Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-551-2013.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/551/2013
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti povinnému D. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., J. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom D. U.É., B. S. R. Z., občan SR o vymoženie 37,32 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou pod sp. zn. EX 1606/2013 s a z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 67,61 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnej exekútorke dňa 21.06.2013 čím sa exekučné konanie začalo
Dňa 12.10.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/19954 Z.z.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nakoľko súdna exekútorka nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie, súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z exekučného spisu sp.zn. EX 1606/2013, ktorý súdna exekútorka doručila súdu spolu s podnetom na zastavenie exekúcie dňa 12.10.2015, ako aj zo správy súdnej exekútorky o majetkových pomeroch povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku na území SR, je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, ktorý by bol postihnuteľný výkonom exekúcie, je vlastníkom bez hodnotného motorového vozidla. Povinný v peňažných ústavoch nemá finančné prostriedky, ktoré by pokryli náklady na trovy exekúcie , nepoberá dôchodok, nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Na povinného je vedených niekoľko exekučných konaní.
Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné, aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhl.“).
Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie spočívajúce v minimálnej odmene za paušálne úkony 33,19 EUR, v náhrade hotových výdavkov (za poštovné - 30,15 Eur, za kancelárske náklady - 6,71 Eur, náhradu za internet - 3,00 Eur, elektronickú lustráciu v ODI, Banky - 0,90 Eur), vo výške 40,76 Eur čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 88,74 Eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1606/2013 a súdnej exekútorke nepriznal náhradu hotových výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s kancelárskymi nákladmi, náhradou za internet ako aj za elektronickú lustráciu v ODI, a banky spolu vo výške 10,61 Eur, nakoľko ich náhrada je v zmysle § 22 vyhl. zahrnutá v odmene súdnej exekútorky.
V rámci rozhodovania o náhrade trov exekúcie má súdna exekútorka nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu, ktoré sa bez pochýb vzťahujú na konkrétne exekučné konanie, teda boli preukázateľne účelne vynaložené výlučne v konkrétnom exekučnom konaní za účelom vymoženia konkrétneho nároku oprávneného voči konkrétnemu povinnému. Keďže niet podkladov, ktoré by jednoznačne preukázali, že súdnej exekútorke vznikli hotové výdavky za poštovné v súvislosti s doručovaním žiadosti o vyznačenie právoplatnosti, s vrátením poverenia, s doručovaním
účtovného dokladu s vyúčtovaním a ukončením exekučného konania oprávnenému, povinnému a súdu spolu vo výške 7,00 Eur, nakoľko tieto vzniknú súdnej exekútorke až v budúcnosti, súd jej ich náhradu nepriznal.
Ďalej si súdna exekútorka trovy exekúcie vyúčtovala správne, súd jej teda priznal odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. v minimálnej výške 33,19 Eur, ako aj náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 23,15 Eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 67,61 Eur.
Podľa §-u 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci.
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.