Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-202-2015.pdf
PDF · 76.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/202/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, v zastúpení JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: X. W., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Q. W., o vymoženie 2.201,56 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. júna 2015, č. k. 14Er/343/2015 - 18, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal. Dôvodil, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal vymôcť od povinného istinu vo výške 2 201,56 Eur, úroky vyčíslené vo výške 713,65 Eur spolu s úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 2 201,56 Eur od 2.2.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 201,56 Eur od 2.2.2010 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie 112,68 Eur a trovy exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IDB0310037 zo dňa 27.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2010 a vykonateľnosť dňa 20.9.2010. Z činnosti tunajšieho súdu a zo spisu sp. zn. 4Er/320/2011 bolo zistené, že už dňa 21.4.2011 bola na súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na vymoženie rovnakej sumy a na základe rovnakého exekučného titulu ako v danom exekučnom konaní. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 4Er/320/2011-57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/179/2012-83, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.3.2013 túto žiadosť zamietol a následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4Er/320/2011-100, právoplatným 9.4.2014 bolo exekučné konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného titulu už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemôže už tunajší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Keďže Exekučný poriadok neupravuje procesný postup pre daný prípad, súd vychádzal subsidiárne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené a súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií práva. Poukazuje na mnohé rozhodnutia Ústavného súdu SR a ostatných súdov SR.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2 201,56 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0310037 zo dňa 27.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2010 a vykonateľnosť dňa 20.9.2010.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/320/2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0310037 zo dňa 27.8.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2 201,56 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/320/2011-57 zo dňa 08.07.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/179/2012-83 zo dňa 24.01.2013.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 4Er/320/2011-57 zo dňa 08.07.2011, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 4CoE/179/2012-83 zo dňa 24.01.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 4Er/320/2011-57 zo dňa 08.07.2011 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 4CoE/179/2012-83 zo dňa 24.01.2013, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .