Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_35C-183-2013.pdf
PDF · 125.16 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/183/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom v Švajčiarsku, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, v zastúpení: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: V. V., nar.: XX.X.XXXX, naposledy bytom: O. XX, XXX XX S., štátny občan SR, v zastúpení opatrovníkom: X.. V. P., G. Okresného W. S.-R., o zaplatenie 3.134,36 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 232,62 € z a s t a v u j e .
Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 2.901,74 € od 5.10.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.5.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.134,36 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.901,74 € od 5.10.2012 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2007 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.983,27 € splatný v 72 mesačných splátkach vo výške 88,30 €. Žalovaný porušil ustanovenia bodu 4.17 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačne splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Nakoľko si neplnil riadne svoje povinnosti spoločnosť GE MONEY, a.s. vypovedala zmluvu dňa 10.5.2010. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne. Táto predstavuje sumu 3.134,36 €, ktorú tvorí neuhradená istina úveru vo výške 2.901,74 €, úroky z omeškania vo výške 116,02 € a poplatky vo výške 116,60 €. Súčasťou sumy úrokov z omeškania sú ďalej úroky z omeškania vyčíslené podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.901,74 € od 5.10.2012 do zaplatenia. Dňa 27.9.2012 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou GE MONEY, a.s. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo Zmluvy o úvere vo výške 3.134,36 € s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca GE MONEY, a.s. žalovanému listom zo dňa 26.10.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcovi a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatil.
Na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o. zo dňa 16.3.2015 súd uznesením č.k.: 35C/183/2013-80 zo dňa 26.3.2015 rozhodol o tom, že pripúšťa, aby do konania na miesto žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Mliekárenská 10, IČO: 35925922 vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom v Švajčiarsku, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť jdňa 25.4.2015.
Listom zo dňa 11.11.2015 nový žalobca Intrum Justitia Debt Finance AG zobral svoj návrh čiastočne späť v rozsahu poplatkov vo výške 116,60 € a v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 116,02 €. Zároveň oznámil, že nakoľko žalovaný svoj záväzok navyše čo do právneho dôvodu a výšky uznal voči žalobcovi a do dnešného dňa neuhradil, na žalobnom návrhu v spojení s predloženými dôkazmi, vyjadreniami žalobcu a uvedenou úpravou petitu trvá v celom rozsahu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.901,74 €, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.901,74 € od 5.10.2012 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiaval, iný jeho pobyt súd nezistil, preto mu súd ustanovil podľa § 29 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka na zastupovanie v konaní - X.. V. P., G. Okresného W. S.-R.. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorým zobral svoj návrh čiastočne v rozsahu sumy 232,62 € späť a takisto v rozsahu úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne (pôvodne žiadal sumu 9 % ročne, následne po čiastočnom späťvzatí už len 8,75 % ročne) zo sumy 2.901,74 € od 5.10.2012 do zaplatenia súd v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., konanie v tejto časti zastavil.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní dňa 12.11.2015 kedy rozhodol na základe nasledovného skutkového stavu veci:
Dňa 24.10.2007 bola medzi spoločnosťou GE MONEY, a.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17324220 a žalovaným ako zákazníkom uzavretá Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch číslo: R.: XXXXXXXX, na základe ktorej títo uzavreli Zmluvu o úvere Expres pôžička s číslom: XXXXXXXXXX za nasledujúcich podmienok: celková výška úveru: 120.000,- Sk, počet pravidelných mesačných splátok: 72, poistenie: Súbor poistenia B, výška mesačnej splátky: 2.660,- Sk, z toho čiastka za poistenie: 151,- Sk, cena úveru: 191.520,- Sk, dátum prvej splátky do: 24.11.2007, dátum každej ďalšej platby k: 24.dňu v mesiaci, ročná percentuálna miera nákladov na úver: 15,58 %. Touto zmluvou sa spoločnosť GE MONEY zaviazala na požiadanie žalovaného a po splnení podmienok stanovených spoločnosťou poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a žalovaný sa zaviazal takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa Zmluvy o úvere. V ostatnom určujú obsah Zmluvy o úvere OP a Sadzobník poplatkov GE („Sadzobník“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Ak zákazník splatí celý poskytnutý úver najneskôr do dátumu prvej platby tak, že do toho dňa budú peňažné prostriedky zodpovedajúce výške poskytnutého úveru pripísané na účet GE, nebudú mu účtované žiadne úroky a poplatky. K tomu bol pripojený súhlas a podmienky spracovania osobných údajov, kde žalovaný uvedený dokument podpísal.
Dňa 27.9.2012 bola podpísaná medzi spoločnosťou GE MONEY, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mliekárenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35925922 ako postupníkom uzavretá Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená v zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa postupník s postupcom dohodli, že predmetom postúpenia podľa tejto Rámcovej zmluvy sú všetky pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 Rámcovej zmluvy a to za úplatu stanovenú podľa pravidiel nižšie uvedených. S pohľadávkami
postúpenými na základe Rámcovej zmluvy prejde ku dňu účinnosti definovanom ďalej v článku 5.1 Rámcovej zmluvy na postupníka aj príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené. Postúpením pohľadávok postupcom postupníkovi podľa Rámcovej zmluvy dôjde dňom riadneho zaplatenia celkovej úplaty postupníkom v zmysle článku 3.1 a 3.2 Rámcovej zmluvy v plnej výške. Zoznam príloh uvedenej pohľadávky mala tvoriť príloha č. 1: Zoznam pohľadávok, príloha č. 2: Vzor oznámenia dlžníkovi, prípadne v kópii správcovi konkurznej podstaty, príloha č. 3: Štruktúra údajov, príloha č. 4: Prehlásenie postupníka. Žalobca predložil prílohu č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, kde však bola uvedená len jedna, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX na meno žalovaného s uvedením jeho rodného čísla, celkového dlhu 3.134,36 a odplata vo výške 473,29 bez uvedenia meny. Uvedená príloha mala tvoriť prvú stranu z 89.strán.
Listom zo dňa 5.10.2012 spoločnosť GE MONEY oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému na adresu: O. XX, XXX XX S.. Žalobca ďalej predložil Obchodné podmienky úverových produktov, verzia 4/2007, písaný extrémne drobným písmom.
Žalobca ďalej v konaní predložil platobnú históriu žalovaného k Zmluve č.: XXXXXXXXXX, z ktorej súd zistil, že žalovanému už dňa 24.10.2007 bola poskytnutá suma 120.000,- Sk a zároveň mu bola zaúčtovaná aj suma 5.040,- Sk - poplatok za službu, úroky vo výške 55.608,- Sk a poplatok za poistenie: 10.872,- Sk, t.j. ku dňu poskytnutia úveru mala predstavovať celková výška úveru 191.520,- Sk. Z tejto platobnej histórie ďalej súd zistil, že do konverzie meny SKK na menu EUR zaplatil žalovaný 12 krát sumu 2.660,- Sk a 2 krát sumu 3.160,- Sk. Po konverzii meny zaplatil 19 krát sumu 88,30 Sk, 1 krát sumu 473,29 € a 1 krát sumu 96,60 €. Ďalej suma 205,82 € mu bola účtovaná v jeho prospech ako storno poplatok za poistenie, suma 97,65 € ako zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu a raz mu bola započítaná platba 8,30 € bankovým prevodom. To jest spolu žalovaný uhradil celkovú sumu 3.828,70 €.
Okrem nižšie oboznámených listín neboli súdu predložené žiadne iné dôkazy.
Súd vyhodnotil vykonaným dokazovaním jednotlivo, v vzájomnej súvislosti na základe čoho právne vec uzatvoril nasledovne:
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 31.12.2007, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. ods. 1, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné, len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané neprihliadať.
Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal, za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie sumy úveru 120.000,- Sk, uvedená skutočnosť je zrejmá len z predloženej histórie platieb, avšak bez predloženia konkrétneho dôkazu o reálnom vypl,atení tejto sumy žalovanému. Z toho dôvodu, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o poskytnutí (reálnom vyplatení poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému) a teda nepreukázal poskytnutie sumy úveru, t.j. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd vyhodnotiac tento chýbajúci dôkaz považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
Avšak keďže súd posudzoval všetky dôkazy jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti, mal za to, že „nejaký“ úver „v určitej presne nezistenej výške“ žalovanému poskytnutý zrejme bol, keďže tento naň vykonal vyššie uvedené úhrady, spolu v celkovej sume 3.828,70 €. Takže v prípade, ak by aj došlo k poskytnutiu úveru 120.000,- Sk/ 3.9836,27 €, súd musel uvedenú zmluvu č. XXXXXXXXXX podrobiť sudcovskej kontrole s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 (t.j. účinného ku dňu uzavretia danej zmluvy o úvere), kedy posudzujúc obsah danej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona a preto je s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona nutné posudzovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 31.12.2007 (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 citovaného zákona, a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V prvom rade potrebuje zdôrazniť, že daná zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, kedy nie je v zmluve rozčlenená suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a ani súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. V zmluve je uvedená len celková výška mesačnej splátky 2.660,- Sk / 88,30 €, avšak už nie je zrejmé, koľko z uvedenej sumy predstavuje istinu, koľko úrok, koľko iné poplatky.
Na základe vyššie uvedeného súd by mohol považovať zmluvu za platnú len vtedy, ak by bol úver naozaj poskytnutý. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca jasne a bez pochýb nepreukázal, aká konkrétna výška úveru bola jeho právnym predchodcom poskytnutá a žalovaným odčerpaná.
Súd si na tomto mieste dovoľuje poznamenať, že posudzovaná zmluva je, čo sa týka konkrétnych údajov, detailov úveru veľmi obmedzená, tak povediac zmluva neobsahuje skoro nič a v žiadnom prípade neobsahuje výšku úroku ako základnú náležitosť zmluvy o úvere resp. výšku ostatných prípadných poplatkov a preto s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona súd nemohol priznať žalobcovi žiadny úrok, ani iné poplatky či sankcie.
Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru, aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá, súd túto zmluvu o úvere, pre chýbajúcu základnú náležitosť - dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore so úkonom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu ako celku.
Keďže súd právne uzatvoril, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je v danom prípade neplatná, nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Súd s poukazom na vyššie uvedené posúdil danú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a musel teda prihliadať na zvýšenú ochranu spotrebiteľa a to vzhľadom na vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania.
Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez toho, že sa dlžník premlčania dovolá.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b v tomto znení: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaju o účinnosti novej právnej úpravy, absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Je preto otázne, či sa nová právna úprava obsiahnutá v spomínanom ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Riešenie naznačeného problému tak vyžaduje odpoveď na dve základné otázky. Po prvé, či ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má povahu hmotnoprávnu alebo naopak procesnú.
Súd zastáva názor, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je lex specialis k ustanoveniu 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje procesné vzťahy (procesnú činnosť súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní . Ako to vyplýva z dikcie poslednej vety ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.
Čo sa týka otázky časovej pôsobnosti a teda, uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej norme, je potrebné uviesť, že rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem vo svojej podstate zásadný nie je. Pravidlom (a vlastne pojmovým znakom) každej právnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Z hľadiska legislatívneho vyjadrenia túto problematiku riešia tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia právnych predpisov. Avšak sú aj prípady, ako je práve ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Všeobecným pravidlom je tzv. okamžitá aplikabilita procesných noriem, čo znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.
Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, musí súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.
Osobitné právne postavenie spotrebiteľskej zmluvy však obligatórne uprednostňuje ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovené ( § 101 - § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo, k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Na základe vykonaného a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na základe zmluvy zo dňa 24.10.2007, na základe ktorej právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.983,27 €, a na ktorý úver žalovaný učinil úhrady vo výške 3.828,70 €, je podaný po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty, vychádzajúc z toho, že súd skonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy - v danom prípade tak platí plynutie premlčania podľa § 107 ods. 1 OZ , ktorej dodržanie je súd povinný v zmysle § 5b zákona č. 270/2007 Z. z. skúmať z úradnej povinnosti aj napriek tomu, že sám žalovaný spotrebiteľ sa tejto skutočnosti pred súdom nedovoláva. Návrh bol podaný v 16.5.2013.
Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať dôvodnosťou žaloby.
Keďže nárok žalobcu súd vzhľadom na vyššie citovanú argumentáciu vyhodnotil ako plnenie z bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, mal súd potom za to, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi došlo v deň uzatvorenia (neplatnej) zmluvy dňa 24.10.2007. A teda žalobca už deň nasledujúci mohol žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko dohoda o splatení poskytnutej čiastky v 72 mesačných splátkach je s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy tiež neplatná. Porovnaním dátumu 24.10.2007 s dátumom podania žaloby na súd 16.5.2013, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný.
Vzhľadom na všetky vyššie spomenuté skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
V konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, ale vzhľadom na jeho neúspešnosť, súd o jeho trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli a tieto si ani neuplatnil, a preto súd o jej trovách s poukazom na § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.