Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-72-2015.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/72/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705,, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX, zastúpeného opatrovníkom Mgr. C. P., advokát so sídlom Y. XX, D. L. E., o zaplatenie 1.963,74 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.2.2015 č.k. 8Cb/67/2013-46 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 8Cb/67/2013-46 rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.963,74 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 1.963,74 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.963,74 eur od 25.8.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 6,55 eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 117,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 303,31 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej nariadenie) uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej pohľadávky. Titulom nároku žalobcu bola vystavená vlastná zmenka žalovaným v Kežmarku dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 59.159,63 Sk s úrokom 0,25 % denne od 19.4.2009. Okrem zmenkovej sumy a zmenkového úroku 0,25 % denne žalobca požaduje aj zaplatenie 6 % postihového úroku zo zmenkovej sumy od 25.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a náhrady trov konania. Žalobca ako indosatár nadobudol práva zo zmenky opatrenej doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Podľa tvrdenia žalobcu na zmenku zatiaľ uplatnené nič nebolo. Okresný súd pri hodnotení nároku vychádzal z Nariadenia č. 861/2007 upravujúce európske konanie s nízkou hodnotou sporu, pričom prípadné námietky proti nároku mohol žalovaný urobiť na tlačive C na odpoveď. Žalovaný na tlačive C nevzniesol žiadne podstatné námietky okrem tej, že nárok je v celom rozsahu premlčaný, pretože sa jedná o vec spotrebiteľského charakteru.
Navrhovateľ po vyjadrení odporcu poukázal na nespornosť zmenkového záväzku, ktorý zmenkový záväzok je abstraktný, samostatný záväzok, či akcesority k inému záväzku. Premlčacia doba začína plynúť až momentom predloženia zmenky na platenie. K podaniu návrhu na zaplatenie na súd, nárok zo zmenky nebol premlčaný, pretože od predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou a nemá iné doklady týkajúce sa dôvodov vystavenia zmenky. Z hľadiska iných rozhodnutí súdu v obdobných veciach navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
Súd pri posúdení nároku vychádzal zo zákona č. 191/1950 Zb., ktorý v § 75 definuje vlastnú zmenku. Z návrhu vyplýva, že remitent predloží odporcovi zmenku na platenie. Doložka bez protestu na zmenke napísaná zbavuje remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne prenáša dôkazné bremeno na odporcu. Súd konštatuje, že povinnosť platiť na zmenke sa vo všeobecnosti uznáva. Prípadné zmeškanie lehoty neznamená stratu práva proti vystaviteľovi zmenky podľa čl. 58 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona.
Keď navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom (rubopisom), aj keď zjavne k indosácii došlo po splatnosti zmenky, žalobca sa stal riadnym majiteľom zmenky. Preto môže podľa zmenkového zákona postihom žiadať ako zaplatenie zmenkovej sumy, tak aj dojednaných úrokov 0,25 % denne, a aj postihového úroku 6 % od splatnosti zmenky, vrátane nároku na odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia advokátom.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný cestou svojho právneho zástupcu. Žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu alebo rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je pravda, že žalobca uplatňuje právo z vlastnej zmenky, ktorá je charakterizovaná priamosťou, nespornosťou a abstraktnosťou. Z hľadiska európskych judikovaných rozhodnutí týkajúcich sa spotrebiteľského práva je potrebné vychádzať z toho, že na vlastnej zmenke je uvedené číslo 7290941, čo znamená číslo úverovej uzavretej medzi pôvodným veriteľom zo zmenky spoločnosťou Pohotovosť a žalovaným. Naviac podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v čase podpisu úveru a zmenkového záväzku boli zákonom zmenky zo spotrebiteľských vzťahoch považované za neprijateľnú podmienku. Z hľadiska kauzy vystavenia zmenky ide nepochybne o spotrebiteľský úver, pričom veriteľ sa snaží obísť právo na ochranu spotrebiteľa a dojednáva režim Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). V čase uzavretia zmenkového záväzku platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý mal osobitnú úpravu týkajúcu sa obligatórnych náležitostí spotrebiteľského úveru s povinnosťou určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ak takýto údaj nebol uvedený, potom žalobca by nemal právo na RPMN, ani na úroky a poplatky.
V rámci potreby ochrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, takáto ochrana sa musí poskytovať aj pri obchodných zmenkách, kde aj pri rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-419/11 Česká sporiteľňa je daná povinnosť preskúmať a posúdiť nárok zo zmenky v celom titule jej uplatnenia a posúdiť povahu uplatnených nárokov. Zmenka ako zabezpečovací inštitút sa musí posúdiť z hľadiska aktuálneho platného práva ochrany spotrebiteľa, pričom poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Zákonná povinnosť priamo zaťažuje priameho nástupcu veriteľa bez ohľadu na to, či došlo k štandardnému postúpeniu pohľadávky, alebo došlo k indosácii zmenky. Nie je možné tu hovoriť o dobromyseľnosti veriteľa, ktorý poznal a vedel o zákonnej povinnosti zabezpečiť ochranu práva spotrebiteľa podľa zákona. Naviac išlo o účelové postúpenie zmenky na zahraničnú spoločnosť, čo možno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, čo sa pri spotrebiteľskom práve nepripúšťa. V prípade úspechu uplatňuje si náhradu trov konania.
Žalobca k podanému odvolaniu opätovne poukázal na charakter zmenky ako listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine samé práva navrhovateľa. Bol doložený ako dôkaz zmenka, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, pričom nie je možné spájať, či podmieňovať nároky zo zmenky inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Naviac podľa § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Keďže takéto námietky nevzniesol odporca, tým menej môže takéto námietky činiť súd. Ak sú vznášané námietky podľa § 17 zmenkového zákona, tak dôkazné bremeno zaťažuje odporcu, nie navrhovateľa. Pokiaľ sa takéto dôkazné bremeno neunesie, bude nútený na zmenku zaplatiť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008).
Ak sú vznášané tzv. kauzálne námietky (hospodársky dôvod vystavenia zmenky), potom takéto kauzálne námietky nemá vznášať súd. Ak sú namietané neprijateľné zmluvné podmienky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, tak aj zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal na zabezpečenie práv aj pri spotrebiteľských úveroch vystaviť zmenku. Ak sa tvrdí ochrana spotrebiteľských práv, tak v prvom rade žalovaný má preukázať, že je spotrebiteľ.
Žalobca poukazuje na to, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Dlžníkovi zo zmenky patrí len právo podať prípadne námietku, že takáto listina nie je platnou zmenkou. To súvisí aj s dôkaznou povinnosťou na strane dlžníka. Ak došlo k ďalšiemu prevodu zmenky, potom dlžník musí preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa aspoň previnil hrubou nedbanlivosťou. V danom prípade sa ale jedná o platnú zmenku, splatnú na videnie. Dlžník nepreukázal, že pri nadobúdaní zmenky nový majiteľ konal vedome na škodu dlžníka. Keďže záväzky zo zmenky sú vo vzťahu ku konkrétnym zmluvným záväzkom záväzkami samostatnými, preto navrhuje rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Keď súd hodnotil nárok uplatnený v konaní, vychádzal z toho, že žalobca opiera svoj nárok o vystavenú vlastnú zmenku žalovaným na zmenkovú sumu 59.159,63 Sk, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 19.4.2009. Na zmenke vystavenej 7.11.2009 je uvedené číslo zmluvy 7290941. Z doterajšej praxe odvolacieho súdu a pravdepodobne aj okresného súdu je nesporné, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, spol. s r.o. pri zabezpečení svojich úverových vzťahoch a pôžičiek uzatvárala dohody v písomnej forme. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bodoch 14 alebo 17 riešili otázku dohody o vyplňovacom práve, na základe ktorej majiteľ tzv. blankozmenky mohol po zročnosti zmenky doplniť zmenku o údaje zmenkovej sumy a začiatku úročenia. Z hľadiska dátumu vystavenia vlastnej zmenky 7.11.2008 bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý priamo v § 4 ods. 6 zakazoval splniť dlh zmenkou alebo šekom, pričom ak ide o zabezpečovaciu zmenku, zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Tieto limity spotrebiteľských zmeniek z predchádzajúcich úverových vzťahoch namieta žalovaný, aj keď bez doloženia konkrétneho dôkazu o tom, že skutočne sa jedná o kauzu zmenky predchádzajúceho úverového vzťahu medzi spoločnosťou Pohotovosť a dlžníkom, ktorý mal byť spotrebiteľským vzťahom.
Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na závery spoločného kolégia občiansko-právneho a obchodno- právneho Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, ktorý uvádza, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalované, je možné preskúmať podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnenie úroku zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces obsahuje. V danom prípade zmenkový úrok 0,25 % denne znamená už ročne 91,25 % úročenie, čo je úžera. Pre takýto exces zmenkového záväzku, bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľských alebo nespotrebiteľský záväzok zo zmenky, spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR dáva z úradnej moci súdom posudzovať dobré mravy.
Odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 16.10.2003 sp.zn. 4Cmo 214/2002, ktorý riešil otázku zmenkových úrokov, že z hľadiska výkladu § 48 ods. 1 zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať 6 % úrok odo dňa zročnosti, pričom úroky uvedené na zmenke je možné požadovať len do zročnosti zmenky. Od zročnosti zmenky pri nezaplatení zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým a je možné požadovať zmenkové úroky v zákonnej výške 6 %. V prípade prijatia opačného názoru, že po splatnosti zmenky je možné požadovať ako úroky uvedené na zmenkovej listine, tak zmenečné postihové úroky, by znamenalo bezdôvodné zvýhodňovanie úročených zmeniek oproti ostatným zmenkám. Ak nie je v úrokovej dĺžke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa určí len do zročnosti zmenky, keďže od zročnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.
Ak žalobca v konaní požaduje popri sebe ako 0,25 % úrok zo zmenkovej sumy 1.963,74 eur od 19.4.2009 a súčasne požaduje 6 % postihový nárok podľa § 48 ods. 1 zmenkového zákona, a to zo sumy 1.963,74 eur od 25.8.2009 do zaplatenia, teda od zročnosti zmenky, nie je možné popri sebe žiadať ako zmenkový úrok istiny, tak postihový úrok zo zákona - 6 % a od zročnosti zmenky. Od 25.8.2009 má žalobca právo len na 6 % postihový úrok. Prípadný nárok na 0,25 % denne pred zročnosťou zmenky je potrebné zvážiť z hľadiska spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, či nie je excesom v uplatnení práva a či nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Ak je zo strany žalovaného naznačené, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou z predchádzajúceho spotrebiteľského vzťahu, bude úlohou súdu prvého stupňa preukázať, či podľa čísla zmluvy 7290941 sa skutočne jedná o záväzok z blankozmenky k úverovému vzťahu, či tento úver mal spotrebiteľský charakter, a potom posúdiť možnosti vyplnenia zmenkovej sumy z hľadiska limitov zákona č. 258/2001 Z.z., resp. posúdiť, či došlo k uzavretiu platnej dohody o vyplňovacom práve, či táto dohoda vznikla platne len s odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru a následne zvážiť celkový nárok zo zmenky uplatnený v konaní.
Odvolací súd v tejto veci upriamuje pozornosť na to, že výkonom práva, ktoré je jeho zneužitím, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Naviac táto ochrana nemôže byť zabezpečovaná výlučne cez zmenu zmenkového zákona, ale zabezpečí sa výkladom zákonných predpisov, čo je záležitosťou súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.