Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-247-2015.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/247/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. B.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX a 2. B.. G. Q., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom U., R. XX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska spoločnosť, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka a konateľka, proti odporcovi: AGRORENT, a.s., so sídlom Nesvady, Družstevná 2, IČO: 34 142 703, zastúpený JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 22. októbra 2014 č. k. 8C/98/2007-343 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil prejav vôle odporcu ako predávajúceho na zmluve o prevode vlastníctva bytu v rozsudku bližšie konkretizovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. § 29b ods. 3 , § 3 ods. 2, § 29 ods. 7, § 17 ods. 3 písm. e, § 18 ods. 1, §18a ods. 1, §16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 711ods. 1 písm. a) Obč. zákonníka tým, že odporca s navrhovateľmi uzatvorili dohodu o prenájme bytu dňa 03. 06. 1997. Navrhovateľka v 2. rade pracovala u odporcu ako mzdová účtovníčka od roku 1987 do 31. 05. 2004 a text dohody opísala zo vzoru s textom, že predmetom dohody o prenájme je prenájom služobného bytu bez toho, aby vedela, čo je služobný byt. Navrhovateľ v 1. rade pracoval u odporcu od roku 1995 v rôznych funkciách do roku 2007. V článku III. dohody bolo dohodnuté, že v prípade ukončenia pracovného pomeru odovzdá nájomca prenajímateľovi služobný byt. Nájom bytu nebol viazaný na žiadnu konkrétnu profesiu alebo pracovné zaradenie odporcu, preto súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že nájom bytu bol uzatvorený na dobu neurčitú. Vyslovil, že neistú budúcu udalosť vymedzenia doby trvania nájmu, závislú od udalosti, o ktorej nie je isté, či v budúcnosti nastane, resp. kedy nastane, nemožno považovať za určitú a nezakladá nájom bytu na dobu určitú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS ČR z 27. 12. 2002 sp. zn. 28Cdo/628/2002 a 28Cdo/1091/2001 a konštatoval, že podľa § 686 ods. 2 Obč. zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. Keďže odporcom nebol preukázaný opak uzavrel, že v danej veci bola medzi účastníkmi konania uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú. K skončeniu nájmu bytu navrhovateľov výpoveďou doručenou len navrhovateľovi v 1. rade nedošlo, pretože byt bol v spoločnom nájme manželov a výpovedná doba mohla začať plynúť iba v prípade, ak bola výpoveď doručená obom spoločným nájomcom, teda aj navrhovateľke v 2. rade (poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/17/2005, 2 Cdo/137/2003). Ďalej uviedol, že navrhovatelia podali žiadosť o prevod vlastníctva bytov dňa 28. 02. 2000 a 13. 02. 2006. Námietku premlčania na prevod vlastníctva bytu, vznesenú odporcom v priebehu konania súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodnú majúc za to, že právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa nepremlčuje a treba ho riešiť s ohľadom na každú
žiadosť o prevode vlastníctva bytu, pokiaľ žiadateľ sám túto žiadosť písomne nezrušil (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/37/2010). Vyslovil, že Zákon o vlastníctva bytov upravuje podmienky nadobudnutia vlastníctva bytu a v rámci neho aj podmienku vzniku práva na prevod vlastníctva bytov. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu na prevod vlastníctva bytu a tomu zodpovedajúca povinnosť vlastníka bytového domu, alebo subjektu spravujúceho bytový dom, uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Dňom podania žiadosti začína plynúť povinnému subjektu 2-ročná lehota na splnenie povinnosti uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým obsahom. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. v pôvodnom znení, ani v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by takéto právne účinky opakovanej žiadosti mali byť vylúčené. Naopak, ust. § 29b ods. 3 cit. zákona v znení novely účinnej od 01. 06. 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Zákon o vlastníctve bytov je k Občianskemu zákonníku vo vzťahu špeciality a podľa § 29 cit. zákona nájomca môže po uplynutí lehoty 2 rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Táto možnosť nájomcu nebola obmedzená žiadnou lehotou. Zákonom č. 158/1998 Z. z. bol do zákona č. 182/1993 Z.z. vložený § 29b, ktorý v ods. 3 ustanovuje, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu vlastníctva nedošlo v lehote podľa zákona a nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. V súlade s uznesením odvolacieho súdu, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa, potom riešil otázku, či v prípade bytu ide u odporcu o takého vlastnícka bytového domu, ktorý nadobudol dom spôsobom uvedeným v § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. V tejto súvislosti konštatoval, že odporca vznikol ako obchodná spoločnosť v zmysle § 62 ods. 2 Obchodného zákonníka a ako právny nástupca Poľnohospodárskeho družstva Nesvady premenou právnej formy rozhodnutím valného zhromaždenia, čím zanikla dovtedajšia spoločnosť bez likvidácie. Pri premene spoločnosti prešlo imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť, v dôsledku čoho odporca nadobudol obytný dom, v ktorom sa nachádza sporný byt. Podľa rekapitulácie súpisu majetku štvorbytovka patrí do majetku odporcu. Zároveň poukázal, že odporca byty v bytovom dome na U. XX a U. XX odpredal, vydal výpočtový list ceny bytu a pozemku a dal vypracovať znalecký posudok na zistenie ceny bytového domu. Navrhovateľovi v l. rade zaslal výpoveď z nájmu bytu listom z 02. 07. 2007 z dôvodu, že byt neužíva, odsťahoval sa do novostavby a bol s ním k 31. 05. 2007 ukončený pracovný pomer. Ďalším listom z 14. 08. 2007 zaslal ďalšiu výpoveď, kde zmenil výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. a/ OZ s tým, že byt potrebuje pre seba. Súd konštatoval, že výpovedný dôvod uvedený v prvej výpovedi, že navrhovateľ byt neužíva neexistoval a keďže výpovedný dôvod nie je možné dostatočne meniť, ako vyplýva z § 711 ods. 2 Obč. zákonníka, považoval druhú výpoveď za neplatnú. S ohľadom na uvedené mal za to, že nájom navrhovateľom trvá. Poznamenal, že navrhovateľ v l. rade mal trvalý pobyt v byte do 01. 10. 2008, navrhovateľka v 2. rade do 13. 08. 2007, ktoré skutočnosti nič nemenia na tom, že navrhovatelia spĺňajú podmienky uvedené v § 16 ods. citovaného zákona, podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutý na určitý čas. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie, ako aj zistené skutočnosti návrhu vyhovel, keď navrhovateľov považoval za nájomcov bytu s poukazom na § 16 ods. 1 cit. zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP výrokom, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutia vydané vo veci. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa mal posudzovať, či bytový dom nadobudol spôsobom uvedeným v § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. Uviedol, že ide o byt, ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorý jeho právny predchodca JRD Nesvady postavil ešte v roku 1962 z vlastných zdrojov za účelom stabilizácie zamestnancov. Išlo o stabilizačný, teda byt služobný. Jeho užívanie bolo viazané výlučne na členský a pracovný pomer. Poukázal aj na dohodu o prenájme bytu z 03. 06. 1997, v ktorej je uvedené, že predmetom dohody je služobný byt, ako aj spis Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/219/1990 a rozsudok, v ktorom súd konštatuje, že byty trvale určené na ubytovanie pracovníkov sú byty podnikové, vystavané v podnikovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov. Súhlasil s názorom prvostupňového súdu, že i napriek tomu, že v zák. č. 189/1992 Zb. je definícia služobného bytu, aj predmetný byt je možné v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka považovať za byt služobný a bolo by v rozpore s dobrými mravmi previesť byt do vlastníctva navrhovateľov, keďže nie sú jeho zamestnancami a majú zabezpečené bývanie vo vlastnom rodinnom dome. Poukázal na to, že navrhovateľka v 2. rade pracovný pomer u neho ukončila 31. 05. 2004 a trvalý pobyt v byte ukončila 13. 08. 2007. Od tohto dňa je
prihlásená k trvalému pobytu na adrese U., R. XX/XX, teda od 13. 08. 2007 nebola nájomníčkou bytu, a preto výpoveď z nájmu bytu zo 14. 08. 2007 bola správne adresovaná a doručovaná iba navrhovateľovi v l. rade. Uviedol, že v prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov zanikne priamo zo zákona právo spoločného nájmu bytu manželmi a oprávneným nájomcom ostáva len druhý manžel. K povinnosti súdu prvého stupňa riešiť v súvislosti s dohodou o prenájme bytu otázku, či ide o nájom na dobu určitú alebo neurčitú uviedol, že išlo o nájom na určitý čas a skončil 31. 05. 2007, keď navrhovateľka v 2. rade ukončila pracovný pomer, pretože v bode III. dohody bolo jednoznačne uvedené, že v prípade ukončenia pracovného pomeru odovzdá predmet nájmu. Na základe uvedeného nemal povinnosť previesť byt do vlastníctva navrhovateľov. K otázke posúdenia zániku nájmu bytu navrhovateľov odsťahovaním sa z predmetného bytu uviedol, že navrhovateľ v 1. rade mal trvalý pobyt na adrese U., U. XXX/XX od 17. 06. 1997 do 01. 10. 2008 a od tohto dátumu je prihlásený na trvalý pobyt na adrese adresu R. XX/XX U. a navrhovateľka v 2. rade je na tejto adrese prihlásená k trvalému pobytu od 13. 08. 2007. V zmysle uvedeného preto došlo k zániku nájmu bytu podľa § 708 OZ a nájomný vzťah k bytu trval do určitej doby, a preto je možné aplikovať § 16 ods. 1 cit. zákona. Uviedol, že súd nevykonal žiadne dokazovanie za účelom vysporiadania sa s právne významnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, iba pozmenil svoj právny názor, vyslovený v predchádzajúcich rozhodnutiach. Vyslovil, že zákonodarca pri prijatí zák. č. 180/1993 Z. z. mal úmysel realizovať prevod bytu s nájomcom, ktorý byt užíva a bude naďalej užívať, ale navrhovatelia si nepotrebujú uspokojiť bytovú potrebu, nakoľko si postavili a vlastnia nový rodinný dom, kde trvale bývajú, a preto by nadobudnutie bytu bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovatelia k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Predmetom konania je návrh navrhovateľov podaný na súde prvého stupňa 30. 05. 2007, ktorým sa po jeho úprave domáhajú nahradenia prejavu vôle odporcu ako predávajúceho na Zmluve o prevode vlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXX, na parc. č. 351, vrátane podielov na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve domu a pozemku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti v kat. úz. U. na LV č. XXX na ulici U. XX., s odôvodnením, že sú nájomcami bytu a odporca si nesplnil povinnosť previesť im vlastníctvo bytu, ktorý užívajú na základe dohody o prenájme bytu z 03. 06. 1997, a to napriek ich výzvam na prevod vlastníctva bytu z 28. 02. 2000 a opätovne 13. 02. 2006 v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Odporca s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že mu nevznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, pretože predmetný byt je bytom služobným a navrhovateľom nájom bytu skončil, odsťahovali sa do nimi postaveného rodinného domu. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/98/2007-159 z 28. 01. 2009 tak, že návrhu vyhovel. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/99/2009-186 z 08. 09. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov odôvodnenia v otázke aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania, v otázke, či predmetný byt je bytom, na ktorý sa vzťahuje zákonná povinnosť odporcu k prevodu vlastníctva bytov, či bolo právo uplatnené včas a či nie je premlčané vzhľadom k vznesenej námietke premlčania. Súd prvého stupňa následne rozsudkom zo dňa 09. 09. 2010 č. k. 8C/98/2007-299 návrh zamietol a navrhovateľov zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/343/2010-280 zo dňa 25. 08. 2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku týkajúci sa záverov, že ide o služobný byt, nedostatočným odôvodnením platnosti výpovede z nájmu bytu, nevysporiadaním sa s otázkou, či právo navrhovateľov na prevod vlastníctva bytu už zaniklo, resp. sa premlčalo. Súd prvého stupňa v poradí tretím rozsudkom č. k. 8C/98/2007-309 zo dňa 16. 05. 2012 návrh zamietol a navrhovateľov zaviazal k náhrade trov konania. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/182/2012-329 zo 07. 02. 2013 rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušil s tým, že vyslovil, že predmetný byt nie je bytom služobným v zmysle zákonnej definície obsiahnutej v § 1 ods. 1, 2 zák. č. 189/1992 Zb. a že charakter predmetného bytu ako služobného bytu nemožno vyvodiť ani cez ust. § 3 ods. 1 OZ, ktoré je výkladovým pravidlom pre posúdenie súladnosti výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov z hľadiska dobrých mravov, nemôže však byť ustanovením na základe ktorého by vznikali ďalšie práva neupravené v osobitných predpisoch. Ďalej vyslovil, že právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
sa nepremlčuje a toto právo treba riešiť s ohľadom na každú žiadosť o prevode vlastníctva bytu, pokiaľ žiadateľ sám túto žiadosť písomne nezrušil (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/37/2010 z 21. 10. 2010) a vyslovil, že k skončeniu nájmu bytu navrhovateľov na základe výpovede odporcu doručenej len navrhovateľovi v 1. rade nedošlo napriek tomu, že navrhovateľ v 1. rade na súde neplatnosť takejto výpovede neuplatnil, keďže pri spoločnom nájme bytu (manželmi) môže dôjsť k začatiu plynutia výpovednej lehoty len v prípade, pokiaľ výpoveď bola doručená obom spoločným nájomcom. Uložil súdu prvého stupňa ďalšom konaní zaoberať sa riešením otázky, či v prípade odporcu ide o takého vlastníka bytového domu, ktorý nadobudol spôsobom uvedeným v § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z., ktorý je právne významný pre posúdenie existencie prípadnej zákonnej povinnosti odporcu k prevodu predmetného bytu, posúdiť, či dohoda z 03. 06. 1997 o prenájme bytu riešila odovzdanie bytu v prípade ukončenia pracovného pomeru navrhovateľov, teda či nešlo o prípad nájmu na dobu neurčitú, a že znenie ust. §16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., platné od 01. 07. 2007, povinnosť odporcu k prevodu vlastníctva neupravovalo, ak nájom bol dohodnutý na určitý čas. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať i prípadným zánikom nájmu bytu navrhovateľmi odsťahovaním sa z bytu do novopostaveného rodinného domu. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom tak, že návrhu vyhovel, keď vychádzal zo záveru, že nárok nie je premlčaný, keď odo dňa podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu začína povinnému subjektu plynúť dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, vzniká nový právny vzťah s novým obsahom. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. nemožno vyvodiť, že by takéto právne účinky opakovanej žiadosti mali byť vylúčené naopak, ust. § 29d ods. 3 zákona účinného od 01. 06. 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Pokiaľ v lehote 2 rokov nedošlo k prevodu bytu, nezaniká nájomcovi právo na prevod vlastníctva bytu, kým nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. K otázke posúdenia nároku v zmysle § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. citoval zákonné znenie a uviedol, že odporca vznikol ako právny nástupca PD Nesvady pričom jeho predchodca zanikol bez likvidácie, pri premene spoločnosti prešlo imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo, v dôsledku čoho odporca nadobudol obytný dom, v ktorom sa nachádza sporný byt. Pokiaľ ide o výpovede zaslané navrhovateľom vyslovil, že v prvej výpovedi z 02. 07. 2007 výpovedný dôvod, že bol ukončený pracovný pomer a navrhovateľ byt neužíva neexistoval a keďže nie je možné výpoveď dodatočne meniť, druhú výpoveď považoval za právne bezvýznamnú. Okolnosť, že navrhovateľ v 1. rade mal trvalý pobyt v byte do 01. 10. 2008 a navrhovateľka v 2. rade do 13. 08. 2007 nemenia nič na tom, že spĺňajú podmienky uvedené v § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. a sú nájomcami predmetného bytu.
Podľa § 29 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu 34) z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e), alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.
Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
Podľa § 16 od. 1 cit. zákona byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. 17b)
V intenciách zhora uvedenej právnej úpravy a právnych záverov odvolacieho súdu vyslovených v predchádzajúcich rozhodnutiach súd prvého stupňa v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Odvolací súd zotrváva na právnom názore vyslovenom vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení o tom, že sporný byt nie je služobným bytom, pretože v zmysle zákonnej definície uvedenej v § 1 a § 2 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a to: a/ byt postavený v prevádzkovej, verejnej, alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosť prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave, b/ byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom tohto bytu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt), c/ byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť a ďalšie v zákone bližšie špecifikované.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia boli v čase uzatvorenia dohody o nájmu bytu zamestnaní u odporcu, pričom nevykonávali práce vymedzené v § 1, 2 zák.č. 189/1992 Zb., na ktoré je nájom služobného bytu v zmysle zákona viazaný, keďže navrhovateľ v l. rade pracoval u odporcu v rôznych funkciách ako ekonóm a navrhovateľka v 2. rade ako mzdová účtovníčka. Odvolací súd zotrváva aj na závere, že nárok navrhovateľov nie je premlčaný a že toto právo treba riešiť s ohľadom na každú žiadosť o prevod vlastníctva bytu, pokiaľ žiadateľ sám túto žiadosť písomne nezrušil, ako konštatoval aj súd prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a ktorý je súladný aj s uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/37/2010 z 21. 12. 2010. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca prvú výpoveď z nájmu bytu doručoval 02. 07. 2007 len navrhovateľovi v 1. rade, hoci navrhovateľka v 2. rade v čase doručovania výpovede v byte bývala. Z trvalého pobytu sa odhlásila až 14. 08. 2007. Keďže výpoveď z nájmu nebola doručená obom navrhovateľom, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, nedošlo k zániku nájmu bytu výpoveďou. Z ust. § 711 ods. 2 Obč. zákonníka vyplýva, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak má teda prenajímateľ pochybnosti o tom, či je výpoveď v zmysle ním označeného skutku a ním označeného výpovedného dôvodu opodstatnená, výpoveď musí zrušiť a následne nájomcovi doručiť inú výpoveď. Z uvedených dôvodov v poradí druhá výpoveď odporcu z nájmu bytu zo 14. 08. 2007 je neplatná a nezakladá zamýšľané následky plynutia výpovednej lehoty. Vychádzajúc z uvedených záverov preto nájomný pomer navrhovateľov k bytu trvá, a ak požiadali o prevod vlastníctva bytu, bolo povinnosťou odporcu, ako vlastníka bytového domu postupovať podľa § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého mal povinnosť uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Odporca je vlastníkom domu, ktorý nadobudol do vlastníctva družstva, tak ako to má na mysli ust. § 29 ods. 7 citovaného zákona, keďže bytový dom nadobudol od právneho predchodcu PD Nesvady, ako vyplýva z notárskej zápisnice N/109/1996 zo dňa 21. 06. 1996 a rekapitulácie súpisu majetku k 31. 12. 1962. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené aj podmienky § 16 ods. 1 cit. zákona pre prevod vlastníctva bytu, pretože v danom prípade bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú. Podľa dohody o nájme mal nájomca v prípade ukončenia pracovného pomeru odovzdať prenajímateľovi služobný byt, dohoda však neuvádza, že sa nájom dojednáva na dobu určitú - do skončenia pracovného pomeru nájomcov. Nájom bytu nebol viazaný na konkrétne pracovné zaradenie navrhovateľov, pričom z dohody ani nie je zrejmé, na ktorého zo spoločných nájomcov sa povinnosť odovzdať byt v prípade ukončenia pracovného pomeru mala vzťahovať, keďže obaja boli zamestnancami odporcu a obaja uzatvárali dohodu o nájme bytu. Z dohody nie je jasné, či malo dôjsť k odovzdaniu bytu pri ukončení pracovného pomeru čo i len jedného z nich, keď druhý zostal naďalej zamestnancom odporcu, ako to bolo v danom prípade, keď navrhovateľka v 1. rade skončila pracovný pomer 31. 05. 2004 a navrhovateľ v 2. rade 31. 05. 2007. Absencia výslovného dojednania o nájme na dobu určitú a neurčité vymedzenie odovzdania neexistujúceho služobného bytu v prípade ukončenia pracovného pomeru robí dohodu neurčitou, a preto aj s poukazom na ust.§ 686 ods. 2 Obč. zákonníka má odvolací súd za to, že ak doba nájmu nebola dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzatvorila na dobu neurčitú. Pre uvedené závery považuje odvolací súd odvolanie odporcu, že v danom prípade išlo o nájom na určitý čas, ktorý skončil 31. 05. 2007 ukončením pracovného pomeru navrhovateľa v 1. rade za nedôvodné.
K tvrdeniu odporcu v odvolaní, že navrhovateľom zanikol nájom bytu odhlásením z trvalého pobytu na adresu Blatná 54/17, na ktorej sa nachádza nimi postavený rodinný dom, odvolací súd uvádza, že otázka opustenia bytu je z hľadiska zák. č. 182/1993 Z. z. právne bezvýznamná. Navrhovatelia sú nájomcami predmetného bytu, nájomný vzťah trvá, a preto im vzniká zákonné právo na prevod vlastníctva bytu. Z tohto dôvodu je právne bezvýznamné aj zistenie, že navrhovateľka v 2. rade je od 13. 08. 2007 prihlásená na trvalý pobyt na adrese R. XX/XX., pričom prihlásenie k trvalému pobytu samé o sebe má len evidenčný charakter a nie je dôkazom o tom, že opustila trvale spoločnú domácnosť, ako to má na mysli ust. § 708 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci je však právne významná skutočnosť, že nájom navrhovateľov k bytu nezanikol, a preto má odporca povinnosť vyplývajúcu z ust. § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.