Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-159-2015.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/159/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni: P. F., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, t.č. ubytovňa W., T. XX, Q., o zaplatenie 515,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 296,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 296,45 eura od 29.11.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16,61 eura a náhradu iných trov konania v sume 4,88 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.03.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 515,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 515,45 eura od 29.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle zmlúv č. A7071737 a A7071744 vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, pričom SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Návrhom sa navrhovateľ domáha voči odporkyni náhrady škody vo výške 219,00 eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie HTC Desire X Black. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu spôsobila odporkyňa navrhovateľovi tým, že získala mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia). Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 296,45 eura vyfakturovaných v období 2013/07. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 29.11.2013.
Odporkyni bol návrh s prílohami doručený dňa 26.10.2015, k tomuto sa nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 18.03.2015, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7071737 zo dňa 06.07.2013, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A7071737 zo dňa 06.07.2013, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7071744 zo dňa 06.07.2013, Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013, faktúrami č. 5214938309 a č. 5214938373, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), ako aj s ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ a odporkyňa dňa 06.07.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7071737, v zmysle ktorej bola odporkyni poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Panter 40 eur, dňa 06.07.2013 uzavreli Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A7071737, v zmysle ktorého odporkyňa odkúpila telekomunikačné zariadenie značky HTC Desire X black za kúpnu cenu 1,00 euro a zároveň sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, dňa 06.07.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7071744, v zmysle ktorej bola odporkyni poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Mobilný Internet Klasik. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 296,45 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 219,00 eur najneskôr do 28.11.2013. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o poskytovaní verejných služieb sú všeobecné podmienky.
V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 5214938309 splatnou dňa 08.08.2013 na sumu 40,39 eura a faktúrou č. 5214938373 splatnou dňa 08.08.2013 na sumu 256,06 eura.
Okrem súm vyúčtovaných uvedenými faktúrami navrhovateľ žiadal aj zaplatenie náhrady škody v sume 219,00 eur ako rozdielu medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia 220,00 eur a jeho akciovou cenou 1,00 euro, pričom dôvodom uplatneného nároku na náhradu škody malo byť porušenie povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti. Účastníci konania platne uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorých navrhovateľovi vyplývala povinnosť poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporkyňa si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 6 bod 6.2 písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v sume 296,45 eura, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.
Pokiaľ ide zvyšnú časť istiny, ktorou je navrhovateľom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 219,00 vyčíslený ako rozdiel ceny poskytnutého telekomunikačného zariadenia a jeho akciovej ceny, tento nárok súd považoval za nedôvodný, a preto v tejto časti návrh zamietol.
Navrhovateľ sa náhrady škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, pričom takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ potom ako sú mu zamietané návrhy, v ktorých sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie o dojednanej zmluvnej pokute bolo pre jeho neprijateľnosť vyhlásené za neprípustné (rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) a je tu daná podľa § 53a OZ povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale domáha sa náhrady škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných zariadení a ich akciovou cenou. Navrhovateľ poukazuje na Čl. 2. bod 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Vychádzajúc z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy : A7071737 zo dňa 06.07.2013, z tohto jednoznačne vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1,00 euro. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. V konaní navrhovateľ nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia oboch Zmlúv o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy zo strany odporkyne navrhovateľom preukázané nebolo, a teda odporkyňa splnila svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.
Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Navrhovateľ dôvodil, že mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou, súd má však za to, že ku vzniku škody nedošlo. Nemožno totiž za škodu považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu, pričom tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za predané zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, ktorým je kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté služby a nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol odporkyni zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatku s odporkyňou dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Naviac, navrhovateľ v konaní ani nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 219,00 eur, ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/ mobilného telefónu v sume 220,00 eur a jeho akciovou cenou v sume 1,00 euro.
Z vyššie uvedených dôvodov súd navrhovateľovi právo na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z omeškania od odporkyne nepriznal a v tejto časti návrh vo výroku II. zamietol.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 28.11.2013, čím poskytol odporkyni dlhšiu lehotu splatnosti, ako bola uvedená vo vyššie uvedených faktúrach. Odporkyňa sa tak preukázateľne ocitla s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v sume 296,45 eura v
omeškaní dňa 29.11.2013. Keďže odporkyňa záväzok včas a riadne neuhradila, vznikol navrhovateľovi nárok požadovať od odporkyne popri plnení istiny vo výške 296,45 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania odporkyne bola základná úroková sadzba určená ECB 0,25%, súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 296,45 eura vo výške 5,25% (0,25% + 5) ročne odo dňa 29.11.2013 do zaplatenia.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal zaplatenie sumy 296,45 eura s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a v časti, v ktorej žiadal zaplatenie sumy 219,00 eur (náhrada škody) s príslušenstvom za nedôvodný, a preto ho vo výroku II. zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Súd odporkyni s prihliadnutím na výšku istiny, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, určil v zmysle § 160 ods. 1 OSP primeranú dlhšiu lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§ 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 515,45 eura s príslušenstvom priznaná suma 296,45 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 58% a hrubý úspech odporkyne 42%, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 16% (58 - 42), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 103,80 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 34,86 eura (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.03.2015, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 18.03.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 2x režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH (právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH). Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 30,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 16 % priznal súd navrhovateľovi od odporkyne vo výroku III. právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16,61 eura (16 % zo 103,80 eura) a právo na náhradu iných trov konania v sume 4,88 eura (16 % z 30,50 eura), ktorú náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.