Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_43C-317-2005.pdf
PDF · 138.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/317/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v právnej veci navrhovateľky: L. I. J.. XX.XX.XXXX, G. N.Á. X, H., práv. zast. JUDr. Ľubomír Majerčík, advokát, so sídlom Mlynská 1, Košice, proti odporcovi: Z. X. J.. X.X.XXXX, G. H.F., Y. N. XX, práv.zast. JUDr. Chymčáková Adriana, advokátka, so sídlom Humenská 8, Košice, v konaní o zrušenie vecného bremena takto
rozhodol:
Súd vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľky a to na pozemkoch parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 202m2, parc. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 312m2, na dome súpisné číslo XXX, postavenom na parcele č. XXXX H.. Ú.. G., zapísané na X. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom Košice katastrálny odbor, a ktorému zodpovedá právo doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti v prospech Z. X. J.. X.X.XXXX zapísané na LV č. XXX kat. úz. G., zriadené zmluvou z XX.X.XXXX, registrovanou Okresným úradom H. F., H.. Q. I. z r u š u j e .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 25.000 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX požiadala súd o zrušenie vecného bremena viaznuce na parcele č. XXXX/X M. XXXX a dome súp. Č.. XXX J. parc. č. XXXX H.. Ú.. G. zapísanej na LV č. XXX Katastrálneho úradu v H., N. H. H., ktorému zodpovedá právo doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti v prospech Z. X., zapísané na X. Č.. XXX H.. Ú.. G. a zriadené zmluvou z XX.X.XXXX registrovanou Okresným úradom H. F.. Navrhovateľka pôvodne návrh podala proti dvom odporcom, a to proti odporcovi v 1. V. Z. X. ( ďalej v konaní ako odporca) a proti odporcovi I. X. V. P. X.. Uviedla, že zmluvou z XX.X.XXXX registrovanou Okresným úradom H. F. došlo medzi navrhovateľkou ako vlastníčkou parcely Č.. XXXX/X M. XXXX ako aj domu súp.č. XXX ležiacom na parcele č. XXXX H.. Ú.L.. G. pri Košiciach zapísaných na X. Č.. XXX, N. H. H. M. S. X.Š., M. X. a odporcami k zriadeniu vecného bremena pozostávajúceho z práva doživotného bývania a užívania celej nehnuteľností v prospech X. M. M. X. Z.. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. V súvislosti s vyššie uvedenými vznikali medzi oprávnenými z vecného bremena M. X. L.. I. V. XXXX M. Z. X. ako odporcom nezhody, ktoré vyústili do hrubého správania N. Z. X. k svojej matke M. X. s riešením prostredníctvom Okresného V. K. H. F. a priestupkovým konaním na Obvodnom Ú. H. z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Listom L. XX.XX.XXXX K. M. X.Ú. ako aj odporcu o písomné stanovisko k zrušeniu vecného bremena. Na základe ich odpovedí S. X. M. M. X. súhlasili so zrušením vecného bremena. Odporca nesúhlasil s dohodou o zrušení vecného bremena. Odporca svojim listom ako aj osobným kontaktom s S. X. dáva najavo svoj vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľností a tvrdí, že je bez trvalého pobytu - bD.. Podľa vedomostí navrhovateľky odporca má trvalý pobyt na L. W.. Č.. XX I. H. a na základe žiadosti na katastrálnom úrade v H., N.I. H. H., je preukázané jeho vlastníctvo H. G. Č.. XX J. Y. N. XX, H.F.. Vecné bremeno bolo zriadené dohodou účastníkov kúpnej zmluvy z dôvodu
zabezpečenia bývania K. M. X., ktorá v predmetnej nehnuteľnosti G. M. Z. X., ktorý v čase zriadenia vecného bremena mal osobné a rodinné nezhody. Vzhľadom k tomu, že nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, zmenu pomerov vyvolali tak objektívne ako aj subjektívne skutočnosti - objektívne v tom, že nie je dôvod, pre ktorý bolo zriadené vecné bremeno, odporca je vlastníkom bytu a má preto možnosť trvalého bývania a subjektívne v zmene jeho správania sa H. M. X. a vo vzťahu k navrhovateľke, kde je pretrvávajúca obava z jeho správania sa a možným reakciám v budúcnosti z pohľadu jeho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam J. X. Č.. XXX.
Súd v konaní mal za preukázané, že O. XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpnopredajná zmluva s vecným bremenom medzi predávajúcimi M. X., P. X., Z. X.Š. M. S. I. M. H. L. I., predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností zapísané na X. Č.. XXX H.. Ú.. G.. Z článku I predmetnej zmluvy vyplýva, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi v nehnuteľností zapísanej v H. J. X. Č.. XXX H.. Ú.. G. pri H.F., K.. Č.. XXXX/X záhrada vo výmere 202m2 (časť vo výmere 240m2 bola odčlenená geometrickým plánom č. XXX-XXX/XX O. K.. Č.. XXXX/X) parc. Č.. XXXX- L.. K. I. I. XXXmX M. O. N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX L. K. G., G.X M. X. V.. A. N. I. X/X-F., K. G. P. X. I. X/X-F., K. G. Z. X. I. X/X-F., K. G. S. I. V.. X. I. X/X-F., všetci titulom dedenia a doterajšieho zápisu. Nehnuteľnosť je opísaná v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca F.. P. D. L. O. XX.X.XXXX ako rodinný dom, oplotenie, vonkajšie úpravy, pozemky a trvalé porasty po odrátaní výmery 240m2 z parc. č. 1242/1 spolu v zistenej cene 543.280,-Sk. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že predávajúci predávajú všetky svoje spoluvlastnícke podiely a teda nehnuteľnosti uvedené v bode I tejto zmluvy spolu v celosti kupujúcej L. I. do jej výlučného vlastníctva za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu podľa výšky podielov takto: M. X. L. XXX.XXX,-N., P. X. L. XXX.XXX,-N., Z. X. L. XX.XXX,-N., S. I. L. XX.XXX,-N.. Kúpna cena spolu za všetky predávané podiely podľa dohody účastníkov a znaleckého posudku citovaného v bode I tejto zmluvy je spolu 675.370,-Sk. V článku VII predmetnej zmluvy sa účastníci konania dohodli, že podľa § 151 n) a nasl. Občianskeho zákonníka zriaďujú formou vecného bremena na celú nehnuteľnosť právo doživotného bývania a užívania pre M. X. G. H. - G., W. N. X, M. K. Z. X. G. H., L. XX, so zápisom tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania pre M. X., Z. X. sa zriaďuje bezodplatne.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti kat. úz. G. K. H., L. O. XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že na X. Č.. XXX I. Č. U. Ť. je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti v prospech X. M. M. I. K. X. Z..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá kúpnopredajná zmluva medzi predávajúcimi - M. X., P. X., Z. D., S. I. a kupujúcou, ktorou bola ona, predmetou ktorej bola kúpa nehnuteľností nachádzajúce sa na LV č. XXX H..Ú.. H.-G. J. K.. Č.. XXXX/X L. I. I. XXX S., K.. Č.. XXXX zastavaná plocha vo výmere 312m2, dom súpisné Č. XXX J. K.. Č.. XXXX pričom podiel odporcu na predaných nehnuteľnostiach bol 1/8 k celosti. V tom čase hodnota nehnuteľností bola vyčíslená znaleckým posudkom. V predmetnej kúpnopredajnej zmluve bolo zriadené vecné bremeno na celú nehnuteľnosť spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania pre M. X. M. K. Z. X., bezodplatne. Vklad do katastra bol povolený dňa XX.X.XXXX. Od tej doby je výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. V čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy odporca už v rodinnom dome nebýval, z domu sa odsťahoval už viac ako 20 rokov. V dome bývala dnes už nebohá babka t.j. M. X., ktorá zomrela XX.X.XXXX, o ktorú sa starala matka navrhovateľky. V súčasnosti odporca býva v H. J. Y..N., teda má vyriešenú bytovú otázku. Uviedla, že dala vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľností, v ktorom posudku bola určená hodnota nehnuteľností H. XX.X.XXXX vo výške 1.500.000,-Sk. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech babky z dôvodu, aby mohla dožiť v dome, nakoľko nechcela sa dostať do domova dôchodcov a v prospech odporcu bolo zriadené z dôvodu, že v tom čase odporca sa rozvádzal a uviedol, že nemá kde ísť bývať, sa súdi s manželkou a preto rodina mu vyšla v ústrety, aby mal nejakú rezervu, kde sa vrátiť, pričom do rodinného domu odporca sa nikdy nevrátil. Kúpnopredajná zmluva bola uzavretá v roku 1999, ona vtedy mala 18 rokov a jej stará mama vtedy povedala, že chce si rozdeliť majetok za svojho života, lebo nechce, aby sa deti bili po jej smrti Odporca v rodinnom dome nemal svoju izbu, ktorú by sám užíval. Kúpnu cenu odporcovia zaplatila jej matka alebo babka. Ku tejto skutočnosti sa bližšie nevedela vyjadriť. Jej stará mama určitú dobu bývala v ich rodinnom dome a potom sa naspäť presťahovala do predmetného rodinného domu. Už počas života
babky strechu opravovali, keďže zatekala a po smrti starej matky v r. 2006 dala vymeniť celú strechu za čo zaplatila okolo 300.000,-Sk, následne sa začalo s rekonštrukciou celého rodinného domu, do domu investovala množstvo finančných prostriedkov, vzala pôžičku zo stavebnej sporiteľne vo výške 4000,-eur a jej manžel vzal úver 13.500,-eur, čo všetko investovali do domu.. Navrhovateľka menila vchodové dvere, vymenila okná za plastové, omietky vonkajšie a vnútorné, robila zateplenie zvonku, dala si urobiť priečky, podlahy, bola prerobená celá kúpeľňa.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy v r. 1999 zdedil po rodičoch, nakoľko pôvodne parc. Č.. XXXX a XXXX G.ola raz taká veľká ako toho času, keďže jeho otec za života si rozdelil pôvodnú parcelu na dve parcely a tak sa vyčlenila parcela, ktorá je predmetom sporu t.j. parcela č. XXXX/X M. XXXX. Uviedol, že v roku 1981 uzavrel manželstvo a býval v trojizbovom byte na L. W.. Č.. XX I. H.. I keď trvalý pobyt mal na L. W.. ale pravidelne chodil do rodičovského domu I. G.. Po otcovej smrti v r. 1990 sa stal dedičom časti nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku, ktorý podiel následne kúpnopredajnou zmluvou uzavretou dňa 11.6.1999 predal navrhovateľke. V roku 1998 nastala kríza v jeho manželstve, rozvod bol ukončený v roku 2001, pričom za uvedené obdobie častejšie chodil domov k mamke. Kúpnu cenu, ktorá bola uvedená v kúpnopredajnej zmluve vo výške 67.910,-Sk nikdy neobdŕžal. Y. G. I. H.F., J. L. Č.. XX bol predaný pri vyporiadaní BSM a po vyporiadaní BSM kúpil jednoizbový byt na Y..N. I. H., v ktorom býva doposiaľ. V rodinnom dome v Barci mal svoje osobné a hnuteľné veci, od roku 1999 do roku 2005 cez deň pravidelne chodil za svojou mamou ale v dome nespal. Uviedol, že pri podpísaní kúpnopredajnej zmluvy v roku 1999 mu bolo povedané , že v uvedenom dome môže ostať bývať. Po smrti jeho mamky vymenili zámky na dome a jeho veci povyhadzovali. Vstup do rodinného domu mu nebol umožnený. . Odporca ústne vyzval navrhovateľku, aby mu umožnila vstup do rodinného domu a po smrti svojej matky už kľúče od domu nemal, mal kľúče len od brány. Na otázku, či odporca prispel niekedy na údržbu nehnuteľností, uviedol, že nie, nakoľko on má právo bezplatne užívať uvedenú nehnuteľnosť Odporca so zrušením vecného bremena súhlasil za primeranú náhradu a na pojednávaní žiadal vyplatenie náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorá bola určená v znaleckom posudku č. XX/XXXX H. r. 2010 sumou 41.927.96 eur.
Dňa XX.X.XXXX bol vyhotovený znalecký posudok F.. Z. P. Č.. XX/XXXX z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že výška všeobecnej hodnoty vecného bremena doživotného bývania a užívania rodinného domu a pozemku k roku 1999 činí spolu 24.541,08 eur. Výška všeobecnej hodnoty vecného bremena doživotného bývania a užívania rodinného domu a pozemku k súčasnému stavu a to v roku 2010 po rekonštrukcií činí spolu 41.927,96 eur.
Svedkyňa S. I. vo svojej výpovedi uviedla, že k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy došlo v roku 1999, ktorou zmluvou bola zriadené i vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti v prospech M. X., ktorá bola jej matkou a matkou odporcu a v prospech odporcu. Predaj nehnuteľností navrhla jej matka, ktorá chcela predať dom vnučke t.j. navrhovateľke. Zmluva bola napísaná u notára. Odporca nechcel, aby bol vyplatený jeho podiel z domu, ale chcel v dome mať užívacie právo s tým, že keď príde, aby mal kde umyť auto alebo sa prezliecť, čo by mohol robiť aj teraz, keby sa správal tak, ako sa má správať. V čase uzavretia zmluvy odporca v dome nebýval, v dome nebýval už od V.. XXXX, chodil síce do dvora a do domu, napr. opraviť auto, ale v dome nespal. Posledné roky o matku sa starala svedkyňa, celý deň bola u nej doma , do domu chodila len spať a v dome často spala aj navrhovateľka. Odporca svoje právo bývania v predmetnom dome nikdy nevyužíval. Čo sa týka rodinného domu, je to prízemná podpivničená budova, v ktorom sa nachádzajú tri izby, kuchyňa, v pivnici sa nachádza kotolňa. Ešte za života jej matky vymenili okná v suteréne. a vykonali menšie opravy na streche, pretože strecha zatekala. Po smrti matky bol dom prázdny, neobývaný. Odporca do domu nechodil asi rok pred smrťou jeho matky. Odporca mal kľúče aj od brány aj od domu, pričom zámky od domu sa vymenili ešte za života jeho matky, lebo si to matka žiadala. Keď došlo k výmene zámku, odporcovi kľúče od domu nedali, keďže matka sa vyjadrila, že odporca v dome nemá nič. Navrhovateľka s rekonštrukciou domu začala v roku 2006, strechu dala zaplechovať, vymenila okná, omietky vnútorné aj vonkajšie, robila zateplenie zvonku, nanovo prerobila kúrenie, vodu, elektrinu, menila podlahu, dávala plávajúce podlahy, menila vchodové dvere. Uviedla, že navrhovateľka do rodinného domu veľa investovala, mala aj pôžičku zo Stavebnej sporiteľne. Odporca od roku 2005 do roku 2007 i keď chodil do dvora, kľúče od domu nemal, ale ani raz svedkyňu nepoprosil slušne, aby mu dom otvorila. Podľa názoru svedkyne odporca v dome nikdy nechcel bývať, právo doživotného bývania sa zriadilo z dôvodu, aby sa dom nepredal.
Okresný súd H. F.I rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX Č..H.. XXC/XXX/XXXX-XXX vecné bremeno viaznúce na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľky a to na pozemkoch K.. Č.. XXXX/1 záhrada vo výmere 202m2, K.. Č.. XXXX L. plochy a nádvoria o výmere 312m2, na dome súp.Č.. XXX postavenom na parcele č. XXXX kat.Ú.. G., L. J. X. Č.. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice, a ktorému zodpovedá právo doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti v prospech Z. X. J.. X.X.XXXX, L. J. X. Č.. XXX, H..Ú.. G., L. L. L. XX.X.XXXX, registrovanou Okresným úradom Košice IV, katastrálny odbor I. zrušil. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi 7149,75 eur.
Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.X.XXXX Č..H.. XXCo/XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady treba vychádzať zo skutkového stavu a všeobecnej hodnoty vecného bremena v čase rozhodnutia súdu o zrušení vecného bremena určenej podľa cenových predpisov platných ku dňu vyhlásenia rozsudku. Povinnosťou súdu bude zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti z hľadiska tvrdení účastníkov a hmotného práva vykonaním účastníkmi navrhnutých dôkazov a potrebného dokazovania. Uviedol, že pri určení výšky (primeranej) náhrady za zrušenie vecného bremena nemožno vychádzať iba zo všeobecnej hodnoty vecného bremena určenej znalcom podľa cenového predpisu ale bude tiež potrebné v súlade s účelom s úst. § 151p ods. 3 OZ zistiť všeobecnú hodnotu zaťažených nehnuteľností so zohľadnením vecného bremena a bez neho a prípadne preukázaných investícií vynaložených navrhovateľkou do nehnuteľností a jej zhodnotenie (ak nešlo o náklady súvisiace so zachovaním, opravami, a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností, ktorú užívala žalovaná a preto bola povinná tieto náklady znášať v zmysle § 151n ods. 3 OZ) a prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých vecné bremeno vzniklo, majetkové dôsledky zániku vecného bremena pre odporcu (oprávneného) a majetkový prospech (zvýhodnenie) ktorého sa zrušenie vecného bremena dostáva navrhovateľke ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností .
Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, vypočutím svedkov P..X. M. S..I. a nariadením znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.
Okresný súd H. F. W. L. O. XX.X.XXXX nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľností kde úlohou znalca bolo určiť, aká je všeobecná hodnota zaťažených nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX H.. Ú.. G.a ktorým zodpovedá právo doživotného bývania a užívania a to so zohľadnením vecného bremena a bez zohľadnenia vecného bremena; určiť investície preukázateľne vynaložené navrhovateľkou do vyššie uvedených nehnuteľností ich zhodnotenie investíciami (okrem nákladov súvisiacich so zachovaním, opravami a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností, ktorú navrhovateľka užívala a preto bola povinná tieto náklady znášať). Posúdiť , či bola nevyhnutná rekonštrukcia nehnuteľností navrhovateľkou v porovnaní so závermi znaleckých posudkov ; určiť hodnotu nákladov, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť v súvislosti so zachovaním, opravami a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností; stanoviť hodnotu celkovej rekonštrukcie nehnuteľností; stanoviť hodnotu vecného bremena po odpočítaní rekonštrukčných prác na nehnuteľností ; stanoviť hodnotu vecného bremena k podielu odporcu na predaných nehnuteľnostiach; určiť akú výšku investície by bolo potrebné vynaložiť pri rekonštrukcii nehnuteľností vykonaných stavebnou organizáciou a akú výšku investície by bolo potrebné vynaložiť v prípade využitia svojpomoci.
Znalec v závere svojho znaleckého K. Č..XX/XXXX súdu uviedol, že všeobecná hodnota zaťažených nehnuteľností : pozemkov K.. Č.. XXXX/X záhrady o výmere 202m2 K. Č.. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 312m2, rodinného domu č.s. XXX postaveného na parcele č. XXXX H.. Ú.. G. zapísaného na X. Č.. XXX vedeného katastrálnym úradom v Košiciach, ktorým zodpovedá právo doživotného bývania a užívania a to so zohľadnením vecného bremena ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (VŠH) a vecného bremena XX.XXX- XX.XXX,XX =. XX.XXX,XX D.; bez zohľadnenia vecného bremena je 85.100 eur. Investície preukázateľne vynaložené navrhovateľkou do vyššie uvedených nehnuteľností sú podľa záverov konzultácie 21.627,71 eur a ich zhodnotenie investíciami (okrem nákladov súvisiacich so zachovaním, opravami a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností, ktorú navrhovateľka užívala a preto bola
povinná tieto náklady znášať) ako rozdiel VŠH po rekonštrukcii a pred rekonštrukciou XXXXX-XX.XXX =. XX.XXX D.. Rekonštrukcia nehnuteľností vykonaná navrhovateľkou v porovnaní so závermi znaleckých posudkov nachádzajúcich sa v súdnom N. XXC XXX/XXXX bola potrebná ba až nevyhnutná, keďže pôvodný stav niektorých konštrukcií nebolo možné zistiť obhliadkou ani sa nezachovali fotografie (napr. strešná krytina), ostatné konštrukcie podľa fotografie v znaleckom K. Č.. XX/XXXX I. spise dokladovali poruchový stav (odtrhnutá fasádna omietka, zhnitá podlaha) navyše pôvodná azbestocementová krytina strechy je zdraviu nebezpečná ale všetky vymenené konštrukcie boli za horizontom svojej životnosti, životnosť týchto konštrukcií je 15-50 rokov, čo pri veku nehnuteľností 61 rokov bolo nutné ich vymeniť. Ak navyše boli niektoré konštrukcie poškodené, narušené, bolo nevyhnutné ich vymeniť. Taktiež výmena nových konštrukcií a vybavení je nevyhnutná z dôvodu energetických, hygienických, ekonomických a bezpečnostných podmienok bývania a užívania ľudí. Hodnota nákladov, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť v súvislosti so zachovaním, opravami a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností sa bežne stanovuje 1,0 -1,8% z východiskovej hodnoty nehnuteľností 84.670,81 eur, odhadom stanovujem 850 eur/rok. Jedná sa o staršiu nehnuteľnosť za polovicou svojej životnosti, kedy sa tieto náklady neustále zvyšujú až ku generálnej (komplexnej ) rekonštrukcii. Hodnota celkovej rekonštrukcie nehnuteľností podľa konzultácie v prílohe tohto posudku je 25.XXX,XX D.. Hodnota vecného bremena po odpočítaní rekonštrukčných prác na nehnuteľností je XX.XXX,XX - XX.XXX,XX =. XX.XXX,XX D.. Hodnota vecného bremena stanovená výpočtom pri zohľadnení nehnuteľností v pôvodnom stave bez rekonštrukcie je XX.XXX,XX D.. Hodnota vecného bremena k podielu odporcu Z. X. na predaných nehnuteľnostiach podľa názoru znalca sa nedá stanoviť, pretože kým bol Z. X. spolupodielníkom na predaných nehnuteľnostiach v spoluvlastníkom podiele 1/8, táto nehnuteľnosť nebola zaťažená žiadnym vecným bremenom. Predajom nehnuteľností zaniklo spoluvlastníctvo Z. X. a zároveň vznikla ťarcha na danej nehnuteľností - vecné bremeno v prospech M. X. M. Z. X.. Výška investície , ktorú by bolo potrebné vynaložiť pri rekonštrukcií nehnuteľností vykonaných stavebnou organizáciou podľa konzultácie v prílohe posudku je 38.615,50 eur a výšku investície, ktorú by bolo potrebné vynaložiť v prípade využitia svojpomoci je 25.379,52 eur. Znalec zároveň vo svojom posudku uviedol, že hodnotu stavebných prác, ktoré boli realizované na nehnuteľností bola stanovená znaleckom F.. H., ktorý má oprávnenie v danom odbore (odhad hodnoty stavebných prác) ako konzultácia, v zmysle uznesenia znalec je oprávnený v prípade potreby pribrať si konzultanta z iného odboru. F.. H. v závere svojho znaleckého K. X/XXXX uviedol, že náklady na údržbu odhaduje každoročne na sumu 300 eur, nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka v roku 1999, čiže vlastníčkou nehnuteľností je 15 rokov, náklady na údržbu by k roku 2014 predstavovali sumu 4500 eur a zároveň celkovú hodnotu rekonštrukcie odhadol na XX.XXX,XX D..
Svedok P. X. I. svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 bola uzavretá kúpnopredajná zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností t.j. rodinný dom, kde predal navrhovateľke svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi a to podiel 1/8. Uviedol, že na uzavretí tejto zmluvy sa dohodli jeho matka, brat, odporca a jeho sestra (matka navrhovateľky). Ku otázke, kto inicioval uzavretie kúpnopredajnej zmluvy uviedol, že bola to asi jeho matka, ktorá chcela, aby dom ostal v rodine. On nebol pri jednaní dohody ohľadne uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, s ním sa len dohodli, že ho vyplatia. On obdŕžal kúpnu cenu na mieste pred pani notárkou. Navrhovateľka ho pred notárom vyplatila, peniaze dostal na ruku. K otázke zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania odporcu v predmetnom dome uviedol, že bližšie sa k tomu vyjadriť nevie a zrejme toto právo doživotného bývania navrhla jeho matka, ktorá tak isto bola na notárskom úrade. Ku skutočnosti, či odporca obdŕžal kúpnu cenu resp. kto mu vyplatil kúpnu cenu sa vyjadriť nevedel, nakoľko o to sa nezaujímal. Vtedy medzi účastníkmi konania ešte boli korektné vzťahy. On svoj podiel predal, j peniaze dostal. V čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy bol v kontakte so súrodencami, rozprávali sa. Jeho sestra (matka navrhovateľky) sa starala o ich mamu, lebo ona bývala v susedstve. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či tam odporca mal nejaké veci. V čase, keď sa zriadilo právo vecného bremena v dome bývala ich matka. Pri podpísaní kúpnopredajnej zmluvy bol každý spokojný. On do domu veľmi nechodil, nevedel súdu uviesť, aké veci tam mal a aké veci tam mohol mať odporca, pretože on staval svoj dom. Rodičovský dom bol postavený asi v roku 1952 a on sa z domu odsťahoval v roku 1975. V čase predaja domu mal vedomosť o tom, že do domu treba investovať. Uviedol, že pri podpísaní kúpnej zmluvy bol vyplatený, obdŕžal finančnú hotovosť
vo výške 200.000 Sk, ktoré peniaze mu odovzdala jeho sestra. Uviedol, že keď chodil okolo domu, niekedy videl aj odporcu ale nevie v ktorom roku a v ktorom roku choval tam odporca sliepky. Odporca tiež chodil za mamou ale ako často, to súdu už uviesť nevedel. K tomu, ako sa narušili vzťahy medzi odporcom a navrhovateľkou sa vyjadriť nevedel. Pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy ho oslovila tak jeho matka ako aj sestra. Oslovili ho s takým návrhom, že ho vyplatia , s čím on súhlasil. Pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy videl aj znalecký posudok, nevie, kto to dal vypracovať. Predtým, než podpísal kúpnopredajnú zmluvu bol s týmto obsahom uzrozumený, a mal vedomosť o tom, že jeho vyplatia a odporcovi sa určí vecné bremeno, o ktorých skutočnostiach ho každý informoval, informoval ho o tom aj prítomný odporca. Na túto tému sa rozprávali aj s odporcom a súhlasil so zriadením vecného bremena v prospech odporcu ako aj v prospech matky.
V konaní bola opätovne vypočutá svedkyňa S. I., H. vo svojej výpovedi súdu uviedla, že po otcovej smrti v roku 1990 jej matka bola v zlom psychickom stave a vtedy ich matka vyplatila, každému po 50.000,-Sk, s tým, že ktorý zo súrodencov ju dochová, svoj podiel dá tomu. Ona sa starala o mamu, ktorá zo začiatku u nich spala a neskôr to riešili tak, že deti spali u nej. Do 15 rokov tam spala aj navrhovateľka. V V. XXXX V. časť záhrady predala jej staršej dcére. Následne jej mamka povedala, že keď toto sme urobili, nech prepíšu dom na druhú dcéru aby bol pokoj po jej smrti. Chcela to jej mamka, s tou skutočnosťou súhlasil aj tu prítomný odporca. S tým sa jej chcela odvďačiť, že sa o ňu starala. Odporca v predmetnom dome býval predtým , než sa oženil, pretože keď sa oženil, odporca so svojou manželkou bývali u nej doma, a ich matka bývala vedľa. Brat t.j. odporca v tom čase už nechcel s mamou bývať. Bývali u svedkyni asi mesiac a potom kúpili byt a odišli. V čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy v roku 1999 odporca sa rozvádzal , oni ho ľutovali, u nich strávil aj Vianoce. Vtedy odporca svedkyni povedal, že keďže jej dcéra t.j. navrhovateľka je mladá a aby nehnuteľnosť následne nepredala, nech tam zriadia užívacie právo. Uviedla, že pri podpísaní kúpnej zmluvy ona staršieho brata vyplatila ale odporca vtedy povedal, že on peniaze nepotrebuje, nakoľko do domu treba investovať. Peniaze tak svedkyňa odporcovi nedala, ale daň zo sumy 67.000 Sk za neho vyplatila. Podľa jej vedomostí peniaze odporcovi dala ich matka, ktorá jej túto skutočnosť povedala, ona nebola prítomná pri vyplatení kúpnej ceny. Na otázku súdu svedkyňa opäť uviedla, že ani ona ani navrhovateľka odporcu nevyplatili s tým, že vtedy odporca povedal, že do tohto domu treba investovať a on investovať nebude. Jeho podiel bol 1/8 a tak isto navrhovateľka nevyplatila ani svojej starej mame kúpnu cenu. Z domu bol vyplatený starší brat. Uviedla, že odporca navrhol zriadenie vecného bremena s tým, že on tam bývať nebude ale predsa navrhovateľka je mladá, aby ten dom nepredala. Po zriadení vecného bremena odporca naďalej chodil ku ním, trvalo to asi tri roky a potom odporca chodil len k ich mame, pričom v dome u mamy nikdy nespal, nebýval tam, keďže posledný mesiac pri mame spala navrhovateľka. Ich matka v dome mala zvonček, ktorým ich mohla prezvoniť, takže aj v noci keď niečo potrebovala tak svedkyňa zabehla ku nej. Odporca v dome nebýval, mal tam staré veci, ktoré užíval. Dva roky pred smrťou ich matky odporca už nemal na dvore žiadne zvieratá, pretože ich bolo treba ráno aj na obed aj večer kŕmiť a matka to už nevládala. Niekoľko mesiacov pred smrťou ich matky už odporca nechodil do domu. Týždeň po pohrebe žiadal odporca od nej kľúče od domu , keďže asi pol roka už nemal kľúče, nakoľko ich matka dala vymeniť zámok a nový kľúč už odporcovi nedali, pričom odporca pre svoje veci, ktoré mal v dielni mohol prísť kedykoľvek, od dielne mal kľúče. Odporca pred smrťou ich matky kľúče od domu nežiadal, kľúče začal žiadať až po smrti ich matky. Uviedla, že ona po smrti ich matky kľúče odporcovi asi o týždeň dala, vtedy sa pohádali, odporca vošiel do domu a keď vyšiel z domu, kľúče nechal vo dverách, ona dvere zamkla a kľúče od tej doby odporca nemá. Tvrdila, že odporca po tomto incidente už za ňou nebol pýtať si kľúče od domu.
Odporca uviedol, že výpoveď svedkyne sa nezakladá na pravde, svedkyňa mu kľúče nedala a už bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Tvrdil, že bol si pýtať kľúče a bolo mu to zamietnuté. Odporca s predajom nehnuteľností súhlasil, peniaze mu nevyplatili, on netvrdil, že nechce peniaze a že nech tie peniaze investuje navrhovateľka do domu, on sa vyjadril tak, že keď bude mať peniaze, nech ho navrhovateľka vyplatí. On návrh na zaplatenie kúpnej ceny z predaja nehnuteľností na súd nikdy nepodal ani jeho matka mu nedala 50.000 Sk.
Svedkyňa trvala na svojej výpovedi, že odporca za ňou už nikdy nebol pýtať si kľúče.
Práv. zást. navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa X.XX.XXXX súdu uviedol, že predmetom sporu je uzavretá kúpnopredajná zmluva z XX.X.XXXX s uzatvorením vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností, ktoré účastníkmi boli sporové strany. Na jednej strane navrhovateľka ako kupujúca a povinná z vecného bremena a odporca ako jeden z predávajúcich a
oprávnených z vecného bremena. Je taktiež nesporné, že odporca bol vlastníckom len 1/8 predávaných nehnuteľností a zostatok vlastnili jeho brat Z. v 1/8, N. S. I. X/8 a ich mama M. X. I. X/8. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech mamky žalovaného ako aj starej mamky žalobkyne z dôvodu jej dožitia v rodičovskom dome a u odporcu podľa jeho vyjadrenia z dôvodu jeho požiadavky, aby mal kde bývať po rozvode s manželkou. Podľa svedkov z dôvodu, aby v čase kúpy nehnuteľností v tom čase mladá navrhovateľka nehnuteľnosť nepredala, teda ako zábezpeka, tento dôvod odporca na poslednom pojednávaní nespochybnil. Práv.zást. navrhovateľky ďalej poukázal na odvolanie odporcu, v ktorom uviedol medzi inými aj to, že „by nikdy nebol pristúpil na dohodu o zriadení práva vecného bremena a stal by sa po smrti S. M. X. spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 k celku“. Takto si odporca v rozpore s dobrými mravmi privlastňuje právo k nehnuteľnosti v miere vyššej než mal v čase predaja. Navrhovateľka má za to, že ak by tak chcela vykonať v tom čase vlastníčka 5/8 k celku a matka odporcu, bol by mu časť nehnuteľností previedla. Keďže tak neurobila, naopak nehnuteľnosť spoločne spoluvlastníci predali vyššie uvedenou kúpnou zmluvou (ktorú teraz len jeden účastník- odporca spochybňuje), je zrejmé, že za života tak nechcela vykonať a ani ostatní spoluvlastníci. Vyššie uvedené však odporca spochybňuje svojim konaním a svojimi vyjadreniami adresovanými navrhovateľke a súdu vrátane výroku, ktorým predmetnú zmluvu považuje za zastretý právny úkon a teda spochybňuje svoje vlastné úkony vrátane svojho oprávnenia z vecného bremena a teda zrejme konal v rozpore s dobrými mravmi a aj svojimi právnymi úkonmi, kde odporca takto spochybňuje všetky úkony, ktoré sám vykonal. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že je potrebné a nevyhnutné zohľadniť aj tieto skutočnosti vrámci súdneho konania pri určení hodnoty vecného bremena a so zohľadnením celkovej rekonštrukcie a nákladov na zhodnotenie nehnuteľností . Navrhovateľka pri uzavretí kúpnej zmluvy v V. XXXX konala v dobrej viere, že odporcovi pomáha riešiť bytovú situáciu po rozvode. Odporca toto právo nevykonával a to aj z dôvodu, že má dlhodobo zabezpečené trvale bývanie a teda nepotreboval resp. nepotrebuje vecné bremeno , ktoré bolo dojednané z vyššie uvedeného dôvodu. Uvedeným v súlade s § 151p ods. 3 OZ vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a to najmä správaním sa odporcu voči navrhovateľke , jej mamke a najmä voči Anne Leškovej, v tom čase druhej oprávnenej osoby z vecného bremena tak, ako je uvedené v žalobe a jej prílohách a teda nemožno vecné plnenie spravodlivo požadovať, ale najmä nemožno vylúčiť opakovanie rušivého činu zo strany odporcu voči navrhovateľke či jej matke. Odporca požaduje neprimeranú výšku náhrady, ktorou by sa v podstate stal vlastníkom nehnuteľností, ktorú v určitom čase vlastnil v podiele 1/8 k celku, predal svoj podiel a teraz požaduje výšku , ktorá môže zohľadňovať celú hodnotu tejto nehnuteľností aj po jej nutnej rekonštrukcii a obnove. Odporca má dlhodobo zabezpečené trvalé bývanie a teda nepotrebuje vecné bremeno, ktoré bolo dojednané z vyššie uvedeného dôvodu avšak zmluvne bolo prispôsobené k právu matky odporcu ako oprávnenej z vecného bremena. Medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného vznikol hrubý nepomer a to najmä správaním sa odporcu voči navrhovateľke, jej mamke a najmä voči Anne Leškovej, v tom čase druhej oprávnenej z vecného bremena tak, ako je uvedené v žalobe a teda nemožno vecné plnenie spravodlivo požadovať a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že vecné plnenie bolo vo vzťahu k odporcovi plnené z dôvodu vtedajšej jeho potreby (počas rozvodu nemal možnosť bývania resp. bývanie nespĺňalo účel do rozvodu manželstva). Navrhovateľka má za to, že pri určení výšky primeranosti náhrady za zrušenie vecného bremena nemožno vychádzať len z hodnoty vecného bremena určenej znalcom ale aj v súlade s účelom ustanovenia § 151p ods. 3 OZ pričom je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o predaji nehnuteľností v roku 1999 všetci účastníci mohli predpokladať zmenu, ktorá v budúcnosti nastane u kupujúcej - navrhovateľky a to možnosti založenia rodiny a s tým súvisiacimi opravami a úpravami nehnuteľností a v užívaní nehnuteľností aj manželom prípadne deťmi, teda aj k zmene pomerov za ktorých bolo vecné bremeno zriadené. Zmena pomerov, ktorými vznikol hrubý nepomer spočíva nielen v objektívnych okolnostiach ale aj v osobných pomeroch účastníkov, kde za určitých okolností vzniká hrubý nepomer zmenou správania sa účastníkov, ktorýto moment bol predmetom podania matky odporcu na políciu a to pre konanie Q. O. X.X.XXXX vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi a predmetom žiadosti z mesiaca október 2004 o zrušenie vecného bremena dohodou ako márnu uplynutím lehôt na dohodu riešené následným podaním súdneho návrhu v roku 2005.
Práv.zástupkyňa odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX súdu uviedla, že odporca má za to, že je v tomto prípade možné zrušiť vecné bremeno iba za náhradu , pričom s výškou hodnoty vecného bremena tak, ako ho v konaní vyčíslila súdom ustanovená súdna znalkyňa súhlasí a považuje ju
za primeranú. Súdna znalkyňa totiž zohľadnila a odpočítala od hodnoty vecného bremena aj nevyhnutné náklady vynaložené navrhovateľkou na nehnuteľnosť a zohľadnila aj sumy, ktoré uviedla navrhovateľka , ktoré reálne vynaložila na rekonštrukciu nehnuteľností. Odporca teda považuje za spravodlivé, aby navrhovateľka vyplatila znaleckým posudkom určenú hodnotu vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností, rodinného domu, ktorý bol predmetom kúpno-predajnej zmluvy v roku 1999 a súčasťou ktorej bolo aj zriadenie práva vecného bremena odporcu ako aj jeho matky, nakoľko navrhovateľka je jeho vlastníčkou a jeho právo užívať mu bolo zo strany navrhovateľky a jej matky obmedzené resp. znemožnené oproti výhode navrhovateľky, ktorá užívala celú nehnuteľnosť neobmedzene. Zo samotných okolností pri uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1999 vyplýva, že zriadenie vecného bremena ako aj samotnej zmluvy bolo iniciované navrhovateľkou a jej matkou. Výpoveďou svedkov bolo potvrdené, že odporca nebol navrhovateľkou ani jej matkou vyplatený zo svojho dedičského podielu napriek tomu, že zmluva obsahovala takéto ustanovenie. Navrhovateľka na začiatku konania tvrdila, že odporca bol vyplatený , čo sa následne preukázalo za nepravdivé. Odporca sa vždy domáhal realizácie svojho práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu užívať rodinný dom, nikdy sa tohto práva nevzdal. Práve naopak, do rodinného domu denne chodil, choval tam hospodárske zvieratá, mal tam psov. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia. Svedok uviedol, že odporca má tam svoje veci a navštevoval aj svoju matku. Nie je sporné, že po smrti matky sa odporca domáhal kľúčom od domu , ktoré vymenila navrhovateľka avšak tie mu ona ani jej matka nedali, čím mu znemožnili prístup do rodinného domu k svojim veciam. Odporca svoje tvrdenia o znemožnení prístupu do domu preukázal uzneseniami z polície. Odporca sa nikdy nevzdal svojho podielu bez toho, aby mu ostatnými účastníkmi zmluvy boli vyplatené finančné prostriedky. On sa niky v tomto smere nevyjadril, žeby nechcel od navrhovateľky peniaze. Bolo preukázané, že pri podpise kúpnej zmluvy bol vyplatený iba jeho brat ako účastník zmluvy. Uviedol, že sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností za finančnú náhradu a preto žiada, aby konajúci súd rozhodol a zrušil vecné bremeno viažúce sa na jeho osobu len za podmienky priznania finančnej náhrady za zrušenie tohto práva vo výške uvedenej v znaleckom posudku t.j. za sumu 33.226,91 eur. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Podľa úst. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Vecné bremená môžu zaniknúť aj na základe rozhodnutia súdu. Súd na návrh môže za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností a to zaťažených vecným bremenom, môže sa týkať osôb či už povinných, oprávnených z vecného bremena, prípadne vzťahu k vecnému bremenu a k právu bývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Pri hrubom nepomere záleží od konkrétnych okolností tohto prípadu, náhrada sa poskytuje predovšetkým v peňažnej forme.
Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a to najmä správaním sa odporcu voči navrhovateľke , jej mame a teda nemožno vecné plnenie spravodlivo požadovať a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že vecné plnenie bolo vo vzťahu k odporcovi plnené z dôvodu vtedajšej jeho potreby. (počas rozvodu nemal možnosť bývania resp. bývanie nespĺňalo účel do do rozvodu manželstva). So zrušením vecného bremena súhlasil aj odporca a to iba za náhradu .
S kúpno-predajnou zmluvou s vecným bremenom uzavretou dňa XX.X.XXXX bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania , užívania celej nehnuteľností zapísanej na X. Č.. XXX H.. Ú.. G. v prospech X. M. a v K. Z. X.. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania celej nehnuteľností vzniklo ešte v roku 1999. V konaní bolo preukázané, že odporca právo z vecného bremena nevyužíval a nebol ani v čase uzavretia zmluvy o vecnom bremene odkázaný na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, keďže v čase uzavretia zmluvy o vecnom bremene bol vlastníkom trojizbového bytu neskôr sa stal vlastníkom jednoizbového bytu. Odporca v dome nebýval od roku XXXX.
Navrhovateľka od nadobudnutia nehnuteľností ako vlastníčka predmetnej nehnuteľností investovala finančné prostriedky do nehnuteľností , čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX L. Ing. D. E., ktorá uviedla, že rekonštrukcia nehnuteľností vykonaná navrhovateľkou bola potrebná ba až nevyhnutná a celkove investície preukázateľne vynaložené navrhovateľkou do nehnuteľností sú vo výške 21.627,71 eur. Znalkyňa na ďalšiu otázku súdu aby uviedla, akú výšku investície by bolo potrebné vynaložiť pri rekonštrukcii nehnuteľností vykonaných stavebnou organizáciou a akú výšku investície by bolo potrebné vynaložiť v prípade využitia svojpomoci uviedla, že výška investície , ktorú by bolo potrebné vynaložiť pri rekonštrukcií nehnuteľností vykonaných stavebnou organizáciou podľa konzultácie v prílohe posudku je 38.615,50 eur a výška investície, ktorú by bolo potrebné vynaložiť v prípade využitia svojpomoci je 25.379,52 eur.
Súd pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, kde znalkyňa F.. D. E. uviedla, že všeobecná hodnota zaťažených nehnuteľností , ktorým zodpovedá právo doživotného bývania a užívania a to so zohľadnením vecného bremena ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností (VŠH) a vecného bremena je 26.493,57 eur a bez zohľadnenia vecného bremena je 85.100 eur. Investície preukázateľné vynaložené navrhovateľkou do vyššie uvedených nehnuteľností sú 21.627,71 eur a ich zhodnotenie investíciami (okrem nákladov súvisiacich so zachovaním, opravami a nevyhnutnou údržbou nehnuteľností, ktorú navrhovateľka užívala a preto bol povinná tieto náklady znášať) je 10.300 eur. Hodnota nákladov, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť v súvislosti so zachovaním opravy opravovanej nevyhnutnou údržbou nehnuteľností bol stanovená na 850 eur/ rok. Hodnota celkovej rekonštrukcie nehnuteľností je 25.379,52 eur, hodnota vecného bremena po odpočítaní rekonštrukčných prác na nehnuteľností je 33.226,91 eur a hodnota vecného bremena stanovená výpočtom pri zohľadnení nehnuteľností v pôvodnom stave bez rekonštrukcie je 32.376,16 eur. Výška investície, ktorú by bolo potrebné vynaložiť pri rekonštrukcií nehnuteľností vykonaných stavebnou organizáciou je 38.615,50 eur a výška investície, ktorú by bolo potrebné vynaložiť v prípade využitia svojpomoci je 25.379,52 eur.
Súd pri určení primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vychádzal zo všeobecnej hodnoty vecného bremena určenej znalcom posudku č. 33/2014, zo zistení všeobecnej hodnoty zaťaženej nehnuteľností so zohľadnením vecného bremena a bez neho a z výšky investícií vynaložených navrhovateľkou do nehnuteľností na jej zhodnotenie. Ďalej do úvahy vzal okolnosti vzniku vecného bremena, jeho možnú realizáciu a odkázanosť odporcu na vecné bremeno ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľka od nadobudnutia nehnuteľností realizovala opravy nehnuteľností , investovala. Vecné bremeno bolo zriadené k nehnuteľností pred jej rekonštrukciou a po rekonštrukcii nehnuteľnosť menila svoju hodnotu. Odporca nikdy svoje právo z vecného bremena nerealizoval a mal a má aj v súčasnosti zabezpečené uspokojenie svojich bytových potrieb. Zohľadnil aj tú skutočnosť, ktorú súd mal po vykonaní dokazovania za preukázanú , že odporcovi nebola vyplatená suma 67.910,-Sk ako hodnota za jeho podiel na danej nehnuteľnosti v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy so zriadením vecného bremena v roku 1999, pričom ale odporca žalobu na zaplatenie kúpnej ceny na súd nepodal.
K tvrdeniu odporcu, že relevantným dôkazom, ktorý vyvracia účelové tvrdenia navrhovateľky a jej matky o tom, že oni mu nebránili v užívaní domu a ak by od nich pýtal kľúče od domu, tak by mu ich boli dali, je uznesenie Okresného riaditeľstva PZ H. F. Č.: Q. XXXX/X-Q.-H.-XXXX L. XX.X.XXXX, kedy nahlásil skutkový stav, že navrhovateľka mu bráni v užívaní nehnuteľností, súd dodáva, že tak isto aj zo strany navrhovateľky bolo predložené uznesenie K. Č.. Č.: Q.-XXXX/X-Q.-H.-XXXX vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktoré oznámenie podala na odporcu matka navrhovateľky z dôvodu, že odporca sa hrubo správal voči svojej matke, ktoré dôkazy svedčia o tom, že v rodine došlo k nezhodám, nedorozumeniam, narušili sa dobré vzťahy, pričom konkrétny dôvod narušenia týchto vzťahov ani jeden z účastníkov konania nevedel súdu uviesť.
Odporca svoje tvrdenie, že nikdy by nebol pristúpil na dohodu o zriadení práva vecného bremena a stal by sa po smrti matky M. X. spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 k celku nepreukázal a navyše svedkovia ako aj samotný odporca vo svojich výpovediach uviedli, že kúpnopredajná zmluva so zriadením vecného bremena bola uzavretá po dohode zmluvných strán, teda k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy došlo po vzájomnej dohode .
Súd čiastku 25.000 eur považoval za primeranú náhradu, ktorú je navrhovateľka povinná odporcovi vyplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku , pričom pri určení primeranej náhrady zohľadnil vyššie uvedené okolnosti.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.