Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-2105-2015.pdf
PDF · 84.24 KB
No categories available
1Er/2105/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnených: 1./ mal. L. H., W.. XX. X. XXXX, F. U. XXX, 2./ mal. C. H., W.. XX. X. XXXX, F. U. XXX, zák. zast.: Y. H., W.. XX. XX. XXXX, F. U. XXX, pr. zast. JUDr. Evou Hlavnovou, advokátkou so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: C. H., W.. XX. X. XXXX, F. F. XX, zast. JANČI & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie dlžného výživného vo výške 808,16 eur a bežného výživného, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 107/2015, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii sa v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šutliakom sa dňa 11. 5. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 107/2015 na vymoženie dlžného výživného a bežného výživného, na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/60/2013 zo dňa 16. 10. 2013. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 067718 zo dňa 30. 6. 2015, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie dlžného výživného pre mal. oprávnenú 1./ vo výške 404,08 eur a dlžného výživného pre mal. oprávneného 2./ vo výške 404,08 eur, a ďalej bežného výživného vo výške 27,13 eur mesačne pre mal. oprávnenú 1./ a vo výške 27,13 eur mesačne pre mal. oprávneného 2./ od 1. 5. 2015 naďalej.
Dňa 17. 8. 2015 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii a exekútorský spis. Povinný prevzal dňa 28. 7. 2015 do vlastných rúk upovedomenie o začatí exekúcie, námietky podal na poštovú prepravu dňa 11. 8. 2015. Povinný vo včas podaných námietkach uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný, vymáhaná pohľadávka bola v plnom rozsahu uhradená. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní, výživné počas rozhodného obdobia platil v hotovosti k rukám oprávnenej, s ktorou žil v tomto období v spoločnej domácnosti. Takáto forma platenia bola najjednoduchšia, povinný bol dobromyseľný v tom, že deťom platí požadované výživné a bývalá manželka si ho aj započítava. Po tom, ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, platí riadne výživné v zmysle rozsudku bezhotovostne. Povinný poukázal ďalej na to, že bývalá manželka naňho podala trestné oznámenie a bolo mu vznesené obvinenie z prečinu zanedbania povinnej výživy. Trestné oznámenie podala bezprostredne po tom, čo sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Využila skutočnosť, že jej platil výživné v hotovosti, o čom nemá listinný dôkaz, a chce ho prinútiť k duplicitnému plneniu výživného, aby si zabezpečila peniaze na bývanie. Povinný ďalej navrhol vypočuť svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené, keďže výživné platí riadne a včas, považoval povinný exekúciu za neprípustnú a navrhol ju zastaviť.
Povinný zabezpečil na výzvu súdu čestné vyhlásenia osôb, ktoré navrhoval vypočuť ako svedkov. Ľ. H., matka povinného, vo svojom čestnom vyhlásení uviedla, že bola niekoľkokrát svedkom toho, ako
povinný na nákupoch s bývalou manželkou Y. H. platil pri pokladni, a to vždy sumy okolo 100,- eur, a niekoľkokrát bola svedkom toho, že dal bývalej manželke rôzne sumy peňazí, videla 50,- eur aj 100,- eur. R. U. vyhlásil, že bol často svedkom toho, ako Y. H. prišla za povinným, aby jej dal peniaze, že ide na nákup, a on jej dal hotovosť. R. M. uviedol, že bol asi dvakrát svedkom toho, ako povinný platil spoločný nákup v Tescu, stretol ho tam s bývalou manželkou. R. Y. čestne prehlásil, že bol s Y. H. a povinným párkrát na nákupe, kde videl, ako povinný platil za nákup asi 100,- až 150,- eur. Všetci menovaní zároveň uviedli, že na základe týchto skutočností a osobného rozhovoru s povinným majú zato, že si vyživovaciu povinnosť riadne plnil a naďalej plní.
Súd vyzval aj právnu zástupkyňu oprávnených na vyjadrenie k námietkam, predovšetkým aby uviedla, či žil povinný s oprávnenými a ich zákonnou zástupkyňou v rozhodujúcom období v spoločnej domácnosti (odkedy a dokedy). Výzva bola právnej zástupkyni doručená 4. 9. 2015, vyjadrenie doposiaľ podané nebolo.
Súd napokon vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-280/LH-LM-2015. Ako vyplýva z predmetného spisu, matka mal. oprávnených podala dňa 13. 4. 2015 trestné oznámenie na povinného z dôvodu, že bývalý manžel jej mal platiť od januára 2014 výživné 27,126 eur na každé dieťa, túto povinnosť si neplnil a neposlal na deti ani cent. V doplnení trestného oznámenia dňa 26. 4. 2015 uviedla, že povinného telefonicky informovala o podaní trestného oznámenia, kde jej on povedal, že výživné jej nemusel platiť, lebo po rozvode bývali s deťmi u neho v Bobrovci. K tomu uviedla, že skutočne u neho bývali, on však nemal skoro žiadny príjem. Zákonná zástupkyňa mal. oprávnených v priebehu trestného stíhania opakovane potvrdila, že aj po rozvode bývala s povinným a s mal. deťmi v spoločnej domácnosti, pri výsluchu dňa 8. 7. 2015 uviedla, že tak bolo od júla 2014 do konca marca 2015 a pri konfrontácii dňa 9. 9. 2015 tvrdila, že žili spolu od septembra 2014, keď deti nastúpili do ZŠ Bobrovec, zhruba do konca marca. Povinný sa vo svojich výpovediach pridŕžal toho, že v spoločnej domácnosti žili už od januára 2014. Zo zápisnice o konfrontácii ďalej vyplýva, že medzi zákonnou zástupkyňou mal. oprávnených a povinným nebolo sporné, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti sa obaja finančne podieľali na chode domácnosti. Svedkovia vypočutí v priebehu prípravného konania zhodne uviedli, že povinný žil aj po rozvode v spoločnej domácnosti s mal. oprávnenými a ich matkou. Súčasťou spisu sú tiež fotokópie poštových poukážok o úhrade výživného za mesiac apríl 2015 (60,- eur), máj 2015 (50,- eur), jún 2015 (50,- eur), júl 2015 (60,- eur) a august 2015 (50,- eur). Uznesením č. 2 Pv 186/15/5505 zo dňa 26. 10. 2015 bolo trestné stíhanie povinného pre trestných čin zanedbania povinnej výživy zastavené. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš v odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedla, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obvinený (povinný) platil od apríla 2015 pravidelne výživné do dňa vydania rozhodnutia, celkom uhradil 379,82 eur, preto tento skutok nie je trestným činom. Čo sa týka výživného od januára 2014 do konca marca 2015, nebolo preukázané, že by sa nepodieľal na zabezpečení výživy svojich detí. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. 11. 2015.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti
alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, ak nastali po vzniku exekučného titulu, teda po dni jeho vydania a do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia. Exekučný titul, vykonateľné rozhodnutie v predmetnej exekúcii je podľa § 41 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/60/2013 zo dňa 16. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2013 a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2013 (čo do prvej splátky výživného). Pre rozhodnutie o námietkach je pritom podstatné, či povinný riadne splnil svoju vyživovaciu povinnosť do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie (11. 5. 2015), pretože ak bola vyživovacia povinnosť ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnená, nie je prípustné vymáhať v tejto exekúcii ani výživné do budúcnosti.
Súd mal v prejednávanej veci preukázané, že povinný obnovil po rozvode manželstva spolužitie s bývalou manželkou a s maloletými oprávnenými, keď títo bývali spoločne v rodinnom dome v Bobrovci a povinný sa podieľal na chode domácnosti aj finančne, čo vyplýva z podania povinného, predložených čestných vyhlásení a takisto aj z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, kde túto skutočnosť potvrdila aj samotná matka oprávnených. Podľa tvrdení povinného došlo k obnoveniu spolužitia v mesiaci január 2014, počnúc týmto mesiacom mu mal pritom podľa návrhu na vykonanie exekúcie vzniknúť dlh na výživnom. Keď súd matku oprávnených vyzýval, aby uviedla, či (a odkedy) žila s povinným v spoločnej domácnosti, táto na výzvu súdu nereagovala. Vzhľadom na to, že matka tvrdenia povinného o vzájomnom spolužití v exekučnom konaní nijako nespochybnila, súd vychádzal zo skutočností uvedených povinným a považoval spoločnú domácnosť povinného, oprávnených a ich matky za obnovenú počnúc januárom 2014. Matka mal. oprávnených síce uviedla v priebehu skráteného vyšetrovania odlišné údaje (júl, resp. september 2014), na tieto však súd neprihliadal, nakoľko neboli v trestnom konaní preukázané a prokurátorka trestné stíhanie povinného zastavila. Súd ďalej považoval za preukázané, že spolužitie trvalo do konca marca 2015, keď sa matka s oprávnenými odsťahovala od povinného. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný uhradil dňa 23. 4. 2015 výživné vo výške 60,- eur.
Vyživovacia povinnosť rodičov k svojim deťom má absolútnu prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorí sú povinní prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má slúžiť výlučne pre potrebu dieťaťa, preto je žiaduce, aby bolo poukazované pravidelne. Pokiaľ dôjde k omeškaniu, reálne hrozí, že riadna výživa dieťaťa bude ohrozená. V takom prípade má zákonný zástupca dieťaťa možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorým dosiahne vynútené plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade matka oprávnených počas trvania spolužitia s povinným nepožiadala o vykonanie exekúcie, ale takýto návrh urobila až po skončení vzájomného spolužitia. Je nepochybné, že v danom prípade došlo k plneniu všetkých rodičovských funkcií, čím sa stal exekučný titul neúčinným. Dieťa má totiž vyrastať v zdravom rodinnom prostredí, ktorého nevyhnutnou súčasťou je vzájomná dôvera rodičov. V prípade obnovenia spolužitia a spoločného vychovávania dieťaťa by bolo preukázateľné plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti v rozpore s požiadavkou o zdravom rodinnom prostredí. Pokiaľ by totiž rodič, ktorý sa v spoločnej domácnosti spolupodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa, okrem toho plnil aj súdom určenú vyživovaciu povinnosť, nasvedčovalo by to tomu, že rodičia neberú vážne svoje spolužitie a snahu s spoločné vychovávanie svojho dieťaťa. Naviac by týmto dochádzalo aj k duplicitnému plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, čo síce nie je na ujmu dieťaťa, ale je to v rozpore so zásadou, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Z uvedeného možno skonštatovať, že v dôsledku spolužitia rodičov a súčasného naplnenia rodičovských funkcií stráca rozhodnutie o vyživovacej povinnosti účinnosť (obdobne v rozhodnutí, ktoré bolo publikované pod č. R 8/1982).
Súd na základe uvedeného považoval vyživovaciu povinnosť povinného v rozhodujúcom období január 2014 - marec 2015 za riadne splnenú, ktorú skutočnosť matka oprávnených po doručení námietok nerozporovala. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj tá skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až po ukončení vzájomného spolužitia, tzn. viac ako jeden a štvrť roka po tom, čo sa mal povinný dostať s platením výživného do omeškania. Povinný následne zaplatil dňa 23. 4. 2015 výživné spolu vo výške 60,- eur, pričom v zmysle exekučného titulu bol povinný platiť na každé dieťa 27,13 eur mesačne. V plnom rozsahu tak uhradil aj výživné za mesiac apríl 2015, a hoci sa tak stalo oneskorene (výživné je splatné podľa exekučného titulu do 15. dňa v mesiaci), toto bolo v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie už uhradené.
Súd tak dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť povinného bola ku dňu začatia exekučného konania v plnom rozsahu splnená, preto vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd exekúciu zastaví a rozhodne zároveň o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.