Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Q.. H. K., S. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 93,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -213 z 1.6.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené.

odôvodnenie:

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 93,- eur odo dňa 9.7.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že rozsudkom č.k. -91 z 2.9.2013 návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na úhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 122,05 eur odporcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -107 zo dňa 17.4.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vec opätovne prejednal oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a konštatoval, že dňa 23.06.2011 o 11:19 hod. bolo z ulice S. námestie v A., ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a jej správu vykonáva v zmysle štatútu S. V. Slovenskej republiky mestská časť A. - Staré V. odstránené osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ: W. - XXX A. ktorého prevádzkovateľom je odporca, pričom mal za preukázané, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácii III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území A. - B. V.. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti A. - B. V. o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti A. - B. V. zo dňa 20. októbra 2009.

Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo tvorilo na Ul. S. námestie v A. prekážku v cestnej premávke, tým vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového vozidla vykonala spoločnosť E. C., a. s., ktorá je oprávnená na odťah v zmysle Zmluvy o výkone odťahovacej služby

č. 48/2006 zo dňa 23. októbra 2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13. novembra 2009. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2011 obchodná spoločnosť E. C., a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 23.6.2011 v čase 11:58 hod. si odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvou na úhradu sumy vo výške 93,- eur s lehotou splatnosti do 8.7.2011. Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. XXXXXXX s dátumom vyhotovenia dňa 30.6.2011 a výpisy z účtu za obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 znejúcich na sumu 6 882,- eur, z ktorej vyplýva, že spoločnosti E. C., a.s. zaplatil dňa 23.6.2011 sumu 93,- eur. Výzvou zo dňa 23.6.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 93,- eur. Rovnako tak urobil aj predžalobnou výzvou. Napriek predžalobným výzvam navrhovateľa, odporca dlžnú sumu nezaplatil. Navrhovateľ súdu predložil Znalecký posudok č. 3/2011, ktorý predložil za účelom stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania za obdobie rokov 2010, z ktorého vyplýva, že kalkulácia nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2010 predstavovala sumu vo výške 105,30 eur. Odporca vo svojich písomných vyjadreniach a prednesoch na pojednávaní jednoznačne poukazoval na to, že jeho vozidlo netvorilo preukážku cestnej premávky. Stálo na mieste, kde nebol zákaz státia, resp. parkovania a rovnako jeho obranou v tomto konaní bolo to, že vozidlo bolo označené preukazom ZŤP. Zo správy Obvodného oddelenia PZ, Okrskovej stanice mestskej polície A. B. V. z dňa 7.10.2014 vyplýva, že pred vjazdom na T. ulicu v smere jazdy na S. námestie je umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna s dopravným obmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Vodič vozidla PO XXXBN nerešpektoval toto dopravné značenie a s motorovým vozidlom stál pred výjazdom z miesta mimo cesty (N. M., kde tvorilo prekážku pri výjazde motorového vozidla. Vozidlo bolo odstránené na základe telefonického oznamu a požiadavky ochrany veľvyslanectva. Udalosť bola zapísaná v KU pod číslom XXXXX, príloha č. 4. Zároveň príslušné Obvodné oddelenie PZ súdu predložilo aj príslušnú fotodokumentáciu odťahu motorového vozidla.

Zo správy M. B. T. N. z dňa 22.10.2014 vyplýva, že motorové vozidlo značky Volkswagen golf, EČV: W. XXXA., ktoré bolo odtiahnuté dňa 23.6.2011 bránilo vo voľnom výjazde služobným vozidlám M. B. T. N.. M. B. T. N. poukázalo na fakt, že každé neznáme vozidlo parkujúce v bezprostrednej blízkosti veľvyslanectva predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko pre veľvyslanectvo a jeho zamestnancov. Aby mohla byť bezpečnosť veľvyslanectva zaručená, musia byť takéto vozidla slovenskými úradmi ihneď odtiahnuté. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či odparkované vozidlo odporcu tvorilo, resp. netvorilo preukážku cestnej premávky.

Z fotodokumentácie predloženej Obvodným oddelením PZ a zo správy M. B. T. N. mal súd za preukázané, že odparkované vozidlo odporcu tvorilo preukážku cestnej premávky. Odporca v čase odťahu motorového vozidla evidentne a preukázateľne ponechal motorové vozidlo na mieste, ktoré bránilo vo výjazde motorovým vozidlám. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že motorové vozidlo odporcu stálo dňa 23.6.2011 na miestnej komunikácii III. triedy na S. námestí č. X v A. a to vo výjazde pre vozidlo diplomatického konzula pred M. B. T. N.. Vozidlo odporcu tvorilo preukážku vo výjazde pre motorové vozidlá M. B. T. N.. Navrhovateľ to súdu preukázal fotodokumentáciu vyhotovenou v čase a v mieste odťahu motorového vozidla príslušníkom mestskej polície A. - B. V.. Jednoznačne z nej vyplynulo, že motorové vozidlo tvorilo preukážku cestnej premávky a to aj v prípade, ak stojí na mieste, kde môže obmedziť jazdu vozidiel na mieste výjazdu alebo vjazdu, pričom výjazd pre motorové vozidlá M. B. T. N. na S. námestí v A. bezpochyby pod toto zákonné ustanovenie je možné subsumovať. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že pred M. B. T. N. v zmysle predloženej fotodokumentácie sa nachádzal kvetináč, ktorý bránil vo výjazde motorových vozidiel, súd s takýmto tvrdením odporcu nesúhlasil, nakoľko z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že betónové kvetináče ponechávali dostatočný priestor na výjazd motorových vozidiel M. B. T. N., pričom práve odporca bol tou osobou, ktorá svojim vozidlom vytvorila prekážku v tomto výjazde. Vychádzajúc z predloženej fotodokumentácie a správ príslušníka polície A. - B. V. a správy M. B. T.y N., odporca evidentne ponechal motorové vozidlo zaparkované na mieste, kde bránilo vo výjazde motorovým vozidlám. Podľa názoru súdu odporca nebol oprávnený ponechať toto motorové vozidlo na danom mieste a porušil tým zákazy obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Ako ďalšou sa súd zaoberal obranou odporcu aj v zmysle záverov odvolacieho súdu, že vozidlo odporcu bolo označené preukazom osoby zdravotne ťažko postihnutej. Zároveň odporca mal za to, že použitím prostriedku na zabránenie odťahu motorového vozidla bol porušený o obecnej polícii. Súd prvého stupňa uviedol, že to, že odporca je držiteľom preukazu ZŤP

znamená, že je oprávnený užívať parkovacie miesta vyhradené pre držiteľov preukazov zdravotne ťažko postihnutej osoby. Odporca ako vodič má dbať nielen na dopravné značenie umiestnené na miestnych komunikáciách, ale má mať aj vedomosť o povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako mu to ukladá o cestnej premávke. Súd poukázal na ust. / tohto zákona, ktoré jednoznačne hovorí o tom, že vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel, osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest. Odporca aj keď mal vozidlo označené vozidlom ZŤP, má ako vodič dbať nielen na dopravné značenie umiestnené na miestnych komunikáciách, ale má mať vedomosť aj o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odporca namietal, že na mieste, kde zaparkoval nebolo žiadne značenie, resp. dopravná značka, ktorá by bránila v zákaze státia, resp. parkovania predmetného motorového vozidla. Ani s týmto tvrdením odporcu súd nesúhlasil, nakoľko z predložených dokladov Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto zo dňa 3. októbra 2014 jednoznačne vyplynulo, že pred vjazdom na T. L. smere jazdy na S. N. bolo umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna s dopravným obmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Uvedené vyplýva aj z prílohy č. 1 fotodokumentácie, ktorú predložilo Obvodné oddelenie PZ. Z tohto dôvodu to bola zóna, kde mohli motorové vozidla stáť a parkovať len na vyznačených parkovacích miestach.

Obrana odporcu v tomto konaní spočívala aj vo výške nákladov na odťah za predmetné motorové vozidlo uplatnenej v tomto konaní v celkovej výške 93,- eur. K tejto námietke odporcu súd uviedol, že náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovenými v danom mieste a čase. Navrhovateľ súdu spolu s návrhom na začatie konania predložil Znalecký posudok č. 3/2011 za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, z ktorého je zrejme, že výška nákladov na odťah motorového vozidla predstavuje sumu 105,30 eur s DPH. Ide o náklady v roku 2010. Vzhľadom na to, že odťah motorového vozidla bol vykonaný v roku 2011, súd konštatoval, že ceny podľa znaleckého posudku by podľa súdu, ak by navrhovateľ predložil aktuálny znalecký posudok, boli vyššie. V tejto súvislosti súd poukázal aj na Rozhodnutie č. 1/1981, podľa ktorého súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. To však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstráni jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Súd tak na základe predloženého znaleckého posudku nemal dôvod pochybovať o výške nákladov na odťah motorového vozidla. Mal za dostatočne túto výšku uplatnenej pohľadávky navrhovateľa predložením tohto znaleckého posudku za preukázanú.

Ako poslednou námietkou odporcu sa súd zaoberal skutočnosťou namietanou odporcom, že mu rozhodnutie o odťahu motorového vozidla nebolo doručené a teda či uvedené preskúmavanie odťahu motorového vozidla nespadá do právomoci a do kompetencie správnych orgánov. Súd uviedol, že rozhodnutie o odstránení vozidla bolo odporcovi doručené dňa 23.6.2011, kedy došlo ku odstráneniu motorového vozidla správcom komunikácie, pričom rozhodnutie bolo prevzaté odporcom spolu s výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 23.6.2011. V tejto súvislosti poukázal na ust. / o cestnej premávke, podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie preukážky cestnej premávky. Zdôraznil, že motorové vozidlo odporcu vytvorilo preukážku v cestnej premávke, čím vznikol dôvod na použitie / Zákona o cestnej premávke, na základe ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije, pričom vymedzenie cestnej prekážky obsahuje ustanovenie tohto zákona. Vzhľadom na uvedené je teda faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky vyňaté z verejnoprávnej normy, v dôsledku čoho môže byť táto činnosť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy, t. j. je na vlastníkovi komunikácie akou formou si upraví prípadné zmluvné vzťahy s iným subjektom. V tejto súvislosti prvostupňový súd citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 8.7.2009 a uviedol, že všeobecný súd má právomoc konať a rozhodovať o nároku navrhovateľa, keďže predmetný nárok je vyňatý z verejnoprávnej normy, teda nespadá pod právomoc správneho súdnictva. Z týchto dôvodov súd

považoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný, preto zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 93,- eur. O úroku z omeškania rozhodol postupom podľa v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinnému do 31.01.2013. Odporcu zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania, keďže sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 23.6.2011 bol odporca vyzvaný na úhradu nákladov do 15 dní od prevzatia tejto výzvy. Je zrejmé, že odporca túto výzvu prevzal dňom 23.6.2011, 15 deň na úhradu sumy 93,- eur tak pripadol na deň 8.7.2011. Deň nasledujúci od uplynutia tejto lehoty, t. j. od 9.7.2011 sa podľa názoru súdu odporca dostal do omeškania s peňažným plnením, preto ho súd zaviazal od tohto dátumu nahradiť navrhovateľovi aj ním požadovaný úrok z omeškania. O trovách konania súd rozhodne postupom podľa do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2) Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu zamietol a zaviazal zaplatiť žalobcu žalovanému náhradu trov celého konania vo výške 402,17 eur. Dôvodom odvolania je, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Má za to, že v prejednávanej veci bolo konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté touto vadou. Skutkové zistenia súdu v tom, že vozidlo žalovaného, ktoré bolo zaparkované na mieste, ktoré tvorilo prekážku cestnej premávky, nemá úplnú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vychádzal len z ustanovenia a , pričom sa nevyporiadal s ustanovením zák. o obecnej polícii, podľa ktorého použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla z dôvodu podľa ods. 1 písm. a) nemožno použiť, ak ide o vozidlo prepravujúce osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Má za to, že súd sa nevyporiadal ani s otázkou úhrady blokovej pokuty, ktorá bola zo strany mestskej polície daná žalovanému za osadenie technického prostriedku. V danom prípade by išlo o duplicitné použitie technického prostriedku, čo zo žiadneho zákonného ustanovenia v prípade vozidla, ktoré je označené znakom zdravotne ťažko postihnutej osoby, nie je možné.

Namieta i to, že súd sa nevyporiadal ani s výhodami, ktoré plynú držiteľovi parkovacieho preukazu so zdravotným postihnutím, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s poukazom na zák. o cestnej premávke, podľa ktorého osoby so ZŤP nemusia po nevyhnutne potrebný čas dodržať zákaz státia, môžu, ak je to nevyhnutné, vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny. Súd sa nevyporiadal ani s tým, z akého dôvodu sa obecná polícia nevyporiadala s preukazom ZŤP, ktorý bol umiestnený v prednej časti vozidla, bol jasne viditeľný a naviac, nevyhnutný čas pri zaparkovaní tohto motorového vozidla, ako je to zrejmé z fotodokumentácie, bol čas 10:57 a odťah motorového vozidla bol v čase 11:19. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či úsek pred nemeckou ambasádou patril nemeckému veľvyslanectvu, alebo motorové vozidlo stálo na verejnom priestranstve. Z fotodokumentácie je zrejmé, že motorové vozidlo stálo na verejnom priestranstve, teda nešlo o prejazdný úsek. Uvedený úsek nebol označený ani žltou čiarou, ktorá vyznačuje priestor, kde je zakázané státie vozidiel. Naviac, z fotografií, ktoré mal k dispozícii súd, nie je jasné, či vozidlo tvorilo prekážku prejazdu iným motorovým vozidlám, keď sčasti toto motorové vozidlo stálo v mieste, kde bol betónový kvetináč, ako aj kužeľ, ktorý zabraňoval vjazdu a výjazdu motorových vozidiel.

Súd sa podľa neho nevyporiadal ani s ust. § 40 zák. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý spadá do oblasti verejného, správneho práva, teda v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, správy, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iného, a to ani po

stránke technickej, čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla. Súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s otázkou súkromného a verejného práva, pričom poukázal len, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky (vozidla) sú vyňaté z verejnoprávnej normy a je táto činnosť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy. Keďže § 40 zák. o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného práva, nemôžu v súvislosti so správou týchto komunikácií vznikať súkromnoprávne vzťahy, ale verejnoprávne vzťahy. Súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal so vzťahom súkromnoprávnym a verejnoprávnym, keď žalovaného zaviazal k úhrade sumy 93,- eur s prísl, kde príslušenstvo a samotná istina sú tvorené súkromným právom, pričom súd sa nevyporiadal s námietkou, či náklady spojené s odťahom motorového vozidla zodpovedajú skutočným nákladom na odťah motorového vozidla a či vôbec mohol priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania podľa . Žalovaný sa nestotožňuje ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že výška nákladov predstavuje sumu 105,30 eur s DPH, keď súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý sa predmetu sporu vôbec netýkal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR uverejneného v ZSP 3/2006, ako aj na a , kde v právnej vete je poukázané práve na tú skutočnosť, že odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie) alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.

Záverom poukazuje na rozhodnutia NS SR, ako aj iné súdne rozhodnutia, kde súdy vyslovili právny názor v súlade so zákonom o cestnej premávke, podľa ktorého obec nemôže preniesť svoje právomoci na súkromnú osobu. V prípade, že odvolací súd by odvolaniu žalobcu nevyhovel, navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v tom, či správca miestnej komunikácie ( ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie, ktorý vystupuje ako orgán verejnej správy, môže zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt po technickej stránke odťah motorového vozidla a následne za takýto odťah požadovať úhradu nákladov, a či sa jedná o verejnoprávny alebo súkromnoprávny vzťah.

3) Žalobca vo svojom vyjadrení z 8.7.2015 uviedol, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vyjadril ku všetkým dôvodom, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. Má za to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi odporcu. Konajúci súd nebol povinný zachádzať do všetkých detailov sporu, ktoré uviedol odporca v predmetnom konaní. Súd dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a tým bolo plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Zdôraznil, že predmetom sporu je skutočnosť, že vozidlo odporcu tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej premávke, a práve na takomto základe navrhovateľ dňa 23.6.2011 odstránil motorové vozidlo odporcu na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného zástupcu správcu komunikácie. Za vykonanie odťahu vznikli navrhovateľovi náklady, ktoré bol odporca povinný uhradiť. Uviedol, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že motorové vozidlo odporcu stálo dňa 23.06.2011 na miestnej komunikácii III. triedy - S. N. č. X v Bratislave a to vo výjazde pre vozidlo diplomatického konzula pred veľvyslanectvom B. T. N.. Súd si zároveň navyše vyžiadal správu od veľvyslanectva B. T.y N., ktoré potvrdilo uvedenú skutočnosť a zároveň poukázalo na fakt, že každé neznáme vozidlo parkujúce v bezprostrednej blízkosti veľvyslanectva predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko pre veľvyslanectvo a jeho zamestnancov, a teda na zabezpečenie jeho bezpečnosti je nevyhnutné, aby boli takéto vozidlá ihneď odtiahnuté. Vychádzajúc z fotodokumentácie vyhotovenej príslušníkom mestskej polície Bratislava - Staré Mesto v čase a mieste odťahu motorového vozidla odporcu, ten evidentne ponechal motorové vozidlo zaparkované na mieste, kde bránilo vo výjazde motorovým vozidlám, pričom odporca nebol oprávnený ponechať motorové vozidlo na danom mieste a porušil tým zákazy obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, v zmysle ktorého s poukazom na ust. o cestnej premávke je faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou Zákon o správnom konaní (správny poriadok) jednoznačne je, a preto táto činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy. Je preto na vlastníkovi komunikácie, akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem a to či už podľa alebo podľa si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli v súlade aj s inými právnymi predpismi a SR. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,99 eur.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Nariadenie pojednávania si nevyžiadala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa ( ), ba ani potreba prípadného poskytnutia priestoru účastníkom konania na reakciu na ich procesné úkony účastníkov realizované po podaní odvolania. I vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku obsahuje len také skutkové i právne argumentácie, ktoré boli už použité v prvostupňovom konaní, ku ktorým sa žalovaný vyjadroval a zaujímal k ním stanovisko v označenom štádiu konania i v samotnom obsahu podaného odvolania. Vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku (porovnaj tiež a ) a preto si nežiadalo nariadenie odvolacieho pojednávania ani novú opakovanú reakciu žalovaného na argumentácie, ku ktorým sa žalovaný už vyjadroval. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania - je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (, , ). Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné argumenty, pri dodržaní pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď tiež , , , .). Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy sa nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto pohľad by mohol mať znaky prílišného právneho formalizmu. Takéto dôvody viedli odvolací súd k záveru, že môže vec prejednať aj bez nariadenia pojednávania.

Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je v predmetnej veci účastníkov konania už v poradí druhým. Tak, ako je to uvedené v dôvodoch teraz preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa, predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu -91 zo dňa 2.9.2013 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove -107 zo 17.4.2014.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd v nasledujúcom priebehu konania, i pri právnom posúdení veci sa neodchýlil od právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného len konštatuje:

Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých vychádzal, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Zodpovedá svojim obsahom náležitostiam vyžadovaných i aplikáciou judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , , , , , ), či Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorom sa zakladá. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalovaného. Súd dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým bolo plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu je skutočnosť, že vozidlo žalovaného tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej premávke, a práve na

takomto základe žalobca dňa 23.6.2011 odstránil motorové vozidlo žalovaného na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného zástupcu správcu komunikácie. Za vykonanie odťahu vznikli žalobcovi náklady, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť. Pre vec tak nebolo určujúcim to, či sa na motorovom vozidle nachádzal technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Súd prvého stupňa zodpovedajúco realizovaným dôkazom (podrobne popísaným v odôvodnení a správne zodpovedajúco aplikácii vyhodnoteným) skutkovo uzavrel, že motorové vozidlo žalovaného tvorilo prekážku v cestnej premávke, a práve z tohto dôvodu žalobca rozhodol o odstránení motorového vozidla žalovaného vykonaním jeho odťahu.

Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú úplnú odpoveď na uplatnenú obranu žalovaného v konaní. Súd prvého stupňa sa vyporiadal i s námietky týkajúcimi sa držiteľa preukazu ZŤP, že motorové vozidlo netvorilo prekážku cestnej premávky, i vzťahom noriem verejného práva i súkromného práva. Dôvody napadnutého rozhodnutia analyzujú i záver o výške nákladov súvisiacich s odťahom vozidla, pričom obsah procesnej iniciatívy účastníkov pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočnosti a dôkazov o nich nesvedčí tomu, že by žalovaný relevantným spôsobom dôkazy predložené žalobcom (a vyhodnotené prvostupňovým súdom) o výške skutočných nákladov pred súdom prvého stupňa čo i len spochybnil.

Niet pochybnosti o tom, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo žalovaného stálo dňa 23.6.2011 na miestnej komunikácii III. triedy - S. N.. X v Bratislave, a to vo výjazde pre vozidlo diplomatického konzula pred veľvyslanectvom B. T. N.. B., že vozidlo žalovaného tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej premávke bola preukázaná fotodokumentáciou vyhotovenou v čase a mieste odťahu motorového vozidla žalovaného príslušníkom mestskej polície Bratislava - Staré Mesto i samotnou správou uvedeného veľvyslanectva SRN.

Prvostupňový súd správne teda a zodpovedajúco ust. zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Na takéto zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd aj odkazuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené potvrdzuje.

Odvolací súd návrhu žalovaného na pripustenie dovolania nevyhovel, pretože má za to, že v prejednávanej veci nejde o takú otázku zásadného právneho významu v zmysle , ktorá by už nebola vyriešená v právnej praxi. Napokon odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v predmetnej veci (uznesenie zo 17.4.2014) dal na argumentácie žalovaného v tomto smere odpoveď, ak zdôraznil, že rozhodnutie o odstránení vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej premávke, bolo realizované správcom komunikácie a v danom prípade len technický výkon bol zabezpečený zmluvným dojednaním. Nejde preto o totožnú situáciu, aká sa spomína v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR , alebo . Prvostupňový súd v teraz napadnutom rozhodnutí poukazuje i na ďalšie závery z právnej praxe, totožné s teraz prijatým záverom vo veci (napr. rozsudok KS v Bratislave 15 Co 40/2009).Odvolací súd ako príklad totožného právneho záveru uvádza napr. i rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.6.2013. Vo svojich právnych záveroch vychádzajúcich z podobného skutkového stavu sa preto ani odvolací súd od takejto praxe neodlišuje.

Navrhovaná dovolacia otázka žiadajúca odpoveď na to, či orgán verejnej správy môže previesť na iný podnikateľsky subjekt po technickej stránke odťah vozidla a následne za tento odťah požadovať náhradu nákladov, a či ide o vzťah verejnoprávny alebo súkromnoprávny, bola aj v rozhodnutí súdu prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci zodpovedaná (nevybočujúc od právneho názoru odvolacieho súdu v predchádzajúcom jeho rozhodnutí v tejto veci) a odvolací sú sa s ňou stotožňuje. Keďže nie je odlišne zodpovedaná ani v praxi iných odvolacích súdov SR, či dovolacieho súdu, nedospel odvolací súd k záveru o naplnení podmienok na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku vyplývajúcich z aplikácie ust. . Správca miestnej komunikácie s poukazom na ust. Zák. č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt. Nič mu však nebráni, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke vykonal prostredníctvom inej osoby. V takom prípade ide o zmluvný vzťah medzi správcom komunikácie a touto osobou. V prípade odstránenia vozidla vzniká iba správcovi cesty

komunikácie nárok na náhradu nákladov za odstránenie voči prevádzkovateľovi vozidla, a tak správca cesty je v takom prípade aktívne legitimovaný na vymáhanie týchto nákladov.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.