Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/117/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st Floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti odporcovi H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, občanovi SR v konaní o zaplatenie 974,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd ne p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 974,28 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., (ďalej len pôvodný veriteľ) dňa 22.3.2006 zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu, ale odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, k 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 974,28 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2012 sa vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva stal navrhovateľ, ktorý vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1 048,03 eur (vrátane príslušenstva) dňa 23.8.2012.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh na začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd opakovane vyzval navrhovateľa výzvami, ktoré prevzal dňa 18.10.2013 (č.l. 55 spisu) a dňa 5.10. 2015 (č.l. 68 spisu) na predloženie:

- zriadenia povoleného prečerpania na účte odporcu, z ktorého bude vyplývať aj výška povoleného prečerpania, tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania,

- oznámenia, ako reagoval pôvodný veriteľ na riadne neplnenie si povinnosti zo strany odporcu

- písomnej výzvy pôvodného veriteľa, adresovanej odporcovi na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,

- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky

- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky

- dôkazu o tom, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky oznámil písomne odporcovi zosplatnenie celého dlhu a dôkaz o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo

- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ doručil odporcovi odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď zmluvy

- dôkazu o oprávnení pôvodného veriteľa účtovať debetné úroky odporcovi práve v takej sadzbe, aká bola uplatňovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu a tiež o tom, aká výška debetného úroku bola v priebehu trvania povoleného prečerpania, akým spôsobom vypočítal pôvodný veriteľ debetný úrok v priebehu zmluvného vzťahu, z ktorého bude zrejmé, v akej percentuálnej výške, z akých jednotlivých položiek, resp. z akej sumy a odkedy, dokedy bol tento vypočítaný, sumu, z ktorej tá - ktorá položka debetného úroku bola vypočítaná, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aké sadzby debetného úroku boli v priebehu trvania povoleného prečerpania uplatňované.

Podaním, doručeným súdu dňa 5.5.2014, navrhovateľ oznámil, že spôsob výpočtu úročenia je štandardný, výška úrokovej sadzby pre nepovolené prečerpanie v momente výpočtu bola 25 %, výpočet je vypočítavaný automaticky bankovou aplikáciou, úrok sa počíta z istiny nepovoleného prečerpania cez úrokovú sadzbu až do dátumu došlého kreditu alebo prípadného navýšeniu zostatku istiny cez akúkoľvek debetnú transakciu. Ako príklad uviedol transakcie za mesiac február 2008 a predložil fotokópiu časti prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva výška pohľadávky vymáhaná v tomto konaní. Tiež uviedol, že predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku istiny vo výške 974,28 eur. Na výzvu súdu, prevzatú navrhovateľom dňa 5.10.2015 (č.l. 79, 80 spisu), navrhovateľ v lehote určenej súdom a ani do vyhlásenia rozsudku súdu nereagoval.

Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2015, t.j. až po vyhlásení rozsudku (12.11.2015) navrhovateľ tvrdil, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver, keďže ide o kreditnú platobnú kartu, pri ktorej klient získa úverový rámec. Uviedol, že pri kreditných kartách nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu, keďže táto úroková sadzba závisí od čerpania finančných prostriedkov a doby ich následného splatenia. Vzhľadom na charakter kreditnej karty nie je možné špecifikovať koľko z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úroku - úrok sa vypočítava denne, jeho výška závisí od dlžnej sumy. Uviedol, že súčasťou postúpenej dokumentácie nebola výzva právneho predchodcu navrhovateľa adresovaná odporcovi na úhradu dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navrhovateľ nemá dôkaz o tom, že odporca bol so žalovanou sumou v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky. K splatnosti záväzku uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala v deň, kedy došlo k zrušeniu bežného účtu odporcu, t.j. dňa 22.8.2012 tak, ako to vyplýva z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte. K podaniu doložil výňatok z cenníka VÚB, a.s.

Odporca sa v lehote stanovenej súdom k návrhu nevyjadril.

Súd vyzval aj pôvodného veriteľa VÚB a.s. na predloženie:

- písomnej výzvy, podľa § 92 ods. 8 ZoB, adresovanej odporcovi na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,

- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky

- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky

- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky oznámila písomne odporcovi mimoriadne zosplatnenie celého dlhu a dôkazu o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo -dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky doručila odporcovi odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď zmluvy

VÚB, a.s., oznámila súdu, že bežný účet odporcu bol zrušený dňa 22.8.2012.

Keďže v danom prípade ide v zmysle o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na dňa 4.11.2015 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 12.11.2015 o 10.45 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (č.l. 4 spisu), prehľadom histórie transakcií (č.l. 5,6 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy navrhovateľa (č.l. 7 spisu), oznámením o postúpení pohľadávky (č.l. 8 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) VÚB, a.s., pre

depozitné produkty (č.l. 9-14 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávok medzi VÚB a navrhovateľom zo dňa 14.8.2012 (č.l. 27-43 spisu), vyjadreniami navrhovateľa (č.l. 56 spisu), vyjadrením pôvodného veriteľa na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 22.3.2006 odporca s VÚB, a.s. - pôvodným veriteľom uzatvoril zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (č.l. 4 spisu) vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu dohodli povolené prečerpanie na účte v prípade splnenie podmienok stanovených VÚB, a.s., - limit povoleného prečerpania na bežnom účte (v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.). Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva výška dohodnutého povoleného prečerpania. Navrhovateľ napriek opakovaným výzvam súdu dôkaz o výške povoleného prečerpania nedoložil.

Podľa čl. 16.5.4. VOP VÚB, a.s., pre depozitné produkty, účinných od 01.10.2005: „Nie ste oprávnený bez nášho súhlasu započítať svoje pohľadávky voči nám ani postúpiť svoje pohľadávky z účtu alebo vkladnej knižky zriadených a vedených u nás na tretiu osobu. Z uvedených dôvodov na takéto pohľadávky nie je možné zriadiť ani záložné právo“.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (č.l. 5-6 spisu) za obdobie od 17.1.2008 do 22.8.2012 vyplýva, že k 22.8.2012 bol zinkasovaný debetný úrok v sume mínus 1 047,35 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa a ako vyplýva zo zoznamu postúpených pohľadávok navrhovateľovi bola pôvodným veriteľom postúpená pohľadávku voči odporcovi vo výške 1 00,67 eur, predmetom konania je podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatenie zostatku istiny vo výške 974,28 eur, pretože úrok z omeškania vo výške 26,39 eur si neuplatňoval.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 VÚB, a.s., postúpila navrhovateľovi pohľadávky v celkovej výške 19 961 602,-- eur.

Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s., oznámila odporcovi, že postúpila navrhovateľovi pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o jeho bežnom účte bez uvedenia výšky pohľadávky a že odporca je povinný svoj záväzok plniť navrhovateľovi. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi navrhovateľ nepredložil. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 23.8.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 707,61 eur najneskôr do 12.9.2012. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi nepredložil.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej len ) okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte () a zo zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa vou o bežnom účte sa zväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa prvá veta od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

Podľa Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o bankách (ďalej len ZoB) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti: d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,

Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2001-483/znenie-20060501>), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483/znenie-20060501>. Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti. Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ods 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrhu tak, ako si ho uplatnil navrhovateľ, nie je možné vyhovieť, preto ho zamietol.

Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku.

Postúpenie pohľadávky je bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba: 1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“ 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky 4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok dlhu (úveru). Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ nepreukázal, aby odporca ako dlžník bol v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní. Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu banky na úhradu dlhu, ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam VÚB, a.s. adresovaný odporcovi o postúpení pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva navrhovateľa ako postupníka odporcovi na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Navrhovateľ tiež nepredložil žiaden dôkaz, že by banka dlh v celej výške pohľadávky postúpenej navrhovateľovi zosplatnila riadnou výzvou doručenou odporcovi pred postúpením pohľadávky tak, ako to predpokladá zákon. Navrhovateľ totiž v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok a tiež nepreukázal, v akej výške bola splatná pohľadávka pred jej postúpením. VÚB vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetnú pohľadávku postúpila navrhovateľovi dňa 20.8.2012. Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku nepreukázal, aby mu pôvodný veriteľ postúpil splatnú pohľadávku a v akej výške bola pohľadávka splatná pred postúpením, či odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, či pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu pred postúpením pohľadávky a či zosplatnenie dlhu aj doručil odporcovi pred postúpením pohľadávky, či a kedy pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ ukončil zmluvný vzťah s odporcom a akým spôsobom, nepredložil súdu o tom žiaden písomný dôkaz, teda ani písomné oznámenie banky odporcovi o zrušení bežného účtu, ani písomnú výpoveď a dôkaz o doručení písomnej výpovede odporcovi. Navrhovateľ až po vyhlásení rozsudku, ako je uvedené vyššie, vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2015 uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala dňa 22.8.2012, t.j. v deň keď došlo ku zrušeniu bežného účtu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa došlo dňa 14.8.2012.

Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ (pôvodný odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii ).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je zdôraznený peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“, treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v § 27 ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého dlhu (úveru). Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového dlhu (úveru) je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovou pohľadávkou (dlhom), ktorá nie splatná, ktorý nie je splatná, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatná pohľadávka banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať zahŕňa aj zosplatnenie pohľadávky, teda aj pohľadávky, ktorá nie je splatná (zročná)ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky a tiež aj správu pohľadávok banky.

Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka pohľadávku zosplatnila, t.j. vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého dlhu, t.j. aj nezročnej pohľadávky pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou výzvou odporcovi v zmysle ust. a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu bankou s odporcom odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok. Navrhovateľ tiež nepreukázal, aby mal udelené povolenie od NBS na výkon bankovej činnosti. Banka postúpila pohľadávku navrhovateľovi a postúpenie pohľadávky oznámila odporcovi, čo však nepostačuje na to, aby navrhovateľ bol aktívne legitimovaný. Navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností, ktorú tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone ( ZoB a ).

Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom je absolútne neplatný právny úkon podľa , na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho neplatného postúpenia nesplatného záväzku navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku, t.j. nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu proti odporcovi, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd poznamenáva, že pri rozhodovaní neprihliadol na podanie navrhovateľa zo dňa 10.11.2015, keďže toto bolo súdu doručené až dňa 13.11.2015, t.j. po vyhlásení rozsudku a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd dodáva, že navrhovateľ v tomto vyjadrení tvrdil, že k zrušeniu bežného účtu odporcu došla dňa 22.8.2012, pričom banka vo svojom vyjadrení neuviedla, že k zrušeniu tohto bežného účtu došlo dňa 22.8.2012. K postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa však došlo už dňa 14. 8. 2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. ešte pred týmto zrušením bežného účtu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 na navrhovateľa podľa názoru súdu bola pohľadávka nezročná, preto je toto postúpenie neplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetného návrhu.

Na doplnenie súd dodáva, že je nepochybné, že odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V duchu existujúcej judikatúry je povinnosťou súdu v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom venovať náležitú pozornosť. Preto súd poukazuje na to, že citovaný článok 16.5.4 VOP, účinný v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a povolenia prečerpania na bežnom účte, podľa ktorého odporca ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoje pohľadávky z účtu, naopak právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený, t.j. táto zmluvná podmienka, uvedená vo VOP, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa.

Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na spoločnosť so sídlom na Cypre, uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy. Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Terajší navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného veriteľa VÚB, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP, je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté a preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať za neplatnú. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení chrániacich spotrebiteľa, ale aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech spotrebiteľa, je preto v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, a preto súd konštatuje, že navrhovateľ nemá na podanie návrhu aj z toho dôvodu aktívnu legitimáciu, pretože postúpenie pohľadávky na neho, je aj z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom a navrhovateľ sa tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky nositeľom oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastník voči odporcovi predmetný návrh na súd.

Opätovne súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa odporca ako spotrebiteľ dostal do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chcel domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale od navrhovateľa, by bol značne diskriminovaný a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu, na ktorý bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi, čo je možné tiež hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať aj ako nekalú obchodnú praktiku.

Vzhľadom na uvedené skutočností z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ale aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , t.j. podľa zásady úspechu tak, že odporca ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie a uplatňovanie svojho práva. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.