Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-3C/17/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, H. M. XXX/XX, H., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Borisom Bohunským, advokátom so sídlom AK Kozia 20, Bratislava, proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, so sídlom Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, právne zastúpenému JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom AK Sad Andreja Kmeťa 24, Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Račianska 62, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

I.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 6.950,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 09.04.2008, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 9.070,11 eur ( 273.246,- Sk) doplatku za náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V návrhu uviedla, že trpí závažnými ochoreniami, ktoré ju robia nepohyblivou a neschopnou zrozumiteľnej reči. Viackrát u odporcu absolvovala kúpeľný pobyt, naposledy dňa 29.08.2006, kedy počas absolvovania vaňového kúpeľa sa jej stala nehoda spočívajúca v tom, že počas procedúry sa z dôvodu nedostatočného upevnenia a fixovania plachtou zamestnankyňou odporcu, ponorila pod vodu, čím u nej došlo k aspirácii vody, a keďže je nepohyblivá a neschopná samostatne sa udržať nad hladinou, za opísanú nehodu zodpovedá odporca. Tento dňa 29.8.2008 vydal lekársku správu, v ktorej svoju zodpovednosť za nehodu nepriznal, preto mu dňa 29.09.2006 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne zaslala nesúhlas so znením lekárskej správy a žiadala ho o ospravedlnenie. Na základe toho jej odporca dňa 04.10.2006 poslal list, podpísaný vedúcim lekárom, obsahujúci žiadané ospravedlnenie a vysvetlenie dvojzmyselnosti lekárskej správy. Po poskytnutí prvej lekárskej pomoci, bola prevezená rýchlou zdravotnou pomocou na ARO oddelenie Piešťany, neskôr na Prvú internú kliniku SZU FNsP Bratislava, kde zostala hospitalizovaná až do 22.09.2006. Následne podala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na odporcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá bola vybavená oznámením stanoviska zo dňa 20.02.2007, podľa ktorého boli u odporcu zistené nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v tom, že pri poskytovaní liečených procedúr došlo k nedostatočnej fixácii, pričom za zlyhanie jej zabezpečenia počas liečebnej procedúry

má zodpovednosť zdravotnícke zariadenie, a to odporca. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.08.2007, vypracovanom MUDr. Fedorom Polákom, bolestné bolo stanovené na celkový počet bodov 180, čo pri hodnote jedného bodu 345,48 Sk predstavuje v prípade navrhovateľky celkovú hodnotu bolestného 62.190,- Sk a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo posudkom ohodnotené celkovým počtom bodov 1350, prestavuje celková hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 466.400,- Sk. Celkovo teda navrhovateľke prislúcha náhrada škody od odporcu vo výške 528.590,- Sk, z ktorej sumy jej však odporca uhradil, a to prostredníctvom svojej poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. iba sumu 255.344,- Sk. Rozdiel odporca odmieta doplatiť z dôvodov, ktoré poisťovňa uviedla vo svojom liste dňa 11.12.2007. Výhrady poisťovne však navrhovateľka neuznáva, a preto žiada, aby jej odporca zvyšnú sumu vo výške 273.246,- Sk doplatil, k čomu ho vyzvala listom zo dňa 01.02.2008, ale márne, preto sa zaplatenia domáha súdnou cestou.

V písomnom vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že pobyt v SLKP a.s. absolvovala navrhovateľka vzhľadom k jej ťažkému zdravotnému stavu so svojím otcom, ktorý ju sprevádzal na všetkých procedúrach okrem procedúry, kedy došlo k jej pritopeniu, pretože vtedy bol sám na procedúre, ktorú si dal načasovať. Odporca má uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., na základe ktorej má zabezpečené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu lekárov a v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti. Toto poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú pacientovi evidovanému v súvislosti s výkonom odbornej činnosti v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti zdravotníckej starostlivosti o uplatnení si škody na zdraví zo strany navrhovateľky, preto jej požiadavku bezodkladne postúpili poisťovni, ktorá jej poukázala sumu 255.344,- Sk. Odporca uhradil navrhovateľke sumu 63.836,- Sk ako spoluúčasť vyplývajúcu z poistných zmluvných podmienok, po uhradení ktorých súm považuje odporca nárok poškodenej za vysporiadaný s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky pred nehodou a po nehode nie je evidentný rozdiel v sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky.

Podaním, došlým súdu dňa 24.09.2009, vzala navrhovateľka návrh čiastočne späť v sume 2.118,97 eur z dôvodu poskytnutého plnenia zo strany odporcu v uvedenej výške dňa 10.08.2009, na základe čoho súd uznesením zo dňa 05.11.2009 konanie v tejto časti zastavil a predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 6.951,14 eur.

Dňa 10.08.2009 oznámila poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu s odvolaním sa na právny záujem na výsledku sporu, spočívajúci v tom, že odporca má nárok na to, aby Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. za neho ako jeho poisťovateľ vyriešil poistným plnením vzťahy zo zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s tvrdením, že za vznik nehody zodpovedá odporca ako jeho poistený, preto aj poisťovňa poukázala navrhovateľke náhradu škody vo výške 255.344,- Sk, a to titulom bolestného sumu 51.830,- Sk (vypočítané ako 150 bodov x 345,48,- Sk) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 267.350,- Sk ( vypočítané ako 712,5 bodov x 375,22 Sk) mínus 20 % spoluviny priznanej odporcovi vo výške 63.836,- Sk, k čomu dospela poisťovňa po prehodnotení posudku MUDr. Poláka, ktorý poisťovňa nemôže akceptovať. Poškodená trpí ochorením nervového systému z okruhu degeneratívnych ochorení prejavujúcich sa poruchou koordinácie pohybov, neschopnosťou držať rovnováhu, poruchou postavenia sa na nohy, poruchami zrakového nervu, mozočkovou - skandovanou rečou, postihnutím srdcového svalového rytmu, poruchami dýchania a psychickými zmenami. Pri tejto chorobe nie je neobvyklý výskyt cukrovky. K topeniu imobilnej poškodenej došlo z nedostatočne poskytnutého dozoru poškodenej, a to aj nesplnením úlohy sprievodcu poškodenej, ako aj pracovníčky podávajúcej procedúru. Zo zdravotníckeho zákona vyplýva úloha a povinnosť sprievodcu imobilného pacienta v kúpeľných a iných zdravotníckych zariadeniach, dozerať a dohliadať na chorého účastníka pobytu, byť prítomný počas poskytovaných procedúr v jeho úplnej blízkosti na zabránenie úrazu. Nie je zrejmé, prečo dozor nebol prítomný pri kúpaní vo vani úplne nepohyblivej a vo všetkých úkonoch odkázanej na pomoc inej osoby. Pokiaľ sám sprievodca mal v tom čase kúpeľnú procedúru, svojou nezodpovednosťou ohrozil podávanie procedúry a podieľal sa na úraze navrhovateľky rovnakou mierou ako poskytovateľ. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je podľa poisťovne vo všetkých položkách nadhodnotené, keďže v tomto prípade došlo k zhoršeniu už poškodeného systému. Poškodená je imobilná a následky topením nie je možné zrovnávať s následkami vzniknutými topením zdravého jedinca. Uplatnenie poškodenej v živote a v spoločnosti bolo

už pred úrazom významne obmedzené a úrazom došlo k zhoršeniu nálezov na poškodených orgánoch v súlade s § 10 ods. 6 citovaného zákona, kedy nesmie počet bodov pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia prekročiť 3 ustanovenej sadzby. V zmysle uvedeného poisťovňa považovala za nevysvetlený navrhovaný počet bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ošetrujúcim lekárom, pokiaľ sa berie do úvahy vážna choroba poškodenej pred topením, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov, najmä predsporovou korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporcom, sťažnosťou navrhovateľky podanou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a oznámením úradu o výsledku šetrenia, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. Fedorom Polákom, správou ošetrujúceho lekára, listom vedľajšieho účastníka zo dňa 11.12.2007, ktorým oznámil vybavenie poistnej udalosti posledným pokusom o mimosúdnu pokonávku a odpoveďou odporcu na tento pokus, potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľkou, poistnou zmluvou č. 841-1000101 a dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. 841-1000101 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu lekárov a v súvislosti s poskytovaním lekárenskej starostlivosti, znaleckými posudkami znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ďalšími listinami ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je fyzickou osobou - invalidnou dôchodkyňou s diagnózou Spinocerebrálna ataxia M. Friedrich, s hypertrofiou ľavej mozgovej komory a Diabetes Melitus II., Kardiomyopatická hypertrofia ľavej komory srdca, Somatická asténia, Hypotónia ( z väčšej časti nevládnou a nezrozumiteľnou rečou), odporca je podľa výpisu z obchodného registra obchodnou spoločnosťou, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie komplexnej kúpeľnej starostlivosti, a ktorý je poistený u vedľajšieho účastníka zmluvou č. XXX-XXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu lekárov a v súvislosti s poskytovaním lekárenskej starostlivosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pri poskytovaní kúpeľnej starostlivosti navrhovateľke dňa 29.08.2006 došlo k nehode, v dôsledku ktorej utrpela škodu na zdraví a táto nehoda bola po prešetrení Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhodnotená ako dôsledok zlyhania zabezpečenia počas liečebnej procedúry zo strany odporcu. Bolo zistené, že počas vaňového kúpeľa, keďže nebola dostatočne zabezpečená, došlo k uvoľneniu plachty s následným potopením vo vani, čo bolo príčinou šokového stavu kombinovanej genézy s následnou resuscitáciou lekárom RPZ a hospitalizáciou na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice A.Wintera n.o. v Piešťanoch od 04.09.2006 do 22.09.2006. Za zlyhanie zabezpečenia má podľa vyjadrenia citovaného úradu zodpovednosť odporca.

Navrhovateľka si uplatnila písomne u odporcu náhradu škody na zdraví a to v súlade s posudkom MUDr. Fedora Poláka, ošetrujúceho lekára I. Internej kliniky FNsP a L. Dérera v Bratislave, zo dňa 27.08.2007, ktorý obodoval bolestné počtom bodov 180 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1.350. Poisťovňa odporcu uznala ako dôvodne priznaných iba 150 bodov bolestného a 712,50 bodov SSU, s ktorým názorom sa odporca stotožnil a vyplatil navrhovateľke z uplatnenej škody na zdraví iba 319.180,- Sk, z toho 255.344,- Sk cestou poisťovne a zvyšok v sume 63.836,- Sk zaplatil on sám po podaní žaloby dňa 10.08.2009, čo predstavuje jeho spoluúčasť na plnení v zmysle uzavretej poistnej zmluvy.

Poisťovňa pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených nárokov navrhovateľky vychádzala z predloženého lekárskeho posudku MUDr. Fedora Poláka, ktorý však prehodnotila v časti bolestného nasledovne: pokiaľ ide o položku 246c (šok ťažkého stupňa), bola ohodnotená na 60 + 30 bodov, spolu 90 bodov, ktoré poisťovňa priznala a tiež priznala 60 bodov za položku 247 (stavy dusenia pri topení vo vani) takže spolu priznala 150 bodov, pričom poisťovňa neuznáva položku 246c ( akútny infarkt myokardu), ohodnotenú MUDr. Polákom na 60 bodov, pretože táto diagnóza nie je dostatočne zdôvodnená a hoci bolo vyslovené podozrenie na akútny infarkt srdcového svalu, tento nebol preukázaný. Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, z piatich položiek priznaných MUDr. Fedorom Polákom, poisťovňa vyhodnotila položku 255 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov) v hodnote 400 bodov, ako neakceptovateľnú z dôvodu, že pre objektívne vyhodnotenie tejto položky je nutné psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie poškodenej tak, ako to ustanovuje zákon. Z položky 296 (poškodenie hlasu) podľa písmena a - čiastočná strata hlasu, poisťovňa nepriznala ani jeden zo

100 bodov priznaných MUDr. Polákom, a písmeno c- sťaženie reči následkom poškodenia hlasového ústrojenstva, priznala poisťovňa z 200 bodov 150 po krátení o 1/4, podľa o náhrade za bolesť a náhrade SSÚ a o zmene a doplnení , a to z dôvodu, že reč u navrhovateľky bola poškodená už pred topením, rečové organy neboli porušené topením, porucha reči bola centrálneho pôvodu a nie z poruchy anatomických štruktúr orgánov zúčastnených na tvorbe hlasu. Pokiaľ ide o položku 301 (iné následky poranenia pľúc), tu z uplatnených 250 bodov priznala poisťovňa 187,5 bodov po krátení o 1/4 z dôvodu, že pri základnej chorobe bývajú dokázané poruchy dýchania, rovnako bola krátená aj položka 302 (srdcovo cievne poruchy) písmeno c a to z uplatnených 500 bodov o 1/4 na 375 bodov priznaných poisťovňou z dôvodu, že základná neurologická choroba je charakterizovaná aj pred poškodením srdcového svalu s poruchou funkcie a poruchami srdcového rytmu. Celkovo takto poisťovňa priznala poškodenej 712,50 bodov.

Odporca zhodne s vedľajším účastníkov považoval žalobu za nedôvodnú s poukazom na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol nepriaznivý už pred nehodou a tiež s poukazom na to, že podiel zavinenia podľa nich nesie sprievodca navrhovateľky, ktorý si nesplnil povinnosť byť prítomný pri procedúre, pri ktorej došlo k nehode.

Navrhovateľka žiadala doplatiť zvyšok podľa bodového hodnotenia MUDr. Fedora Poláka, jej zdravotný stav sa oproti stavu pred nehodou zhoršil, máva pravidelné zvýšené teploty, má extrémne zahlienené priedušky spojené s kašľom, má porušenú funkciu hlasiviek ( pred nehodou bola schopná komunikovať sama a zrozumiteľne, dnes jej musia najbližší prekladať abecedu), zhoršilo sa aj jej základné ochorenie, napr. v súčasnosti už nevie udržať rovnováhu ani na vozíku, pri sprchovaní ju musia držať dve osoby namiesto jednej pred nehodou, zhoršila sa jej jemná motorika, držanie hlavy, prehĺtanie. Máva úzkostné stavy, strach, problémy so zaspávaním, musí užívať prostriedky na spánok, čo pred úrazom nemusela. Argumenty odporcu o miere zavinenia samotnou poškodenou, spočívajúceho v neprítomnosti sprevádzajúcej osoby pri procedúre považovala za neopodstatnené a účelové, pričom poukazovala na vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorého vyplýva zodpovednosť odporcu za vzniknutý úraz.

Vedľajší účastník navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom traumatológom, a súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého posudku č. 4/2011 znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie interná medicína MUDr. Ľuboša Drgoňa Csc. bolo zistené, že ako vyplýva z preskúmania zdravotnej dokumentácie, vplyvom nehody zo dňa 29.08.2006 bol u poškodenej prítomný komplex nálezov, ktorý je kompatibilný s diagnózou akútneho infarktu srdcového svalu, pričom v náleze z decembra 2005 nie sú prítomné známky infarktu, nešlo teda o zhoršenie jestvujúceho stavu. Pôvodné podozrenie po úraze na akútny infarkt myokardu teda možno aj ex post potvrdiť. Na otázku do akej miery sa dá posúdiť zmena zdravotného stavu navrhovateľky po úraze vzhľadom na jej telesné a duševné postihnutie, znalec z odboru internej medicíny nevedel odpovedať s tým, že ani aktuálne vyšetrenie by neprinieslo uspokojivú odpoveď, nakoľko časové súvislosti vylučujú objektívny pohľad a považoval vyšetrenie MUDr. Polákom v septembri 2006 napriek istým obmedzeniam za najúplnejší pohľad na pacientku v čase po záchrane života a zvládnutí život ohrozujúcich komplikácií. Z preskúmania ďalšej dostupnej zdravotnej dokumentácie ( okrem posudku MUDr. Poláka) je znalec toho názoru, že po uvedenej príhode došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky, aj keď už pred udalosťou bola ťažko postihnutá, pričom uviedol, že viac by mohol napovedať znalecký posudok psychiatra.

Zo znaleckého posudku č. 42/2012 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, MUDr. Georgíny Hrkovej, ktorá mala posúdiť, či v dôsledku tejto nehody možno navrhovateľke priznať aj položku č. 255, bolo zistené, že táto porucha nie je verifikovaná psychiatrickým vyšetrením a v dostupnej dokumentácii nikde nie je uvedené, či bola táto psychická porucha liečená, ani aký bol jej priebeh a trvanie. Podľa anamnestických údajov bola po nehode a rok po nej prítomná symptomatika anxiózne depresívne poruchy, čo je v súlade s reálnou možnosťou výskytu poruchy po masívnom psychotraumatizujúcom zážitku, ktorý prežitá nehoda predstavovala, presnejšie nie je možné posúdiť závažnosť a priebeh tejto poruchy pre nedostatok podkladov a je treba spoľahnúť sa na posúdenie lekárov, ktorí v tom čase posudzovanú vyšetrili a posúdili jej stav. Podľa znalkyne pre absenciu objektívnych údajov nie je reálne možné posúdiť dostatočne presne psychický stav pred a po nehode vo vzťahu k jednotlivým následkom SSU. Už dávno pred nehodou diagnostikované

degeneratívne neurologické ochorenie je ochorenie progredujúce, kedy sa telesný stav zhoršuje a stupňujú sa s tým súvisiace obmedzenia v bežnom živote, čo predstavuje trvalú záťaž pre psychické prežívanie a postupnú redukciu možnosti spoločenského uplatnenia, pričom navrhovateľka si svoj hendikep uvedomuje, je výrazne frustrovaná svojou telesnou bezmocnosťou, čo má za následok zmeny v psychike hlavne v emotívnej sfére. Popisovaná je labilita afektov a emócií, subdepresívne až depresívne epizódy, bezradnosť, frustrácia, ktoré sú pri znaleckom vyšetrení čiastočne pozorovateľné a pri psychopatologickom rozbore detektovateľné. Otázku, nakoľko bolo zhoršenie neurologického ochorenia a tým, podmienená zvýšená psychická záťaž v príčinnej súvislosti s prežitou nehodou, môže podľa znalkyne zodpovedne posúdiť len lekár z odboru neurológie a až následne by mohla táto znalkyňa hodnotiť súvisiace psychické následky. MUDr. Hrková nedokázala spoľahlivo odpovedať ani na otázku, či sa dá určiť podiel predchádzajúceho zdravotného stavu na následkoch SSU vzniknutých po nehode zo dňa 29.08.2006, keď uviedla, že zdravotný stav v telesnej sfére výrazne znevýhodňoval poškodenú v jej spoločenskom uplatnení už pred nehodou, o čom svedčí priznanie trvalej pracovnej neschopnosti a invalidného dôchodku, nie je uvedená žiadna psychická porucha v období pred nehodou, ktorá by sama o sebe viedla k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Podľa anamnestických údajov od príbuzných a vyjadrenia posudku lekárov z odboru internej medicíny z roku 2007 sa telesný aj psychický stav poškodenej po nehode zjavne zhoršil, ktoré zhoršenie konštatoval aj lekár internista v roku 2011. Do akej miery bolo zhoršenie neurologického ochorenia, prípadne či vzniklo aj iné poškodenie centrálneho nervového systému, môže posúdiť lekár z odboru neurológie, nepatrí to však do kompetencie znalkyne psychiatričky.

Zo znaleckého posudku č. 1/14 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, MUDr. Andreja Mihála bolo zistené, že úraz navrhovateľky, spôsobený topením sa bez akejkoľvek pomoci a možnosti záchrany, spôsobil s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou náhle zhoršenie základného ochorenia Morbus Friedrich.

Následne MUDr. Georgína Hrková upresnila svoje závery, uvádzané v posudku č. 42/12 tak, že v kontexte záverov znalca MUDr. Mihála a hodnotením psychického stavu poškodenej bolo zistené, že u navrhovateľky sa jedná okrem Anxiózne depresívnej poruchy v anamnéze aj o Inú poruchu osobnosti a správania zapríčinenú organickým poškodením a disfunkciou mozgu, ktorá je trvalého charakteru. Jedná sa o duševné poruchy, ktoré sú podmienené nielen závažnou psychickou traumou, ale aj organickým poškodením mozgu, ktoré utrpela pri nehode dňa 29.08.2006. Pri posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia preto považovala za indikované priznať položku 225, ako je uvedené v posudku, aj položku č. 224- Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy s počtom bodov 400.

Odporca a vedľajší účastník považovali nárok navrhovateľky na doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za nepreukázaný, z dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka už pred nehodou trpela vážnym poškodením zdravia, je teda dôvodné, aby súd aplikoval ust. a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo krátené oproti vyčísleniu predloženému navrhovateľkou.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Podľa ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu 29.08.2006, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 cit. zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1,2 cit. zákona , pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8), ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 cit. zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 cit. zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 cit. zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 6 cit. zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

priznáva v súvislosti s náhradou škody na zdraví viaceré právne nároky, ktoré si môže uplatniť voči zodpovednému subjektu poškodená osoba, medzi nimi aj jednorazové odškodnenie za vytrpenú bolesť a jednorazové odškodnenie za prípadné trvalé následky. Spôsob určovania výšky odškodnenia podlieha určitým pravidlám, ktoré sú uvedené v a odvíja sa od počtu bodov, ktoré jednotlivým utrpeným zraneniam priradí posudzujúci lekár, pričom posudzuje oddelene každý z týchto samostatných nárokov t.j. osobitne bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Sadzby bodového hodnotenia sa nachádzajú v prílohe vyhlášky a vyhláška tiež ustanovuje pravidlá pri posudzovaní a hodnotení týchto nárokov s tým, že výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou stanovenou Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Takto Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa opatrenie z 19. apríla 2006 č. 11551/2006-SL, ktorým s účinnosťou od 01. mája ustanovilo výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2006 v sume 345,48 Sk za jeden bod.

Zásady hodnotenia sú upravené v ustanovení § 9 a 10 citovanej vyhlášky, ktorá pri bolestnom ukladá lekárovi stanoviť bodové hodnotenie v rámci určeného rozpätia a to v závislosti od rozsahu a spôsobu poškodenia na zdraví, jeho závažnosti a priebehu liečeni a v presne vymedzených prípadoch zvýšiť hodnotenie až o polovicu. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov a ak je sadzba bodového hodnotenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v dôsledku nehody, utrpenej navrhovateľkou dňa 29.08.2006 pri kúpeľnej procedúre u odporcu utrpela škodu na zdraví. Za túto škodu zodpovedá odporca, ktorý síce uznával svoj podiel viny, ale súčasne tvrdil, že v zmysle by mala pomernú časť zodpovednosti znášať aj navrhovateľka z dôvodu, že aj zavinením poškodenej samotnej došlo k vzniku škody, a to nesplnením si povinnosti sprevádzajúcej osoby byť prítomný pri procedúre. S týmto názorom sa súd nestotožnil a dal za pravdu navrhovateľke, že pokiaľ sprievodca priviedol pacientku na procedúru, následne zodpovednosť za bezškodový priebeh procedúry prebral zamestnanec odporcu, ktorý bol na to kvalifikovaný, pretože otec navrhovateľky ani nemohol vedieť ako má procedúra prebiehať, či ako treba obsluhovať zariadenie ( vrátane fixovania), odhliadnuc od skutočnosti, že v zásade sú priestory kúpeľov vyhradené osobitne pre ženy a osobitne pre mužov, takže prístup cudzej osoby opačného pohlavia by zrejme nezodpovedal ani interným predpisom poskytovateľa kúpeľnej starostlivosti. Plnú zodpovednosť preto znáša v tomto prípade odporca.

Navrhovateľka si dala ohodnotiť škodu na zdraví v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky, ale odporca s vedľajším účastníkom sa s hodnotením nestotožnili. Rozporovali v časti odškodnenia bolestného položku č.246c - Akútny infarkt myokardu, ktorého prítomnosť v dôsledku nehody, za ktorú zodpovedá odporca, bola však preukázaná znaleckým dokazovaním, keď ustanovený znalec MUDr. Drgoň, Csc. potvrdil prítomnosť diagnózy akútneho infarktu srdcového svalu a súčasne potvrdil, že v dovtedajších zdravotných nálezoch nie sú prítomné známky infarktu, preto nešlo o zhoršenie jestvujúceho stavu. Navrhovateľke teda patrí náhrada bolestného za túto položku, určenú posudkom MUDr. Poláka.

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, odporca s vedľajším účastníkom v plnom rozsahu neuznávali položku 255- Anxióznu depresívnu poruchu, ktorú však znalecké dokazovanie posudkom MUDr. Hrkovej potvrdilo ako dôvodne priznanú, preto navrhovateľke patrí za túto položku počet bodov 400, tak, ako bolo ohodnotené MUDr. Polákom. Rovnako vôbec neuznávali položku 296a - Čiastočná strata hlasu pri zhoršení zákl. choroby M. Friedrich, pokiaľ ide o zvyšné 3 položky priznané MUDr. Polákom tieto uznávali, avšak krátené o 1/4, tvrdiac, že nie je možné určiť podiel predchádzajúceho zdravotného stavu na následkoch sťaženia spoločenského uplatnenia, vzniknutých po nehode. Súd však vyhodnotil žalobu aj vo zvyšku ako dôvodnú, vychádzajúc pritom z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, pri ktorom žiadny z ustanovených znalcov nevyvrátil správnosť posudku vyhotoveného ošetrujúcim lekárom. Aj keď síce žiadny z nich nedokázal stanoviť presne “nárast” sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že časové súvislosti vylučujú objektívny pohľad, avšak všetci zhoršenie spoločenského uplatnenia konštatovali. Zároveň odkazovali na bodové hodnotenie MUDr. Poláka, ktorý považovali za najúplnejší. Súd bol tiež toho názoru, že za najspoľahlivejší treba považovať práve posudok ošetrujúceho lekára MUDr. Poláka, ktorý ho podal v zmysle ustanovenia ako posudzujúci lekár, a vypracoval ho v mene zdravotníckeho zariadenia, kde bola navrhovateľka po nehode liečená, takže mohol podať najobjektívnejšie posúdenie aj vzniknutých následkov na jej spoločenskom uplatnení.

V posudku tohto lekára sa uvádza, že nakoľko bezprostredne po potopení pacientky nebola prítomná pracovníčka poskytujúca procedúru, pričom nepohyblivá pacientka sa nemohla sama vynoriť, došlo u nej k vzniku vážneho stavu so zmenami bezprostredne ohrozujúcimi život, nastalo poškodenie orgánov dôležitých pre život ( mozog, myokard a krvný obeh, pľúca a vnútorné prostredie), šokový stav a ďalšie poruchy zdravia ako ťažký edém pľúc, edém mozgu a veľmi suspektné prejavy srdcového infarktu. Toto poškodenie zanechalo aj trvalé následky v zmysle predošlého ochorenia pacientky M. Friedrich ( ktoré tvrdenie bolo následne aj potvrdené znaleckým dokazovaním), avšak došlo aj ku vzniku nových

chorobných zmien ( bulbárnych prejavov s výraznými ťažkosťami pri jedle a pití a vyčerpávajúcim kašľom, zhoršenie pohybu natoľko, že sa neudrží ani v sede, extrémna produkcia hlienov v dýchacom trakte s trvalým vyčerpávajúcim kašľom a i tak sťažená reč sa stala úplne nezrozumiteľnou, pričom tieto ťažkosti si pacientka uvedomuje, stala sa nepokojnou, dráždivou, plačlivou, čo všetko vyžaduje mimoriadnu náročnosť poskytovania nielen zdravotnej starostlivosti, ale aj osobnú zainteresovanosť rodinných príslušníkov.

Vychádzajúc z tohto posudku a z vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré závery posudku MUDr. Poláka v nijakom bode nevyvrátilo, ale podporilo, súd dospel k záveru, že navrhovateľke prislúcha v plnom rozsahu náhrada škody podľa predloženého posudku aj v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. V žiadnom prípade nemôže byť na ujmu poškodenej skutočnosť, že už v čase nehody trpela ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré do istej miery sťažilo v tomto konaní jej dôkaznú situáciu a neznamená to bez ďalšieho, že pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia u nej počet bodov nesmie prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby ( § 10 ods. 6 zákona), pretože krátenie prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, čo nie je prípad navrhovateľky, ktorá mala predchádzajúci stav podchytený a zdokumentovaný v zdravotnej dokumentácii a je to zrejmé aj z toho, že posudzujúci lekár ako aj zdravotnícke zariadenie, v mene ktorého posudok podával, nepochybne pozná zásady hodnotenia upravené , pričom toto krátenie nepovažovali za aplikovateľné na prípad navrhovateľky. Pokiaľ sa protistrana bránila tým, že nie je možné porovnávať následky vzniknuté topením u navrhovateľky s následkami vzniknutými topením zdravého jedinca, nakoľko uplatnenie poškodenej v živote a v spoločnosti bolo už pred úrazom významne obmedzené a úrazom došlo iba k zhoršeniu nálezov na poškodených orgánoch, toto tvrdenie neobstojí, naopak, práve u navrhovateľky, ktorá bola už predtým závažným spôsobom obmedzená, bolo mimoriadne dôležité, aby jej zostala čo najdlhšie zachovaná funkčnosť orgánov základnou chorobou postihnutých iba čiastočne (napr. reč, posledné zvyšky pohyblivosti a pod.), odhliadnuc od skutočnosti, že dokazovaním sa potvrdil aj vznik nových chorobných zmien, ktoré pred nehodou u nej neboli.

Vyhodnotením dokazovania mal súd za to, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o jej tvrdenie o výlučnej zodpovednosti odporcu ako aj o výške vzniknutého nároku na náhradu škody na zdraví. Bolo preukázané, že navrhovateľka bola jednoznačne poškodená protiprávnym konaním odporcu, ktorý zanedbal svoje povinnosti pri poskytovaní kúpeľnej liečby, vzniknutú škodu si u neho riadne uplatnila v zmysle podľa bodového hodnotenia posudzujúceho lekára, ale odporca jej nárok uspokojil iba čiastočne. Podľa posudku jej patrilo titulom bolestného 62.186,40 Sk, nahradené z toho bolo iba 51.830,- Sk, preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu rozdielu v sume 10.356,40 Sk , t.j. 343,77 eur. Podľa posudku jej patrila titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 466.398,- Sk, pričom zaplatené bolo iba 267.350,- Sk, takže navrhovateľke musí odporca doplatiť rozdiel 199.048,- Sk t.j. 6.607,18 eur. Súd preto zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej sumy 6.950,95 eur a vo zvyšku - v sume 0,19 eur žalobu zamietol, nakoľko žalovaná bola suma vo výške 6.951,14 eur, ktorá bola chybne vypočítaná navrhovateľkou zrejme pri nesprávnom zaokrúhľovaní.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že vzhľadom k väčšiemu počtu nárokov a k vykonávaným znaleckým dokazovaniam, bude o trovách rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).