Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39Ek-4241-2021.pdf
PDF · 67.08 KB
No categories available
39Ek/4241/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J. nad P., na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou Y.. H. U. U., so sídlom exekútorského úradu Y. 2, XXX XX O., pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX, takto
rozhodol:
U. sťažnosť povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
X. Vyšší súdny úradník C. súdu X. X. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/ XXXX zo dňa XX. februára XXXX rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. X Q. poriadku v celom rozsahu zamieta. V odôvodnení uznesenia rozpísal dôvody, pre ktoré sa na vymáhanú pohľadávku vyhlásený bankrot na povinného, nevzťahuje a tiež, z akého dôvodu nie je vymáhaná pohľadávka premlčaná.
X. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
X. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
X. Podľa § 200 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Q. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Q. poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia S. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. D. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
X. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
X. Podľa § 250 ods. X S. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. X. Podľa § X02 ods. 2 Q. poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
X. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. U. stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. L. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § X02 ods. 2 Q. poriadku.
XX. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. X Q. poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. L. ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
XX. Napriek skutočnosti uvedenej v odseku XX., sudca k vznesenej námietke premlčania povinným udáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením oprávneného, keď tvrdí, cit: „P. k tomu, že pohľadávka oprávneného nebola v pôvodnej, starej exekúcii uspokojená, oprávnený sa po ukončení starej exekúcie rozhodol pristúpiť k opätovnému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému. U. fakt, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, nie je v zmysle zákona prekážkou v tom, aby v danej veci oprávnený opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie. K námietke premlčania povinného uvádzame, že je nedôvodná. C. si svoje právo na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poistenca riadne a včas uplatnil v rámci súdneho konania a následne i v rámci exekučného konania a v začatom exekučnom konaní riadne pokračoval, čo malo za následok, v zmysle ust. § XXX C. zákonníka, k spočívaniu premlčacej doby. L. návrhu na vykonanie exekúcie plynutie XX-ročnej premlčacej doby spočíva, a to počas celej doby trvania exekučného konania. V tomto prípade, od mesiaca marec XXXX do mesiaca júl XXXX, premlčacia doba neplynula, ale spočívala. Po ukončení starej exekúcie, t.j. po XX.XX.XXXX plynutie premlčacej doby pokračovalo až do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. K uplynutiu XX ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § X10 ods. 1 C. zákonníka v danom prípade teda nedošlo.“
XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie E. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, N.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález E. súdu U. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, N.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X C. (v súčasnosti § 220 S.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.