Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-140-2015.pdf
PDF · 92.19 KB
No categories available
11C/140/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti odporkyni U. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom Y. XX o zaplatenie 196,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,-Eur od 17.05.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. III.Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 196,11 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 131,11 Eur od 17.05.2014 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako spotrebiteľom dňa 20.12.2013 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb / ďalej len "rámcová zmluva"/ a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru /ďalej len "zmluva"/ a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- Eur. Predpokladom uzavretia rámcovej zmluvy a zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporkyňa sa zviazala vrátiť navrhovateľovi do 16.05.2014 celkovú sumu 131,11 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 31,11 Eur. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže odporkyňa neuhradila dlh dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur. Celkový dlh odporkyne teda predstavuje 196,11 Eur. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., zákonom č. 266/205 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, Občianskym zákonníkom.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 372u a § 200ea ods. 1 O.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. boli účastníkom doručené poštou. Súd sa oboznámil s návrhom, výpisom z obchodného registra ohľadom navrhovateľa, , rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.12.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.04.2014, výpisom z účtu navrhovateľa, upomienkami navrhovateľa zo dňa 23.05.2014, 30.05.2014, 06.06.2014, 13.06.2014.
Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti navrhovateľa poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Účastníci uzavreli dňa 20.12.2013 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 15.04.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporkyni ako spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- Eur, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Odporkyňa sa zviazala vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 131,11 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 100,- Eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 31,11 Eur, ktoré sú poplatkom za poskytnutie úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 16.05.2014. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 2326,1%.
V článku IV bod 5 rámcovej zmluvy sa uvádza, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len "náklady"). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
Odporkyňa dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradila a navrhovateľ listami zo dňa 23.05.2014, 30.05.2014, 06.06.2014, 13.06.2014 vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy titulom predmetnej pohľadávky. Zároveň v nich uviedol, že odporkyni účtuje administratívne náklady vymáhania, a to v prvej upomienke zo dňa 23.05.2014 v sume 35 Eur, v druhej a tretej upomienke zo dňa 30.05.2014, 06.06.2014 v sume po 10 Eur, v štvrtej upomienke v sume 25 Eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení /ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch"/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z."/ na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy uzavretej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporkyni úver vo výške 100,- Eur v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Odporkyňa neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve, keď úver použila pre účely domácnosti. Úver sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi spolu s odplatou 31,11 Eur do 16.05.2014, t.j. do 30 dní od uzavretia zmluvy. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na dobu splatnosti úveru nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná ani o zmluvu o úvere, pretože v zmluve je výslovne uvedené, že navrhovateľ sa zaväzuje poskytnúť odporkyni sumu 100,- Eur bezúročne, pričom povinnosť dlžníka zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Nakoľko navrhovateľ prenechal odporkyni peňažné prostriedky, ktoré sa odporkyňa zaviazala po uplynutí dohodnutej doby vrátiť a úroky dohodnuté neboli, súd vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička môže byť dojednaná aj ako bezúročná. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa navrhovateľovi
pôžičku riadne a včas nevrátila. Keďže svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 100,- Eur doteraz nesplnila, súd ju k tejto povinnosti zaviazal svojim rozhodnutím.
Odporkyňa je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 100,- Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti úveru, t.j. od 17.05.2014. Súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v rozsahu 5,25 % ročne z priznanej sumy 100,- Eur od 17.05.2014 do zaplatenia, pretože základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,25%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 5,25% ročne. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania ( zostatok nepriznanej istiny) súd považoval návrh za nedôvodný. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 31,11 Eur ako poplatku za poskytnutie úveru. Súd zohľadnil istinu pôžičky 100,- eur. Uvedený poplatok predstavuje 31,11 % z poskytnutej pôžičky. Peňažné prostriedky boli odporkyni poskytnuté iba na obdobie 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý poplatok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch, no vzhľadom na obsah zmluvy nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku.
Súd považoval za absolútne neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi aj ustanovenie rámcovej zmluvy, ktoré upravuje povinnosť klienta zaplatiť navrhovateľovi náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania sa klienta. V rámcovej zmluve je výška týchto nákladov určená celkovo na 65 Eur za štyri upomienky. Navrhovateľ uplatnil toto plnenie v rozsahu 65 Eur. Súd vzal zreteľ na to, že uvedené náklady sú stanovené paušálne vopred v štandardnej zmluve, ktorú pripravoval navrhovateľ, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich výšku. Navrhovateľ sám rozhodne, koľko upomienok klientovi pošle, pričom v danom prípade mal vyhotoviť a poslať odporkyni 4 upomienky v krátkom časovom slede za sebou, keď dátum prvej upomienky bol 23.05.2014 a dátum štvrtej upomienky bol 13.06.2014. Uvedené ustanovenie o nákladoch za upomienky hrubo poškodzuje spotrebiteľa, pretože závisí len od vôle veriteľa, koľko spoplatnených upomienok spotrebiteľovi odošle a zvýši si tak príjem, s tým, že aj výška jednotlivých paušálne stanovených nákladov za upomienku je neprimeraná, nezodpovedá skutočným nákladom. Navrhovateľ nepreukázal, že v súvislosti s uplatnením pohľadávky proti odporkyni mu v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka naozaj vznikli náklady v uplatnenej výške. Nepreukázal, že skutočne odporkyni odoslal nejakú písomnú upomienku a ani výšku nákladov, ktoré mu v súvislosti s tým reálne vznikli. Uvedené neplatné zmluvné ustanovenia sú oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a výrokom II. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 196,11 Eur a súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 100,- Eur. Úspech navrhovateľa potom činí 51 % a jeho neúspech predstavuje 49%. Navrhovateľ má potom proti odporkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 2 % /51 - 49%/ z celkových trov konania. Nakoľko každý z účastníkov mal vo veci v podstate rovnaký úspech a neúspech súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.