Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7C-242-2012.pdf
PDF · 139.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. XXXXXXX) navrhol písomným podaním spísaným procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom : V. I., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. EX 104/2006). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej dobe a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pod č.: 5104*008336. Navrhovateľ podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote (poukázal na ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, platného od 1.9.2005 a ust. § 44 ods. 8 cit.zákona, platného od 1.12.2006). Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Navrhovateľ hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore so zákonom ( s ust. § 44 ods. 7,8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku v tom čase platnom) pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípade
neexistuje okolnosť , ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Uviedol, že poškodený sa dozvedel o okolnostiach priebehu deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia súdu zo dňa 29.03.2012. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom :
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15eur pričom celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 175,- eur. Navrhovateľ si uplatnil súčasne náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vyslovil presvedčenie, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencie povinného.
K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu , pričom na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti ( t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľov ), nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného práva na súdnu ochranu patrí právo, aby sa vo veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, každý má právo aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná , platná a účinná právna norma . Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 995,76,-eur ( výpočet uskutočnený navrhovateľom 55,32eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac ako 541 dní). Na záver poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. s tým, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie na náhradu škody, avšak do podania žaloby pozitívnu reakciu zo strany odporcu neobdržal. Žiadal aby súd medzitímnym
rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 ( veta druhá ) O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že žalovaná SR - MS SR je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807 598, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV., pretože tento nerozhodol o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1640032 dlžníkom ( povinným ) : V. I. , nar. XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo sp.zn. EX 104/2006) v zákonom stanovenej lehote, a rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 995,76,-eur. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Vyjadrenie odporcu zo dňa 03.09.2013 bolo doručené navrhovateľovi dňa 13.11.2013.
Odporca prevzal návrh na začatie konania dňa 25.11.2012 a k návrhu na začatie konania sa vyjadril a žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol namietal zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti
Podľa ust. § 35 ods. 2 písm. l) O.s.p. prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 35 ods. 3 O.s.p. prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.
Podľa ust. § 35 ods. 4 O.s.p. príslušnej okresnej prokuratúre sa bezodkladne po začatí konania vo veciach neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu, a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zasiela oznam o začatí takého konania.
Podľa ust. § 35 ods. 4 O.s.p. vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Súd listom zo dňa 29/01/2014 oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava IV, že na tunajšom súde je vedené predmetné konanie. Oznámenie bolo doručené dňa 04.02.2014.
Nahliadnutím do zapožičaného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37Er /866/2006, EX 104/2006, bolo zistené, že v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : V. I., o vymoženie istiny 25000,-Sk s prísl. Okresným súdom Bratislava IV dňa 02/05/2006 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Ing. Cipár Vladimír. Dňa 06/10/2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora z 05/10/2010. Uznesením č.k. 37Er 866/2006, EX 104/2006 - 19 zo dňa 29/03/2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.21CoE 252/2012 - 39 zo dňa 29/1/2013 uznesenie súdu prvého stupňa POTVRDIL a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. NS SR uznesením č.k. 7ECdo 281/2013, 7CoE 100/2013 zo dňa 09/01/2014 konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zastavil, návrh oprávneného na prerušenie zamietol a dovolanie odmietol.
Dňa 12.11.2015 sa na pojednávanie navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania vykázané dňa 31. 07. 2015 a navrhovateľ dňa 31. 07. 2015. Právny zástupca navrhovateľa e-mailovým podaním doručeným súdu 05. 11. 2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O. s. p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b)
a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. navrhol súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd. V návrhu na prerušenie konania z 05. 11. 2015 požiadal súd o prerušenie konania s poukazom na rozhodnutie OS NMnV podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., sp. zn. 11C/355/2012 a poukázal na konanie pred OS Prešov, sp. zn. 7C/6/2010, Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 19C/195/2012, Okresným súdom Pezinok sp. zn. 6C/263/2012, s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na OS Prešov, sp.zn. 7C/6/2010. Právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním doručeným súdu 11. 11. 2015, okrem iného oznámil, že súd síce doručil navrhovateľovi predvolanie 31. 07. 2015, ale vec označil spisovú značku, ktorá mu neumožnila identifikáciu konkrétnej žaloby, ktorú podal, a preto mal za to, že nemal dostatok času na prípravu, najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa ust. § 44 ods. 1 O.s.p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií alebo kópie zvukového záznamu pojednávania za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.
S poukazom na uvedené mal súd zato, že odo dňa 31.07.2015, kedy bolo doručené predvolanie na termín pojednávania, do dňa pojednávania 12.11.2015 mal navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa právo nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom. Nakoľko navrhovateľ cestou právneho zástupcu podala vo veci vysoký počet podaní so stanoviskami, je zrejmé že vedel o svojom návrhu, o jeho náležitostiach ako aj o obsahu súdneho spisu a jeho spisovej značke, ktorú vo svojich podaniach nespočetne krát uvádzal ( podanie doručené súdu dňa 27.09.2012, 19.10.23012, 26.05.2014 a aj dňa 05.11.2015 - návrh na prerušenie konania, pričom na e-mailovú žiadosť z 10.11.2015 asistentka senátu napriek uvedenému oznámila e-mailom žiadané informácie), a preto súd mal takéto podanie za obštrukciu v konaní so zámerom spôsobiť prieťahy v tomto konaní, a teda na jeho žiadosť o odročenie pojednávania neprihliadol podľa ust. § 119 O.s.p. a vo veci konal podľa ust. § 101 O.s.p.
Nedostavil sa na termín pojednávania dňa 12.11.2015 odporca, Doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 29. 07. 2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 06. 11. 2015 s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti. Odporca nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručených písomných vyjadreniach a požiadal o doručenie zápisnice z pojednávania.
Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust. § 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové podanie originálom ku dňu nedoplnili.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( a to najmä spis Okresného súdu Malacky sp.zn. 37Er 866/2006 ).
Predmetné opísané podania právneho zástupcu navrhovateľa neboli ku dňu rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň 12.11.2015 zrušiť (ust. § 119 O.s.p. ). Poukázal okrem iného v podaniach na konanie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 2NcC/182/2012 - 16 zo dňa 18.10.2012, právopl.25.11.2013, sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci okrem JUDr. Daniely Kotrecovej).
V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na prerušenie konania na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109 O.s.p. ) a súčasne návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnych otázkach , ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 s poukazom na rozhodnutie OS Nové Mesto nad Váhom ( § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.) a poukázal na konanie pred Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 7C/6/2010. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, č.k. 11C/355/2012 zo dňa 17.12.2014.
S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná, nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo dňa 15.4.2011).
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované ustanovenie § 109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko je preukázané, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 37Er 866/06 a zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľ označil v návrhu, sp.zn. 7C/242/2012, že vec sa týka spisu vo veci povinného : V. I. , nar. XX.XX.XXXX, EX 104/2006, bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie konania :
- nie je uvedená spisová značka súdneho konania ,
- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a
- dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,
- pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.
Lustráciou podľa osoby povinnej : V. I. , nar. XX.XX.XXXX, EX 104/2006 a exekučného spisu , súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 37Er 866/2006, EX 104/2006, bolo zistené, že v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : V. I., o vymoženie istiny 25000,-Sk s prísl. Okresným súdom Bratislava IV dňa 02/05/2006 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Ing. Cipár Vladimír. Dňa 06/10/2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora z 05/10/2010. Uznesením č.k. 37Er 866/2006, EX 104/2006 - 19 zo dňa 29/03/2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.21CoE 252/2012
- 39 zo dňa 29/1/2013 uznesenie súdu prvého stupňa POTVRDIL a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. NS SR uznesením č.k. 7ECdo 281/2013, 7CoE 100/2013 zo dňa 09/01/2014 konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zastavil, návrh oprávneného na prerušenie zamietol a dovolanie odmietol. Majetková škoda bola navrhovateľom ustálená v danom prípade nasledovne :
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15eur spolu sumu 175eur ( navrhovateľ neuviedol bližšie či sa jedná o skutočnú škodu resp. či sa jedná o ušlý zisk).
Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vo veci vyčíslil na sumu 995,76,- eur ( výpočet uskutočnil 55,32,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac ako 541 dní). Doklady preukazujúce opísaný priebeh v bližšie nešpecifikovanom exekučnom konaní a uplatnenú výšku náhrady , súdu nepredložil.
Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ust. § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia
V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom a súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Lustráciou podľa osoby povinnej a exekučného spisu ako už súd uviedol v odôvodnení, súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. sp.zn. 37Er 866/2006, EX 104/2006, bolo zistené, že v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : V. I., o vymoženie istiny 25000,-Sk s prísl. Okresným súdom Bratislava IV dňa 02/05/2006 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Ing. Cipár Vladimír. Dňa 06/10/2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora z 05/10/2010. Uznesením č.k. 37Er 866/2006, EX 104/2006 - 19 zo dňa 29/03/2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.21CoE 252/2012 - 39 zo dňa 29/1/2013 uznesenie súdu prvého stupňa POTVRDIL a
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. NS SR uznesením č.k. 7ECdo 281/2013, 7CoE 100/2013 zo dňa 09/01/2014 konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zastavil, návrh oprávneného na prerušenie zamietol a dovolanie odmietol ( uvedené nesporne vyplýva z obsahu zapožičaného spisu ) .
Súdom Slovenskej republiky je z činnosti navrhovateľa jeho aktivita v zahajovaní súdnych konaní známa a súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane zneužíva svoje právo na prístup k súdu. V demokratickom právnom štáte však nie je možné ani takýmto šikanóznym žalobám brániť, pretože existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná. Právo na prístup k súdu je možné zneužiť, čo znamená vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo k ujme spoločnosti. Špecifickým prípadom zneužitia práva je chovanie šikanózne, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu.
Súd s ohľadom na túto nespornú skutočnosť poukazuje na to, že vo formulárových návrhoch navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová značka" súdneho konania ( súd je povinný sa zaoberať každou žalobou ), ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ nečinný ) Lustráciou podľa osoby povinnej , súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho (exekučného) spisu 37Er 866/2006 , EX 104/06, bolo zistené, že v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : V. I., o vymoženie istiny 25000,-Sk s prísl. Okresným súdom Bratislava IV dňa 02/05/2006 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Ing. Cipár Vladimír. Dňa 06/10/2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora z 05/10/2010. Uznesením č.k. 37Er 866/2006, EX 104/2006 - 19 zo dňa 29/03/2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.21CoE 252/2012
- 39 zo dňa 29/1/2013 uznesenie súdu prvého stupňa POTVRDIL a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. NS SR uznesením č.k. 7ECdo 281/2013, 7CoE 100/2013 zo dňa 09/01/2014 konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zastavil, návrh oprávneného na prerušenie zamietol a dovolanie odmietol.
Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).
S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 37Er 866/06, podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov súd návrhu oprávneného na zmenu nevyhovel a nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z prehľadu opísaných úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní.
Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov a ak by aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).
Vo vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, byť domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ich iba pre súdne konanie samotné, neúmerným množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už i tak preťaženú justíciu, z čoho následne ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní (justícia tak trvaním na bezmedznej ochrane práva na prístup k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do bludného kruhu).
Navrhovateľ počas súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom
znení a nezanedbať svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).
Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na zmenu súdneho exekútora, ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora aj iné procesné úkony, súd nepovažuje nerozhodnutie o predmetnom návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup. Súd má za to, že ak by aj k prieťahom v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )).
Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.
Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v súdnom konaní sp.zn.7C 242/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.