Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cb/33/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, H. O.. I. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Miroslava Slávika, proti odporcovi: Cover 3S spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kamanová 254, 956 12 Kamanová, IČO: 34 121 641, zastúpenému Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Farská 34, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

Súd určuje, že uznesenia valného zhromaždenia odporcu, konaného dňa 29.07.2014, a to: a) uznesenie, obsiahnuté v bode 3. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k zmene článku IX. spoločenskej zmluvy tak, že bol doplnený o bod 9.7. znenia: „9.7. Spoločníkovi, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti (napr. v postavení manažéra) a preukázateľne poruší svoje povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podľa pracovnej alebo inej obdobnej zmluvy so spoločnosťou, nevzniká nárok na vyplatenie podielu na zisku za príslušný rok, v ktorom dôjde k porušeniu jeho povinností. V takom prípade sa podiel na zisku tohto spoločníka pomerne rozdelí a vyplatí v prospech ostatných spoločníkov.“ a b) uznesenie, obsiahnuté v bode 5. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k schváleniu zmeny spoločenskej zmluvy v časti, v ktorej bola schválená zmena článku IX. spoločenskej zmluvy odporcu tak, že tento článok bol doplnený o bod 9.7. znenia, uvedeného vyššie pod a) s ú n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,66 eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým tunajšiemu súdu dňa 24.10.2014, domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia odporcu, konaného dňa 29.07.2014, a to: a) uznesenia, obsiahnutého v bode 3. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k zmene článku IX. spoločenskej zmluvy tak, že bol doplnený o bod 9.7. znenia: „9.7. Spoločníkovi, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti (napr. v postavení manažéra) a preukázateľne poruší svoje povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podľa pracovnej alebo inej obdobnej zmluvy so spoločnosťou, nevzniká nárok na vyplatenie podielu na zisku za príslušný rok, v ktorom dôjde k porušeniu jeho povinností. V takom prípade sa podiel na zisku tohto spoločníka pomerne rozdelí a vyplatí v prospech ostatných spoločníkov.“ a b) uznesenia, obsiahnutého v bode 5. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k schváleniu zmeny spoločenskej zmluvy v časti, v ktorej bola schválená zmena článku IX. spoločenskej zmluvy odporcu tak, že tento článok bol doplnený o bod 9.7. znenia, uvedeného vyššie pod a). Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Dôvodil, že napádané uznesenia VZ sú v rozpore s článkom 20 SR, článkom 4 a 11 Listiny základných práv a slobôd, a v spojení s Obchodného

zákonníka, a obmedzujú práva navrhovateľ ako spoločníka odporcu, nakoľko s prípadných porušením pracovnoprávnych predpisov spájajú aj dôsledky, ktoré obmedzujú jeho navrhovateľove vlastnícke práva ako spoločníka odporcu.

K návrhu na začatie konania sa odporca písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľ a právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohou: Zápisnicou zo zasadnutia VZ odporcu zo dňa 29.07.2014 (jej nepodpísaným textom predloženým navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania); výpisom z obchodného registra odporcu; Spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti odporcu zo dňa 07.03.1995; Dodatkom k spoločenskej zmluve odporcu zo dňa 02.04.1996; Úplným znením Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti odporcu zo dňa 09.05.2007; Úplným znením Spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 15.06.2009; Úplným znením Spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 30.03.2010; Úplným znením Spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 28.11.2011; Dodatkom (zohľadňujúcim zmeny v zmysle uznesení VZ odporcu zo dňa 31.10.2013; Dodatkom (zohľadňujúcim zmeny v zmysle uznesení VZ odporcu zo dňa 29.07.2014; Zápisnicou zo zasadnutia VZ odporcu zo dňa 29.07.2014 predloženou odporcom na pojednávaní; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v navrhovateľ v zápornej určovacej žalobe v zmysle žiada určiť neplatnosť uznesení valného zhromaždenia odporcu, konaného dňa 29.07.2014, a to: a) uznesenia, obsiahnutého v bode 3. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k zmene článku IX. spoločenskej zmluvy tak, že bol doplnený o bod 9.7. znenia: „9.7. Spoločníkovi, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti (napr. v postavení manažéra) a preukázateľne poruší svoje povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podľa pracovnej alebo inej obdobnej zmluvy so spoločnosťou, nevzniká nárok na vyplatenie podielu na zisku za príslušný rok, v ktorom dôjde k porušeniu jeho povinností. V takom prípade sa podiel na zisku tohto spoločníka pomerne rozdelí a vyplatí v prospech ostatných spoločníkov.“ a b) uznesenia, obsiahnutého v bode 5. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k schváleniu zmeny spoločenskej zmluvy v časti, v ktorej bola schválená zmena článku IX. spoločenskej zmluvy odporcu tak, že tento článok bol doplnený o bod 9.7. znenia, uvedeného vyššie pod a).

Ďalej súd zistil, že navrhovateľ je jedným z troch spoločníkov odporcu, pričom ďalšími dvoma spoločníkmi odporcu sú: D. G., H. U., Z. R. XXXX/XX Z. V.. N. G., H. T., U. X.

Dňa 29.07.2014 sa konalo valné zhromaždenie odporcu s programom: 1) Zahájenie, kontrola účasti a voľba orgánov valného zhromaždenia (ďalej len „VZ“), 2. Prerokovanie zmeny obchodného mena, 3. Prerokovanie zmeny čl. IX. spoločenskej zmluvy, 4. Iná agenda a 5. Prerokovanie zmeny spoločenskej zmluvy. Obsahom bodu 3. programu bola zmena článku IX. spoločenskej zmluvy tak, že sa navrhovalo tento článok doplniť o nový bod 9.7., ktorého navrhované znenie bolo: „9.7. Spoločníkovi, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti (napr. v postavení manažéra) a preukázateľne poruší svoje povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podľa pracovnej alebo inej obdobnej zmluvy so spoločnosťou, nevzniká nárok na vyplatenie podielu na zisku za príslušný rok, v ktorom dôjde k porušeniu jeho povinností. V takom prípade sa podiel na zisku tohto spoločníka pomerne rozdelí a vyplatí v prospech ostatných spoločníkov.“ Uznesením VZ bolo schválené doplnenie článku IX. spoločenskej zmluvy o nový bod 9.7. vo vyššie uvedenom znení. Obsahom bodu 5. programu bolo prerokovanie zmeny spoločenskej zmluvy. Zmena spoločenskej zmluvy obsahovo spočívala jednak v zmene obchodného mena z doterajšieho: „Cover 3S spoločnosť s ručením obmedzeným“ na meno: „Cover 3S, s. r. o.“ a jednak v doplnení článku IX. spoločenskej zmluvy o bod 9.7. vyššie uvedeného znenia. Ako dôkaz predložil navrhovateľ Zápisnicu zo zasadnutia VZ odporcu zo dňa 29.07.2014 - len jej nepodpísaný text a navrhol, aby si súd zápisnicu vyžiadal od odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu na pojednávaní zotrval dôvodoch podanej žaloby tvrdiac, že obe napádané uznesenia VZ odporcu, ktoré sa konalo 29.07.2014, sú neplatné. K dôvodom tvrdenej neplatnosti v podrobnostiach odkázal na text žaloby. Poznamenal, že v prvom rade treba oddeľovať postavenie spoločníka obchodnej spoločnosti od postavenia zamestnanca, prípadne osoby, ktorá je v inom pracovnom vzťahu so spoločnosťou. Napádanými uzneseniami evidentne, podľa jeho názoru, dochádza k zmiešaniu úpravy obchodného a pracovného práva. Ak manažér alebo zamestnanec poruší svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal podľa pracovnej alebo obdobnej zmluvy, potom má alebo môže

byť postihovaný v rámci zákonných alebo zmluvných možností, ktoré sú dané vzhľadom k tomuto jeho postaveniu. Postavenie spoločníka v spoločnosti je však odlišné, jeho práva sú samostatne upravené a nemajú priamo nič spoločné s tým, ak je spoločník zároveň zamestnancom spoločnosti, či už v postavení manažéra alebo v inom postavení. Ak navyše napádaná zmena hovorí o tom, že takýto podiel na zisku sa pomerne rozdelí a vyplatí ostatným spoločníkom, potom napádaná úprava má povahu vyvlastnenia, a navyše, takýto spoločník je aj znevýhodňovaný spôsobom, ktorý je podľa zakázaný. Posledný argument právneho zástupcu navrhovateľa spočíval v tom, že napádané ustanovenie obmedzuje práva, ktoré už spoločníkovi dosiaľ boli priznané, pričom k takémuto obmedzeniu sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, a z hlasovania vidno, že takýto súhlas nebol daný.

Navrhovateľ sa pri výsluchu pridŕžal výpovede svojho právneho zástupcu. Navyše dodal, že to vníma ako ohrozenie svojho postavenia v spoločnosti dôvodiac, že keď sa dvaja z troch spoločníkov dohodnú, že toho tretieho oberú o všetko, tak to jednoducho spravia.

Z výsluchu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní vyplynulo, že považuje návrh za nedôvodný a žiada ho zamietnuť tvrdiac, že napádaný nový bod spoločenskej zmluvy s označením 9.7 nie je v rozpore s ani so zákonom. K údajnému rozporu s , odkázal na zákon, ktorý hovorí, že spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z toho podľa neho vyplýva, že spoločenská zmluva môže riešiť vyplácanie zisku aj iným spôsobom. K údajnému rozporu s uviedol, že ten hovorí, že sa zakazuje akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom. Mal za to, že sa to vôbec netýka nejakého článku spoločenskej zmluvy a v konaní nebolo preukazované, čo je v tomto prípade zneužívajúci spôsob a aké práva spoločníka sa majú zneužívať, keď podľa môže spoločenská zmluva určovať iné vyplácanie obchodných podielov. Vyslovil presvedčenie, že tento nový článok spoločenskej zmluvy nijako nezasahuje do práva spoločníka a taktiež nezmiešava obchodné a pracovné právo, ale iba presnejšie špecifikuje a označuje spoločníka, ktorého sa tento článok môže týkať. Uplatnil si trovy konania.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v znení účinnom ku dňu konania valného zhromaždenia odporcu 29.07.2014 (ďalej len „ v znení účinnom v rozhodnom čase“), každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má ja bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, na platnosť spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.

Podľa článku 20 ods. 1 vety prvej, druhej a tretej č. v znení neskorších predpisov, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. S uvedeným článkom korešponduje aj znenie článku 11 Listiny základných práv a slobôd.

Súd predovšetkým posudzoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie predmetnej žaloby. Navrhovateľ je spoločníkom odporcu, ktorého neplatnosti rozhodnutia orgánu odporu sa domáha. Predmetné rozhodnutia odporcu (uznesenie obsiahnuté v bode 3. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k zmene článku IX. spoločenskej zmluvy tak, že bol doplnený o bod 9.7. uznesenia č. 5 a uznesenie obsiahnuté v bode 5. programu valného zhromaždenia, ktorým došlo k schváleniu zmeny spoločenskej zmluvy v časti, v ktorej bola schválená zmena článku IX. spoločenskej zmluvy odporcu tak, že tento článok bol doplnený o bod 9.7.) boli rozhodnutím valného zhromaždenia a týkali sa zmien spoločenskej zmluvy odporcu. To znamená týkali sa práv, ktoré zákon umožňuje vykonávať na VZ. Prijatím predmetných uznesení v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, mohlo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľa ako spoločníka spoločnosti odporcu, preto navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Pasívne legitimovaným je spoločnosť, vo vzťahu ku ktorej sa neplatnosti uznesení jej orgánu navrhovateľ aj žalobou domáha. Vzhľadom k uvedenému, súd zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcu sú v tomto konaní dané.

Súd konštatuje, že obidve napádané uznesenia VZ odporcu konaného dňa 29.07.2014 sú neplatné z dôvodov uvádzaných navrhovateľom, ktoré navrhovateľ vyčerpávajúco skutkovo i práve interpretoval, či už v návrhu alebo pri výsluchu na pojednávaní. Stotožňujúc sa s nimi, súd v rámci odôvodnenia rozsudku do určitej miery na ne v podrobnostiach odkazuje.

Postavenie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je upravené v znení neskorších predpisov, konkrétne v jeho ustanoveniach až 153, sčasti aj vo všeobecných ustanoveniach a nasl. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou, účasť spoločníka v spoločnosti môže a nemusí byť spojená s jeho osobnou pracovnou účasťou, či už ako zamestnanca (manažéra) alebo konateľa spoločnosti. Ak však spojená je, tieto vzťahy sú upravené inými predpismi, prípadne inými ustanoveniami , ktoré sú však, od ustanovení upravujúcich postavenie, práva a povinnosti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, odlišné a nezávislé. V danom prípade však podľa textu vsunutého bodu 9.7. článku IX. spoločenskej zmluvy sa jedná o pracovnoprávne predpisy, keďže tento bod hovorí o zamestnancovi spoločnosti. Na podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je potrebné nazerať ako na jeho vlastníctvo v zmysle SR. Náležite navrhovateľ argumentoval, že je právom vlastníka (spoločníka) očakávať (požadovať) výnos zo svojho vlastníctva, najmä v prípade, ak toto vlastníctvo má takú formu (obchodný podiel v obchodnej spoločnosti), kde sa výnos očakáva. Preto, ak tento výnos skutočne nastane, potom ho spoločníkovi nemožno odňať takýmto spôsobom, tzn. spôsobom vykonania zmeny spoločenskej zmluvy, a to ešte pri jeho vôli. Takýto postup znamená porušenie vlastníckeho práva chráneného a listinou základných práv a slobôd. A už vonkoncom nie je základ pre taký postup, aby bol tento „uvoľnený“ podiel na zisku vyplácaný ostatným spoločníkom, pričom sa zjavne myslí bezodplatne (aj keď o tom nové ustanovenie výslovne nehovorí, ale inak by nemalo zmysel). Toto je osobitný spôsob porušenia vlastníckeho práva dotknutého spoločníka, ktorý je identický s vyvlastnením v prospech ostatných spoločníkov. Súčasne má takýto postup všetky znaky konania znevýhodňujúceho niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom v zmysle . Takéto konanie je právom reprobované, čiže zakázané a to týmto ustanovením . Zneužívajúci spôsob podľa súd vzhliada súhlasne s navrhovateľom v tom, že jeden zo spoločníkov môže byť pri aplikácii napádaného ustanovenia zostávajúcimi spoločníkmi znevýhodnený tým, že bez porušenia akejkoľvek právnej povinnosti, ako spoločníka, je postihnutý. Napádané ustanovenie zmiešava ustanovenia obchodného práva a pracovného práva. K zmiešavaniu práv a povinností spoločníka s právami a povinnosťami osoby, ktorá je v pracovnom, alebo v inom obdobnom pomere, dochádza práve tým, že prípadné porušenie povinností z pracovného, alebo obdobného pomeru, má podľa napádaného ustanovenia zmluvy dopad na práva a povinnosti spoločníka, a nie toho zamestnanca, aj keď zhodou okolností môže ísť o jednu a tú istú osobu. V prípade porušenia povinností stanoveným v pracovnej alebo obdobnej zmluve zamestnancom, má sa u neho uplatniť postih podľa právnych noriem upravujúcich

pracovné právo, nie podľa právnych noriem obsiahnutých v . V kontexte týchto zistení neobstojí obrana odporcu produkovaná na pojednávaní.

Súd nachádza rozpor napádaného ustanovenia s citovaným ustanovením v nadväznosti na citované ustanovenie . V čl. IX. bodu 9.1. písm. b) spoločenskej zmluvy odporcu v platnom znení je stále zaručené právo spoločníka podieľať sa na výsledkoch podnikateľskej činnosti spoločnosti vo výške zodpovedajúcej jeho splatenému vkladu vnesenému do spoločnosti. Toto právo spoločníka je obsiahnuté aj v čl. XII. bode 12.3., kde sa explicitne uvádza, že časť zisku určená VZ na rozdelenie medzi spoločníkov, sa rozdelí v pomere ich splatených vkladov. Táto úprava v spoločenskej zmluve odporcu je len prenesením jej zákonnej úpravy z citovaného ustanovenia . Z tohto kontextu potom možno jednoznačne považovať ustanovenie čl. IX. bodu 9.7. za ustanovenie obmedzujúce práva doteraz priznané spoločníkom odporu jeho spoločenskou zmluvou. Na uskutočnenie takejto zmeny už ale v citovanom ustanovení vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Interpretáciu ustanovenia je potrebné spájať s interpretáciou ustanovenia . Práve v dôsledku ustanovenia , mohla byť takáto zmena k horšiemu prijatá výlučne iba so súhlasom všetkých spoločníkov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že napádané uznesenia VZ odporcu neboli prijaté so súhlasom všetkých spoločníkov, čiže so súhlasom všetkých troch spoločníkov odporcu. Napriek tomu, že sa táto zmena týka všetkých spoločníkov odporcu, z navrhovateľom predloženého, nepodpísaného, textu Zápisnice zo zasadnutia VZ odporcu zo dňa 29.07.2014 (v spise na č. l. 8 - 10), je zjavné, konkrétne z hlasovania pri bodoch programu 3., 4. a 5., že za schválenie návrhov týchto bodov programu hlasovalo za: 60% hlasov, proti: 40% hlasov, zdržal sa: 0 hlasov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v návrhu, práve on bol tým spoločníkom ktorý hlasoval proti. V súvislosti s výsledkami hlasovania uvedenými v Zápisnici zo zasadnutia VZ odporcu zo dňa 29.07.2014, nezostalo bez povšimnutia súdu to, že v tej istej zápisnici, ale už predloženej súdu odporcom (nachádzajúcej sa v spise na č. l. 67 - 69), sú, pri schvaľovaní návrhov v bodoch 3., 4. a 5., výsledky hlasovania zaznamenané odlišne, a to konkrétne tak, že za: 2/3 hlasov, proti: 1/3 hlasov, zdržal sa: 0 hlasov. Porovnaním Dodatku k spoločenskej zmluve odporcu (zohľadňujúceho zmeny v zmysle uznesení VZ odporcu zo dňa 29.07.2014) s Úplným znením Spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 28.11.2011 vrátane jej Dodatku (zohľadňujúceho zmeny v zmysle uznesení VZ odporcu zo dňa 31.10.2013), mal súd za preukázané, že Dodatkom k spoločenskej zmluve odporcu (zohľadňujúceho zmeny v zmysle uznesení VZ odporcu zo dňa 29.07.2014) boli vykonané zmeny v doterajšom znení spoločenskej zmluvy odporcu, a to zmeny také, že do čl. IX. bol doplnený bod 9.7 v zmysle neplatne prijatého uznesenia obsiahnutého v bode 3. programu valného zhromaždenia odporcu konaného dňa 29.07.2014 (neplatne prijatého z dôvodu, že na schválenie takejto zmeny vyžaduje zákon súhlas všetkých spoločníkov) v znení: „Spoločníkovi, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti (napr. v postavení manažéra) a preukázateľne poruší svoje povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podľa pracovnej alebo inej obdobnej zmluvy so spoločnosťou, nevzniká nárok na vyplatenie podielu na zisku za príslušný rok, v ktorom dôjde k porušeniu jeho povinností. V takom prípade sa podiel na zisku tohto spoločníka pomerne rozdelí a vyplatí v prospech ostatných spoločníkov.“, a že do čl. XII. spoločenskej zmluvy odporcu bol doplnený bod 12.3 v zmysle neplatne prijatého uznesenia obsiahnutého v bode 5. programu valného zhromaždenia odporcu konaného dňa 29.07.2014 (neplatne prijatého z dôvodu, že na schválenie takejto zmeny vyžaduje zákon súhlas všetkých spoločníkov) v znení: „Časť zisku určený VZ na rozdelenie medzi spoločníkov sa rozdelí v pomere ich splatených vkladov.“, napriek tomu, že stále zostal v čl. IX. spoločenskej zmluvy odporcu bol 9.1 písm. b), podľa ktorého medzi základné práva spoločníka patrí podieľať sa na výsledkoch podnikateľskej činnosti spoločnosti vo výške zodpovedajúcej splatenému vkladu vnesenému do spoločnosti.

Súd uzavrel, že napádané uznesenia valného zhromaždenia odporcu sú v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou odporcu. Vyššie uvedené porušenia zákona a spoločenskej zmluvy obmedzujú práva spoločníka odporcu domáhajúceho sa určenia neplatnosti týchto uznesení.

Zo všetkých vyššie uvedených zistení súd zápornej určovacej žalobe vyhovel, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o náhrade trov konania (druhý výrok enunciátu tohto rozsudku).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , , a .

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. “), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Jedna trinásina výpočtového základu na rok 2014 činila sumu 61,85 eur. Jedna trinástina výpočtového základu na rok 2015 činí sumu 64,53 eur.

Podľa MS SR č. , odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

Podľa veta druhá Vyhlášky MS SR č. , za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny (1-ina zo sumy 64,53 eur) predstavuje sumu 16,13 eur.

Podľa MS SR č. , advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestové a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času. ().

Podľa Vyhlášky MS SR č. , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Jedna stotina výpočtového základu na rok 2014 činila sumu 8,04 eur. Jedna stotina výpočtového základu na rok 2015 činí sumu 8,39 eur.

Podľa Vyhlášky MS SR č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľ si nárokoval náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením veta prvá už v návrhu na začatie konania a tiež na pojednávaní. Trovy konania v celkovej sume 384,21 eur si vyčíslil podaním zo dňa 23.10.2015, doručeným súdu dňa 26.10.2015. Vyčíslené trovy konania v celkovej sume 384,21 eur pozostávajú z trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdom poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 284,71

(1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.09.2014 /odmena 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur/, 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 20.10.2014 /odmena 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur/, 3. zastúpenie na pojednávaní dňa 08.09.2015 - nemeritórne / odmena vo výške 1/4-iny základnej sadzby tarifnej odmeny 16,13 eur + režijný paušál 8,39 eur/ a 4. zastúpenie na pojednávaní dňa 22.10.2015 /odmena 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur/) + 20% DPH v sume 47,45 eur zo sumy 237,26 eur ako súčtu odmeny (204,40 eur) a režijných paušálov (32,86 eur).

Súd dôsledným preskúmaním navrhovateľom vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že navrhovateľ sa pri jej vyúčtovaní dopustil pochybenia spočívajúceho v tom, že si vyúčtoval za prvé dva úkony právnej služby realizované v roku 2014 odmenu v sume 61,87 eur za jeden úkon právnej služby, hoci má nárok len na sumu 61,85 eur za jeden úkon právnej služby, pretože jedna trinástina výpočtového základu na rok 2014 činila sumu 61,85 eur.

Ostatná vyúčtovaná náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá ustanoveniam Vyhlášky MS SR č.

Navrhovateľovi vznikol, v rámci náhrady trov právneho zastúpenia, nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby v sume 204,36 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 16.10.2014 /pozn. súdu: navrhovateľ uvádza vo vyčíslení trov konania ako deň realizácie tohto úkonu právnej služby deň 24.09.2014, avšak súd vychádza z dôkazu založeného v spise na č. l. 5 - Plnomocenstva datovaného dňom 16.10.2014/ v sume 61,85 eur podľa / v spojení s č. , 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 20.10.2014, došlý súdu dňa 24.10.2014 v sume 61,85 eur podľa / v spojení s č. , 3. zastúpenie na pojednávaní dňa 08.09.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 16,13 eur /1/4-ina základnej sadzby tarifnej odmeny/ podľa veta druhá v spojení s č. a 4. zastúpenie na pojednávaní dňa 22.10.2015 v sume 64,53 eur podľa / v spojení s č. ,) + režijný paušál za 4 úkony právnej služby realizované v rokoch 2014 a 2015 podľa a Vyhlášky MS SR č. v sume 32,86 eur (2 úkony právnej služby realizované v roku 2014 v sume 16,08 eur /2 x 8,04 eur za 1 úkon právnej služby/+ 2 úkony právnej služby realizované v roku 2015 v sume 16,78 /2 x 8,39 eur za 1 úkon právnej služby/) + 20%-nú DPH v sume 47,44 eur zo sumy 237,22 eur ako súčtu odmeny 204,36 eur a režijného paušálu 32,86 eur podľa Vyhlášky MS SR č. , pričom súd mal za preukázané, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom danej z pridanej hodnoty z ním predloženého Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty - identifikačné číslo pre daň: SK2022737211. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 284,66 eur (odmena 204,36 eur + režijný paušál 32,86 eur + DPH 47,44 eur).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 384,16 eur. Túto celkovú náhradu trov konania (384,16 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení , vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že osobitne vyjadril trovy právneho zastúpenia v sume 284,66 eur a osobitne iné trovy konania v sume 99,50 eur spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania, a na ich náhradu na účet právneho zástupcu navrhovateľa zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením veta prvá pred bodkočiarkou , podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).