Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-21-2022.pdf
PDF · 69.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore navrhovateľa Š. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/X, XXX XX D. R. P., proti odporkyni A. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX D. R. P., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú naposledy v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXPc/X/XXXX zo dňa 10.05.2021.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 29.06.2022 na tunajší súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 10.05.2021 sp. zn. XXPc/X/XXXX-XX, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu svojej vtedy maloletej dcére A. sumou 100 eur mesačne. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že jeho dcéra ukončila štúdium na H. O.É. C. H..
2. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila a to tak, že s podaným návrhom súhlasí, nakoľko dňa XX.XX.XXXX ukončila štúdium na H. O. C. H..
3. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a s vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Z potvrdenia H. O. H. zo dňa 17.06.2022 vyplýva, že odporkyňa dňa XX.XX.XXXX ukončila stredoškolské štúdium na danej škole maturitnou skúškou.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že „ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť “ tzn.,
že táto povinnosť zaniká okamihom, ak je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby - táto skutočnosť sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, v žiadnom prípade nie je podmienená vekom dieťaťa, keďže zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách a je „ strojcom svojho šťastia “. Záleží spravidla len na ňom ( na jeho usilovnosti a pod. ), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Súd skúma, či je oprávnená požiadavka na zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne, či nedochádza k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci ( nezáujem sa zamestnať hoci aj na čiastočný úväzok alebo prijať brigádnickú prácu ). Pri rozhodovaní o zrušení výživného ( vyživovacej povinnosti ) súd v prípade plnoletých detí berie do úvahy aj kritérium dobrých mravov. (Rozsudok Krajského súdu v T., sp. zn. XXCop/XXX/XXXX zo dňa 25.05.2022)
8. Súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa ukončila sústavnú prípravu na povolanie, je plnoletá a teda zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel.
9. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.