Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-823-2009.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/823/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833, proti povinnému T. M., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. P. XX, XXX XX X., E. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku,
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 55,43 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.06.2009 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 048112, č. k. 1Er/823/2009, voči povinnému T. M., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, XXX XX X., E. X., (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 15.06.2009, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na súd dňa 05.06.2009, a spolu s exekučným titulom - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pod č. AA 2653195, právoplatný dňa 09.08.2008, vykonateľný 24.08.2008, zo dňa 09.08.2008 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 21.11.2014 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“, zo dňa 18.11.2014, v ktorom exekútor navrhol zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku povinného, ktorý v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo uznesením súdu zastavené pre nedostatok majetku. Exekútor súčasne uviedol, že žiada rozhodnúť aj o trovách exekúcie, na ktorých úhradu by mal súd zaviazať oprávneného, pretože aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 2 MCdo 1/2006, 7 MCdo 5/2011, 5M Cdo 10/2011) sa jedná o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, kedy trovy exekúcie musí podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku zaplatiť oprávnený. Exekútor súčasne so svojim podaním doručil na súd aj vyčíslenie trov exekúcie vo výške 102,20 Eur, pozostávajúcich z odmeny exekútora vo výške 63,08 Eur, hotových výdavkov vo výške 22,09 Eur a DPH vo výške 102,20 Eur. Súdu bol súčasne s uvedeným podaním exekútora doručený aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 976/09.
Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 24D/517/2009, zo dňa 11.11.2009, právoplatným dňa 02.12.2009, bolo dedičské konanie týkajúce sa povinného zastavené z dôvodu, že povinný ako poručiteľ nezanechal majetok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je uvedená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (3/2012) uvádza, že „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp.zn.7 M Cdo 5/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 3/2012, ako rozhodnutie č. 49)
Súd po oboznámení sa s dôvodom zastavenia dedičského konania z dôvodu nemajetnosti, spolu so zreteľom na uvádzanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal záver, že bol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd rozhodol o zastavení exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška")
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie, ktoré predložil súdny exekútor ako aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora súd zistil, že exekútor vykonával exekučnú činnosť do dňa 18.11.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd preto prijal záver, že nie je možné priznať exekútorovi trovy exekúcie za exekučnú činnosť, ktorá bola vykonávaná ešte 5 rokov po smrti povinného.
Súdny exekútor ako štátom splnomocnená (§ 2 ods. 1 Ex. por.) a súdom poverená osoba (§ 46 ods. 1 Ex. por.) na nútený výkon povinností uložených exekučným titulom je povinný v priebehu exekúcie postupovať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Zo samotného vyúčtovania ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že exekútor ani jeden krát nevykonal úkon k zisteniu, či povinný žije alebo či nezomrel. K tomuto zisťovaniu mali viesť exekútora zistenia ohľadne jeho majetku, kedy z odpovedí Sociálnej poisťovne na súčinnosti exekútora bolo oznamované, že povinný nepoberá žiaden príjem a z účtov bánk bolo zrejmé, že povinný je nemajetný. Postup, kedy exekútor 5 rokov neskúmal, či povinný má spôsobilosť byť vôbec účastníkom konania, a na druhej strane kedy exekútor len opakovane zisťoval majetok povinného, nie je možné označiť za účelné vymáhanie nároku oprávneného a ani za hospodárny prístup zo strany exekútora.
Preto súd prijal záver, že trovy exekúcie súd prizná len do konca roka 2009, t. j. s časovým odstupom 5 mesiacov od smrti povinného.
Súd priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti za získanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.06.2009 (3, 32 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 25.06.2009 (3,32 Eur) a žiadosť o súčinnosť do Sociálnej poisťovne dňa 25.06.2009 (3,32 Eur ). Ostatné úkony za nasledovné roky 2010 - 2014 súd z uvádzaných dôvodov nepriznal. Rovnako nepriznal ani uplatnený úkon za zisťovanie majetku povinného v Obchodnom a Živnostenskom registri, nakoľko tento úkon nemal podklad v spise exekútora. S poukazom na minimálnu hranicu odmeny za výkon exekučnej činnosti, ktorá je podľa citovaných ustanovení Vyhlášky vo výške 33,19 Eur, súd priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Rovnaký princíp ako pri odmene exekútora za výkon exekučnej činnosti, súd uplatnil aj pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených hotových výdavkov exekútorom, ktoré súd priznal len do konca roku 2009. Za kopírovanie/tlač listín súd pri sadzbe 0,10 Eur za stranu priznal takúto náhradu za 20 špecifikovaných listín, ako tlač spisového obalu, upovedomení o začatí exekúcie, výziev a žiadosti o súčinnosť, teda vo výške 2 Eur.
Po preskúmaní uplatnenej náhrady hotových výdavkov za poštovné súd považoval túto náhradu vzhľadom na počet uskutočnených úkonov exekučnej činnosti, ktoré boli súdom priznané do konca roku 2009 za účelnú a preto ju priznal v uplatnenej výške 10,15 Eur. Rovnako súd priznal aj uplatnený výdavok za poplatok za súčinnosť do banky vo výške 0,84 Eur.
Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostáva z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 13,- Eur (2+10,15+0,84) a DPH vo výške 9,24 Eur, je v sume 55,43 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. (§ 374 ods. 4 prvá a tretia veta O. s. p.). Voči následnému uzneseniu sudcu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní, odvolanie nie je prípustné (§ 202 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.