Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-895-2014.pdf
PDF · 94.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/895/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. U. W., bytom A., ul. F. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. R. Q., s.r.o., so sídlom v A., ul. U. XX/XXX proti odporkyni I. U., bytom A., ul. S. K. 3, zastúpenej JUDr. T. K., advokátom so sídlom v A., F. námestie XXX, o zaplatenie 3.916,47 eur, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.augusta 2014, č. k.17C/391/2013 - 54 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 178,68 eur, na účet Advokátskej kancelárie JUDr. R. Q., s.r.o., A. do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.916,47 eur. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 297,80 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je oprávneným v exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. Er 1889/1997, pričom exekúciu vykonáva na základe poverenia súdu súdny exekútor JUDr. F. B. pod sp. zn. Ex 839/02. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. Ro 400/96 zo dňa 12.07.1996, oprávneným je navrhovateľ a povinným je T. U., bývalý manžel odporkyne. Odporkyni bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 8C/956/2001 - 122 uložená povinnosť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť povinnému sumu 117.987,50 Sk, teda 3.916,47 eur. Povinnému bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania v sume 13.033 Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.02.2006. Odporkyňa povinnému sumu 117.987,50 Sk nezaplatila. Dňa 21.11.2013 vydal súdny exekútor v uvedenom exekučnom konaní upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, exekučný príkaz a príkaz na začatie exekúcie. Exekučný príkaz a príkaz na začatie exekúcie boli odporkyni doručené dňa 25.11.2013. V príkaze na začatie exekúcie uviedol, že vydáva príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky dlžníka povinného. V ňom prikázal dlžníkovi povinného, odporkyni, aby odo dňa doručenia tohto príkazu nevyplatila vyrovnanie podielu vo výške 3.916,47 eur určeného rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 8C/956/2001. Povinný stráca právo na vyplatenie vyrovnania podielu dňom, keď sa jeho dlžníkovi doručil tento príkaz na začatie exekúcie. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku a jej príslušenstvo súdnemu exekútorovi až po doručení exekučného príkazu. V exekučnom príkaze súdny exekútor nariadil exekúciu prikázaním inej pohľadávky, ktorú má povinný voči navrhovateľovi. Dlžníkovi povinného, a to odporkyni prikázal, aby mu sumu 3 916,47 eur poukázala na bankový účet. Zároveň ju poučil, že ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručí exekučný príkaz, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Navrhovateľ sa
v tomto konaní tzv. poddlžníckou žalobou domáha splnenia povinnosti dlžníka povinného, voči ktorému má vymáhateľnú pohľadávku, a ktorá je vymáhaná v prebiehajúcom exekučnom konaní. Takéto právo priznávajú oprávnenému, ktorý nie je priamym účastníkom záväzkového vzťahu s dlžníkom povinného (teda veriteľom dlžníka povinného), ustanovenia § 105 a nasl. Exekučného poriadku. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je oprávneným voči veriteľovi odporkyne, že dlh odporkyne voči povinnému existuje a nezanikol, či už splnením alebo iným spôsobom zániku, že výška tejto pohľadávky neprevyšuje pohľadávku navrhovateľa voči povinnému, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie prikázal odporkyni, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatila túto pohľadávku povinnému, upovedomil o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakázal, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Takisto bolo preukázané doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu odporkyni do vlastných rúk. Ďalej bolo preukázané, že odporkyňa po doručení exekučného príkazu až doposiaľ svoj dlh voči povinnému nesplnila zaplatením dlžnej sumy navrhovateľovi ani súdnemu exekútorovi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je navrhovateľ oprávnený domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného, teda od odporkyne, vyplatenia pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa a zároveň bola preukázaná existencia nesplneného a splatného dlhu odporkyne, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Obrana odporkyne spočívajúca v tom, že jej celý dlh mal zaniknúť započítaním jej pohľadávky (pričom de iure ide o pohľadávku maloletého dieťaťa) voči odporcovi titulom nezaplatenia výživného k ich vtedy maloletému synovi, nie je dôvodná. Je tomu tak preto, že ide o pohľadávku na výživnom pre maloleté dieťa. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie pohľadávok nie je možné, pretože to vylučuje § 76 ods. 2 Zákona o rodine. Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 27.05.2014 uviedol aj to, že odporkyňa započítava voči povinnému svoju pohľadávku voči nemu vo výške 13.033,-Sk z titulu povinnosti povinného na zaplatenie náhrady trov konania, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8C/956/2001. Vzhľadom k tomu, že súd ustálil nemožnosť zániku pohľadávky povinného voči odporkyni započítaním pohľadávky z výživného, súd sa zaoberal aj započítaním pohľadávky odporkyne voči povinnému vo výške 13.033,- Sk z titulu povinnosti povinného na zaplatenie náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 8C/956/2001. Započítanie pohľadávky dlžníka povinného voči oprávnenému vylučuje znenie poslednej vety § 109 ods.1 Exekučného poriadku, podľa ktorého dlžník povinného si v prípade nevyplatenia dlhu oprávnenému alebo exekútorovi bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Zo znenia tohto ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že dlžník povinného si nemôže započítať nielen svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému, ale ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči povinnému. Tento výklad tohto ustanovenia vyplýva zo slovného spojenia "ani", použitého v uvedenom ustanovení Exekučného poriadku. Ak chcela odporkyňa započítať nejakú pohľadávku mohla tak urobiť do času nasledujúcom bezoodkladne po tom, čo sa jej doručil exekučný príkaz, pričom mohlo ísť iba o jej pohľadávku voči oprávnenému. Neskoršie započítanie pohľadávky poddlžníka voči oprávnenému, tobôž voči povinnému, nie je vzhľadom na vyššiu uvedenú formuláciu Exekučného poriadku možné. Uvedený záver súdu je súladný aj s právnou skutočnosťou, že plnením poddlžníka povinnému po doručení exekučného príkazu dlh nezaniká, ale vzniká bezdôvodné obohatenie povinného na úkor poddlžníka. Z toho vyplýva, že dlh poddlžníka môže zaniknúť len jeho splnením oprávnenému, tobôž nie započítaním pohľadávky, ktorú má poddlžník voči povinnému. Navyše ak započítací prejav urobí poddlžník nie proti povinnému, ale jeho veriteľovi. Opačný výklad tohto ustanovenia nie je prípustný ani z iných, výslovne neupravených dôvodov. Takýto (opačný výklad) by umožnil dlžníkovi povinného zbaviť sa svojho dlhu započítaním svojej pohľadávky voči povinnému na úkor oprávneného. Vytvára možný priestor na pomerne jednoduché poškodzovanie záujmov veriteľa, ak samotný povinný (ktorý z dôvodu exekúcie na jeho majetok nemá záujem na existencii svojej pohľadávky, z ktorej nemá fakticky žiadny majetkový prospech) nepopiera (či dokonca tvrdí) existenciu pohľadávky dlžníka povinného voči povinnému, spôsobilej na započítanie proti pohľadávke povinného. Takýto výklad poslednej vety § 109 ods.1 Exekučného poriadku je v rozpore so základným princípom právneho štátu, ktorým je princíp racionality. Navyše navrhovateľ nie je veriteľom odporkyne a odporkyňa nie je dlžníkom navrhovateľa. Pritom podľa znenia § 580 Občianskeho zákonníka je započítanie možné iba medzi veriteľom a dlžníkom. Započítanie pohľadávok medzi poddlžníkom a oprávneným, (veriteľom veriteľa poddlžníka) Exekučný poriadok ani Občiansky zákonník priamo neupravuje, neumožňuje. Takisto nie je bez povšimnutia, že odporkyňa mala vymáhateľnú pohľadávku viac ako 8 rokov, k jej vymáhaniu nepristúpila a ani túto pohľadávku nezapočítala s pohľadávkou
povinného voči nej. Preto rozhodnutie súdu, ktorým neprihliadol na započítanie tejto pohľadávky odporkyne, ktorú má voči povinnému, zodpovedá aj ustanoveniu § 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Záverom súd uvádza, že právnym zástupcom odporkyne navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedkov, ktorí mali objasniť skutočnosti týkajúce sa prítomnosti T. U. na pohrebe otca odporkyne a skutočnosti zániku pohľadávky odporkyne voči T. U. započítaním proti pohľadávke na výživnom, súd nevykonal, rešpektujúc tak v konaní aj zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Tento dôkaz a možné skutočnosti z neho zistené, nemajú význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa. Ako je uvedené vyššie, aj keby bolo preukázané, že sa odporkyňa dohodla s T. U. na započítaní pohľadávky povinného voči odporkyni proti pohľadávke maloletého dieťaťa na výživnom, takáto dohoda by odporovala zákonu o rodine a nevyvolávala by žiadne právne následky. Právne vec posudzoval podľa § 105 ods. 1 až 3, § 106 ods. 1, 2 , § 107 ods. 1, 2, § 108 ods. 1 až 3, § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, § 580, § 581 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 76 ods. 2 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak že odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi účelne vynaložené trovy konania, pretože navrhovateľ bol v konaní plne úspešný. Navrhovateľovi v konaní vznikli účelné trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ vyčíslil iba v návrhu na začatie konania, pričom si ich nevyčíslil po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej vôbec. Súd preto priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na základe ich doterajšieho vyčíslenia v samotnom návrhu na začatie konania. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 18.11.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 02.12.2013. Za každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 141,09 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 písm. a/ vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty 3.916,47 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781 eur. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 297,80 eur (2 x 141,09 eur + 2 x 7,81 eur).
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Poukázala na svoju výpoveď pred súdom prvého stupňa, keď jej prejav vôle a prejav vôle jej bývalého manžela nesmeroval k započítaniu pohľadávky voči pohľadávke na výživnom pre maloletého syna. Z jej prejavu vyplýva úmysel vyplatiť dlh na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažnými prostriedkami získanými od jej matky a oproti tomu z prejavu vôle bývalého manžela vyplýva úmysel prevzaté peniaze odovzdať odporkyni z dôvodu dlhu na výživnom. Z hľadiska výkladu použitých pojmov v jej výpovedi gramatickými a logickými prostriedkami, nie je možné potom súhlasiť s názorom súdu, že medzi ňou odporkyňou a jej bývalým manželom došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok , resp. k započítaniu pohľadávky bývalého manžela k pohľadávke na výživnom maloletého syna. Interpretácia obsahu prejavenej vôle súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. V tejto súvislosti dala do pozornosti súdu rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 770/11. Mala za to, že bolo rozhodujúcim vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov, a to vo vzťahu k úmyslu vyplatiť odporkyňou existujúcu pohľadávku a k úmyslu bývalého manžela v takom prípade tieto finančné prostriedky použiť na vyplatenie dlhu na výživnom. Z pohľadu dôkazného bremena na strane odporkyne išlo o významné dôkazy a ich nevykonaním bola porušená zásada rovnosti strán v konaní, ktorú nie je možné z tohto pohľadu podriaďovať zásade hospodárnosti ako významnejšej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky skutkové a právne aspekty prejednávaného prípadu. Argumentáciu odporkyne v odvolaní považoval za účelovú a zmätočnú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdilo a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,68 eur z titulu trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporkyne uvádza nasledovné:
Z hľadiska skutkového stavu vychádzal súd prvého stupňa z tohto, že v exekučnom konaní sp. zn. 0Er/1589/97 /Ex 839/02/ vydal súdny exekútor upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie dňa 21.11.2013, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky dlžníka povinného dňa 21.11.2013 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky dňa 21.11.2013, na vydobytie pohľadávky navrhovateľa ako oprávneného vo výške 718,65 eur s príslušenstvom, spolu 126.619,07 eur proti povinnému T. na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín dňa 12.07.1996, sp. zn. Ro 400/96. V exekučnom príkazne na začatie exekúcie uviedol, že v súlade s § 64, § 107 a nasl. Exekučného poriadku nariaďuje exekúciu prikázaním inej pohľadávky, ktorú má povinný T. U. voči dlžníkovi povinného I. U. /odporkyni/ a prikázal dlžníkovi povinného, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplatiť vyrovnanie podielu vo výške 3.916,47 eur, určeného rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8C/956/2001. V exekučnom príkaze na vykonanie exekúcie prikázal dlžníkovi povinného /odporkyni/ poukázať na účet súdneho exekútora vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka Prievidza sumu 3.916,47 eur. Zároveň v poučení uviedol, že ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Exekučný príkaz bol odporkyni doručený dňa 25.11.2013, pohľadávku na účet súdneho exekútora nevyplatila.
Prikázaním pohľadávky oprávnenému nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene veriteľa. Povinnosť dlžníka povinného platiť priamo oprávnenému má svoj základ len v procesnom práve, je výrazom exekúcie, ktorou sa zasahuje do hmotnoprávneho vzťahu povinného a dlžníka povinného. Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, je oprávnený zákonom splnomocnený vlastným menom túto pohľadávku vymáhať. Veriteľ je v zmysle tzv. poddlžníckej žaloby vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť vymožená, procesne splnomocnený, aby plnenie, ktoré na poddlžníkovi získa, použil k uspokojeniu svojej vlastnej pohľadávky.
O takýto prípad ide aj v danej veci.
Odporkyňa ako dlžník povinného nesplnila povinnosť vyplatiť pohľadávku riadne a včas oprávnenému podľa exekučného príkazu. Poddlžnícka žaloba podaná oprávneným, je podľa § 109 Exekučného poriadku teda spôsobom vykonania exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky povinného.
Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že povinný T. U. má voči odporkyni pohľadávku vo výške 117 987,50 Sk, t. j. 3 916,47 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.01.2006, č. k. 8C/956/2001-122 z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporkyni bola uložená povinnosť uvedenú peňažnú sumu zaplatiť povinnému do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2006. Keďže odporkyňa povinnému nevyplatila sumu 3.916,47 eur v stanovenej lehote a nebola vyplatená ani v čase doručenie exekučného príkazu odporkyni, správne súd prvého stupňa posúdil poddlžnícku žalobu navrhovateľa ako opodstatnenú.
Odvolacie námietky odporkyne, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom svedkov a nesprávne posúdil jej výpoveď, ktorou potvrdzovala úmysel dlh povinnému vyplatiť, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pre poddlžnícku žalobu v danej veci bolo podstatná okolnosť, že pohľadávka povinného z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nebola zo strany odporkyne nikdy uspokojená, teda vyplatená. Preto tvrdenie odporkyne, že jej úmyslom bolo dlh povinnému vyplatiť a úmyslom povinného jej potom prevzaté peniaze odovzdať z titulu dlhu na výživnom, nijak nemohlo ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku. Z toho istého dôvodu ani navrhované výsluchy svedkov na objasnenie skutočností týkajúcich sa prítomnosti T. U. na pohrebe otca odporkyne, nemajú právny význam pre rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, vychádzajúc z hodnoty sporu 3.916,47 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb á 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál = 148,90 eur + 20% DPH 29,78 eur, spolu 178,68 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .