, po prepočte konverzným kurzom ( 30,126 Sk = 1 euro ) sa jedná o sumu 2.775,02 eur. Teda navrhovateľke patrí titulom vyrovnania BSM suma spolu 2.775,02 eur ( teda suma, ktorá zodpovedá zárobku navrhovateľky za 10/2012 ako to tvrdila v konaní ). Preto súd zaviazal odporcu na vyplatenie tejto sumy. Uvedené vyporiadanie BSM súd pokladal za jeho vyporiadanie v širšom slova zmysle a v súlade s dobrými mravmi pri zachovaní zásady, že vyporiadanie BSM musí byť vykonané v záujme oboch manželov - účastníkov konania a pri zachovaní zásady rovnosti podielov, keďže sa spoločne pričinili o ich nadobudnutie. Rovnako nesmie byť na ujmu manželovi, ak druhý manžel so spoločným majetkom nenakladá a nedrží ho. Ani jeden z nich nesmie byť ukrátený na svojich právach.
Pri vyporiadaní BSM súd prvého stupňa, keďže išlo o finančné prostriedky zarobené účastníkmi konania v mene euro v roku 2002, ich na účely vyporiadania BSM prepočítal na menu euro podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska za mesiac november 2002 ( mesiac návratu na Slovensko, 1 euro = 41,519 Sk) a následne zistený rozdiel ( ako výplatu patriacu navrhovateľke ) prepočítal podľa platného konverzného kurzu meny euro a slovenskej koruny. Uvedené súd považoval za spravodlivé, vzhľadom na rozdielnu výmennú hodnotu eura k slovenskej korune v tom čase ( roku 2002 ). Následne súd prepočítal zistenú sumu patriacu do BSM v slovenských korunách na menu euro podľa konverzného kurzu ( 30,126 Sk = 1 euro ), nakoľko k vyporiadaniu BSM dochádza až po zmene meny v Slovenskej republike a ak by navrhovateľka bola mala k dispozícii sumu ( v slovenských korunách ), ktorá jej patrí titulom vyporiadania BSM zamenila by ju na menu euro konverzným kurzom. Uvedený postup sa súdu javil ako najspravodlivejší a v súlade s dobrými mravmi.
Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti ako nepreukázaný zamietol.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľka proti výroku rozsudku, ktorým jej návrh v prevyšujúcej časti bol zamietnutý podala odvolanie, ale po zákonnej 15 dňovej lehote.
Proti vyhovujúcej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Súdu prvého stupňa vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie nároku. Tvrdil, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je jednoznačné, ako súd prvého stupňa dospel ku konečnej sumy. Uviedol, že príčinou rozvratu manželstva bola nevera navrhovateľky na Silvestra 31.12.2002, preto nie je potrebné pochybovať o tom, že do konca roku 2002 účastníci míňali finančné prostriedky na spoločný život a teda ich spotrebovali. Ak mal súd prvého stupňa za nedostatočne preukázané, ako účastníci naložili s finančnými prostriedkami od 14.11.2002 (uhradenie akontácie na OMV) do januára 2003, mal týmto smerom vykonať dokazovanie. Súd neurčil ani to, ktorý z účastníkov konania v danom období uskutočňoval výbery z účtu. V tomto smere mohla vypovedať napríklad matka odporcu, ktorá nebola v konaní vypočutá. Súd mal skúmať, ako účastníci nakladali so sumou 4.510 eur (ak ustálil, že k 14.11.2002 mali k dispozícii sumu 10.770,99 eur, z ktorých minuli 6.260,99 eur na akontáciu leasingu). Tiež mal skúmať, na čo boli použité výbery v dňoch 15.11.2002 vo výške 1.500 eur, 29.11.2002 vo výške 750 eur, 11.12.2002 vo výške 1.000 eur, 07.01.2003 vo výške 250 eur a 800 eur + 200 eur 18.01.2003, najmä keď ku zániku BSM tieto finančné prostriedky neexistovali. Ďalej poukázal na to, že obaja účastníci cestovali v januári 2003 do Talianska hľadať prácu, na túto cestu použili peniaze patriace do BSM, o čom svedčí výber zo dňa 07.01.2003. Boli účastníkmi dopravnej nehody na odstránenie následkov ktorej tiež použili peniaze patriace do BSM. Výber zo dňa 18.01.2013 realizovaný po ich návrate slúžil na pokrytie výdavkov účastníkov do doby, kým neodišli za prácou späť do Talianska.
Odporca prvostupňovému súdu vytýkal, že pri určení masy BSM nesprávne vychádzal zo sumy 10.770,99 eur, ktorú mali mať účastníci k dispozícii v novembri 2002. Uvedený záver nenáležite odôvodnil, mal prihliadať tiež na finančné prostriedky, ktoré minuli účastníci. Ku koncu roka 2002 mali účastníci k dispozícii na účte 1.015,94 eur, z ktorej sumy mal súd prvého stupňa vychádzať, tiež bola vyporiadaná suma použitá na akontáciu leasingu. Zvyšok masy BSM v sume 1.015,94 eur minuli účastníci na cestu do Talianska a na výdavky do doby, kým nezačala nová sezóna v roku 2003.
V ďalšom namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, keď vyhodnotil jeho tvrdenie, že ostatné peniaze minuli na spoločný život do konca roka 2002. Súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o úvahy, ale len o nesporne zistený skutkový stav. Prvostupňový súd tým odporcu ukrátil na jeho právach. Rovnako súd mohol konštatovať, že je obtiažne uveriť tvrdeniam navrhovateľky, že od novembra 2002 do januára 2003 neminuli žiadne peniaze. Rovnako uvádzanie „tringeltov“ ako zdroja príjmu nemožno akceptovať, nakoľko ich existencia ani výška nikdy nebola preukázaná. Namietal tiež to, že navrhovateľkou navrhnutí svedkovia vypovedali o existencii finančných prostriedkov, o ktorých mali vedieť len z rozprávania alebo vyjadrenia účastníkov.
Podľa odporcu prvostupňový súd nedostatočne zistil, čo všetko patrilo do BSM účastníkov tak, ako to bolo uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Rovnako za nesprávny považoval postup prvostupňového súdu, keď mal sumu 10.770,99 eur prepočítať kurzom 1 euro = 1,519 Sk a následne nevyporiadanú sumu prepočítal naspäť na eura konverzným kurzom 1 euro = 30,126 Sk. Účastníci zarábali finančné prostriedky v eurách a tie si v eurách doniesli na Slovensko. Nebol preto dôvod prepočítavať eurá na slovenské koruny a následne späť na eurá, čím sa celý kurzový rozdiel prenáša na odporcu a suma je počítaná prvostupňovým súdom kurzom v prospech navrhovateľky, keď narástla zo sumy 2.255 eur na 2.775,02 eur, čo je neprijateľné. Zmena meny je preto neopodstatnená.
Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľku na úhradu trov konania, prípadne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 119,25 eur.
K vzájomným odvolaniam sa účastníci konania nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. po tom, čo na úradnej tabuli súdu zverejnil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku dňa 06.11.2015 ( v zmysle ust. § 214 ods. 3 O.s.p.) zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a odvolanie navrhovateľky bolo podané po zákonnej lehote.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ).
Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ).
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 1, 3 OZ).
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov súd rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( § 150 OZ).
V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania boli manželia v čase od 19.02.2000 do 19.04.2005. Zánikom ich manželstva došlo aj k zániku ich BSM. Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, bolo na mieste, aby na základe návrhu o vyporiadaní rozhodol súd.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a na veci sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu. Z napadnutého rozhodnutie jednoznačne vyplýva logický postup súdu prvého stupňa pri vypočítavaní masy finančných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov konania. Odvolací súd preto v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku ohľadom výpočtu sumy 10.770,99 eur poukazuje a stotožňuje sa s ním. Uvedená suma bola vypočítaná ako suma 7.010 eur na účte v Tatrabanke ku dňu 14.11.2002, z ktorej bol realizovaný výber 2.500 eur na zálohu leasingu, ktorý predstavoval celkom sumu 6.260,99 eur, od ktorej súd odpočítal sumu 2.500 eur vybratú z účtu a rozdiel 3.760,99 eur vyhodnotil ako sumu, ktorá bola k dispozícii mimo finančných prostriedkov na účte. Správne preto k sume 7.010 eur pripočítal sumu 3.760,99 eur, čo prestavuje sumu 10.770,99 eur, ktorú pojal ako masu BSM a z ktorej vychádzal pri vyporiadaní BSM účastníkov konania. Správne súd prvého stupňa túto sumu prepočítal na Sk, teda menu platnú v roku 2002 na Slovensku vtedy aktuálnym kurzom a správne určil takto sumu 447.200,73 Sk. Išlo o sumu, ktorú účastníci konania spoločne zarobili v zahraničí ako manželia do konca roka 2002. Po zavedení meny euro v Slovenskej republike zákonom č. 659/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008 bolo nutné masu peňazí vo výške 447.200,73 Sk prepočítal konverzným kurzom (30,126 Sk = 1 euro) a určiť podiel pripadajúci navrhovateľke vo výške 223,60,37 Sk (447.200,73 Sk : 2). Zo sumy 223.600,37 Sk súd správne odpočítal uhradenú sumu 140.000 Sk, preto správne ustálil, že na výplatu podielu jej prináleží suma 83.600,37 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom je suma 2.775,02 eur.
Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, hodiacu sa na prejednávanú vec a to:
Ak jeden z manželov nakladá s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať (rozsudok NS ČR zo 17.01.2001 sp.zn. 22Cdo/2004 133/99).
Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (rozsudok NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. 22Cdo 2063/2005).
Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých súdom nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len vtedy, ak bude preukázané ich použitie v súlade s § 144 a nasl. OZ. To, samozrejme, vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť (rozsudok NS ČR z 20.06.2005 sp. zn. 22Cdo /1135/2005).
Vzhľadom na vykonané dokazovanie odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a len na zdôraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom ešte uvádza, že odporca nepreukázal, že finančné prostriedky spoločne nadobudnuté mali byť minuté na spoločný život do konca roku 2002 a mali byť aj takto spotrebované. Ak chcel preukázať uvedené, mal na tieto skutočnosti označiť dôkazy. V konaní bolo účastníkom podané súdom prvého stupňa poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., Odporca navrhol vypočuť, až v odvolacom konaní napríklad svoju matku, no nebolo možné na to vzhľadom na princíp neúplnej apelácie v odvolacom konaní prihliadať (§ 205a O.s.p.). Nie je možné súhlasiť s odvolateľom aj v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo sumy 10.770,99 eur. Súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje myšlienkové pochody, keď mal preukázané, že uvedená suma bola sumou, ktorú je potrebné vyporiadať v rámci BSM. Nie je pravdou, aby súd vychádzal iba z tvrdení navrhovateľky, svoje závery riadne odôvodnil vykonanými dôkazmi. Ak odporca tvrdil iné skutočnosti o výbere finančných prostriedkov ako aj o ich použití, bolo na ňom dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného, nakoľko z existencie týchto skutočností chcel vyvodiť pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Rovnako súd prvého stupňa správne prepočítaval kurzom finančné prostriedky vo vzťahu Sk a euro. V tejto súvislosti odvolací súd len uvádza, že ak bola leasingová záloha uhradená v slovenských korunách dňa 14.11.2002, bolo nutné prepočítať sumy zarobené v zahraničí účastníkmi konania v eurách na slovenské koruny.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním odporcu za správne a preto ho postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 prvá veta O.s.p.).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo navrhovateľke doručené dňa 21.11.2014, čo vyplýva z doručenky pripojenej v spise. Navrhovateľka svoje odvolanie proti zamietavej časti rozsudku mohla podať do 15 dní, t.j. do 08.12.2014, nakoľko deň lehoty 07.12.2014 bola nedeľa, preto posledným dňom podania odvolania mohol byť deň 08.12.2014. Z obálky pripojenej do spisu, ktorým navrhovateľka doručovala odvolanie vyplýva, že odvolanie bolo ňou podané na poštu dňa 09.12.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie navrhovateľka podala po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, teda podala ho oneskorene.
Za takéhoto stavu odvolací súd nemohol preskúmať navrhovateľkou napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti, nakoľko odvolanie proti nemu bolo podané oneskorene.
Odvolací súd preto postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie navrhovateľky ako odvolanie podané oneskorene odmietol.
O všetkých trovách konania bude rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súdom prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.