Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-307-2015.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/307/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej J. J., Q.. XX. XX. XXXX, U. J., D. J. XX v konaní o zaplatenie 923,40,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 638,40 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v R. U. G..Y.. IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: R., pod variabilným symbolom XXXXXXXXX.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v sume 79,45 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v U. U. Y. - pobočka zahraničnej banky J. T. Y. N., číslo účtu IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: U..
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 07. 2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 923,40 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 24. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 12. 09. 2013 so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320132045, na základe ktorej žalovanej požičal sumu 750 € za odplatu vo výške 285 €. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 1 035,00 € v trinástich mesačných splátkach, pričom prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,75 € a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 102,38 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaná však žalobcovi celkovo uhradila ku dňu spísania žaloby len sumu 111,60 €, pričom poslednú sumu vo výške 100 € uhradila 06. 02. 2014.
Žalobca preto žalovanú v predžalobnej upomienke zo dňa 25. 02. 2014 upozornil na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 15. 04. 2014 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh sa stal splatným k 23. 03. 2014, odkedy už žalobca neeviduje žiadnu splátku na úhradu dlhu.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a listom z 18. 09. 2015 súdu oznámil, že nedisponuje dokladom o doručení, či už predžalobnej upomienky alebo oznámenia o zosplatnení dlhu žalovanej.
Žalovaná sa ku dňu vyhlásenia rozsudku k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami jej riadne bola doručená do vlastných rúk.
Keďže vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa § 200ea O. s. p. súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 12. 11. 2015 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania, ktorého výrokovú časť rozsudku zachytáva písomné vyhotovenie rozsudku.
Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho spisu.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorá bola spísaná medzi žalobcom a žalovanou 12. 09. 2013 súd zistil, že žalobca skutočne žalovanej poskytol úver vo výške 750 € za odplatu vo výške 285 €, teda žalovanej vznikol dlh na úhradu vo výške 1 035 € za podmienok žalobcom uvedených v žalobe. V zmluve bola stanovená priemerná RPMN pri tomto type úveru 46,66 %, pričom konkrétna RPMN dohodnutého a poskytnutého úveru predstavovala 67,70 % ročne.
V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaná bola na úhradu dlhu žalobcovi zaplatila vyššiu sumu, než žalobca uviedol v žalobe.
Listom z 25. 02. 2014, ktorý podľa zoznamu doporučených zásielok bol žalovanej odoslaný ako doporučená zásielka, žalobca žalovanú vyzval k zaplateniu sumy 923,40 € do 15 dní od obdržania výzvy s tým, že ak tak žalovaná neurobí po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žalobca žiadať zaplatenie celej pohľadávky vo vzťahu k žalovanej.
Listom z 15. 04. 2014, ktorý bol opätovne podľa podacieho hárku žalobcu zasielaný žalovanej ako doporučená zásielka, žalobca žalovanej oznámil, že zosplatňuje v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 23. 03. 2014 jej dlh vo výške 923,40 € a žiada ho bezodkladne uhradiť.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, žeby tak žalovaná bola urobila, či už v lehote určenej žalobcom alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná iba čiastočne.
Práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravovali jednak zmluvou ale najmä ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ďalšími právnymi normami upravujúcimi práva a povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, predovšetkým ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Náležitosti zmluvy o úvere vymedzuje ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z..
Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, musela zmluva vymedzovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa presvedčenia súdu dve vyššie uvádzané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve, ktorú uzavreli účastníci konania neboli dohodnuté platne, pretože neboli dojednané dostatočne určito a zrozumiteľne.
Súd mal výhrady k spôsobu, akým bola dohodnutá zročnosť jednotlivých splátok, pričom z ustanovení zmluvy o splátkach nevyplýva, koľko z danej splátky pripadá na úhradu istiny úveru a koľko na úroky, prípadne na odmenu veriteľa. Naviac zročnosť jednotlivých splátok sa podľa pravidiel, ktoré boli stanovené vo formulárovej zmluve použitej žalobcom, pohybovala v jednotlivých dňoch v mesiaci v závislosti od počtu kalendárnych dní toho ktorého mesiaca a naviac žalovanú ako priemernú spotrebiteľku mohol miasť aj tam uvedený doporučený termín úhrady k 22. dňu v mesiaci, pričom
priemerný spotrebiteľ si musel zročnosť tej ktorej splátky zložito napočítavať a prihliadať na, počet kalendárnych dní v mesiaci. Podľa presvedčenia súdu takýmto spôsobom vymedzená zročnosť splátok nie je dostatočne zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ten podľa presvedčenia súdu vôbec nebol vymedzený dostatočne určite, teda vymedzením dňa, mesiaca a roka, kedy je žalovaná povinná uhradiť poslednú splátku spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru bola uvádzaná v článku 2/ Obchodných podmienok žalobcu a konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumelo uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zaniká splatením celej dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy o úvere za podmienok upravených v bode 6. Obchodných podmienok, prípadne dohodou zmluvných strán.
Nezrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zročnosť splátok a neurčitosť, pokiaľ ide o konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, spôsobuje podľa presvedčenia súdu neplatnosť príslušných ustanovení zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Vzhľadom na to, že žalobca podľa názoru súdu platne nedojednal tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou, nastal dôsledok, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, teda následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje platnú dohodu o náležitostiach podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ citovaného zákona.
Z toho následne vyplýva, že žalobca má potom právo na vrátenie len úverovej istiny, ktorá bola poskytnutá vo výške 750 € a keďže žalovaná z tejto sumy zaplatila 111,60 € zostáva jej k zaplateniu suma 638,40 €.
Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej s platením tejto sumy, súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie dlhu a najmä dodržanie notifikačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 vtedy platného Občianskeho zákonníka. Nepreukázal totiž, že tieto listiny doručil žalovanej, resp. dostal ich do jej dispozičnej sféry. Takéto dôkazné bremeno zaťažuje vždy žalobcu.
Pokiaľ šlo o zročnosť jednotlivých splátok súd vychádzal zo záveru, že ak zročnosť splátok nebola dohodnutá platne, tak termín zročnosti prvej splátky bol dohodnutý zrozumiteľne a totiž 10-ty deň po podpísaní zmluvy, čiže 22. 09. 2013. Keďže ďalšie splátky boli dohodnuté mesačne, je súd toho názoru, že žalovaná ich potom mala zaplatiť vždy ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, počnúc druhou splátkou, ktorá bola zročná najneskôr do 31. 10. 2013 a poslednou, ktorá bola zročná najneskôr k 30. 09. 2014. Preto žalovaná podľa presvedčenia súdu bola nepochybne v omeškaní od 01. 10. 2014 a to s úhradou celej sumy, ktorú žalobca proti nej uplatňoval.
Preto až od tohto dňa súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. nárok na úroky z omeškania a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Súd totiž nemal preukázané, žeby žalobca dodržal limity Občianskeho zákonníka uvádzané v ustanovení § 53 ods. 8 Obč. zák. a platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobca nebol v konaní plne úspešný, preto má právo len na pomernú náhradu trov konania vyjadrujúcu pomer jeho úspechu a neúspechu vo veci. Žalobcovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 55 € a trovami právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za 2 úkony právnych služieb po 51,45 €, režijného paušálu za 2 úkony právnych služieb po 8,39 € a 20 % DPH. K úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie žaloby. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 143,62 € a so zaplateným súdnym poplatkom zo žalobného návrhu predstavujú spolu sumu 198,62 €. Žalobca však bol úspešný len približne v 70 % pôvodne uplatňovanej istiny, čiže jeho neúspech predstavuje 30
% pôvodne uplatnenej istiny, rozdiel medzi úspechom a neúspechom potom predstavuje 40 % z celkovo platného nároku. Preto súd z dôvodne vynaložených trov konania žalobcovi priznal ich náhradu len vo výške 40 %, čiže žalobcovi priznal sumu 79,45 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.