Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-1-2012.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou JUDr. Annou Hozákovou vo veci starostlivosti o maloletú L. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa matky L. B., D.. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.B. XXX a otca Ľ. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č., L. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, AK Čadca, Fraňa Kráľa 2080 v konaní o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v uvedenom znení:
Navrhovateľ Ľ. R., M.. XX.X.XXXX má právo stretávať sa so svojou maloletou dcérou L. B., M.. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 14.00 hod. tak, že matka je v stanovenom čase povinná maloletú L. pripraviť na styk s otcom pred miestom jej bydliska a navrhovateľ ako otec je povinný maloletú matke v stanovenom čase odovzdať v mieste jej bydliska.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 2.1.2012 na čl. 1 spisu sa otec maloletého dieťaťa domáhal úpravy styku s maloletou L. B., a to každú párnu nedeľu v roku od 13.00 do 16.00 hod. Poukázal na rozsudok Okresného súdu vydaný vo veci 4C 146/2009, ktorým súd určil jeho otcovstvo k maloletej L. a zaviazal ho k plateniu mesačného výživného vo výške 100 €. V tomto rozsudku súd styk neupravil, nakoľko matka dieťaťa a aj kolízny opatrovník ubezpečili súd, že nebudú brániť styku otca s dcérou. Uviedol, že dieťa navštívil niekoľkokrát, vždy však len v prítomnosti matky. Maloletá nejaví strach pri stretnutiach s ním, vytvorila si už citovú väzbu a nebojí sa ho. Je práve vo veku, kedy už si môže zvykať aj na rodinu navrhovateľa
- otca, nakoľko má aj nevlastného brata C.. Otec uviedol, že vytvorenie citového vzťahu medzi ním a dcérou vedie k zdravému vývoju dieťaťa. Na pojednávaní dňa 23.4.2012 otec dieťaťa navrhol striedavú rodičovskú starostlivosť tak, že dieťa by mal jeden mesiac on, jeden mesiac matka. Alebo sa chce stretávať s dieťaťom každý párny týždeň od soboty 9.00 do nedele 17.00 a jeden mesiac ho chce mať cez prázdniny. Chce, aby ho dieťa lepšie poznalo, aby sa malo lepšie. So starostlivosťou o dieťa by mu pomohla aj manželka. Výživné platí podľa rozsudku pravidelne. Od 10. mesiaca roka 2010 dcéru navštevuje pravidelne. Matka však pri stretnutí dieťa nespustí z očí. V dome, v ktorom teraz so svojou manželkou a 11-ročným synom žije, je dosť miesta, je tam aj detská izba. Uviedol, že je živnostník, ale domov chodí každý deň. Keby mu súd zveril dieťa do striedavej starostlivosti, bol by ochotný byť doma aj celý mesiac. Uviedol, že dcéra ho pozná, nebojí sa ho, hrá sa s ním. Vždy, keď sa však chce s ňou stretnúť, musí predtým zavolať jej matke. Otec ďalej uviedol, že má príjem 500 Eur, platí 162 € stočné a za plyn a elektrinu 150 € mesačne. Má vodičský preukaz, však žiadne osobné motorové vozidlo nevlastní, za maloletou chodí požičaným autom od švagra. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že maloletá mu povedala už aj „tata“. Uviedol, že po prvom pojednávaní ju navštívil 5x. Na pojednávaní dňa 13.3.2014 uviedol, že vzhľadom k tomu, že uplynuli
ďalšie dva roky, chce upraviť styk aj na dobu prázdnin, netrvá však už na striedavej starostlivosti, možno v budúcnosti. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka z roku 2012, žiadal opätovné prešetrenie pomerov v rodine otca aj matky, bez znaleckého dokazovania.
Upraveným návrhom zo dňa 13.3.2014 na čl. 118 spisu otec dieťaťa žiadal upraviť styk každý párny týždeň od soboty 9.00 do nedele 17.00 a jeden mesiac cez letné prázdniny a vianočné prázdniny od 22.12. do 30.12. a v nepárnom roku od 31.12. do 6.1., vždy bez prítomnosti matky.
Matka dieťaťa sa podaním zo dňa 15.3.2012 na čl. 17 k návrhu vyjadrila, že od narodenia dcéry žijú a bývajú oddelene od jej otca, ktorý dcéru navštevuje len sporadicky. V roku 2011 sa s ňou stretol len dvakrát, ku dňu podania vyjadrenia ( v roku 2012 ) len jedenkrát. Matka uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje denne starostlivosť o dcéru, dieťa je na ňu veľmi naviazané a takmer vždy je pri nej, keď je aj s inými ľuďmi (okrem matky matky dieťaťa a synov žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti). Dcéra je vo veku, keď ťažko znáša oddelenie od matky, bojí sa, plače. Vzhľadom k tomu, že jej otec sa s ňou stretol v poslednom čase len 3x, je toho názoru, že za taký čas nie je vytvorený taký silný vzťah a rodinné puto, ktoré by dávali ich dcére pocit bezpečia. Dieťa ho ešte nevníma ako otca. Matka uviedla, že styku otca s dieťaťom nebráni. K tvrdeniu otca v návrhu, že dcéra sa ho nebojí, uviedla, že je tak preto, lebo vždy je prítomná aj ona ako matka a dcéra ma tak pocit istoty a bezpečia. Sama matka otcovi dieťaťa navrhla, že keď bude dcéra staršia a rozumnejšia a vytvorí si s otcom bližší vzťah, môžu sa stretávať aj doma u otca. Zatiaľ však je toho názoru, že doterajšie občasné stretnutia nepostačujú k tomu, aby sa otec mohol s dcérou stretávať bez jej prítomnosti. Žiadala ponechať v platnosti rozsudok vydaný vo veci 4C 146/2009.
Na pojednávaní dňa 23.4.2012 uviedla, že jej bolo sociálnou pracovníčkou povedené, že dieťa sa má stretávať s otcom za prítomnosti matky. Otec dieťaťa príde za ním len vtedy, keď zo súdu príde nejaké rozhodnutie alebo je pojednávanie. Prvýkrát za dcérou prišiel 2.11.2010, keď súd rozhodol o platení výživného. Uviedla, že dieťa bez nej ani nezaspí, je citlivé a bojazlivé. Uviedla, že s navrhnutou striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Poukázala na to, že otec dieťaťa už teraz hovorí, ako nestíha platiť výživné a keby bol mesiac doma, keď by dcéru mal u seba, nemal by žiadny príjem. Dcéra oslovuje otca „ujo“. Až ona ako matka jej povedala o tom, že je jej otcom. Sám otec jej to nikdy nepovedal. Keď sa s dcérou stretne, venuje sa jej 10 minút a potom útočí na sociálnu pracovníčku, na sudkyňu. Otec neverí, že maloletá je jeho dcéra, hovorí jej „decko“. Vždy mu treba ukázať, ako a čo má s dieťaťom robiť. Je pravdou, že dieťa sa naňho usmieva, usmieva sa totiž na každého, je to malý smejko. Sám uviedol, že keď bude dieťa väčšie, dá jej urobiť rozbor krvi. Matka uviedla, že chce, aby sa otec s dieťaťom stretával, aj preto podala návrh na určenie otcovstva. Matka býva v rodinnom dome, v ktorom má podiel 1 - ice, platí mesačne plyn 115 €, platí aj za plynovú bombu, poberá rodičovský príspevok 196 € a prídavky na tri deti. Matka dieťaťa navrhla vykonať dokazovanie znalcom, ktorý by sa vyjadril, či má dieťa vybudovaný vzťah k otcovi. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že za účelom, aby sa dcéra určitým spôsobom odpútala od matky a poznala aj iné prostredie, iných ľudí, čo považuje za prvý krok, bola dcéra prijatá do materskej škôlky v Staškove, preto matka nevie, ako by to prebiehalo s návštevnosťou škôlky pri striedavej starostlivosti, pretože dcéra by do nej zrejme po dobu toho mesiaca, kedy by bola u otca, nechodila. Na pojednávaní dňa 13.3.2014 uviedla, že dieťa spomína otca málo. Dcéra sa pri správe, že pôjde k otcovi rozplakala, že pôjde len s mamou. Matka uviedla, že navštívili aj psychológa, a dokonca pre psychológom otec uviedol, že maloletá nie je jeho dcéra. Hovoril to aj pred maloletou v aute. Na pojednávaní dňa 12.11.2015 uviedla, že má priateľa, ale ten nežije s nimi v spoločnej domácnosti, dcéra ho však má rada, pozitívny vzťah si k nemu vybudovala sama, bez pričinenia matky. Nebráni otcovi, aby dieťa navštevoval aj u nich doma, napríklad aj keď je dieťa choré. Poukázala však aj na to, že v sobotu má krúžok mažoretiek, ktorý si dcéra zvolila sama a keby bola u otca, na krúžok by zrejme nechodila. V nedeľu sa s ňou treba učiť, preto nevie, či by to otec robil. Na čo otec uviedol, že sa s ňou môže učiť jeho syn, ktorý je deviatak.
K upravenému návrhu zo dňa 13.3.2014 na čl. 118 spisu sa matka vyjadrila podaním na čl. 123, v ktorom uviedla, že súhlasí s tým, aby sa maloletá stretávala s otcom len za jej prítomnosti ako matky. S návrhom teda nesúhlasila. Nerozumie tomu, pretože otec nebol schopný od novembra 2013 do pojednávania 13.3.2014 sa s dcérou stretnúť. Kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že za vhodné by považovala, keby sa dieťa s otcom stretávalo spočiatku bez prítomnosti jeho manželky a potom postupom času na kratší čas by mohol byť otec s dcérou aj sám. Ponecháva však na znalcovi, ako situáciu posúdi, aby mala istotu, čo je pre dieťa vhodné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 4C 146/2009, najmä s rozsudkom vydaným vo veci 4C/146/2009, ktorým bol navrhovateľ právoplatným spôsobom určený za otca maloletej L. B., ďalej prečítaním listinných dôkazov predložených otcom a matkou, resp. zabezpečených súdom a tiež oboznámením písomného znaleckého posudku znalkyne PhDr. Gabriely Hollej.
Oboznámil sa so správou Obce P. zo dňa 23.5.2012 na čl. 31 spisu, z ktore mal zistené, že matka dieťaťa je rozvedená, má tri deti, dcéru L. 2,5 roka a dvoch synov z predchádzajúceho manželstva vo veku 18 a 19 rokov, vlastní rodinný dom v jednej 1-ici, v ktorom býva spolu so svojimi deťmi a matkou vo veku 81 rokov, pričom v dome má spolu s deťmi samostatnú bytovú jednotku. V obci má dobrú povesť medzi susedmi je obľúbená, k plneniu rodičovských povinností pristupuje zodpovedne.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 31.5.2012 na čl. 33 spisu mal zistené, že v rámci šetrenia v rodine otca maloletej otec maloletej bol v práci, doma bola jeho manželka, ktorá vedela o podanom návrhu otca na úpravu styku s maloletou L., uviedla, že manžela v tom podporuje, pretože má rovnaké právo udržiavať kontakt s maloletou ako rodina jej matky, na stretávanie sa s maloletou sú pripravení, majú zriadenú už aj samostatnú izbu, uviedla, že bude otcovi maloletej pomáhať so starostlivosťou o ňu. Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca vyhovieť. Na pojednávaní dňa 26.7.2012 uviedol, že navrhuje spočiatku úpravy styku za prítomnosti matky, a ak nadviaže maloleté vzťah k otcovi, do budúcna by mohol byť styk rozšírený. Ku dňu pojednávania však striedavú starostlivosť však nepovažovala za vhodnú. Uviedla, že rozprávala aj so synom manželky otca maloletej a ten uviedol, že sa tiež stretávaniu s maloletou nebráni.
Zo znaleckého posudku znalkyne ustanovenej súdom uznesením č. k. 8P/1/2012-41- zo dňa 2.8.2012 PhDr. Gabriely Hollej č. 20/2014 na čl. 133 a nasl. spisu mal súd zistené, že maloletá pred znalkyňou oslovovala navrhovateľa (otca) „tato“, uviedla, že je na ňu dobrý, volá ju L., nekričí na ňu, nikdy s ním nebola sama, nebola uňho ani spať. V domácnosti otca bola len raz. Uviedla, že chodieva s nimi aj jej mama, ale tá je vždy len ticho. K otcovi nechce chodiť častejšie, takto jej to vyhovuje, nechce byť bez mamy a má trochu strach z otcovej tety. Podľa vyjadrenia znalkyne, zatiaľ čo dieťa mamu objíma, stíska a túli sa k nej a odbieha počas vyšetrenia za ňou do vedľajšej miestnosti, na strane druhej sa k otcovi nepribližuje, odmieta s ním zostať bez prítomnosti matky. Odmieta neverbálny kontakt s otcom (neobjíma ho, nechytí za ruku, ani na výzvu sa k nemu nepriblíži ). Znalkyňa poukázala na výraznú citovú viazanosť dieťaťa na matku, ich vzťah je veľmi intenzívny. Dieťa si do role otca postavilo brata B., rolu otca nepotrebuje obsadiť skutočným otcom. Nevníma ho ako potrebného člena rodiny, keďže nežil s matkou počas života dieťaťa a stretáva sa s ňou len sporadicky. Dieťa manželku otca vníma ako osobu, ktorej sa otec časovo venuje najviac, čo by mohlo svedčiť o tom, že pokiaľ je pri stretnutiach otca a dieťaťa prítomná i jeho manželka, pozornosť otca nie je upriamená len na dieťa. Kontakt s otcom vyvoláva podľa znalkyne pocit neistoty a obavy, i keď si dieťa uvedomuje, že otec ho má rád. A keďže nemá k nemu vytvorený vzťah, obáva sa aj neznámeho prostredia u neho. Dieťa sa s otcom stretáva nepravidelne, a tak si k nemu nevytvorilo žiaden pozitívny, ale ani negatívny vzťah, akceptuje ho len ako osobu, ktorá v jeho živote zohráva nejakú rolu, nie je však citovo pre dieťa dôležitý.
Znalkyňa v závere uvádza, že adaptácia na stretávanie sa dieťaťa s otcom by mala byť postupná, aby si dieťa mohlo budovať vzťah k otcovi. Za potrebné považuje pravidelné intervaly stretávania sa, (napr. raz za 2 týždne) najprv za účasti matky, ale zároveň bez prítomnosti iných osôb. Po 2 - 3 mesiacoch by potom dieťa mohlo zostať s otcom samé. Ale opäť bez prítomnosti iných osôb, nielen matky a postupne aj v mieste bydliska otca, opäť najprv na obdobie niekoľkých hodín, nie však pobytom na noc. Znalkyňa poukázala aj na to, že v septembri 2015 bude dieťa zaškolené, bude teda vystavené ďalšej životnej situácii, nie je preto vhodné vystavovať ho takým zmenám v rovnakom období. Za súčasného stavu preto neodporúča striedavú starostlivosť, pretože by to znamenalo pre dieťa výraznú psychickú záťaž a dôsledky ďalšieho vývinu by mohli byť aj citovo negatívne.
Na pojednávaní dňa 12.11.2015 došlo napokon k dohode rodičov maloletého dieťaťa ohľadne styku a to tak, že maloletá L. sa bude s otcom stretávať každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 14.00 hod. pričom matka bude povinná v stanovenom čase maloletú L. pripraviť na styk s otcom pred miestom jej bydliska a navrhovateľ ako otec bude povinný maloletú matke v stanovenom čase odovzdať v mieste jej bydliska.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, ako aj pri rozhodovaní o styku rodičov s dieťaťom a aj pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Prihliada na zabezpečenie priaznivých podmienok pre vývoj dieťaťa a na predpoklady na výkon osobnej starostlivosti u oboch rodičov. V danom prípade mal súd preukázané, že stabilné prostredie pre výchovu dieťaťa zabezpečuje v danom prípade maloletej L. matka, čo mal preukázané a potvrdené aj právoplatným rozsudkom č. k. 4C 146/2009-146- zo dňa 26.10.2010. V priebehu konania sa otec dieťaťa pokúšal o určenie styku s dieťaťom dlhšieho trvania, bez prítomnosti matky, dokonca navrhol aj striedavú starostlivosť, od ktorej však napokon upustil. Z výpovedí otca a matky uskutočnených v priebehu konania vyplývali viaceré rozpory, s vyjadrením toho druhého zväčša nesúhlasili. Súd mal nesporne znaleckým posudkom preukázané, že nie je vhodné pre dieťa nariadiť striedavú starostlivosť a že aj v prípade určenia styku otca s dieťaťom je potrebný postupný vývin a pozvoľné budovanie vzťahu, avšak spočiatku aj za prítomnosti matky. Za súčasného stavu, keď dieťa začalo navštevovať základnú školu, čo predstavuje preňho zásadnú životnú zmenu, nie je vhodná striedavá starostlivosť, ale ani intenzívnejší styk s otcom, ku ktorému dieťa preukázateľne nemá vybudovaný takmer žiadny (či už negatívny alebo pozitívny ) vzťah. To všetko by znamenalo pre dieťa výraznú psychickú záťaž, čo by mohlo mať negatívne dôsledky pre ďalší jeho citový vývin.
Rodičia dieťaťa, oboznámení týmto znaleckým posudkom, napokon dospeli k dohode v úprave styku otca s dieťaťom, súd ju preto v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 35/2005 ako vyhovujúcu pre dieťa schválil. Je toho názoru, že neodporuje výsledkom znaleckého dokazovania a smeruje k naplneniu účelu - postupnému vybudovaniu vzťahu dieťaťa k biologickému otcovi. Takúto dohodu (špecifikovanú v návrhu) súd považuje za dohodu v záujme maloletého dieťaťa. Nezistil žiadne prekážky, ktoré by jej schváleniu bránili. Je však potrebné doplniť, že je v záujme oboch rodičov, aby sa dieťa so svojim biologickým otcom stretávalo, aby pochopilo význam role oboch rodičov, teda aj role otca a jeho dôležitosť v živote dieťaťa.
Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí vzťah a komunikácia jeho rodičov, a to aj pri jeho odovzdávaní, jedná sa o výrazný jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Akákoľvek osobná starostlivosť predpokladá zo strany oboch rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných problémov. Na druhej strane aj súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, právo druhého rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené na pravidelné informovanie o dieťati. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam s poukazom na tieto závery súd rodičovskú dohodu o styku otca s dieťaťom schválil.
So zreteľom na ust. § 154 ods. 1 OSP podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhláseniam súd poukazuje na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia (najmä v časti určenia výživného) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom. V prípade, že sa vzťah otca a dieťaťa utuží, styk možno rozšíriť, a to aj dobrovoľne po dohode rodičov a dieťaťa.