Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-209-2015.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/209/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci navrhovateľky: G. S., N.. U., N.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom E. N. XX/X, Š., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: Y. S., Q.. X. Y. XXXX T. W. J. (J. P. W.), X., t. č. na neznámom mieste, štátny občan Rakúskej republiky, zastúpenému: H.. R. J., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Galanta, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 8. októbra 2004 v Q. G. Y., N. N., a zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zv. K., ročník XXXX, strana XXX, por č. XXX, s a rozvádza.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu 10. apríla 2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu predniesla, že s odporcom prakticky nevytvorila spoločnú domácnosť, keďže on žil v Rakúsku a ona na Slovensku. Postupne sa však najmä z dôvodu pracovného odlúčenia citovo odcudzili a obnovenie spolužitia nemožno očakávať.
2. Súd doručoval odporcovi návrh do vlastných rúk na poslednej adrese udanej odporkyňou - H. F. E. X, Q. G. Y.. Podľa oznámenie Okresného súdu (Bezirksgericht) Q. G. Y. z 15. mája 2015 tam však odporca už roky nebýva a jeho nová adresa je neznáma. Keďže na známu adresu sa odporcovi doručiť nepodarilo a iná adresa odporcu je súdu neznáma (podľa navrhovateľky odporca pracuje niekde v oblasti Perzského zálivu, presnejšiu adresu však neuviedla), podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu súd ustanovil opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní. Ten sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa dostavila len navrhovateľka. Odporca, hoci bol riadne predvolaný do rúk svojho opatrovníka, sa nedostavil, ani nepožiadal o odročenie, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaním súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (zápisnica o pojednávaní z 12/11, č. l. 24 a 25) a listinou - sobášnym listom (č. l. 6) a zistil tento
skutkový stav:
4. Navrhovateľka v roku 2003 pracovala v Rakúsku, kde sa zoznámila s odporcom a s ním aj uzavreli manželstvo 8. októbra 2004 v Q. G. Y.. Po uzavretí manželstva nezaložili spoločnú domácnosť, ale striedavo sa schádzali v bydlisku odporcu v Rakúsku a v bydlisku navrhovateľky na Slovensku. Približne v roku 2011 odporca odišiel pracovať do oblasti Perzského zálivu (Y. G., K.), s čím navrhovateľka spočiatku z hospodárskych dôvodov súhlasila. Postupne sa však odporca rozhodol usadiť sa v týchto štátoch a odmietol sa vrátiť. Naopak, žiadal od navrhovateľky, aby prišla za ním. Navrhovateľka však nemá záujem žiť v arabskom svete a nechce tam za odporcom prísť. Odporca sa zasa vrátiť nechce.
Spoločné deti nemajú a navrhovateľka nechce obnoviť s odporcom spolužitie, pretože chce začať nový život. V tejto súvislosti si hľadá prácu v oblasti Salzburgu, kde má aj začínajúcu mimomanželskú známosť. Posledné štyri roky (od odchodu odporcu) žije navrhovateľka na adrese svojho trvalého pobytu v Š., kde má byt a zázemie. Tam sa vždy vracia aj po prípadných krátkych pobytoch zahraničí.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v podstate vyplývajú z výpovede navrhovateľky, ktorá ako celok bola logická, uveriteľná, a preto súd nemal pochybnosti o jej pravdivosti.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Keďže odporca je štátnym občanom Rakúskej republiky, teda iného štátu Európskej únie, zaoberal sa súd predovšetkým otázkou svojej právomoci. Podľa čl. 3 ods. 1 poslednej odrážky nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských má vo veciach rozvodu právomoc súd toho členského štátu, v ktorom má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom tohto členského štátu. Navrhovateľka má svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republiky, je slovenskou štátnou občiankou a žije tu približne štyri roky, teda aj v období 10. októbra 2014 až 10. apríla 2015. Vzhľadom na to je podľa citovaného ustanovenia daná vo veciach rozvodu jej manželstva s odporcom právomoc súdov Slovenskej republiky.
7. Pokiaľ ide o hmotné právo, Slovenská republika nepristúpila k užšej spolupráci medzi niektorými členskými štátmi a neplatí pre ňu nariadenie Rady (EU) č. 1259/2010. Vzhľadom na to, že úprava rozhodného práva v otázkach rozvodu nie je upravená ani v iných medzinárodných zmluvách, ktoré by Slovenská republika ratifikovala, použijú sa ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona sa zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. V prerokúvanej veci boli účastníci občanmi rôznych štátov (Slovenska a Rakúska), v dôsledku čoho sa podľa citovaného ustanovenia ich rozvod spravuje slovenským právom.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970).
10. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že k rozvratu manželstva viedol v zásade odchod odporcu do cudziny a s tým súvisiace prerušenie spolužitia. Odporca tým, že odišiel do cudziny, nemohol plniť jednu zo základných povinností manželov, a to žiť spolu s manželkou (§ 18 Zákona o rodine). Odlúčenie znamenalo odcudzenie oboch manželov aj v intímnej oblasti, ktorá je jednou z dôležitých stránok manželstva najmä mladších manželov (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Tieto skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, trvajú viac než štyri roky, kedy odporca odišiel do cudziny. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka o obnovenie spolužitia nemá záujem. Navrhovateľka totiž nemá záujem žiť s odporcom v arabskom svete, keďže svoj život vidí na Slovensku, prípadne v Rakúsku. Odporca zasa nemá záujem sa vrátiť z cudziny, keďže tam pracuje a je tam spokojný, a očakáva, že sa navrhovateľka presťahuje
za ním. Za danej situácie je zrejmé, že účastníci objektívne nie sú schopní spolužitie obnoviť. Riešenie by si vyžadovalo zásadný ústupok na strane jedného z manželov, ku ktorému však celkom zjavne nikto z nich nie je ochotný.
11. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či v prerokúvanej veci navrhovateľka záujem o odporcu strácala z dôvodov, za ktoré odporca môže, a či je jej postoj morálne chválitebný alebo nie. Taktiež nie je podstatné, že prácu odporcu v cudzine možno považovať za snahu plniť povinnosti upravené v § 19 ods. 1 Zákona o rodine (zabezpečiť potreby rodiny) a tým vytvoriť predpoklady pre ďalšie trvanie spoločného manželstva. Podstatné je, že všetky tieto okolnosti (či už vinou niektorého z účastníkov alebo nešťastnou zhodou náhod) viedli k tomu, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili, a u navrhovateľky sa vytratil záujem o spoločný život. Rovnako podstatné je, že tieto okolnosti viedli na strane navrhovateľky k neochote obnoviť manželské spolužitie s odporcom.
12. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol v zmysle výroku.
13. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže nikto z účastníkov ju nežiadal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.