Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-334-2014.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/334/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J. XXX XX, o zaplatenie 160,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 96,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 96,90 eur od 26.4.2013, v mesačných splátkach po 15 eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 3,48 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 22.9.2014 žiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.4.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, mu umožňoval využívať služby poskytované žalobcom.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. C. XXXXXXX, spolu s Dodatkom k zmluve, pokus o pokonávku zo dňa 11.4.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 15.3.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú 16.1.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 15.3.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 15.2.2013.
Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 4.8.2015, kde uviedla, že nárok uplatnený v návrhu neuznáva a vzhľadom k svojej nepriaznivej finančnej situácii sa dostala do hmotnej núdze, ktorá trvá od októbra 2014. Žalovaná namietala úroky z omeškania a súdne trovy poukázala na to, že faktúry uhrádzala riadne až kým sa jej finančná situácia nezhoršila, v dôsledku čoho vznikla pohľadávka žalobcu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 23.10.2012 k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C., na základe ktorej žalovaná ako nepodnikateľka požiadala o sprístupnenie služieb poskytovaných žalobcom, žalovaná sa zaviazala uhradiť okrem platenia riadne a včas za poskytnuté služby, zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca zohľadnil pri jej určení čas, kedy si žalovaná prestane plniť svoje povinnosti a tomu prispôsobil jej výšku.
Podľa dodatku k zmluve č. C. XXXXXXX, jeho predmetom bolo dojednanie o aktivácií účastníckeho programu "základ", a dohoda o predaji koncového zariadenia Nokia C2, so zľavou 1 eur, s tým, že podľa bodu 2.3 žalovaná sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu, nepožiada o vypojenie, nedopustí sa takého konania alebo nedá svojím konaním podnet, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2, bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku tretia osobe.
Žalobca vystavil žalovanej faktúry: č. XXXXXXXXXX za obdobie od 27.12.2012 do 26.1.2013, spolu na sumu 16,19 eur, č. XXXXXXXXXX za obdobie od 27.2.2013 do 26.3.2013 vo výške 34,50 eur (z toho bolo fakturované 16,25 eur a 12,15 eur ako poplatok za odpojenie a čiastočné obmedzenie), faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou bola fakturovaná upomienka vo výške 1,33 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou bola fakturovaná upomienka vo výške 5 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 15.2.2013 v sume 39,89 eur v ktorej okrem iného boli fakturované položky odpojenie, znovu pripojenie po omeškaní platby (3,3194 + 16,5970).
Z pokusu o pokonávku zo dňa 11.4.2013 súd zistil, že žalobca žalovanej oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty spolu vo výške 64 eur a vyzval ju na ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 25.4.2013. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.
Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a) a ods.12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb, spolu s Dodatkom k zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti, na základe ktorých žalobca predal žalovanej zariadenie, ktoré žalovanej umožnilo využívať služby poskytované žalobcom. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať za poskytnuté služby mesačné poplatky s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná hneď tretí mesiac za služby ani nasledujúce mesiace v celkovej výške 17,52 eur, neuhradila, čím porušila zmluvné povinnosti, preto žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy najneskôr do 25.4.2013.
Nakoľko z pripojených listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaná riadne a včas neuhradila svoju splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorá jej vznikla porušením vyššie uvedenej zmluvy a jej dodatku, a to ako odplata za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 32,90 eur a zmluvná pokuta v celkovej výške 64 eur.
Žalovanej však predmetnými faktúrami boli účtované okrem ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj poplatky za upomienky, vo výške 1,33 eur a 5 eur a za odpojenie spolu s DPH a znovu pripojenie suma 23,89 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, taktiež poplatok za odpojenie a čiastočné obmedzenie spolu s DPH 34,50 eur, nárok na ktoré (resp. ich výšku) žalobca nepreukázal priložením cenníka ani iným spôsobom, preto súd žalobcovi nárok na sumu týchto poplatkov nemohol priznať.
Súd tak žalobcovi mohol priznať iba istinu za služby vo výške 66,68 eur a zmluvnú pokutu vo výške 64 eur, čo spolu predstavuje sumu 130,68 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh žalobcu v časti istiny zamietol.
Nakoľko žalovaná dlžnú sumu žalobcovi riadne a včas neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a to najneskôr odo dňa, ktorý bol určený žalobcom na zaplatenie istiny v pokonávke t.j. od 26.4.2013. Na podklade uvedeného žalobcovi prislúcha úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. 8,75 % ročne. V danom prípade, nárok na úrok z omeškania žalobcovi patrí priamo zo zákona a ani pre finančnú situáciu žalovanej nie je možné mu toto zákonné právo uprieť.
Súd návrhu čo do úrokov z omeškania žalobcu vyhovel taktiež len čiastočne, keď zamietol jeho návrh na úroky z omeškania zo súm poplatkov za upomienky a poplatku za odpojenie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca mal vo veci čiastočný úspech, žalobcom uplatnený nárok bol 160,91 eur a úspešný bol v časti 96,90 eur, čo predstavuje 60,56 % úspechu oproti 39,44 % neúspechu, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 21,12 %. Náhrada trov konania, ktorá predstavuje: a/ trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú zo: 1/ dvoch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 16,60 eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 160,91 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky), 2/ Režijný paušál - 2 × 8,04 eur, spolu 16,08 eur (§16 ods. 3 vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia: úkony právnej služby spolu 33,20 eur + 16,08 eur + 20 % DPH, t.j. 59,14 eur . b/ Uhradený súdny poplatok prislúchajúci k výške istiny - 16,50 eur.
Podľa § 150 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ústavný súd Českej republiky v konaní sp. zn. I. ÚS 3623/2011, zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000 Kč (o tzv. bagateľnej veci) v prípadoch „formulárových" žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o peňažnom plnení do 10.000 Kč ctiť zásahu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 Občanského soudního řádu).Ak bol žalobca v spore úplne úspešný, má spravidla právo na náhradu trov konania; to však neznamená, že súd o ich náhrade rozhodne „mechanicky": naopak, musí zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov, resp. aký z možných spôsobov ich určenia využije.
V danej právnej veci súd dospel k záveru, že ide o konanie v tzv. formulárovej žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi, a súdu je známe z jeho činnosti, že žalobca podával viacero obdobných žalôb v rovnakom čase, súd považuje práve predmetnú vec za takú, v ktorej je dôvodné aplikovať citované zmierňujúce ustanovenie a preto priznal náhradu trov konania len za jeden úkon právnej pomoci a náhradu trov za zaplatený súdny poplatok.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal náhradu trov konania len za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur 21,12 % - sumu 3,48 eur.
Pretože žalobcovi, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z predložených listinných dôkazov žalovanou mal súd zistené, že rodina žalovanej poberá dávky v hmotnej núdzi. Samotná žalovaná pracuje len na základe dohody o pracovnej činnosti, má maloletého syna, ktorý má ťažké zdravotné postihnutie. Vzhľadom na jej príjmy nie je schopná vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto jej súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 15 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok, rovnako aj nahradiť trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.