Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1995-2011.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1995/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Grosslingova 62, 811 09 Bratislava, na návrh oprávneného: L. B., I.. XX.X.XXXX, Č. F. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., zast. ADVOKÁTI s.r.o., Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava 1, proti povinnej: R.. Y. B., I.. XX.X.XXXX, Z.K. XX, XXX XX N. I. W., G..Č.. Č. F. XXXX/XX-X, XXX XX N. I. W., o vymoženie 341,40 eur s prísl., tu o námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
I.
Súdny exekútor n i e j e vylúčený z vykonávania exekúcie.
II.
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
III.
Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade 30.3.2011 a exekútor žiadosť o udelenie poverenia 18.4.2011. Súd udelil exekútorovi poverenie (doručil mu ho 23.5.2011) na vymoženie 341,40 eur na základe uznesenia OS Žilina 4C 31/2010-52 zo dňa 28.7.2010 v spojení s uznesením KS v Žiline 10Co 346/2010 zo dňa 25.10.2010. Exekútor doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie dňa 2.8.2011.
I.
Povinná dňa 9.8.2011 doručila exekútorskému úradu námietky jeho zaujatosti.
Podľa § 30 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (EP): (1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. (2) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.
Ako dôvody uviedla povinná nasledovné skutočnosti, ku ktorým súd zaujíma svoje stanovisko: 1. Povinná prišla s exekútorom a jeho zamestnancami viackrát do styku a mali niekoľkokrát telefonickú potýčku. Súd k tomu uvádza, že kontakt povinnej s exekútorom je očakávaný a ak je viacero exekúcií alebo exekúcia trvá dlhšie, tak je kontakt opakovaný. Je typické pre charakter exekúcie, že vzťahy sú prirodzeným spôsobom napäté a najmä povinní v telefonických a písomných kontaktoch sú často napätí a agresívni nielen v styku s exekútorom, ale aj súdom. Pochopiteľne niekedy aj oprávnene, ale povinná konkrétne situácie neopisuje, len vo všeobecnosti uvádza potýčku. 2. Oprávnený má nadštandardné vzťahy s
exekútorom, pretože všetky pohľadávky postúpil tomuto exekútorovi a majú priateľské vzťahy. Súd uvádza, že opäť ide o typické správanie, tento krát oprávnených, ktorí sa vo všeobecnosti obracajú na toho exekútora, ktorému dôverujú a to aj opakovane. Tvrdenia o priateľskom vzťahu sú všeobecné. Je samozrejmé, že vzťah a komunikácia oprávneného s exekútorom je inej kvality ako povinnej s exekútorom (okrem prípadov, ak oprávnený nie je s exekútorom spokojný). Len všeobecné tvrdenie o priateľskom vzťahu však nepostačuje bez čo len akéhokoľvek tvrdenia v tomto smere. Samotná dôvera oprávneného v exekútora a opakované obracanie sa na toho istého exekútora takými skutočnosťami nie sú. 3. Povinná uviedla, že je veľká vzdialenosť medzi sídlom exekútora a bydliska povinných, čím sa sťažuje možnosť obrany v exekučnom konaní. Súd k tomu uvádza, že zákon nekladie žiadne prekážky oprávnenému, aby sa obrátil na ktoréhokoľvek exekútora. 4. Povinná na exekútora podala dve trestné oznámenia a sťažnosť na komoru, preto má obavu, že jej bude chcieť pomstiť. Okrem týchto tvrdení povinná nepredložila žiadne listiny ani štádium vybavovania jej podnetov, prípadne výsledky šetrení. Opäť len všeobecné tvrdenie nepostačuje na rozhodnutie o vylúčení. Opačný prístup by znamenal možný šikanózny postup povinných, postačilo by poslať akýkoľvek list komukoľvek a poukazovať na vylúčenie exekútora.
II.
Povinná dňa 9.8.2011 doručila exekútorovi námietky proti exekúcii a proti trvám exekúcie.
Súd námietky proti exekúcii zamietol z nasledovných dôvodov:
Jediným argumentom námietok bolo, že pohľadávku už uhradila, o čom predložila poštový poukaz zo dňa 19.7.2011. Oprávnený uviedol, že pohľadávka bola uhradená 4 mesiace po začatí exekučného konania. Úhradu oznámil oprávnený exekútorovi 25.7.2011. Úhradu vo výške 587 eur vykonal manžel povinnej a nie povinná a manžel neoznámil, na čo sa má použiť úhrada. Keďže manžel v inej skoršej exekúcii (EX 505/2010) tiež dlhoval oprávnenému sumu 316,09 eur, na úhradu tejto sumy si oprávnený započítal časť úhrady z 587 eur a zvyšok použil na čiastočnú úhradu pohľadávky 341,40 eur vo výške 270,91 eur (587 mínus 316,09 eur). Zostal stále neuhradený zvyšok pohľadávky 341,40 eur vo výške 70,49 eur (341,40 mínus 270,91 eur).
Povinná sa k tomuto stanovisku nevyjadrila a ani z poštovej poukážky ňou predloženej nevyplýva určenie platby a nepreukázala ani iný spôsob oznámenia určenia platby.
Súd zistil z doručenky (doručovanie upovedomenia povinnej), že prvý pokus o doručovanie sa uskutočnil 18.7.2011, druhý 19.7.2011, kedy bola zanechané povinnej aj oznámenie o uložení zásielky na pošte. Nemožno teda vylúčiť, že k úhrade došlo aj pod dojmom doručovania zásielky (pri viacerých exekúciách s tým istým exekútorom prinajmenšom zhodná pošta odosielateľa). Nie je to však pre posúdenie námietok významné.
Súd námietky zamieta z dôvodu, že povinná si mal splniť povinnosť na základe exekučného titulu do 3 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Odvolacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.12.2010, takže do 3 dní by si mala povinná splniť svoju povinnosť. Na rozhodnutí je síce vyznačená právoplatnosť vo vzťahu k povinnej 2.10.2010, čo však súd považuje za nesprávne. Prvostupňový súd zaviazal obidvoch odporcov (povinnú a jej manžela) na zaplatenie sumy 682,81 eur a odvolanie proti tomuto výroku podal len manžel povinnej. Odvolací súd rozhodol, že podiel obidvoch manželov je rovnaký a preto pripadá na povinnú polovica sumy 341,40 eur a keďže sa neodvolala, uznesenie voči nej zostáva nedotknuté. Fakticky však išlo o iné posúdenia ako v rozhodnutí prvostupňového súdu a povinná sa o inej svojej povinnosti (samostatnej a v inej výške) mohla dozvedieť až z odvolacieho rozhodnutia. V každom prípade si však v 3 dňovej lehote po doručení odvolacieho uznesenia povinnosť nesplnila a návrh na exekúciu bol podaný až 30.3.2011. Povinná si splnila povinnosť až po udelení poverenia, vydaní upovedomenia a v čase jeho doručovania povinnej.
Okrem toho súd musel zobrať do úvahy aj to, že povinná uhradila len časť pohľadávky oprávneného a neuhradila mu zvyšok istiny a trovy exekúcie (a trovy exekútora). Preto súd námietky zamietol. Ak uhradila časť pohľadávky, v tejto časti exekútor upustí od exekúcie (neznamená to zánik nároku na odmenu a náhradu výdavkov exekútora).
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (EP): (1) Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinná žiadne významné okolnosti neoznámila, exekúcia začala dôvodne a k úhrade (aj to len čiastočnej) došlo po jej začatí, čo sa považuje za vymoženie pohľadávky v exekúcii.
III.
Napokon povinná podaním doručeným exekútorovi 9.8.2011 namietala aj trovy exekúcie.
Súd sa postupne vyjadruje k jednotlivým námietkam:
I. Povinná namietala výšku trov oprávneného vo výške viac ako 75 eur. Súd túto námietku neakceptoval, pretože oprávnený si uplatnil trovy len vo výške 16,50 eur za zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia (poplatok je zapravený na žiadosti) a vo výške 49,66 eur trov právneho zastúpenia. Tie sú vyčíslené presne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§§ 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c) a 16 ods. 3). Základná sadba odmeny za 1 úkon právnej služby pri pohľadávke 341,40 eur je 26,56 eur, pri exekúcii sa znižuje o 50% a odmena patrí za dva úkony (prevzatie veci a podanie návrhu), takže odmena je spolu 26,56 eur a za každý úkon patrí tzv. režijný paušál vo výške 7,41 eur, Spolu ide o sumu 41,38 eur, spolu s DPH (8,28 eur) ide o sumu 49,66. Takú si uplatnil oprávnený a taká je uvedená aj v upovedomení.
Pokiaľ povinná spochybňovala DPH (síce pri exekútorovi), súd poukazuje na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky, z ktorého je zrejmé, že DPH patrí aj za odmenu aj za hotové výdavky: „Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.“
II.. Povinná namietala predbežné hotové výdavky vo výške 106,53 eur ako neprimerané a neopodstatnené. Pokiaľ namietala DPH, súd opäť poukazuje na § 196 EP: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Inak súd námietku akceptoval. Ak by povinná uhradila celú pohľadávku v 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia, z exekútorského spisu súd by akceptoval výšku hotových výdavkov do sumy asi 10 eur (poštovné a niektoré minimálne poplatky vyplývajúce zo zmlúv komory exekútorov s poskytovateľmi niektorých najmä elektronických súčinností).
Podľa § 201 ods. 1 EP: Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Exekútor je povinný pri vyčíslení trov pre prípad úhrady pohľadávky vyčísliť len skutočné trovy ku dňu vydania upovedomenia. Preto nemôže byť problém ich aj špecifikovať. Ide o úkon exekútora, ktorý má motivovať povinného, aby uhradil pohľadávku a v prípade trov exekútora ide o prvotné vyčíslenie. Na ne neexistuje exekučný titul, preto by mal povinný vedieť, z čoho pozostávajú tak, aby mohol tieto uhradiť a exekúciu tým ukončiť. Exekútor uviedol v predbežných trovách len súhrnnú sumu 106,53 eur (a pri pokračovaní v exekúcii predbežne vo výške 201,50 eur). neuviedol ani len, čo z toho je odmena a čo z toho sú hotové výdavky.
Až vo vyjadrení k námietkam uviedol, že z trov pre prípad úhrady do 14 dní je odmena exekútora je 34,25 eur (10% z pohľadávky) a s DPH 6,85 eur spolu 41,10 eur. Zvyšok 65,43 eur by mali byť náhrady a hotové výdavky s DPH. Exekútor však uviedol výdavky vo výške 60,40 eur a náhrady vo výške 11,88 eur, čo je spolu 72,28 eur, čo nesedí.
Exekútor uviedol, že suma 60,40 eur pozostáva z:
II.1. Doručovanie listín a úkonov - neuviedol však, koľko a akým spôsobom zásielok doručoval. Súd z jeho spisu zistil 3 doručenia doporučenou zásielkou alebo do vlastných rúk. Ostatné zrejme doručoval osobne inštitúciám v Bratislave, za to však nepatrí náhrada poštových nákladov. Ak exekútor doručoval niektoré listiny v hromadných zásielkach z viacerých exekúcií, náklady by sa mali pomerne rozdeliť. II.2. Poštovné, kancelárske potreby, tlač, internet, tel/fax, obálky, zakladač, poradač spisov, drobný materiál, napr. spinky, spony. Lepidlo. Pečiatková farba, papier, náplň do pera, ceruzka, guma a napokon archív. Súd k tomu uvádza, že § 199 EP v úprave trov odkazuje na vyhlášku: „Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov: Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky: V odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Z uvedeného vyplýva (z výpočtu „najmä“), že právny predpis za hotové výdavky považuje konkrétne výdavky spojené s konkrétnou exekúciou - najmä cestovné, poštovné, znalečné a pod. Ich znakom je to, že sú vyčísliteľné. Právny predpis nesplnomocňuje súd ani exekútora, aby si každý podľa vlastnej úvahy stanovoval paušálne náhrady výdavkov. Zo špecifikácie exekútora je totiž zrejmé, že on neúčtuje hotové výdavky individuálne, ale paušálne na spis. To je neprípustné a v danom prípade výdavky vo výške 60,40 eur najmenej 10 násobne prevyšujú výdavky, ktoré by akceptoval súd v konkrétnej veci. Za hotové výdavky nemožno považovať všeobecné náklady exekútora na prevádzku a chod exekútorského úradu, ktoré si exekútor podľa vlastnej úvahy rozpočíta na jeden spis (z koľkých spisov ale?).
Keďže povinná neuhradila celú pohľadávku v 14 dňovej lehote, nebolo by v zásade významné rozhodovať o námietkach proti trovám. V prípade pokračovania v exekúcii exekútor vymôže predbežné trovy a po skončení exekúcie vyúčtuje skutočné trovy a prípadné preplatky by vrátil povinnej. Je však zrejmé, že exekútor by za minimálne trovy považoval hotové výdavky vo výške 60,40 eur a tie by ešte mohol zvyšovať. Ak by postupoval podobným paušálnym prístupom, tak by išlo v každom prípade o neprípustný postup. Preto súd námietkam vyhovel a exekútor bude musieť postupovať v zmysle záverov súdu.
II.3. Exekútor vo vyjadrení k námietkam uviedol sumu 11,88 eur ako náhradu za stratu času - doručovanie listín do bánk.
Podľa § 23 ods. vyhlášky: Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Náhrada za stratu času nepatrí exekútorovi (zamestnancovi) za čas, keď opustia svoju kanceláriu v Bratislave a zájdu ba poštu, do banky a pod. Náhrada za stratu času patrí vtedy, ak exekútor vykonáva úkon exekučnej činnosti v inom mieste, než v ktorom má sídlo jeho kancelária (pod miestom sa rozumie obec alebo mesto a iná obec a iné mesto).
III. Povinná namietala nadbytočné úkony zabezpečenia majetku (účet, 2 vozidlá, nehnuteľnosti).
Súd k tomu uvádza, že zabezpečenie majetku je v kompetencii exekútora a je v záujme úspešného vykonania exekúcie. Nie je možné na začiatku odhadnúť, aká je hodnota zabezpečených vecí, či existujú, či povinná alebo tretia osoba nebude spochybňovať vlastníctvo veci a pod. Z hľadiska úspechu exekúcie a oprávneného by reštriktívny odhad exekútora nebol v záujme toho, čo je zmyslom jeho činnosti.
Okrem toho existencia veci a jej určitá hodnota je jedna vec a jej speňaženie s dostatočným výťažkom (by pokryli aspoň náklady speňaženia) je vec druhá. Ak sa ukáže rozsah zablokovaného majetku nadbytočný, nie je problém, aby povinný uhradil pohľadávku a vec je vyriešená. Ak nie je možné pohľadávku uhradiť, tak existuje problém, kvôli ktoré mu je zabezpečenie opodstatnené.
Zabezpečenie obsahuje v sebe aj prvok preventívny a donucovací, aby si povinný splnil svoju povinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.