Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-138-2021.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/138/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Evinom, v právnej veci manželky: W. zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, Leškova 3A, Bratislava a manžela: W. zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., Bezručova 1, Brsatislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. a W., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov W. a W. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a .
II. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu tohto znenia:
Maloleté deti N. a W. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 270,-€ mesačne a na výživu maloletého W. výživným vo výške 260,-€ mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 12.11.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. navrhla vo výške 270,-€ mesačne a na maloletého W. vo výške 260,-€ mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala neurčiť. Návrh odôvodnila tým, že v januári 2005 manžel prišiel o zamestnanie a nasledujúcich 10 rokov viedol súdny spor s jeho bývalým zamestnávateľom, čo v konečnom dôsledku malo za následok vysoké výdavky na trovách súdneho konania bez náležitého prínosu pre rodinu. Počas nasledujúcich rokov sa striedali obdobia, keď manžel pracoval a rovnaké obdobia, kedy prácu hľadal. Po obidvoch pôrodoch po 6 mesiacoch nastúpila na pôvodnú pracovnú pozíciu z dôvodu, že manžel bol v rozhodujúcom čase nezamestnaný a bolo to nevyhnutné pre potreby zabezpečenia príjmu pre rodinu.
Celé toto obdobie bolo manželstvo harmonické, manželia dokázali problémy medzi sebou komunikovať a snažili sa vždy nájsť kompromis. S deťmi vyhľadávali rôzne aktivity, výlety, dovolenky, technické výstavy, v zime chodievali pravidelne korčuľovať, v lete bicyklovať. V tomto období nemali ani väčšie názorové rozdiely na výchovu detí. Zmeny v rodine nastali približne v čase, kedy po 16 rokoch odišla z dôvodu reštrukturalizácie zo stabilného zamestnania. Nemala istotu stabilného príjmu a manžel bol opäť bez práce. V tom čase si uvedomila, že sa môže spoľahnúť iba sama na seba a bola nútená „prevziať“ úlohu živiteľa rodiny. V marci 2017 prijala pracovnú ponuku s miestom výkonu práce v R., čo si vyžaduje pravidelné cestovanie do R.. Manžel bol opäť dlhodobo nezamestnaný, bez príjmu, kedy ho manželka požiadala, aby si našiel aspoň brigádu a manžel reagoval, že ona tomu nerozumie a naďalej zostal doma ako nezamestnaný a rodinu finančne zabezpečovala ona. V roku 2018 vznikli medzi manželmi nezhody pri výchove staršieho, vtedy 14-ročného syna, ktorý začal prejavovať vlastný názor na dianie v rodine a jej pravidlá. Situácia v rodine bývala napätá, vyhrotená a zahŕňala mnoho kriku a plaču. Vyvrcholením bolo, že manžel v roku 2019 na 3 mesiace absolútne ignoroval staršieho syna, odmietal s ním komunikovať, nevšímal si ho. Počas následnej snahy o obnovenie manželského spolužitia sa manželka presvedčila, že každý z manželov mal na rôzne situácie iný pohľad. V roku 2020 sa prehĺbilo napätie medzi nimi. V máji 2021 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti a s deťmi komunikuje veľmi sporadicky. Manželia spolu nehospodária, platby, ktoré sa týkajú spoločného bytu, v ktorom žije s deťmi, uhrádza ona. Manžel tvrdí, že nemá peniaze a od opustenia spoločnej domácnosti jej manžel uhradil za obdobie 6 mesiacov na obidve deti spoločne sumu 250,-€. Počas rovnakého obdobia ona vynaložila na deti sumu 1.140,-€, kedy financovala aj všetky základné životné potreby detí. Priemerné mesačné výdavky na syna N. má vo výške 550,-€ a na maloletého W. vo výške 520,-€. Vzhľadom na absenciu komunikácie a nezáujem manžela o ňu a o deti, nevidí dôvod na zotrvaní v manželstve, ktoré stratilo svoje opodstatnenie. Rozdielnosť pováh, názorov a následné konflikty postupne viedli k tomu, že ich vzťah citovo ochladol, navzájom sa odcudzili a postupne sa z ich spoločného života vytratila láska a vzájomná dôvera.
2. Manžel vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2021 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Čiastočne súhlasil s príčinami rozvodu manželstva tak, ako ich vo svojom návrhu uviedla navrhovateľka. Príčiny rozvratu vidí najmä v rozdielnych predstavách na výchovu detí a následne s tým spojené odcudzenie medzi manželmi. Tieto témy spôsobili medzi nimi čoraz viac hádok, až sa následne odcudzili, došlo medzi nimi k narušeniu komunikácie, ukončeniu intímneho spolužitia a úplnému ochladeniu citov medzi nimi. Mal odlišné predstavy najmä na výchovu staršieho syna, preferoval, aby sa syn po príchode zo školy najskôr venoval svojim povinnostiam, domácim úlohám a učeniu, čo nebolo pre syna v tom čase akceptovateľné, odmietal sa v prvom rade venovať školským povinnostiam. Manželka ho v tomto spôsobe výchovy nepodržala, ale prispôsobila sa predstavám syna v tom, že mu umožnila, aby sa začal venovať školským povinnostiam až neskoro večer a oznámila manželovi, aby sa so synom neučil, že až sa ona vráti z práce, bude sa mu venovať, učiť sa s ním, dovtedy si mohol robiť, čo uznal za potrebné podľa jeho predstáv. Tieto pravidlá, ktoré presadila v súlade s vôľou syna, boli pre neho ťažko akceptovateľné s odôvodnením, že syn je už neskôr večer unavený a nemôže sa plnohodnotne venovať domácim úlohám a plneniu si školských povinností. Keď starší syn videl tento rozpor vo výchove, prestal s ním komunikovať a on sa začal v tom období cítiť ako nadbytočný a pociťoval správanie manželky ako zníženie autority otca voči synovi. To, že manželka začala výlučne sama riešiť všetky potreby detí vrátane dištančnej výuky detí, bolo jej rozhodnutím, týmto spôsobom mu dala najavo, že si vystačí sama s deťmi a vyvrcholilo to tým, že sa odsťahovala zo spoločnej spálne do izby mladšieho syna, čo už bolo vyvrcholením nezáujmu manželky viesť spoločný manželský a intímny život. Následne manželka rozhodla, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do svojho bytu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve s tým, že pochopí, že mu rodina bude chýbať a vráti sa naspäť, čo však manžel považoval zo strany manželky za spôsob, ako ho odstaviť od rodiny a spoločných aktivít, čo ešte viac prehĺbilo ich odcudzenie. Nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve a ich manželstvo je iba formálnym zväzkom, ktorý neprináša ani jednému z nich naplnenie a nemožno ani v budúcnosti očakávať, že dôjde k obnoveniu ich spolužitia, nakoľko ide o hlboký a trvalý rozvrat ich manželstva. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súhlasil, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, aby ich zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia. K navrhovanej výške výživného uviedol, že aktuálne nie je v jeho možnostiach, aby prispieval na výživné sumou podľa návrhu matky, náklady vyčíslené matkou považoval za nadhodnotené a neprimerané. Navrhol určiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého N. vo výške 60,-€ mesačne a na maloletého W. vo výške 50,-€ mesačne. Tiež navrhol upraviť jeho styk s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 19.00 hod.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú I.tátni občania, I. národnosti. U oboch manželov sa jedná o N. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX. v D. - I.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: N. a W.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
4. Manželia dňa 06.09.2022 uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zároveň sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.
5. Manželka vo výpovedi uviedla, že impulzom, prečo sa ich vzťahy začali zhoršovať, nebola snaha manžela zabezpečiť si pravidelný príjem. Dlhé obdobia bol doma zavretý a keď už bol v jednom čase zavretý doma 11 mesiacov, povedala mu, aby išiel aspoň na nejakú brigádu, čo odmietol z dôvodu, že by to zle vyzeralo v jeho životopise. Celé financovanie domácnosti tak bolo na jej pleciach. Myslí si, že deti vychovali dobre, že sa v živote nestratia. Robili s nimi rôzne športové aktivity, túry, bicyklovali. Problémy nastali, keď starší syn prišiel do puberty, kedy sa začal vymedzovať, avšak manžel mu striktne nakazoval niektoré veci, čo sa nezaobišlo bez kriku alebo plaču. Ona ho niekedy nechala realizovať jeho výchovné metódy, aby videl, aký to má na chlapcov vplyv, ale manžel ani v tomto nebol dôsledný. Staršieho syna chcel priviesť k športu, keďže manžel je športový typ, pričom jej vyčítal, že to je jej chyba. Starší syn chce ísť študovať do N. informačné technológie. Počas kovidu museli začať chodiť k psychológovi, lebo mal panické ataky strachu o svoj život a bál sa, že zomrie. Po dvoch sedeniach sa jeho stav ustálil. Aktuálne je na 8-ročnom gymnáziu a o 2 roky ho čaká maturita. Mladší syn je introvert, ide s vecami skôr po povrchu a aj v škole sa zhoršil, preto vyhľadali Centrum pedagogicko-psychologických služieb, ktoré budú aj naďalej navštevovať. Aktuálne je v 8.triede základnej školy, čaká ho potom ešte 9.trieda a uvidia, či bude mať vôbec záujem a potenciál pokračovať na vysokej škole. On je skôr športovejší typ, aktuálne hrá florbal, výstroj aj cestovanie na zápasy si vyžaduje nemalé finančné náklady. Ona každý deň hodinu jazdí do a z práce, keďže pracuje v R. a tiež nemá istotu zamestnania a obáva sa, čo nastane, keby o zamestnanie prišla, keďže hospodárske vyhliadky firmy nie sú dobré. Potom už nebude mať nikto nič a všetko aj tak zostane na nej. Výživné, ktoré žiada, je to minimum, čo chlapci vyžadujú a veľa vecí tam ani nezarátala. Ráno odchádza o pol siedmej z domu a prichádza o pol šiestej, s chlapcami sa učí a večer ide o 22.00 spať. Pripravuje im polotovary, aby mali aspoň nejakú stravu, dokiaľ príde domov.
6. Právna zástupkyňa manželky uviedla, že výdavky pre synov vo veku 14 a 18 rokov, ktoré jej klientka vyčíslila, sú iba v nevyhnutnej výške, pričom sa domnieva, že pri aktuálnom zamestnaní otca je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako žiadajú. Matka sa z väčšej časti snažila pokrývať výdavky rodiny a po odchode otca to robila výlučne len ona, pričom jediný príspevok otca spočíval v tom čase v sume 50 ,- či 60,-€. Synovia mali s otcom rozvrátené vzťahy, ale aj vplyvom navrhovateľky, ktorá ich pobádala k tomu, aby si k otcovi našli cestu, sa tieto vzťahy nateraz zlepšili. Navrhujú, aby bola schválená rodičovská dohoda pre prípad rozvodu manželstva a aby bol otec zaviazaný na platenie výživného 270,- resp. 260,-€ mesačne. Deti majú výdavky nielen na oklieštený okruh koníčkov ako napr. florbal, ale starší sa pripravuje aj na stužkovú slávnosť, ktorá si tiež vyžaduje financie navyše.
7. Manžel vo výpovedi uviedol, že ho mrzí, že bol vykresľovaný ako rodič, ktorý sa nepodieľal na výchove a starostlivosti o deti. Trval na tom, aby 14-ročný syn chodil do postele o 20.30 hod., pretože ako malý mal zdravotné problémy a pediater im odporučil určitú pravidelnosť. Manželka to však negovala a povedala, že 14-ročný chlapec nemusí chodiť tak skoro do postele. Dnes chodí spať o pol noci alebo o druhej ráno. V tom období nastali medzi nimi podstatné rozpory. Tešil sa, keď starší syn začal chodiť na basketbal, ale keď sa mu už nechcelo pokračovať v tréningoch, manželka ho nepodržala a nevyžadovala od neho, aby systematicky v tejto oblasti pracoval. Športové výdavky na mladšieho syna hradia pomerne, keďže aj on niekedy s požičaným autom od svojej matky syna aj jeho spoluhráčov odvezie na zápas. Jeho pracovné neúspechy súviseli s neúspechmi firiem, v ktorých pracoval, resp. s tým, že firmy, ktoré sa pozviechali, už ďalej neboli správne manažérsky riadené, ale boli predávané. Je pravda, že mal príjem striedavo vysoký aj nulový, keďže pracoval na manažérskych pozíciách, a preto manželke povedal, že brigáda by nemala pozitívny dopad na jeho ďalšie zamestnanie, keďže na pracovných pozíciách zakaždým stúpal. Je ochotný platiť výživné vo výške po 150,-€, pričom nesúhlasí s tým, aby bol do výživného zarátaný poplatok resp. náklad na bývanie vo výške 121,-€. Na pojednávaní dňa 13.10.2022 uviedol, že do budúcna deklaruje záujem podieľať sa na polovičke všetkých výdavkov, ktoré bude mať
manželka na synov. Nevylučuje, že sa s manželkou dohodne aj na úhrade výdavkov, ktoré neuhrádzal v minulosti.
8. Právna zástupkyňa manžela dňa 06.09.2022 uviedla, že otec vidí hlavný dôvod rozvratu manželstva v tom, že manželia mali rozdielny prístup k výchove spoločných detí, jeho návrhy boli zatláčané do úzadia, pričom keď deti videli benevolenciu matky, viac sa prikláňali k jej postojom, pretože to bolo v ich prospech a bolo to pre nich pohodlnejšie. Manželka navrhla jej klientovi, aby sa odsťahoval, čo on vôbec nevnímal ako skúšku, že by mu mohli deti a manželka chýbať, ale práve naopak, vnímal to ako vyradenie zo spoločného manželského spolužitia a cítil sa týmto krokom odstavený. Klient si postupne obnovil aj jeho zásluhou vzťah so synmi, pričom starší bol nielen u jeho matky, ale bol aj u jeho sestry 2 týždne vo C., kde si brigádne zarobil a páčilo sa mu tam a chcel by sa tam vrátiť. Súhlasí so zverením maloletých detí matke aj so zastupovaním a správou majetku oboma rodičmi a taktiež súhlasia s neupravením styku. Jedinou spornou otázkou je výška výživného, ale nie preto, že by otec nebol ochotný platiť, ale preto, že aktuálne sa cíti byť pod tlakom, keďže napriek avizovanému podpisu pracovnej zmluvy, zmluvu nemá stále podpísanú a aj napriek avizovanému prijatiu do pracovného pomeru nie je isté, či táto pracovná ponuka bude naplnená. Dňa 13.10.2022 uviedla, že otcovi sa posunul začiatok nástupu do zamestnania a teda od 4.10.2022 je zamestnaný s hrubým príjmom 1.800,-€, zmluva je na dobu neurčitú s 3-mesačnou skúšobnou lehotou. Vzhľadom na zmeny na personálnom oddelení u zamestnávateľa nemá ešte k dispozícii písomnú verziu tejto pracovnej zmluvy. Súhlasia so schválením rodičovskej dohody a s určením výživného na synov vo výške 160,-€ a 150,-€. Otec bol dlhodobo nezamestnaný a mal aj problém nájsť si adekvátnu prácu, pričom sa mu to v súčasnosti podarilo, avšak jeho hrubý príjem 1.800,-€ je o 600,-€ menší ako deklaruje jeho manželka, ktorá má zarábať 2.400,-€ v hrubom. Táto neproporcionalita by sa mala odzrkadliť aj vo výške určeného výživného. Otec sa podieľa aj na mimoriadnych výdavkoch detí, kedy aj mladšiemu synovi prispel sumou 45,-€ a aj s ním bol na vyšetrení. Je ochotný podieľať sa v polovičke aj na vodičskom preukaze na staršieho syna, ktorý už pravdepodobne zaplatila matka. Taktiež je ochotný podieľať sa na ďalších nákladoch na svoje deti a to aj nad rámec bežných výdavkoch.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že uzavretú rodičovskú dohodu považujú za prospešnú pre obe deti, keďže tieto sú už vyššieho veku a teda nie je potrebné ani upravovať styk otca s deťmi. Čo sa týka výživného, nemajú informáciu, v akom štádiu je aktuálne hľadanie zamestnania u otca detí, ale prikláňajú sa k návrhu navrhovateľky určiť na staršieho syna výživné vo výške 270,-€ a na mladšieho 260,-€.
10. Z listinných dôkazov z potvrdenia o príjme manželky vyplýva, že v období od januára 2021 do mája 2022 dosiahla príjem 2.437,64 € priemerne mesačne netto.
11. Z ďalších listinných dôkazov z potvrdenia o príjme manžela vyplýva, že v roku 2021 s výnimkou mesiacov február a október mal príjem 995,29 € priemerne mesačne netto a v januári 2022 dosiahol príjem 1.001,05 € netto. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že manžel bol od novembra 2020 do februára 2022 riadne zamestnaný a od 04.10.2022 je opäť riadne zamestnaný, pričom z jeho výpovede bolo preukázané, že má prisľúbený príjem 1800,-€ mesačne brutto.
12. V školskom roku 2022/2023 maloletý N. navštevuje 8-ročné gymnázium a maloletý W. 8.triedu základnej školy. Starší syn nosí fixný zubný aparát, matka má s ním zvýšené výdavky v súvislosti s vodičským preukazom, ako aj na stužkovú. Mladší syn W. má zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou - florbalom a v budúcnosti bude tiež nosiť fixný zubný aparát.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
16. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil v rozdielnosti pováh a v názorových nezhodách manželov na výchovu detí.
18. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletých detí, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rodičia na pojednávaní dňa 06.09.2022 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, keďže je v záujme maloletých detí.
19. V otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, súd zistil medzi rodičmi nezhodu, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške 270,-€ mesačne na maloletého N. a vo výške 260,-€ na maloletého W. a otec finálne navrhol svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 160,-€ mesačne na maloletého N. a vo výške 150,-€ mesačne na maloletého W.. Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky. Pri určení výživného súd vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Maloleté deti, resp. maloletý N. študuje na strednej škole, je vo veku blízkom dospelosti, jeho bežné potreby sú porovnateľné s dospelým človekom, má zvýšené výdavky na vodičský preukaz, či stužkovú. Maloletý W. je na 2. stupni základnej školy a venuje sa záujmovej činnosti - florbalu. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 270,- € mesačne na maloletého N. a vo výške 260,-€ na maloletého W., ako aj na potreby viažuce sa na ich vek. Takto určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine a je primeraná veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Obaja manželia pracovali dlhodobo na manažérskych pozíciách, pričom manželka svoje odborné zručnosti zúročovala na postup na pracovných pozíciách. Manžel, aj v dôsledku neúspechoch v podnikaní, nenadviazal na svoje predchádzajúce tempo rastu príjmov, čo je aktuálne viditeľné v rozdieloch v príjmoch oboch manželov. V priebehu celého konania nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by manžel nebol schopný a odborne spôsobilý dosahovať úroveň príjmov svojej manželky. Preto súd vychádzal z toho, že jeho zárobkový potenciál je určite väčší, ale doposiaľ žiaľ nie plne využitý a nevchádzal striktne iba z aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov manželov. Manželka deklarovala výdavky na maloleté deti vo výške 550,- resp. 520,-eur, ktoré pozostávali z nákladov na stravu (60,-+ 70,-€/resp. 45,-€ obedy v škole), drogériu (po 20,-eur), oblečenie (40,-/30,- €), pomôcky do školy a náklady v škole (40,-/30,- €), mobilný telefón (10,-eur), pomernú časť nákladov na bývanie (po 121,-eur), kaderník (po 10,-eur ). Súčasne zahrnula do nákladov aj náklady na doučovanie, dopravu, zdravotnícke pomôcky, vreckové, či poistenie (100,-, 30,-, 10,-, 40,-, 20,-/10,-€). K opodstatnenosti spísaných výdavkov a ani k ich výške súd nemal žiadne pripomienky ani pochybnosti. Prezentované výdavky na dospievajúcich, resp. takmer dospelých synov nie sú premrštené, ani nedôvodne nadhodnotené. Manželom jedinú namietanú okolnosť, že by sa do výdavkov detí nemali zarátavať výdavky na bývanie vo výške 121,-eur mesačne na každého zo synov súd považoval za nedôvodnú, pretože všetci členovia domácnosti by mali nielen užívať tieto benefity, ale súčasne sa aj podieľať na ich úhradách. Je nepochybné, že domácnosť s tromi členmi musí mať väčšie výdavky na réžiu, ako by tomu bolo iba pri jednoosobovej domácnosti. Nakoľko teda deti nie sú nateraz schopné uhrádzať svoje výdavky na bývanie, tieto aktuálne znáša ich matka, s ktorou v tejto domácnosti bývajú, je preto úlohou otca podieľa sa aj na výdavkoch detí súvisiacich so zabezpečením ich bývania v bydlisku ich matky. Zároveň je určená výška výživného dostatočná a primeraná aj k príjmom a výdavkom oboch rodičov, pričom treba pripomenúť, že manžel podľa vyjadrenia manželky doposiaľ na výživu maloletých detí prispieval matke v minimálnom rozsahu a matka výdavky detí hradila vo veľkej miere sama. Je zrejmé, že otec, ako osoba, doposiaľ pracujúca na manažérskych pozíciách má potenciál nájsť si adekvátnu prácu s adekvátnym ohodnotením. Aj keď súd, s ohľadom na situáciu z posledných dvoch pandemických rokov pripúšťa, že si manžel doposiaľ možno objektívne nemusel nájsť zodpovedajúcu a podľa jeho predstáv finančne ohodnotenú prácu, to
však neznamená žeby mal rezignovať na ponuku akejkoľvek platenej práce, hoci aj na nižšej pozícii. Prioritou je zabezpečiť si finančný príjem a tým sanovať nielen svoje potreby, ale aj potreby svojich detí. Súd však oceňuje snahu manžela v oblasti hľadania si práce a hlavne to, že sa mu aktuálne podarilo zamestnať. Je dôvodné sa domnievať, že pracovná pozícia otca a jeho schopnosti budú dostatočné na to, aby vedel vykryť náklady svojich dospievajúcich synov. Manželka prezentovala síce vyšší príjem ako manžel, avšak táto denno-denne dochádza do R., čo v neposlednom rade zvyšuje nielen jej náklady na dopravu, čo je nezanedbateľný faktor s ktorým treba počítať pri zreálnení čistej mzdy, ale zároveň to na ňu kladie aj vyššie časové nároky v súvislosti s presunmi do a z práce. Nemožno pritom ignorovať ani fakt, že matka synom poskytuje nielen celodennú starostlivosť, čo je potrebné vnímať ako nemajetkový a nefinančný vklad do jej vyživovacej povinnosti, ale súčasne vo väčšine uhrádza aj ich ostatné potreby . Otec deklaroval, že je ochotný prispievať matke na výživu maloletých detí aj nad rámec výživného, ktoré navrhol na čas po rozvode manželstva určiť, preto súd jeho vyjadrenie preniesol aj do rozsudku v časti o určení výživného na čas po rozvode manželstva. Súd nepovažoval vyčíslené výdavky matky na maloleté deti ako nadhodnotené a neprimerané, pričom súd zohľadnil aj fakt, že otec sa na výžive maloletých detí nepodieľal dostatočne. V súčasnosti je otec riadne zamestnaný s deklarovaným príjmom 1.800,-€ brutto s potenciálom nárastu, a teda bude plne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať určeným výživným. Súd pripomína, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a aj keď si súd uvedomuje, že platenie výživného by u rodiča nemalo viesť k jeho majetkovej paralyzácii, určená hladina výživného nie je pre otca detí likvidačná. Naopak, treba si uvedomiť, že deti si svoje potreby nevedia plnohodnotne zabezpečiť a je úlohou oboch rodičov, dokiaľ nie sú schopné sami sa živiť, im výživné uhrádzať. Na okraj súd pripomína, že v priebehu konania otec maloletých modifikoval výšky výživného, ktoré by bol schopný platiť na úrovni po 160,- a 150,-€. Bolo zistené, že otec má platenú pracovnú pozíciu, teda je schopný platiť vyššie výživné, než v ním navrhnutej výške, a teda zvýšenie výživného o 110,-eur (zvýšenie o 3,50 € na deň/ na dieťa) nad ním navrhnutú výšku, nebude na ujmu platiaceho rodiča, ale bude odzrkadlením potrieb detí, ktoré už sú vo veku blízkom dospelosti. Hladinu určeného výživného preto súd považuje za primeranú, spravodlivú a opodstatnenú.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).