Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-22-2015.pdf
PDF · 73.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-8C/22/2015
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: Q. Š., U.. XX.X.XXXX, R. H. V. XX, XXX XX D.Ť. proti odporcovi: iService, a.s., so sídlom Straková 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796 o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o neplatnosť zmluvy o pôžičke a o neplatnosť rámcovej zmluvy o spolupráci, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie:
Ukladá zamestnávateľovi Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 17.12.2013, a až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.11.2015 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretých dňa 17.12.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom, ako aj určenia neplatnosti rámcovej zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 22.11.2013 so spoločnosťou iSale, s.r.o., IČO: 46 289 402. Navrhovateľka súčasne s návrhom žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 17.12.2013, a až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka uviedla, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za absolútne neplatnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže navrhovateľka zabrániť napriek, tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil a predbežné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Navrhovateľka nebráni právu veriteľa, ale nesúhlasí s tým, aby bolo uplatňované bez rozhodnutia súdu. Z dôvodu, že tak závažné dojednanie by malo byť platné iba v prípade, ak by bolo individuálne vyjednané. Pričom v danom prípade išlo o inštitút, ktorý bol zapracovaný v rámci formulárovej zmluvy, preto navrhovateľka nemala možnosť zmluvu bez súčasného podpisu dohody o zrážkach zo mzdy uzavrieť. Pritom dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka, tento zásah nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, z tohto dôvodu je navrhovateľka presvedčená, že ako inštitút v slovenskom právnom poriadku je v rozpore s Chartou základných ľudských práv Európskej únie. Navrhovateľka tak stráca právo disponovať so svojím príjmom ako so svojím majetkom, a to bez právneho dôvodu. Odporca reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa. Súdne konanie o určenie neexistencie práva odporcu z dohody o zrážkach zo mzdy bude trvať dlhší čas, počas ktorého bude zamestnávateľ musieť rešpektovať uzavretú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy naďalej aj v nasledujúcich mesiacoch, takže odporca sa tak môže na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovať. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do rozporu s právom EÚ a čl. VII. Ústavy SR. Navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok navrhovateľa v podobe jeho mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Z týchto dôvodov žiada navrhovateľka, aby súd podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým by uložil platiteľovi mzdy vykonávať tieto zrážky.
Navrhovateľka doložila formulárovú zmluvu o pôžičke uzavretú s odporcom dňa 17.12.2013, na základe ktorej jej bola internetovou aukciou pôžičiek, poskytnutá pôžička v sume 3.800 eur s úrokovou sadzbou 22,73 %, dobou splatnosti 36 mesiacov a pri RPMN 29,64 %, pričom výška a dátum jednotlivých splátok boli určené v splátkovom kalendári. Navrhovateľka toho istého dňa uzavrela s odporcom aj zmluvu o použití zmenky a dohodu o zrážkach zo mzdy. Listom zo dňa 29.4.2015 vyzval odporca navrhovateľku na úhradu dlžnej sumy 423,54 eur, najneskôr do 6.5.2015. Dňa 28.7.2015 bola zamestnávateľovi navrhovateľky predložená dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť o vykonávanie zrážok vo výške 220 eur mesačne od najbližšieho termínu výplaty mzdy.
Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa 75 ods. l O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Účelom predbežného opatrenia je podľa zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov, resp. niekoho iného, od koho to možno spravodlivo požadovať, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V danom prípade súd konštatuje, že sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožňuje. Súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka, ktorá mala záujem získať od odporcu pôžičku, sa musela podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluve o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie navrhovateľky o neprijateľných zmluvných podmienkach v danom právnom vzťahu medzi účastníkmi súd preskúma vo veci samej, ale v danej veci sú tieto tvrdenia dostatočné na nariadenie predbežného opatrenia.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011).
Súd v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. konštatuje, že keďže návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)