Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: V.. S. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. XX/XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, so sídlom Trenčín, Brnianska 1K proti žalovaným: 1/ D. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom R., D. XXXX/ XX, Česká republika, občan SR, 2/ Z. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom R., D. XXXX/XX, Česká republika, občan SR, 3/ G. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom F., Y. 196, Česká republika, občan SR, o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že neexistuje vecné bremeno, spočívajúce v práve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na doživotné užívanie nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. M., obec M., okres C. zapísaných na LV č. XXX ako pozemok reg. C-KN, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, pozemok reg. C-KN, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXmX, na LV č. XXXX ako pozemok reg. C-KN, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, pozemok reg. C-KN, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXmX a na LV č. XXXX ako stavba - garáž so súp.č. XXX, postavená na pozemku reg. C- KN, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, stavba - rekreačná chata so súp. č. XXX, postavená na pozemku reg. C - KN, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX v časti C: ŤARCHY LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pod číslom V XXXX/XX - XXX/XX.

II. Súd žalobu voči žalovanej 3/ z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 04.10.2021 domáhal voči žalovaným 1/,2/ a 3/ určenia neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podaný žalobný návrh odôvodnil tým, že otec D. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX za svojho života vybudoval nehnuteľnosti v k.ú. M., obec M. - rekreačnú chatu so súpisným číslom XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a garáž postavenú na parc.č. X. XXXX/X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. M., okrem týchto nehnuteľností mu patril aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a na priľahlých pozemkoch o veľkosti XX/XXXX, zapísaných v tom čase na LV č. XXX pre k.ú. M.. V dedičskom konaní chatu, garáž aj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch na LV č. XXX nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalobca, sestra H. R. a žalovaný 1/ každý rovným dielom t.j. po 1/3. V roku 2015 žalovaný 1/ Darovacou zmluvou, datovanou 17.04.2012 previedol svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam do vlastníctva svojej dcéry - žalovanej 3/, prevod bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor V XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, súčasťou darovacej zmluvy v čl. VI je zriadenie

vecného bremena v prospech oprávnených - žalovaný 1/ a žalovaná 2/ spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností, uvedených v čl. II ods. 1 a ods. 2 tejto zmluvy. Z textu zmluvy jednoznačne nevyplýva, či sa vecné bremeno zriaďuje na celú nehnuteľnosť alebo len na podiel obdarovanej. Zo znenia čl. VI ods. 6 ale možno vyvodiť, že úmyslom zmluvných strán bolo zriadiť takéto vecné bremeno iba na podiel 1/3, ktorý aktuálne patrí žalovanej 3/. Takýto záver vyplýva i z toho, že žalobca a sestra žalobcu H. R. nie sú v záhlaví zmluvy označení ako povinní z vecného bremena, ale ako vedľajší účastníci, ktorí mali vysloviť svojim podpisom zmluvy súhlas so zriadením vecného bremena na podiel darcu. Taktiež z rozhodnutia okresného úradu V XXXX/XXXX vyplýva, že vecné bremeno v prospech žalovaných 1/ a 2/ sa zriaďuje na podiel 1/3. Nakoľko z tohto rozhodnutia vyplýval prevod vlastníctva zo žalovaného 1/ a žalovanú 3/ a zriadenie vecného bremena na prevádzaný podiel 1/3, toto rozhodnutie žalobca zobral na vedomie, keďže vedel, že žalovaný 1/ mal v tom čase problémy s exekúciami a vedel, že je trestne stíhaný za ekonomickú trestnú činnosť, predmetný prevod spoluvlastníckeho podielu 1/3 si žalobca vysvetlil tak, že ide o pokus z jeho strany vyhnúť sa postihnutiu majetku exekúciou. Z výpisu z LV č. XXXX však vyplýva, že vecné bremeno je zriadené na celú nehnuteľnosť. Žalobca chatu užíval aj po roku 2015, zabezpečoval potrebnú údržbu, platil poplatky za energie , daň z nehnuteľnosti aj za komunálny odpad. Žalovaný 1/ v období od 09/2018 do jari 2021 chatu neužíval z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, dovtedy ju užíval pri príležitosti návštevy matky, kedy tam prespal, žalovaná 2/bola na chate cca pred tromi rokmi, sestra H. R. ju užívala dva týždne v letných mesiacoch. Kúpnou zmluvou dňa 27.05.2020 v znení dodatku z 06.07.2020 žalobca od sestry H. R. odkúpil jej spoluvlastnícky podiel X/X k chate a garáži a podiel XX/XXX k zastavenému a priľahlému pozemku. V novembri 2019 v súvislosti s predajom bytu po rodičoch žalobca zistil, že predmetné vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania chaty a garáže v prospech žalovaných 1/ a 2/ bolo zriadené na celú nehnuteľnosť. Vyžiadal si preto z katastrálneho odboru kópiu Darovacej zmluvy z 17.04.2012, z ktorej zistil, že je v nej uvedený tak on ako aj sestra ako vedľajší účastník zmluvy a že ich podpisy mali byť overené na Matričnom úrade Mesta Handlová. Podpis na tejto zmluve však nie je jeho podpisom ani podpis sestry nie je podpisom H. R.. Tak on ani sestra nikdy na matrike v Handlovej svoje podpisy neoverovali. Žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorá trestná vec bola odmietnutá uznesením zo dňa 27.07.2020 Q. z dôvodu, že sa nepreukázal úmysel zamestnankyne Matričného úradu Handlová. Z odôvodnenia tohto uznesenia je však zrejmé, že podpisy žalobcu a sestry žalobcu ako aj ich úradné osvedčenie boli sfalšované, keď vyšetrovaním bolo zistené, že pod záznamami č. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX v osvedčovacej knihe sa nachádzajú podpisy iných osôb aj s inými dátumami 5.8.2015 a 13.8.2015. Lustráciou v evidencii dokladov bolo zistené, že žalobcovi nebol nikdy vydaný občiansky preukaz č. SL XXXXXX a sestre H. R. nebol nikdy vydaný cestovný pas č. XXXXXXXX, ktorý doklad je uvedený v overovacej doložke podpisov na predmetnej darovacej zmluve. Trestné stíhanie vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa bolo uznesením OR PZ zo dňa 08.10.2020 Q. zastavené pre premlčanie trestného stíhania, v tomto konaní bol žalobca aj sestra žalobcu vypočutí, pričom obaja popreli podpísanie predmetnej darovacej zmluvy. Zo správy Mestského úradu Handlová vyplynulo, že podpisy žalobcu a jeho sestry na matrike neboli overené a jediným reálne overeným podpisom bol podpis žalovaného 1/ pod záznamom č. 2052/2015. Z vyšetrovania je zrejmé, že došlo k falšovaniu overovacích doložiek na matrike ako aj samotných podpisov žalobcu a jeho sestry, avšak pre premlčanie trestného stíhania nebol vo veci nikto obvinený. Následne žalobca požiadal Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor o výmaz vecného bremena, k čomu dostal z odboru listom odpoveď, že vecné bremeno je možné vymazať jedine na podklade súdneho rozhodnutia. Žalobca sa preto domáha podľa určenia, že tu právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je a na takomto určení má žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca hodlá podať na Okresný súd Prievidza aj žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a aj z tohto dôvodu je potrebné aby najskôr došlo k vyriešeniu otázky, či sú nehnuteľnosti platne zaťažené vecným bremenom a až následne ich vyporiadať. Otázka existencie vecného bremena má taktiež zásadný vplyv aj na ustálenie hodnoty spoluvlastníckych podielov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie vecného bremena vyplýva aj z toho, že iba právoplatné súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobca uvádza argumentáciu pre obidve alternatívy:

a) Ak vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto konania zaťažuje celú nehnuteľnosť tak, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, tak je nesporné, že v čase jeho zriadenia v roku 2015 museli byť zmluvnou stranou žalobca aj jeho sestra a to v postavení povinného z vecného bremena, a nie v postavení vedľajšieho účastníka. Ako podstatné je, že vyšetrovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ani jeho sestra zmluvu nikdy nepodpísali a ich podpisy boli sfalšované a rovnako bola sfalšovaná aj overovacia doložka pravosti podpisu I. R.. Nikdy teda neprejavili vôľu zriadiť predmetné vecné bremeno. Jednou zo základných náležitostí právneho úkonu je podľa prejav vôle, pričom jednota vôle a jej prejavu je základným definičným znakom právneho úkonu. Bez prejavu vôle nemôže ísť o právny úkon. b) Ak vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto konania zaťažuje iba spoluvlastnícky podiel žalovanej 3/, teda podiel 1/3 na chate a garáži a podiel XX/XXX na priľahlom a zastavanom pozemku, tak i v tomto prípade nie je vecné bremeno zriadené platne, a to aj napriek tomu , že s ním žalovaná 3/ podpisom zmluvy vyjadrila súhlas. V danom prípade podielová spoluvlastníčka, ktorej patrí podiel 1/3 zriadila napadnutou zmluvou vecné bremeno v prospech žalovaného 1/ a 2/, ktoré zaťažuje celú nehnuteľnosť, teda i spoluvlastnícky podiel žalobcu 2/3. Súdna prax aj odborná literatúra dospeli k záveru, že vecným bremenom možno zaťažiť aj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ale iba v prípade, ak je obsahom vecného bremena povinnosť niečo konať. Takýto záver vyplýva aj z judikátu R 45/1986, podľa ktorého spoluvlastník môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k svojmu spoluvlastníckemu podielu bez súhlasu spoluvlastníkov, len ak toto vecné bremeno obmedzuje iba jeho spoluvlastnícke práva v prospech subjektu oprávneného z vecného bremena a to v rozsahu jeho spoluvlastníckych práv. Rovnaký záver vyplýva aj z judikátu R 14/1988, podľa ktorého spoluvlastník môže zriadiť vecné bremeno k svojmu podielu len v rozsahu jeho spoluvlastníckych práv. Ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti, a teda neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka, potom musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci. Pokiaľ ide o vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností, tak platí, že podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nie je samostatne oprávnený zriadiť takéto vecné bremeno, keďže toto vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Na platné zriadenie vecného bremena je potrebné, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, inak je zmluva o zriadení vecného bremena pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Zriadenie vecného bremena doživotného užívania spoločnej nehnuteľnosti je vecou dohody všetkých podielových spoluvlastníkov, teda účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena v uvedenom prípade musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. V danej veci zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrela iba žalovaná 3/, teda je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že vecné bremeno platne nevzniklo. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k pozemkom, ktorých bola žalovaná 3/ len podielovou spoluvlastníčkou a pokúsila sa zriadiť k nim vecné bremeno.

Vecné bremeno platne nevzniklo, pretože žalobca ani jeho sestra nikdy neprejavili vôľu ako vtedajší podieloví spoluvlastníci vecné bremeno zriadiť a samotná žalovaná 3/ ako spoluvlastníčka podielu 1/3 nemohla zriadiť vecné bremeno, ktoré nespočíva v jej osobnej povinnosti niečo konať, ale zaťažuje celú nehnuteľnosť. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáhal určenia neexistencie vecného bremena , spočívajúceho v práve žalovaných 1/ a 2/ na doživotné užívanie nehnuteľností.

(2)Žalovaná 3/ sa k žalobe písomne vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.01.2022. Uviedla, že vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania bolo osvedčené na základe Darovacej zmluvy č. V XXXX/XX. Darovacou zmluvou bol na jej osobu prevedený podiel na nehnuteľnostiach, zapísaný na LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXXX, na tento podiel sa vzťahuje vecné bremeno. S touto dohodou súhlasili ostatní podieloví spoluvlastníci tak H. R. aj S. M., ktorý osobne túto darovaciu zmluvu vytvoril v slovenskom jazyku a podpísanú s overovacou doložkou podal k zápisu na kataster v C.. Nie je pravdou, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bolo osvedčené z akéhosi dodatku darovacej zmluvy z 17.04.2012. Je úplne vylúčené, že by mohol byť spísaný dodatok k zmluve datovaný 17.04.2012, keď samotná darovacia zmluva bola datovaná a doručená na katastrálny odbor Okresného úradu v Prievidzi dňa 30.04.2015, katastrálny odbor dňa 10.08.2015 vydal Rozhodnutie o povolení vkladu vrátane vecného bremena. Podľa rozpisu oboznámených účastníkov, ktorým bolo toto rozhodnutie doručované a to D. M., Z. M., G. D., H. R. a S. M. nikto z nich nevzniesol proti rozhodnutiu žiadnu námietku. Tá sa objavila až v roku 2020 u žalobcu. Vecné bremeno bolo osvedčené z darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2015, v žiadnom prípade na základe dodatku tejto zmluvy zo dňa 17.04.2012, čo je úplne vylúčené, pretože žalovaná 3/ žiadny dodatok tejto zmluvy ani jej rodičia nepodpisovali. Na predmetnom dodatku vystavenom 3 roky pred samotnou darovacou zmluvou nie sú pravé podpisy darcu, obdarovanej ani oprávnenej z vecného bremena. Kto

dodatok vyhotovil a za akým účelom nech vyšetrí polícia. Ide o komplot žalobcu, len aby dosiahol svojich chamtivých cieľov a zmocnil sa majetku ostatných dedičov. Ak by nedošlo k rešpektovaniu vecného bremena jej otec žalovaný 1/ by nikdy nepristúpil na darovaciu zmluvu a zostal by v pozícii samotného vlastníka nehnuteľnosti. Ak by teda došlo k zrušeniu vecného bremena musela by sa zrušiť aj samotná darovacia zmluva a vec by sa vrátila k pôvodnému vlastníkovi. Sám žalobca vyhotovil a podal na príslušnom úrade darovaciu zmluvu a preto by mal byť tiež označený ako žalovaný, rovnako ak všetci účastníci. Žalobca len účelovo prekrucuje fakty, ktoré mu boli známe už v roku 2015.Všetci zúčastnení boli uzrozumení so zriadením bremena, ku zmene došlo až v roku 2021, kedy začal mať enormný záujem o nehnuteľnosti žalobca. Je zvláštne, že žalobca napáda vecné bremeno až po 6 rokoch po tom, čo sa o ňom dozvedel. Žalovaná 3/ žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

(3) Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k žalobe písomne vyjadrili podaním, doručeným súdu dňa 26.01.2022. Vyjadrili sa, že je pravdou, že rodičia žalovaného 1/ za svojho života postavili chatu a garáž v obci M. M. č. s. XXX. Po smrti otca prešlo na základe dedičského konania vlastnícke právo rovným dielom na pozostalých. Vzhľadom k zdravotným problémom a zaistenia svojej staroby, ktorú mieni stráviť vo svojom trvalom bydlisku M., časť M. č.s. XXX žalovaný 1/ previedol Darovacou zmluvou svoj podiel na dcéru žalovanú 3/ G. D. s doložkou vecného bremena, spočívajúceho v doživotnom užívaní v prospech neho a jeho manželky žalovanej 2/ a to na základe zmluvy z 17.04.2015 a nie je pravdou, že toto bremeno bolo na základe akejsi doložky datované 17.04.2012, nemôže byť doložka z roku 2012 súčasťou zmluvy z roku 2015. Rozhodnutie o povolení vkladu dostali všetci dotknutí vrátane žalobcu, ktorý mohol vtedy konať, pokiaľ by s vkladom do KN nesúhlasil, ak tak urobil až v roku 2021, urobil tak iba zo zištných dôvodov a účelovo. Od roku 2009 žalobca prichádzal na chatu výnimočne a iba na grilovanie, inak spoločne s manželkou trávili voľný čas v H., kde vlastnia rozsiahle nehnuteľnosti vrátane rodinného domu. Žalobca trávil na chate aj v rokoch 2019 až 2020 niekoľko dní, žiadnu údržbu nerealizoval, iba zatváral vodu pre zimnú sezónu a v tomto období platil spotrebu médií, kedy bol jediný, ktorý v tomto období trávil pár dní na chate. Za celú existenciu stavby žalobca nevložil do nehnuteľnosti ani cent, naopak, čo mohol odtiaľ odviezol do H.. Žalovaní 1/ a 2/ videli dodatok, ktorým argumentuje žalobca až v auguste 2021, kedy im ho predložil k nahliadnutiu žalobca, tento dodatok žalovaní nikdy nepodpísali a ich podpisy sú sfalšované. Vecné bremeno ani nie je osvedčené na základe tohto dodatku ale na základe Darovacej zmluvy z roku 2015. Žalovaní majú podozrenie, že sa jedná o komplot zo strany žalobcu už len z toho dôvodu, že zmluvu vyhotovil sám žalobca a podal na KN všetko za úplatu. Žalovaní uvádzajú, že nesúhlasia s výmazom vecného bremena a to vzhľadom k tomu, že by tým stratila na význame aj samotná Darovacia zmluva , vecné bremeno je len na odpovedajúci podiel. Už od roku 2009 žalobca prejavil záujem o predaj svojho podielu žalovanému, už len dohodnúť sa na cene. Žalobca v roku 2020 obrátil, a to v dobe, keď sa dozvedel, že mu statik v obci H. nepovolil rekonštrukciu domu pre zlý technický stav stavby. Chata na M. je pre žalovaného 1/ jediné miesto, kde chce tráviť zbytok svojho života. Nikdy sa chaty nevzdá. Žalobu považuje za šikanóznu a nedôvodnú. Naopak je to žalobca, ktorý dohodu dlhodobo odmieta, účelovo, zo ziskuchtivosti, len aby sa dostal k majetku, ktorý mu nikdy nepatril. Žalobca nemal nikdy záujem o spornú nehnuteľnosť, vždy tvrdil, že má kam chodiť a to do obce H., do nehnuteľnosti po matke manželky žalobcu. Keď im ale statik povedal, že túto nehnuteľnosťou nemôžu rekonštruovať pre zlý technický stav , začali sa robiť absolútny nárok na chatu na M.. Pričom nikdy o chatu nejavili záujem. Samotnú stavbu realizoval väčšinou sám s otcom D.. Chata je srdcovou záležitosťou žalovaného 1/, má k nej hlboký citový vzťah, najmä z dôvodu, že ju pomáhal budovať otcovi a nikdy sa jej nevzdá. Keďže chata po smrti otca chátrala musel nechať urobiť opravy , lebo do chaty zatekalo, a to výmenu strechy, všetkých okien. Následnú údržbu realizoval iba žalovaný 1/. Chata je spoločným dielom žalovaného 1/ s jeho otcom, kde prišiel o zdravie, na úkor svojej rodiny. Spoločne s otcom postavil aj garáž v Handlovej, ktorú lsťou nechal žalobca v dedičskom konaní napísať na seba. Žalobca s manželkou občas jazdili na M. iba grilovať, otcovi žalovaný 1/ na sklonku jeho života sľúbil, že chatu nikdy nepredá a tento sľub aj dodrží. Žalobca sa nikdy a nijakým spôsobom ani finančne na stavbe nepodieľal. Nehnuteľnosti získal žalobca podvodom a neoprávnene, keď od žalovaného 1/ vylákal plnú moc k prejednaniu veci v dedičskom konaní a nechal si napísať nehnuteľnosti na seba. Žalobca sleduje len svoj vlastný prospech. Žalobca žalovaného 1/ vydieral, robil nátlak, aby súhlasil s predajom bytu a chaty ešte za života ich matky. Žalobca spoločne s manželkou majú vo svojom vlastníctve veľké množstvo pozemkov vrátane domu v H., naproti tomu je chata na M. jediným miestom na Slovensku, kde má žalovaný 1/ trvalý pobyt od roku 2016, k tomuto miestu má hlboké citové a rodinné väzby a chce tu stráviť zvyšok svojho života. Spoločne s manželkou je žalovaný 1/ už na dôchodku a spoločne s deťmi a vnúčatami sem radi chodia, majú tam dlhoročných priateľov. Keď žalobca s manželkou v roku 2020 zistili, že majú problém so stavbou v H. využili ťaživú finančnú tieseň sestry H. R. a odkúpili

jej podiel, hoci vedeli, že žalobca má voči žalovanému 1/ finančné záväzky. Žalobca je mamonár, túži po bohatstve, je veľmi zištný. Žalovaný 1/ má so žalobcom zlé vzťahy od roku 2009, kedy žalovaný 1/ požičal dcére žalobcu a otcovi jej dieťaťa peniaze, ktoré mu nevrátili. Vyhrotilo sa to, keď žalobca umiestnil matku do Senior centra v Handlovej, hoci bola ešte sebestačná, k tomu navrhuje ako svedka vypočuť vedúcu sociálneho odboru v Handlovej. Žalovaný 1/ daroval svoj podiel dcére ( žalovanej 3/) s tým, že v jeho prospech a v prospech jeho manželky uplatnil vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní, je to bežná prax. Nechápe preto, prečo by ho mal niekto vyvlastniť, keď právo vlastniť majetok patrí k základným ľudským právam a je zakotvené aj v listine základných práv a slobôd. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli žalobu odmietnuť ako nedôvodnú.

( sa k tvrdeniam žalovaných vyjadril v Replike, doručenej súdu 16.02.2022. Tvrdil, že od podania žaloby došlo zo strany žalovanej 3/ k pokusu previesť vlastníctvo nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu ( plomba na LV sp. zn. V -XXX/XXXX), katastrálne konanie je prerušené. Žalobca má za to, že žalovaná 3/ sa takýmto prevodom vlastníctva snaží sťažiť postup súdu, ktorému túto zásadnú skutočnosť zamlčala. Ak žalovaní tvrdia, že žalovaný 1/ Darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a XXXX na svoju dcéru žalovanú 3/ pričom súčasťou tejto darovacej zmluvy bolo podľa žalovaných aj zriadenie vecného bremena ktoré spočívalo v doživotnom užívaní predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného 1/ a žalovanej 2/ ako oprávnených z vecného bremena a tiež uvádzajú, že nesúhlasia s tvrdením, že k zriadeniu vecného bremena malo dôjsť na základe Dodatku k Darovacej zmluve zo dňa 17.04.2012 s osvedčenou doložkou zo dňa 22.07.2015 a 29.07.2015 žalobca s týmto nesúhlasí, pretože údaje týkajúce sa dotknutých nehnuteľností v S. zmluve z 17.04.2015, ktorú predložili žalovaní nekorešpondujú s údajmi v Darovacej zmluve, predloženej katastru nehnuteľností, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníctva v prospech žalovanej 3/ ako aj k zápisu vecného bremena v prospech žalovaných 1/ a 2/. V darovacej zmluve predloženej žalovanými absentujú jednak nehnuteľnosti - byt č. 2, nachádzajúci sa na 2. poschodí stavby so súp. č. XXX stojacej na pozemku CKN parc.č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ o veľkosti 1/3 a o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísané na LV č. XXXX k.ú. R., ktoré boli predmetom totožného rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V XXXX/XXXX zo dňa 10.08.2015 ako aj nehnuteľnosti pac.CKN č. XXXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX a parc. CKN č. XXXX/X záhrady o výmere XXXmX, spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ o veľkosti X/X na LV č. XXXX k.ú. M., ktoré boli rovnako predmetom rozhodnutia č. XXXX/XXXX. V závere tohto rozhodnutia je uvedené, že k povoleniu vkladu vecného bremena zapísaného na LV č. XXX, XXXX a XXXX došlo na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi: D. M. ako darca a oprávnený z vecného bremena, G. D. ako obdarovaná a povinná z vecného bremena, Z. M. ako oprávnená z vecného bremena, S. M. ako vedľajší účastník zmluvy a H. R. ako vedľajší účastník zmluvy. Je vylúčené, aby na základe zmluvy, ktorú do konania založil žalovaný 1/ došlo k akémukoľvek povoleniu vkladu a to minimálne z toho dôvodu, že sa v nej navrhuje zriadiť vecné bremeno aj v prospech žalovanej 2/, ktorá ale nie je označená ako účastníčka zmluvy a svojim podpisom v nej teda nevyjadrila súhlas so zriadením vecného bremena. K darovaniu nehnuteľností a zriadeniu vecného bremena došlo teda na základe Dodatku k darovacej zmluve zo dňa 17.04.2012 s osvedčenou doložkou zo dňa 22.07.2015 a zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou žaloby a nie na základe Darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2015, ktorú do sporu predložil žalovaný 1/. Ak žalovaní tvrdia, že svoj nesúhlas so zriadením vecného bremena mohol žalobca namietať ešte v roku 2015 po doručení rozhodnutia č. V XXXX/XXXX, čo neurobil a že mal začal účelovo konať až v roku 2021, ako už žalobca tvrdil v žalobe, z textu darovacej zmluvy , s ktorou sa žalobca oboznámil až v roku 2020 jednoznačne nevyplýva, či sa vecné bremeno zriaďuje na celú nehnuteľnosť alebo len na podiel obdarovanej. Z čl. VI ods. X predmetnej zmluvy možno vyvodiť ten záver, že úmyslom zmluvných strán bolo zriadiť vecné bremeno iba na podiel 1/3, ktorý aktuálne patrí žalovanej 3/. Tento zámer potvrdzuje aj to, že žalobca a jeho sestra ako označení vedľajší účastníci zmluvy mali vysloviť svojim podpisom súhlas so zriadením vecného bremena na podiel darcu ako aj citované rozhodnutie V XXXX/XXXX z ktorého vyplýva, že vecného bremeno v prospech žalovaných 1/ a 2/ sa zriaďuje na podiel darcu. Tento zámer potvrdzujú aj samotní žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe, kde uvádzajú, že vecné bremeno je zriadené iba na zodpovedajúci podiel. Pričom podielový spoluvlastník nemôže platne zriadiť vecné bremeno v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, čo potvrdzuje aj judikatúra. Z výpisu z LV č. XXXX však vyplýva, že vecné bremeno je zriadené na celú nehnuteľnosť. Žalobca popiera, že dodatok k darovacej zmluve z 17.04.2012 mal dať vyhotoviť on, popiera tvrdenie protistrany že on mal sfalšovať podpisy žalovaných na tomto dodatku, veď jediný, kto na tomto zriadení vecného bremena prosperuje sú žalovaní 1/ a 2/. Z vyšetrovania v trestnom konaní vyplynulo, že tak žalobca

ani sestra žalobcu nikdy svoje podpisy na Mestskom úrade Handlová neoverovali a naopak v júli 2015 tam preukázateľne overoval podpis žalovaný 1/ a preto minimálne vedel, ako vyzerá overovacia doložka Mestského úradu Handlová a aké má náležitosti. Tvrdenia žalovaného 1/, že má ku chate na M. hlboký citový vzťah a že by sa jej nikdy nevzdal sú v príkrom rozpore s právnymi úkonmi, ktoré robil t.j. keď svoje vlastníctvo previedol darovaním v prospech svojej dcéry. V otázke užívania chaty žalobca aj naďalej tvrdí, že aj po roku 2015 sa vedeli podieloví spoluvlastníci na jej užívaní dohodnúť. Keďže žalobca ku chate býva najbližšie zabezpečoval jej potrebnú údržbu, platil poplatky za energie, daň z nehnuteľností aj komunálny odpad. V ostatnom, čo do užívania sa žalobca pridržiava už ním uvedeného v žalobe. Konsenzus v otázke užívania chaty vyplýval z toho, že každý zo spoluvlastníkov vlastnil spoluvlastnícky podiel 1/3, tieto skutočnosti sú však podľa žalobcu v predmetnom konaní irelevantné. Žalovaní svojimi vyjadreniami nespochybnili dôvod podanej žaloby a nakoľko vecné bremeno bolo zriadené na podklade neplatného právneho úkonu žalobca navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.

(5) V Duplike žalovaných 1/, 2/ a 3/, doručenej súdu dňa 06.04.2022 žalovaní uviedli, že ustanovenie čl. II odst. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručuje každému právo vlastniť majetok a priznáva vlastníckemu právu všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. V predmetnej veci vlastníci, ktorí užívali predmet vlastníctva nerušene niekoľko desiatok rokov sú náhle konfrontovaní so situáciou, že ich vlastnícke právo je spochybňované na základe okolností, ktoré nijako neovplyvňovali a ktorých obsah ani nemohli poznať. Ich dobrá vôľa, že právo nadobudli v súlade so zákonom musí byť chránená a nie je možné v záujme právnej istoty pripustiť výklad absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré vracajú právny vzťah do dávnej minulosti. Žalobca tvrdí, že Darovacia zmluva je absolútne neplatná pre neurčitosť prejavu vôle resp. pre to, že vecné bremeno nie je náležite špecifikované nie je zrejmé, či platí na 1/3 alebo celok. V roku 2015, kedy žalovaní prevádzali nehnuteľnosti Darovacou zmluvou nikto nespochybňoval to, v akom rozsahu má byť aplikované vecné bremeno. Žalobca parazituje a zo zištných dôvodov sa snaží cestou súdu nadobudnúť majetok, ktorý mu nikdy nepatril. Ak by niektorý z vlastníkov podal voči Darovacej zmluve odpor, zmluva by za týchto okolnosti nenadobudla platnosť. Darca previedol vlastnícke právo na svojho potomka. Predmetné nehnuteľnosti boli prevedené naspäť na žalovaného 1/ a žalovanú 2/, kedy žalovaná 3/( dcéra žalovaných 1/ a 2/) nevydržala už psychický nátlak žalobcu a odvrátila tým neustále ataky a vyhrážky žalobcu, ktoré jej adresoval SMS správami, emailom, telefonicky a to nielen jej, ale všetkým žalovaným. Žalovaní sú presvedčení, že vlastníckym vzťahom k nehnuteľnostiam budú ich práva transparentné a jednoznačné, ako vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní. Žalobca prinútil sestru predať mu svoj podiel, čím on dosiahol podiel 2/3 na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaní trvajú na tom, že vecné bremeno bolo osvedčené na základe Darovacej zmluvy z 17.04.2015. Žalobca, žalovaní 1/,3/ a H. R. sa dohodli na zrušení vecného bremena ohľadom bytu, toto vecné bremeno bolo zrušené dohodou, v ktorej je jasne definovaná skutočnosť, že vecné bremeno bolo zriadené na základe zmluvy. Je to úplne zhodný formát Darovacej zmluvy ako v žalobe uvedené vecné bremená. O tejto zmluve mal žalobca rovnaké povedomie ako u v žalobe uvádzaných. Je teda zvláštne, že žalobca brojí len proti vecnému bremenu v obci M.. Je absurdné, aby bol dodatok vyhotovený 3 roky pred vyhotovením samotnej Darovacej zmluvy. Žalovaní majú za to, že je nepodstatné a právne irelevantné, či si žalobca v roku 2015 myslel, že vecné bremeno je zriadené na 1/3 nehnuteľnosti alebo na celú nehnuteľnosť. Žalovaní rozhodne tvrdia, že vecné bremeno bolo zriadené pre celú nehnuteľnosť a nielen pre jej časť. K dodatku zo dňa 17.04.2012 žalovaní žiadajú o grafologický rozbor podpisov a to všetkých zainteresovaných vzhľadom k tomu, že žalobca sústavne a cielene klame a uvádza nepravdy. Od roku 2009 je žalovaný 1/ na invalidnom dôchodku, odkedy nepracuje, nehnuteľnosti na M. maximálne využíval s rodinou a svojou matkou. Žalobca ich užíval sporadicky. Je klamstvom, ak žalobca tvrdí, že realizoval údržbu nehnuteľnosti. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

(6) Súd pojednával v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ podľa ( ďalej ako ,,CSP“). Žaloba bola žalovanému 1/ a žalovanej 2/ doručená do vlastných rúk na adresu D. XXXX/XX, R., Česká republika, žalovanej 3/ na adresu Y. XXX, F., Česká republika. Predvolanie na súdne pojednávanie bolo žalovanému 1/ doručované na adresu D. XXXX/XX, Hořovice, Česká republika, súdnu zásielku neprevzal a dňa 28.07.2022 sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá. Predvolanie na súdne pojednávanie bolo žalovanej 3/ doručované na adresu Y. XXX, F., Česká republika, súdnu zásielku neprevzala a dňa 28.07.2022 sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá. Podľa nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Na základe uvedeného bolo predvolanie žalovanému 1/ a žalovanej 3/ riadne doručené dňom 28.07.2022, neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie súdneho pojednávania. Žalovanej 2/ bolo predvolanie na súdne pojednávanie doručené na adresu D. XXXX/XX, R., Česká republika dňa 11.07.2022. Dňa 23.09.2022 o 7:19 bol asistentke senátu 18C doručený email s označením: oznámenie vo veci sp. zn. od G. ktorého obsahom bol text, že žalovaná 2/ sa ospravedlňuje z pojednávania, ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedla zdravotné dôvody. Z úradného záznamu z 23.09.2022 o 8:15 hod. vyplýva, že žalovaná 2/ následne telefonicky oznámila, že je chorá, má žalúdočné problémy, nemôže sa zúčastniť pojednávania a žiadala o odročenie pojednávania. Súd žiadosť žalovanej 2/ o odročenie pojednávania riadne posúdil a vyhodil ju tak, že žalovaná 2/ svoje zdravotné problémy a teda existencii vážneho dôvodu pre odročenie pojednávania nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, preto v prípade ak svoje zdravotné problémy nepreukáže do začatia súdneho pojednávania, súd bude vo veci pojednávať a jej žiadosti o odročenie súdneho pojednávania nebude vyhovené. Uvedené súd žalovanej 2/ oznámil obratom dňa 23.09.2022 do emailu G. Vzhľadom k tomu, že žalovaná 2/ do začatia súdneho pojednávania svoju žiadosť o odročenie nedoplnila, súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného 1/, žalovanej 3/ aj žalovanej 2/, ktorej žiadosti nevyhovel s poukazom na to, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre odročenie súdneho pojednávania podľa .

(7) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka H. R., prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou, výpisom z LV č. XXXX - informatívny výpis 20.09.2021 a informatívny výpis z XX.XX.XXXX, LV č. XXX - informatívny výpis XX.XX.XXXX a informatívny výpis z XX.XX.XXXX, LV č. XXXX - informatívny výpis 21.09.2021 a informatívny výpis z 22.09.2022, Dodatkom k Darovacej zmluve z 17.04.2012 s osvedčovacími doložkami podpisov žalobcu zo dňa 22.07.2015 a H. R. z XX.XX.XXXX, Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č.V XXXX/XXXX z 10.08.2015, Kúpnou zmluvou z 27.05.2020, Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 06.07.2020, Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č.V XXXX/XXXX, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor kriminálnej polície Prievidza, Q.: B.-XXX/X-VYS-PD-XXXX z XX.XX.XXXX, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Handlová, ČVS: B.-XXX/HA-PD-XXXX z 08.10.2020, žiadosťou žalobcu Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor z 28.10.2020, odpoveďou Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor z 15.12.2020, vyjadrením k žalobe od žalovaného 1, 2/ a 3/, Darovacou zmluvou z 17.04.2015, ktorú predložili žalovaní 1/ a 2/, replikou žalobcu z 16.02.2022, Duplikou žalovaných 1/,2/ a 3/, Zmluvou o zrušení vecného bremena z 02.08.2021, spisom Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor V 2216/2015, spisom Okresného riaditeľstva PZ odboru poriadkovej polície obvodného oddelenia PZ v R. Q.: B.-XXX/HA-PD-XXXX, spisom Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor kriminálnej polície Prievidza Q.: B.-XXX/X- D.-PD-XXXX a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. . Súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanými 1/ a 2/ vo vyjadrení sa k žalobe z 26.01.2022 a to výsluch p. H. vedúcej Senior centra v Handlovej a vedúcej sociálneho odboru R. k tvrdeniu žalovaných, že žalobca si v ich neprítomnosti dal v dedičskom konaní a u notára zapísať do majetkovej podstaty aj majetok žalovaného 1/ a že vzťahy sa medzi žalobcom a žalovaným 1/ vyhrotili po tom, čo chcel žalobca matku umiestniť do Senior centra v Handlovej hoci bolo sebestačná a žalovaný 1/ jej zabezpečil opatrovníčku, pretože išlo o dôkazy na unesenie dôkazného bremena takých skutkových tvrdení žalovaného 1/, ktoré boli pre posúdenie danej veci právne irelevantné. Nevykonal ani dokazovanie grafologickým rozborom podpisov na dodatku ku zmluve z 17.04.2012 s poukazom na výsledky dokazovania v trestných konaniach, kde bolo dostatočným spôsobom preukázané, že dodatok z 17.04.2012 žalobca ani H. R. nikdy nepodpísali, potom takto navrhnutý dôkaz súd vyhodnotil ako nadbytočný s poukazom na a na tvrdenie žalovaných 1/,2/ a 3/ že vecné bremeno bolo osvedčené na základe Darovacej zmluvy z 17.04.2015 a nie na základe dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 .

(8)Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. M., obec M., okres C. parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX záhrada sú N. U. v podiele X/XXX, Z. G. v podiele X/XXX, N. Y. v podiele XX/XXX, I. K. v podiele XX/XXX, S. M. ( žalobca) v podiele XX/XXX, XX/XXX a XX/XXX, I. a I. K. v podiele XX/XXX, Z. M. ( žalovaná 2/) v podiele XX/XXX. V časti V: ŤARCHY k vlastníkovi poradové číslo XX je na parc.č. XXXX/X a XXXX/X zapísané vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech: M. D. a Z. r. G. na základe zmluvy č. V XXXX/XX - XXX/XX, VZ XXX/XX. Ďalej sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. M., obec M., okres C. parc.č. XXXX/X

zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, parc.č. XXXX/X záhrada o výmere XmX N. U. v podiele X/XXX, Z. G. v podiele X/XXX, N. Y. v podiele XX/XXX, I. K. v podiele XX/XXX, S. M. v podiele XX/XXX, I. K. a I. K. v podiele XX/XXX a XX/XXX, I. K. v podiele XX/XXX, S. M. v podiele XX/XXX a Z. M. v podiele XX/XXX. V časti V: ŤARCHY k vlastníkovi poradové číslo XX je na parc.č. XXXX/X a XXXX/X zapísané vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech: M. D. a Z. r. G. na základe zmluvy č. V XXXX/ XX - XXX/XX, VZ XXX/XX. Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. M., obec M., okres C. a to garáž súp.č. XXX stojaca na parc.č. XXXX/X a rekreačná chata súp. č. XXX stojaca na pozemku parc.č. XXXX/X sú S. M. v podiele X/X a X/X a Z. M. r. G. v podiele X/X. V časti V: ŤARCHY k vlastníkovi poradové číslo 3 je evidované na garáž č.s. XXX na parc.č. XXXX/X, rekreačná chata č.s. XXX na parc.č. XXXX/X právo doživotného bývania a užívania v prospech N. M., nar. X.X.XXXX, k vlastníkovi poradové číslo X je na garáž č.s. XXX na parc.č. XXXX/X, rekreačná chata č.s. XXX na parc.č. XXXX/X právo doživotného bývania a užívania v prospech N. M., nar. X.X.XXXX v k vlastníkovi poradové číslo X je na garáž č.s. XXX na parc.č. XXXX/X, rekreačná chata č.s. XXX na parc.č. XXXX/ X vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech: M. D., nar. XX.X.XXXX a Z. r. G., nar. XX.X.XXXX na základe zmluvy č. V XXXX/XX - XXX/XX VZ XXX/XX. Z dodatku k Darovacej zmluve na č.l. XX súdneho spisu vyplýva, že dňa 17.04.2012 bol medzi darcom D. M. ( žalovaný 1/) a obdarovanou G. D. ( žalovaná 3/) za účasti vedľajších účastníkov Z. M. ( žalovaná 2/), S. M. ( žalobca) a H. R., nar. XX.XX.XXXX uzavretý Dodatok z Darovacej zmluve ktorým darca - žalovaný 1/ daroval svoj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti k.ú. M. zapísané na LV č. XXX parc.č. XXXX/X v čiastke XX/XXX a parc č. XXXX/X o výmere XXXmX v čiastke XX/XXX, z nehnuteľností v k.ú. M., zapísané na LV č. XXXX parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X v čiastke XX/XXX a z nehnuteľností k.ú. M. na LV č. XXXX stavby s.č. XXX garáž a s.č. XXX rekreačná chata na parc.č. XXXX/X v čiastke X/ X obdarovanej. Predmetom dodatku tejto dohody bolo v čl. VI zriadenie vecného bremena v zmysle a nasl. v prospech oprávneného z vecného bremena - D. M. a jeho manželky Z. M. spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností uvedených v čl. II ods. 1 a 2. Podľa bodu 6 čl VI dodatku vedľajší účastníci súhlasia so zriadením vecného bremena na podiel darcu. Dodatok je datovaný v R. dňa 17.04.2012, je podpísaný darcom, obdarovanou, oprávnenou z vecného bremena, vedľajším účastníkom 4 a vedľajším účastníkom 5.Podľa osvedčovacej knihy č. XXXX/XXXX uznal podpis za vlastný V.. S. M., r.č. XXXXXX/XXXX č. OP: G v R. XX.XX.XXXX. Podľa osvedčovacej knihy č. XXXX/XXXX uznal podpis za vlastný H. R., r.č. XXXXXX, pas č. XXXXXXXX, v R. XX.XX.XXXX. Vedľa overovacích pečiatok sa nachádzajú okrúhle pečiatky Mesta Handlová. Predmetný dodatok k Darovacej zmluve z 17.04.2012 je súčasťou Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V XXXX/ XX a bol doručený katastrálnemu odboru XX.XX.XXXX Okresný úradu Prievidza, katastrálny odbor rozhodnutím z 10.08.2015 č. vkladu V XXXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXX v podiele X/X, na LV č. XXXX v podiele X/X, na LV č. XXX a LV č. XXXX v podiele XX/XXX v prospech G. D. na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi D. M. ako darca a oprávnený z vecného bremena, G. D. ako obdarovaná a povinná z vecného bremena, Z. M. ako oprávnenej z vecného bremena, S. M. ako vedľajší účastník zmluvy, H. R. ako vedľajší účastník zmluvy. Vklad bol povolený 10.08.2015, právne účinky vkladu nastávajú 10.08.2015, rozhodnutie vydala V.. Y. G.. V uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor kriminálnej polície ČVS: B.-XXX/X-VYS- PD-XXXX z 27.07.2020 konkrétne v odôvodnení je uvedené, že na strane 4 zmluvy ( Dodatok k Darovacej zmluve zo dňa 17.04.2012) sú podpisy zúčastnených strán vrátane vedľajších účastníkov a na nasledujúcej strane overený podpis vedľajšieho účastníka X S. M. a vedľajšieho účastníka X H. R.. Oznamovateľ ( žalobca) čestne prehlasuje, že tento dodatok prvýkrát uzrel na Katastri nehnuteľností Okresného úradu v C. dňa 22.11.2019, kedy mu bola vyhotovená aj jeho fotokópia, nikdy nedal on ani jeho sestra H. R. súhlas na zriadenie vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam. Dodatok on ani jeho sestra nikdy nepodpísali a overené podpisy vedľajších účastníkov 4/ a 5/ sú nepravé. Vykonanou lustráciou v evidencii dokladov bolo zistené, že V.. S. M. nebol vydaný občiansky preukaz č. SL XXXXXX a ani H. R. nebol vydaný cestovný pas č. XXXXXXXX. Zo správy Mestského úradu R. vyplýva, že podpisy osôb S. M. a H. R. neboli dňa 22.07.2015 a dňa 29.07.2015 overené Mestom Handlová, pod záznamami č. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX sa nachádzajú podpisy iných fyzických osôb, záznamy sú s dátumom 5.8.2015 a 13.8.2015. V uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ R., Q.: B.-XXX/HA-PD-XXXX z 08.10.2020 konkrétne v odôvodnení je uvedené, že v danej veci došlo k neoprávnenému vkladu vlastníckeho bremena na nehnuteľnosti, na základe falošnej úradnej pečate. Páchateľ predložil Okresného úradu Prievidza písomnosť s falošnou, prípadne pozmenenou úradnou pečaťou, ktorú použil ako pravú, na základe ktorej došlo ku zápisu vecného bremena. Uvedeným

konaním došlo k naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , premlčacia doba stíhaného prečinu uplynula dňom 14.06.2018 a v danom prípade tak došlo k premlčaniu trestného stíhania. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že poškodený S. M. nikdy nedal žiadny súhlas na zriadenie vecného bremena, predmetný dodatok nikdy nepodpísal, nikdy nebol na Mestskom úrade R. overovať svoj podpis. Z uznesenia je ďalej zistené, že bola vypočutá H. R., nar. XX.XX.XXXX ktorá uviedla, že o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania v prospech brata D. M. a jeho manželky Z. M. na nehnuteľnostiach, ktorých bola v rozhodnom čase spoluvlastníčkou sa dozvedela od brata S. M., uviedla, že nikdy nepodpísala predmetný dodatok a nikdy nebola na Mestskom úrade v Handlovej za účelom overenia podpisov na dodatku, nikdy nedala súhlas k zriadeniu uvedeného vecného bremena. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ R., Q.: B.-XXX/HA-PD-XXXX z 08.10.2020 z č.l. 45 tohto spisu z odpovede Mestského úradu Handlová z 13.07.2020 vyplýva, že podpisy S. M. a H. R. neboli dňa 22.07.2015 a dňa 29.07.2015 overené mestom R., pod záznamom č. XXXX/XXXX sa nachádza podpis inej fyzickej osoby, záznam je s dátumom 05.08.2015, pod záznamom č. XXXX/XXXX sa nachádza podpis inej fyzickej osoby, záznam je s dátumom 13.08.2015, dňa 22.07.2015 a 29.07.2015 neboli podpisy uvedených osôb overené Mestom R., bolo zistené že dňa 05.08.2015 pod číslom XXXX/XXXX bol overený podpis osoby D. M., v roku 2015 podpisy na Mestskom úrade R. overovala V.. N. I., t.č. na úrade už nepracuje. Z úradného záznamu na č.l. 63 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že vykonanou lustráciou v evidencii Regob, v evidencii občianskych preukazov a cestovných dokladov bolo zistené , že osobe V.. S. M. nebol vydaný občiansky preukaz č. SL XXXXXX, pod týmto číslom bol vydaný OP U. M. a H. R. nebol vydaný cestovný pas č. XXXXXXXX ( pod týmto číslom nebol vydaný v SR žiadny cestovný pas), ktorých čísla sú uvedené v overovacej podpisovej doložke Mesta R. na Dodatku Darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2012. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 28.10.2020, ktorú adresoval Okresnému úradu C., katastrálny odbor vyplýva, že žalobca žiadal o výmaz zápisov o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania v prospech D. M. a Z. M. k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX k.ú. M. s odôvodnením že predmetné nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve viacerých osôb, k uvedeným zápisom vecného bremena práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností nedal ani jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľností písomný či ústny súhlas. V katastri nie je ani zapísané za akých podmienok a na ktorú časť stavby resp. pozemku majú právo doživotného bývania a užívania vyššie menovaní. Žiadateľ ( žalobca) má za to, že pracovník, ktorý previedol zápis o zriadení predmetného vecného bremena dostatočne nevenoval pozornosť overeniu predmetného dodatku k darovacej zmluvy, nakoľko je jasné, že nie sú v ňom uvedené všetky potrebné údaje a pravosť zápisu v osvedčovacej knihe si mohla priamo overiť na matrike Mestského úradu v R.. Z odpovede Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor z 15.12.2020 vyplýva, že dňa 30.04.2015 bol úradu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom D. M. a obdarovanou G. D. so zriadením vecného bremena dohodnutého v čl. VI. Zmluvy ( návrhu bolo priradené číslo V XXXX/XXXX) Dňa 02.06.2015 úrad vydal rozhodnutie o prerušení konania, v ktorom vyzval účastníkov konania na odstránenie nedostatkov návrhu a zmluvy. Po odstránení nedostatkov dňa 10.05.2015 úrad povolil vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy. Okresné úrady nemajú podľa zákona povinnosť skontrolovať, či matrika skutočne podpis osvedčila. Ak bolo v rámci šetrenia Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi preukázané, že podpisy účastníkov zmluvy na predložených dodatkoch k zmluve sú falošné, o čom svedčí predložené uznesenie OR PZ v Prievidzi, nápravu tohto stavu je možné dosiahnuť jedine podaním príslušnej žaloby na súde. Právoplatné súdne rozhodnutie bude následne predmetom zápisu v katastri nehnuteľností. Z Darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2015 na č.l. 44 spisu, ktorú do konania predložili žalovaní 1/ a 2/ bolo zistené, že dňa 17.04.2015 žalovaný 1/ ako darca a žalovaná 3/ ako obdarovaná podpísali darovaciu zmluvu. Predmetom zmluvy v čl. II boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ ( garáž, budova pre šport a rekreačné účely s.č. XXX, XXX ) v obci M. časť M., stojace na pozemku parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX, záhrada o výmere XXXmX na pozemku XXXX/X v podiele 1/3 zapísané na LV č. XXXX, na LV č. XXX. V čl. V bol ako predmet dohody zriadenie vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena žalovaného 1/ a jeho manželky žalovanej 2/ spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností uvedených v čl. II ods. 1 zmluvy. Zmluva je podpísaná darcom a obdarovanou. Overovacia doložka opatrená okrúhlou pečiatkou Mestského úradu R. na meno D. M., číslo overovacej knihy XXXX, č. legalizácie XXX/XXXX PRO, cestovný doklad č. XXXXXXXX dňa 17.04.2015 a overovacia doložka opatrená okrúhlou pečiatkou Mestského úradu R. z toho istého dňa

už vypisovaná ručne na meno G. D. ostatné údaje nečitateľné z predloženej fotokópie, overovala W. C.. Predmetná darovacia zmluva z 17.04.2015 sa v spise Okresného úradu C., katastrálny odbor V XXXX/ XX nenachádza. Nebola zavkladovaná. Z Darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2015 na č.l. 61 spisu, ktorú do konania predložili žalovaní 1/,2/ a 3/ bolo zistené, že dňa 17.04.2015 žalovaný 1/ ako darca a žalovaná 3/ ako obdarovaná podpísali darovaciu zmluvu. Predmetom zmluvy v čl. II boli nehnuteľnosti ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ ako darcu. X/X byt č. X poschodie X, vchod 2 úžitková výmera XXmX s.č. XXX, nachádzajúc sa v obci R., ktorý je postavený na pozemku parc.č. XXXX/X, parc. reg. C o výmere XXX mX druh pozemku zastavené plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX V čl. V bol ako predmet dohody zriadenie vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena žalovaného 1/ a jeho manželky žalovanej 2/ spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností uvedených v čl. II ods. X zmluvy. Zmluva je podpísaná darcom a obdarovanou. Ani táto darovacia zmluva z 17.04.2015 sa v spise Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor V XXXX/XX nenachádza. Zo zmluvy o zrušení vecného bremena z 02.08.2021 na č.l. 63, ktorú do konania predložili žalovaní 1/,2/ a 3/ bolo zistené, že touto zmluvou sa oprávnení z vecného bremena D. M. a Z. M. a povinná z vecného bremena G. D. dohodli na zrušení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - bytu v R. na LV č. XXXX , byt č. X na X. podlaží bytového domu vchod 2 súp.č. XXX na ulici I. námestie vo veľkosti XX,XmXv obci R., postaveného na parc. X. č. XXXX/ X na podiele priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve XXX/XXXXX na spoluvlastníckom podiele X/X vedeného na LV č. XXXX k.ú. R., obec R., okres C.. Dôvody pre ktoré bolo zriadené vecné bremeno už pominuli a vecné bremeno zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena z roku XXXX - XXXX/XX- VZ XXXX/XX sa dňom podpísania tejto zmluvy zrušuje, zmluva je podpísaná v R. dňa 02.08.2021 D. M., Z. M. a G. D.. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 23.09.2022 bolo zistené, že si najprv myslel, že to zriadené vecné bremeno sa týka len podielu, ktorý bol prevedený na G. D.. Nevenoval tomu zo začiatku pozornosť a asi v roku 2016 sa na katastri informoval, pričom pracovníčka katastra ho ubezpečila, že vecné bremeno sa týka len podielu G. D., teda len X/X. Hoci argumentoval tým, že by tam malo byť ale uvedené, ktorých miestností a ktorých častí tej nehnuteľnosti sa to týka, pracovníčka katastra mu uviedla, že každý kataster si to robí podľa svojho. Po smrti matky znovu vyzval G. D., lebo bolo potrebné riešiť byt, aby sa predal, s čím súhlasila, žiadala, aby dal vypracovať znalecký posudok na byt, čo urobil. Keď si ho G. D. prečítala, povedala, že byt nechce, že aby sa byt predal, bola oslovená realitná kancelária, ktorá povedala, že treba najprv zrušiť vecné bremeno. G. D. mala zrušiť vecné bremeno, lenže v tom čase bol brat D. M. vo výkone trestu, sa to naťahovalo až kým brat nevyšiel z väzenia. Predaj bytu riešili cez právnika JUDr. F., ktorý na základe súhlasu, že byt sa môže predať, zaslal G. D. výzvu, kde jej zaslal aj ten znalecký posudok a žiadal o zrušenie vecného bremena. Potom mu doporučil, aby si vyžiadal z katastra ako vlastne boli overené podpisy pri vklade z vecného bremena, čo urobil a bola mu zaslaná odpoveď, že vecné bremeno bolo zriadené na základe dodatku ku zmluve o prevode vlastníctva s tým, že ako vedľajšie osoby tam bol uvedený on a sestra. Vzhľadom k tomu, že o tomto dodatku nevedel, tak sa osobne vybral na kataster a vyžiadal si kópiu dodatku zmluvy kde zistil, že jeho podpis na ňom musel niekto sfalšovať, prvý raz tento dodatok vtedy videl. A keď ho následne potom zasielal sestre, ona takisto povedala, že ho v živote nevidela a že tam nie je jej podpis. V prvom momente si myslel, že k sfalšovaniu došlo na matrike v R. a tá pracovníčka, ale povedali mu, že podklady môžu dať len polícii. Potom dal podnet na základe tohto na políciu na preverenie týchto podkladov, kde v prvom zápise konštatovali že skutok sa nestal vzhľadom k tomu že ten záznam o overení podpisov pod tým číslom tam vôbec nebol takže trestné stíhanie zastavili lebo nebolo voči komu a druhé bolo zastavené pre premlčanie doby. V minulom roku to bolo 20.8.2021 došlo k fyzickej potýčke medzi ním a žalovaným 1/ v spoločnej nehnuteľnosti, bola privolaná aj polícia a spísal sa záznam. Aby nedošlo k ďalšej fyzickej potýčke radšej s rodinou odišiel a podobne sa odohralo tento rok dňa 14.8. v podstate to isté. Takže na základe tých dvoch uznesení, ktoré dala polícia sa rozhodol riešiť daný stav súdnou cestou a to tak vysporiadanie podielového spoluvlastníctva aj určenie neexistencie vecného bremena, iná cesta nie je, čoho dôkazom sú aj vzájomné vzťahy, ktoré sa nezlepšili a ani výhľadovo to nie je, že by sa v budúcnosti zlepšili. Z výsluchu svedkyne H. R. na pojednávaní dňa 23.09.2022 bolo zistené, že podpis na Dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 ( č.l. 11 spisu) absolútne nie je jej podpisom, nikdy tento dodatok nečítala ani nepodpísala. Nikdy nemala vydaný cestovaný pas pod č. XXXXXXXX, bola držiteľkou pasu v roku 1994, ktorý jej ale ukradli, odvtedy jej vydaný cestovný pas nebol. Nikdy nedala akýmkoľvek spôsobom súhlas so zriadením vecného bremena na chatu, ktorej bola spoluvlastníčkou. Svoj podiel previedla žalobcovi po tom, čo sa dohodli na cene a žalobca ju vyplatil, prevod urobila dobrovoľne.

V prednese na súdnom pojednávaní dňa 23.09.2022 zástupca žalobca uviedol, že predmetom tohto konania je určovací návrh. Žalobca sa domáha určenia neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré žalobca zistil, že je zapísané v katastri. Žalobcovi zo zbierky listín boli predložené listiny, ktoré pochádzajú priamo z katastra a skutkový stav je taký, že žalovaní toto vecné bremeno zriadili, sporné bolo minimálne v čase podania žaloby či to vecné bremeno, spočívajúce v práve osobného užívania zaťažuje jednotretinový spoluvlastnícky podiel, alebo či zaťažuje celú nehnuteľnosť. V prospech toho, že strany zmluvné mali snahu zriadiť vecné bremeno k jednej tretine hovorí jednak samotná zmluva, kde je napísané, že sa zriaďuje na podiel, v prospech toho hovorí rozhodnutie katastra o povolení vkladu, kde je priamo číselne aj uvedený zlomok, na aký podiel sa vecné bremeno zriaďuje a v podstate to hovoria aj žalovaní, vo svojich písomných podania, to znamená aj vo vyjadrení aj v duplike hovoria, že je to zriadené na jednu tretinu. Jediné kde to nebolo v čase podania žaloby jednoznačné, bol samotný výpis z LV v časti Ťarchy, kde sa to vecné bremeno v podstate nejakým bližším spôsobom nešpecifikovalo, bolo tam uvedené, že je tam zriadené právo doživotného užívania v prospech žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Ale medzičasom došlo k zmene systému evidovania nehnuteľností na katastri a z aktuálneho LV podľa LV zo včerajšieho dňa v časti ťarchy je konkrétne uvedené, ktorého spoluvlastníka dané vecné bremeno zaťažuje. Relevantná je tá časť argumentácie, ktorá sa týka zriadenia vecného bremena na 1/3. Pokiaľ má vecné bremeno spočívať v práve doživotného osobného užívania tak platne nikdy nemôže byť zriadené na spoluvlastnícky podiel, môže byť zriadené len na celú nehnuteľnosť, toto vyplýva zo zákona aj z judikatúry a druhá skutočnosť ktorá vznikla je tá, ktorá sa týka žalovanej Z. M., ktorá v čase po podaní žaloby nadobudla vlastníctvo tohto spoluvlastníckeho podielu, to znamená, že u nej vlastne došlo k splynutiu osoby oprávneného a osoby povinnej, to znamená že u nej ešte jednoduchší priamo zákonný dôvod na konštatovanie neexistencie vecného bremena, pretože toto je vec ktorú zákon vylučuje. Nehovoriac o tom, že podkladom na povolenie vkladu tohto vecného bremena bola Darovacia zmluva, kde mal byť teda vyjadrený súhlas v označení vedľajší účastníci žalobca a jeho sestra, dnes predvolaná svedkyňa H. R., mal tam byť aj overený podpis na tejto zmluve, ale aj po nahliadnutí do tej listiny, ale najmä po vyšetrovaní Okresným riaditeľstvom Policajného zboru bolo nad akúkoľvek pochybnosť zistené, že samotný podpis a hlavne teda overovacia doložka podpisov na Matričnom úrade R. museli byť sfalšované, pretože pod daným číslom matrika uviedla, že boli overené iné podpisy a dokonca u p. H. R. bolo uvedené číslo cestovného pasu, ktorý ona nikdy nemala, dokonca sa zistilo, že ani vôbec nemala vystavený cestovný pas. To sú veci vyplývajúce z uznesenia o zastavení trestného stíhania. Tieto skutočnosti uvádzam na margo toho, že zo strany žalobcu ako aj jeho sestry, ktorá v tom čase 2015 ešte bola podielovou spoluvlastníčkou nedošlo ani k vyjadreniu súhlasu so zriadením takéhoto vecného bremena. Vzhľadom na tieto skutočnosti považujem to vecné bremeno za zriadené neplatne, nezákonne a preto sa žalobou domáhame o konštatovanie jeho neexistencie. Na záver podmienkou uplatnenia určovacieho nároku je preukázanie naliehavého právneho záujmu toto sme odôvodnili jednak v písomnej žalobe a poukazujem na to, že toto vecné bremeno v praktickej rovine sťažuje užívanie nehnuteľnosti pretože oprávnení z vecného bremena si vďaka vecnému bremenu robia nárok na celú nehnuteľnosť s tým, že účastníci sa nedokážu dohodnúť na spôsobe užívania niekoľkokrát tam musela byť aj volaná polícia to je jedna rovina a druhá rovina je tá, že na tomto súde prebieha aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde súd autoritatívne nemôže do vecných bremien zasiahnuť prikázaním jednému zo spoluvlastníkov takže je potrebné predtým, ako sa pristúpi k vyporiadaniu a zrušeniu podielového spoluvlastníctva, rozhodnúť o existencii alebo neexistencii vecného bremena. Žalobca navrhuje žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatňuje právo na náhradu trov konania. vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhujem žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Tak z listinných dôkazov ako aj z výpovede žalobcu ako účastníka konania a výpovede svedka možno vyvodiť záver, že v roku 2015, na podklade zmlúv ktoré boli predložené katastru nebolo platne zriadené vecné bremeno, pretože je potrebné si uvedomiť, že nehnuteľnosť v tom čase bola v podielovom spoluvlastníctve , mala troch spoluvlastníkov a aj s poukazom na , ktorý hovorí že vlastník zriaďuje vecné bremeno s odkazom na judikatúru R45/1986 a R14/1988 kde bol zhodne prijatý jednoznačný záver, že ak sa má zriadiť vecné bremeno, ktoré spočíva v práve užívať celú nehnuteľnosť to znamená ak má celú nehnuteľnosť zaťažovať, tak jednoznačne je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých spoluvlastníkov, čo v danom prípade nebolo. Je pravdou že podpísala len žalovaná v 3. rade, teda obdarovaná. Prejavy vôle ostatných spoluvlastníkov, to znamená žalobcu a H. R. síce sú zachytené na listine, ale bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že títo dvaja spoluvlastníci neprejavili vôľu, teda súhlas so zriadením takéhoto vecného bremena, túto listinu nikdy vlastnoručne nepodpísali. Naopak bolo z trestného vyšetrovania preukázané, že v obidvoch prípadoch išlo o sfalšované podpisy. V podstate o tom, že sa nejaké vecné bremeno malo zriadiť sa dozvedeli až následne, žalobca z doručeného rozhodnutia katastra alebo p. R. zo

svojho výsluchu ako svedkyne v rámci vyšetrovania. Vecné bremeno teda nemohlo takýmto spôsobom vzniknúť a aj spôsobom akým je zapísané momentálne, to znamená že zaťažuje len 1/3-ový podiel nehnuteľností tak je v podstate v rozpore so zákonom, nie je určené ktorú tretinu, je tu ideálne podielové spoluvlastníctvo. Žalovaní ako oprávnení z vecného bremena si to vecné bremeno vykladajú tak že majú právo tú nehnuteľnosť užívať celú a nie sú povinní sa žiadnym spôsobom sa s väčšinovým spoluvlastníkom dohodnúť. Nemožnosť dohody potom žalobcu motivovala k podaniu takejto žaloby. S poukazom na to, že sa dokázalo že nebola prejavená vôľa takéto vecné bremeno zriadiť, bolo od samého začiatku zriadené neplatne v rozpore so zákonom a s poukazom na tam ide o neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. Iným spôsobom sa žalobca nevie domôcť výmazu vecného bremena, iba na podklade súdneho rozhodnutia.

(9) Podľa Čl.8 (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

(10) Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinností, b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

(11) Podľa kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

(12) Podľa , údaje katastra uvedené v sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.

(13) Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem v zmysle cit. zák. 137 písm. c) ustanovenia na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, z dôvodov tak ako ich preukazoval vo svojej žalobe . Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že Dodatok k Darovacej zmluve zo dňa 17.04.2012, na podklade ktorého bol vykonaný vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaný1/ a žalovaná 2/ nemajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu a žalobca spochybňuje oprávnenia žalovaného 1/ a 2/ a zápis práva žalovaného 1/ a 2/ v katastri nehnuteľnosti, teda jeho zápis vo verejnom registri, môže sa žalobca domáhať zmeny údajov v katastri iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. Taktiež súd skúmal splnenie okruhu účastníkov na strane aktívne a na strane pasívne vecne legitimovaných. S odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 15.08.2018 má sud za to, že z hľadiska predmetu tohto konania nejde z procesného hľadiska o nerozlučné spoločenstvo ( ) ani o nútené spoločenstvo ( ) na strane žalobcu, nakoľko nehnuteľnosť predstavuje samostatnú vec a každý z jej spoluvlastníkov je oprávnený sa samostatne domáhať určenia neexistencie vecného bremena v prospech žalovaného bez ohľadu na ostatných spoluvlastníkov.

(14) Vzhľadom na vyššie vymedzené dôvody súd prejudiciálne skúmal platnosť právneho úkonu Dodatku k Darovacej zmluve zo dňa 17.04.2012.

(15) Podľa ust. ( ďalej „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spája.

(16) Podľa ods. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(17) Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

(18) Podľa a (1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

(19) Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

(20) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ dôvodná. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalovaní 1/ a 2/ mohli nadobudnúť a nadobudli až vkladom do katastra nehnuteľností. Samotný vklad bol vykonaný na podklade Darovacej zmluvy z 17.04.2012, jej dodatku z 10.07.2015, nedatovaného dodatku čl. II a žalobcom do konania predloženého Dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 s osvedčovacími doložkami žalobcu a Boženy Hutyrovej ako vedľajších účastníkov. Pričom jedine Dodatok k Darovacej zmluve z 17.04.2012 obsahoval formálne náležitosti potrebné k zriadeniu vecného bremena. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Dodatok k Darovacej zmluve z 17.04.2012 nikdy nepodpísali žalobca a sestra H. R. ako vedľajší účastníci zmluvy, čo bolo hodnoverným spôsobom preukázané z trestných konaní, vedených Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi vedených pod sp. zn. Q.: B.-XXX/X-VYS-PD-XXXX a Q.: B.-XXX/HA-PD-XXXX ( bola zistená nesprávna identifikácia vedľajších účastníkov uvedením dokladov totožnosti, ktoré im neboli vydané a o sfalšovaných osvedčeniach ich podpisov). Avšak aj z jednoznačného a opakovaného tvrdenia žalovaných v spore, že vecné bremeno doživotného užívania bolo osvedčené na základe Darovacej zmluvy zo dňa 17.04.2015 a v žiadnom prípade nie na základe dodatku z 17.04.2012 ( tvrdenie žalovanej 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe, kde žalovaná 3/ tvrdí, že na predmetnom dodatku z 17.04.2012 vystavenom 3 roky pred samotnou darovacou zmluvou nie sú pravé podpisy darcu, obdarovanej ani oprávnenej z vecného bremena a tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe, že dodatok z 17.04.2012, ktorým argumentuje žalobca videli až v auguste 2021, kedy im ho predložil k nahliadnutiu žalobca, tento dodatok žalovaní nikdy nepodpísali a ich podpisy sú sfalšované) a z tohto dôvodu aj žiadali v spore o grafologický rozbor podpisov všetkých zainteresovaných v Dodatku ku zmluve z 17.04.2012 potom možno vyvodiť ten logický záver, že samotní žalovaní v spore spochybnili svoje podpisy na predmetnom Dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 a v ňom prejavenú vôľu týkajúcu sa zriadenia predmetného vecného bremena. Pričom žalovanými udávaná a do konania predložená Darovacia zmluva z 17.04.2015 sa v spise Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V XXXX/XX ako podklad pre zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností vôbec nenachádza. Žalovanými uvádzaná Darovacia zmluva z 17.04.2015 tak preukázateľne nebola nikdy zavkladovaná a preto z nej už len z tohto dôvodu nemohli žalovaní nadobudnúť žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pre konanie je táto Darovacia zmluva z 17.04.2015 irelevantná. Grafologický rozbor podpisov všetkých zainteresovaných v Dodatku k zmluve z 17.04.2012 súd ako dôkaz nepripustil, pretože ho žalovaní ako podklad zavkladovania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu samy vylúčili a všetci, o ktorých podpisy sa na predmetnom Dodatku jednalo súdu potvrdili, že podpis na predmetnom Dodatku z 17.04.2012 nie je ich podpisom ( tvrdil to žalobca, svedkyňa H. R., žalovaný 1/, žalovaná 2/ aj žalovaná 3/), uvedené tak nebol sporné, preto takýto dôkaz súd vyhodnotil ako nadbytočný s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

(21) Z dôvodu absencie prejavu vôle žalovaných ako aj žalobcu a sestry žalobcu a žalovaného 1/ v Dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 tak právny úkon nevznikol. Bez prejavu vôle nemôže ísť o právny úkon. Obligatórnou náležitosťou právneho úkonu je prejav vôle, ktorý v danom prípade absentuje. Na predmetný dodatok z 17.04.2012 je nutné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon a súd je povinný na jeho neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Bez prejavu vôle niet právneho úkonu, právny úkon neexistuje, podľa zákona je neexistujúci právny úkon absolútne neplatný. Vychádzajúc z ak dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. Ide o dvojstranné právne dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné

ustanovenia o zmluvách a právnych úkonoch. Právne následky takto zriadeného vecného bremena nastanú až vkladom do katastra nehnuteľností, pričom v zmluve je potrebné dostatočne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu.

(22) V otázke zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vyslovil, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno doživotného užívania touto zmluvou zriaďované platne nevzniklo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012), na podklade ktorého bol v danom prípade vykonaný vklad sporného vecného bremena do katastra nehnuteľností je dostatočným podkladom pre vyslovenie neexistencie vecného bremena a to bez ohľadu na to, kto túto neplatnosť spôsobil, kto uvedený doklad predložil katastru nehnuteľností vo vkladovom konaní a bez ohľadu na prípadnú existenciu iných platných, avšak nezavkladovaných právnych úkonov zriaďujúcich rovnaké vecné bremeno.

(23) Vecné bremeno spočívajúce v práve bezodplatného užívania nehnuteľností je z podstaty veci možné len vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, nie vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nej. Vecným bremenom možno zaťažiť aj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ale iba v prípade, ak je obsahom vecného bremena niečo konať ( Spáčil. J.: Věcná břemena v Občanského zákonníku). Ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti a neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka, potom musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci ( R 16/1987). Hoci z LV č. 919 z 22.09.2022 na č.l. 93 spisu je zrejmé ( na rozdiel od LV č. 919 z 21.09.2021 na č.l.7) z časti C Ťarchy, že vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech M. D. a Z. r. G. možno z uvedeného priradiť len k spoluvlastníckeho podielu XX/XXX k vlastníkovi poradové číslo XX na predmetnom LV, t.j. M. Z. ( podiel XX/XXX), rovnako tak z LV č. XXXX z XX.XX.XXXX na č.l. XX spisu je zrejmé ( na rozdiel od LV č. XXXX z XX.XX.XXXX č.l. 8) z časti C Ťarchy, že vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech M. D. a Z. r. G. možno z uvedeného priradiť len k spoluvlastníckeho podielu XX/XXX k vlastníkovi pod poradovým číslom XX t.j. M. Z. ( podiel XX/XXX), ako aj z LV č. XXXX z 22.09.2022 na č.l. 97 spisu je zrejmé ( na rozdiel od LV č. XXXX z 21.09.2021 č.l. 6) z časti C Ťarchy, že vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech M. D. a Z. r. G. možno z uvedeného priradiť len k spoluvlastníckemu podielu 1/3 k vlastníkovi poradové číslo 6 t.j. M. Z. ( podiel XX/XXX) a takáto korekcia na LV sa podľa tvrdenia zástupcu žalobcu na pojednávaní udiala po podaní žaloby v dôsledku zmeny systému evidovania nehnuteľností v Katastri nehnuteľností, ani na základe vyššie zistenej korekcie v systéme evidovania nehnuteľností v katastri nehnuteľností však nemožno dospieť k tomu právnemu záveru, že vecné bremeno, ktoré podľa tvrdení oprávnených z vecného bremena ( žalovaného 1/ a žalovaného 2/) a pôvodne povinnej z vecného bremena žalovanej 3/ vzniklo na podklade Darovacej zmluvy z 17.04.2015 vzniklo platne a to na podklade platného právneho úkonu, pretože takáto Darovacia zmluva z 17.04.2015 sa v spise Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor V XXXX/XXXX vôbec nenachádza, nikdy nebola zavkladovaná a vo vzťahu k dodatku k Darovacej zmluve z 17.04.2012 žalovaní 1/,2/ a 3/ absolútne vylúčili možnosť, že práve táto písomnosť, resp. tento právny úkon by mal byť podkladom pre zápis vecného bremena v ich prospech. Bolo tiež preukázané, že podpisy ostatných spoluvlastníkov ako vedľajších účastníkov bolo sfalšované. Spočiatku žalovaní tvrdili, že vecné bremeno bolo zriadené len na spoluvlastnícky podiel pôvodne patriaci žalovanej 3/, avšak následne v protiklade s tým už v Duplike zo dňa 01.04.2022 na č.l. 59 súdu tvrdia, že vecné bremeno bolo nepochybne zriadené pre celú nehnuteľnosť a nielen pre jej časť. Potom by však nebola naplnená zákonná podmienka vyslovená v rozhodnutí R 16/1987, že ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti a neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka, musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci ( R 16/1987), čo v danom prípade splnené nebolo. Naviac súd sa stotožnil aj s právnou argumentácia žalobcu, ktorý tvrdil, že spôsob, akým je vecné bremeno momentálne zapísané na predmetných LV, teda že zaťažuje len 1/3-ový podiel nehnuteľností, tak je v rozpore so zákonom, keď nie je určené ktorú tretinu, pretože ide o ideálne podielové spoluvlastníctvo. Pričom žalovaní ako oprávnení z vecného bremena si toto vecné bremeno vykladajú tak, že majú právo nehnuteľnosť užívať celú a nie sú povinní sa žiadnym spôsobom s väčšinovým spoluvlastníkom dohodnúť. Podľa R 14/1988 s. 115 ods. 4 vecné bremeno má byť vymedzené tak, aby v budúcnosti z neho pre účastníkov nevznikli pochybnosti, čo tvorí jeho obsah, t.j. aké práva a povinnosti z neho pre účastníkov vyplývajú. Preto je vhodné v zmluve uviesť, v akom rozsahu vecné bremeno obmedzuje nehnuteľností ( napr. v ktorých konkrétnych miestnostiach môže oprávnený bývať, ktoré časti parcely môže užívať a pod.).

(24) Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. V čase podania žaloby, čo bolo dňa 04.10.2021 bola na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností zapísaná G. D., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X k celku, na LV č. XXX bola taktiež evidovaná ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele XX/XXX k celku a na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v podiele XX/XXX. Žalobca na súdnom pojednávaní dňa 23.09.2022 predložil aktuálne výpisy z 22.09.2022, z ktorých vyplynulo, že G. D. už nie je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom na LV č. XXX patrí podiel XX/XXX žalovanej 2/ Z. M. na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX, VZ XXX/XX, na LV č. XXXX je taktiež namiesto žalovanej 3/ aktuálne ako podielový spoluvlastník podielu XX/XXX evidovaná žalovaná 2/ ( kúpna zmluva V XXX/XX - VZ XXX/XX a na LV č. XXXX je na miesto žalovanej 3/ aktuálne ako podielový spoluvlastník podielu X/X evidovaná Z. M. ( kúpna zmluva V XXX/XX - VZ XXX/XX) pričom na všetkých troch vyššie uvádzaných LV č. XXX, XXXX a XXXX je v časti C Ťarchy evidované Vecné bremeno - Právo doživotného užívania v prospech M. D. a Z. r. G. na základe zmluvy č. V XXXX/XX - XXX/XX, VZ XXX/XX. Z uvedeného je potom zrejmé, že keďže sa oprávnený z vecného bremena t.j. žalovaná 2/ medzitým stala spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vecné bremeno síce nezaniklo, ale splynulo ( NS ČR z 29.03.2016), čím bol daný vo vzťahu k žalovanej 2/ ďalší zákonný dôvod vyslovenia neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného užívania oprávnenou t.j. žalovanou 2/, ktorá sa zároveň stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, zaťažených týmto právom. Voči žalovanej 3/ súd s poukazom na uvedené žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože aktuálne už nie je oprávnenou a ani povinnou osobou z vecného bremena.

(25) Ak sa žalovaní odvolávali vo svojich vyjadreniach na dobrú vieru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli, k takémuto nadobudnutiu vydržaním nemohlo dôjsť, nakoľko podmienkou je uplynutie 10-ročnej vydržacej lehoty a minimálne doručením žaloby oprávnení z vecného bremena nemôžu byť dobromyseľní. Ak žalovaní namietajú, že žalobca mal z rozhodnutia o povolení vkladu vedieť o existencii vecného bremena a domáhať sa svojich práv už skôr neobstojí. Žaloba o určenie neexistencie vecného bremena má povahu ochrany vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva žalobcu, do ktorého toto vecné bremeno zasahuje a právo podať takúto žalobu sa potom nepremlčuje, rovnako ako je nepremlčateľné vlastnícke právo. Záverom súd udáva, že pre rozhodnutie o veci nie je relevantné, kto príslušné nehnuteľnosti užíval, akým spôsobom a ako sa kto podieľal na úhrade vzniknutých výdavkov.

( 26) Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania pod a pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

( 27 )V zmysle v bode 26 v rozsudku citovaných ustanovení, keďže žalobca bol v konaní v úspešný v rozsahu 100% čo do merita veci, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Voči žalovanej 3/ bol žalobca v konaní neúspešný, hoci v čase podania žaloby mala aj žalovaná 3/ pasívnu vecnú legitimáciu, v priebehu konania došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanou 3/ na žalovanú 2/, preto súd voči nej podanú žalobu zamietol, pretože už nebola ani povinnou ani oprávnenou osobou vo vzťahu k vecnému bremenu práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Žalovaná 3/ žiadne trovy konania do sporu neuplatnila, ani nevyplynuli zo súdneho spisu, preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle zásady úspechu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa (ďalej len "), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).