Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-71-2014.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: W. T., R.. X.X.XXXX, D. N., I. X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Tomasom, so sídlom Poprad, 1. mája 216/7, proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., so sídlom Poprad, Štefánikova 6, IČO: 36 506 176, zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 7.142,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.5.2014 pod č. k. 9Cb/5/2014-51, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 611,87 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.142,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000,- eur od 21.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.142,- eur od 27.6.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.659,71 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 435,20 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.224,51 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 7.500,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.000,- eur od 21.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.500,- eur od 27.6.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že v tejto výške mu žalovaný nezaplatil dohodnutú odmenu v zmysle Profesionálnej hráčskej zmluvy zo dňa 1.9.2012 (ďalej len „zmluva“) v znení jej Dodatku č. 1 (ďalej len „dodatok“) z toho istého dňa. V zmysle zmluvy žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 01/2013, splatnou 20.1.2013, sumu 5.000,- eur ako odmenu za mesiac január 2013, a faktúrou č. 02/2013, splatnou 26.6.2013, na sumu 2.500,- eur ako odmenu za mesiac február 2013. Podaním zo dňa 18.9.2013 žalobca vzal návrh čiastočne späť o zaplatenie sumy 357,- eur, a to z dôvodu, že u žalovaného pôsobil do dňa 12.2.2013. Po prepočte zmluvnej odmeny na dni v mesiaci február 2013 mu patrí odmena vo výške 178,50 eur. Teda po tomto späťvzatí žalovaná suma predstavuje 7.142,- eur s 8,5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 21.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.142,- eur od 27.6.2013 do zaplatenia. Teda aj platobný rozkaz zo dňa 10.10.2013 pod č. k. 9Rob/273/2013-23 bol vydaný na zostávajúci návrh žalobcu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol iba to, že nárok žalobcu neuznáva, pretože ku dňu podania odporu neeviduje voči nemu záväzok v sume žalovanej istiny. Tento odpor žalobca považoval iba za účelovo podaný s jediným cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, resp. oddialiť vyplatenie zmluvnej odmeny.
Na základe vykonaného dokazovania, aplikáciou § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, § 51 Obč. zákonníka a § 365 a 369 ods. 1 Obch. zákonníka, uzavrel, že nárok žalobcu v zostávajúcej výške s príslušenstvom je dôvodný. Bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá atypická profesionálna hráčska zmluva dňa 1.9.2012, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako hráča vykonávať v mene žalovaného ako klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja. Za to žalobcovi prináležala základná mesačná odmena vo výške 5.000,- eur a za splnenia určitých podmienok popri tejto odmene aj ďalšie odmeny podľa podmienok obsiahnutých v tejto zmluve. Za preukázaný a oprávnený považoval nárok žalobcu na zaplatenie hráčskej odmeny za obdobie mesiaca január 2013 a alikvotnej čiastky mesačnej odmeny za obdobie od 1.2.2013 do 12.2.2013, pričom žalovaný v podanom odpore a ani na pojednávaní túto skutočnosť nenamietal, pričom nenamietal ani to, že žalobca si za žalované obdobie plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z profesionálnej hráčskej zmluvy. Žalovaný zostal v spore pasívny, nenamietal žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu a ani jeho právnu kvalifikáciu. Taktiež neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Údajná neevidencia záväzku v sume žalovanej istiny bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a rovnako bez uvedenia, v akej prípadne inej výške eviduje svoj záväzok voči žalobcovi spolu s uvedením, aké čiastkové úhrady prípadne vykonal v prospech žalobcu, neuviedol ani neoznačil. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zvyšnej časti návrhu žalobcu po jeho čiastočnom späťvzatí vyhovel.
Vyhovel aj uplatnenému 8,5 % úroku z omeškania ročne od splatnosti označených faktúr do ich zaplatenia, a to podľa § 365, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 435,20 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.224,51 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol iba to, že v hráčskej zmluve nebolo ustanovenie oprávňujúce žalobcu na výplatu alikvotnej časti odmeny v prípade predčasného ukončenia zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že hráčovi mohla patriť nanajvýš odmena za posledný odohratý mesiac. Hráčska zmluva bola pritom listinným dôkazom, ktorý súd mal k dispozícii pred vyhlásením rozhodnutia.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4.8.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako aj priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál) vo výške 245,38 eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa zvyšnému návrhu žalobcu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Predovšetkým možno súhlasiť s právnym záverom súdu prvého stupňa, ak zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako atypický vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, resp. § 51 Obč. zákonníka. Profesionálna hráčska zmluva a jej dodatok zo dňa 1.9.2012 sú ako právny úkon platné, čo nakoniec účastníci počas konania ani nerozporovali.
V podstate jedinou odvolacou námietkou žalovaného je jeho tvrdenie, že v hráčskej zmluve nebolo ustanovenie oprávňujúce žalobcu na výplatu alikvotnej časti odmeny v prípadne predčasného ukončenia zmluvy a že hráčovi mohla patriť nanajvýš odmena za posledný odohraný mesiac, pričom hráčsku zmluvu ako listinný dôkaz mal súd k dispozícii pred vyhlásením rozhodnutia. S týmto odvolacím dôvodom nemožno súhlasiť.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dojednanie v čl. III/6 zmluvy (č. l. 4), z ktorého vyplýva, že v prípade, že hráč nebude pôsobiť v klube po celú dobu platnosti zmluvy, obdrží len časť odmeny podľa
počtu dní plánu klubu a skutočného výkonu športovej činnosti. Naviac, z bodu 2 dodatku vyplýva, že počas trvania doby hráčskej zmluvy klub nemôže hráčovi znížiť dohodnutú odmenu, a to zo žiadnych dôvodov.
Teda, ak čl. III/6 zmluvy pojednáva o pomernom počte dní plánu klubu a skutočnom výkone športovej činnosti, žalobca v ničom nespochybnil, že túto športovú činnosť pre žalovaného vykonával počas celého mesiaca január 2013 a ďalej za obdobie od 1.2.2013 do 12.2.2013. Preto oprávnene žalobca za toto obdobie žalovanému vyúčtoval označenými faktúrami zmluvnú odmenu v zmysle čl. III/3 zmluvy, ktorý pojednáva o tom, že odmena podľa čl. III/1.2 je splatná v dohodnutých mesačných splátkach v priebehu hokejovej sezóny (na základe faktúry vystavenej hráčom), vždy do posledného dňa nasledujúceho mesiaca bezhotovostným stykom prevodom na účet hráča, pokiaľ sa klub a hráč nedohodnú inak. Tzv. iná dohoda počas konania zo strany žalovaného preukázaná v súvislosti s výškou a platením zmluvnej odmeny preukázaná nebola. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak zvyšnému návrhu žalobcu vyhovel. Taktiež správne rozhodol o uplatnenom 8,5 % ročnom úroku z omeškania od splatnosti označených faktúr a o trovách konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby -vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.8.2014 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.11.2015 á 237,34 eur + prislúchajúci režijný paušál 16,43 eur (8,04 + 8,39 eur). Ďalej odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času za cestu na odvolacie pojednávanie dňa 12.11.2015 (N. - N. a späť) za 6 začatých polhodín x 13,98 eur, t.j. 83,88 eur a náhradu cestovného vo výške 36,88 eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z N. A. N. a späť á 80 km, osobným motorovým vozidlom Mercedes - Benz s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 4,4 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,079 eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/ km. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 611,87 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.