Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov : 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, 2) N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda č. 4, proti odporcom: 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, 2/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, obaja odporcovia právne zastúpení Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Bernolákova č. 151/9, v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -70 zo dňa 04. 11. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 83,89 € na účet ich právneho zástupcu Mgr. Mariána Jankoviča, advokáta, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí sa voči odporcom 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 19. 02. 2008.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú na určení neplatnosti právneho úkonu - vyššie uvedenej kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle ust. 80 písm. c) . Uvedený právny záver vyvodil okresný súd z toho, že vyhovením návrhu navrhovateľom by došlo k vyvolaniu ďalších sporov. Mal za to, že posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu alebo toho, či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu je otázkou, ktorú súd môže priamo predbežne posúdiť (prejudiciálna otázka), a to či už v konaní o vrátenie daru, pri určovaní vlastníctva, a podobne. Samotné konštatovanie neplatnosti právneho úkonu podľa názoru súdu nič nevyrieši na spornosti jednotlivých práv a ani sa objektívne nemôže prejaviť v právnom postavení navrhovateľov 1) a 2), teda či už v nadobudnutí alebo v strate ich práv a povinností. V prejednávanom prípade má posúdenie otázky len výslovne predbežný charakter vo vzťahu k tvrdeným účinkom možného domáhania sa vrátenia daru. Zároveň konštatoval, že navrhovateľmi formulovaný petit vyznieva s poukazom na ustanovenie účelovo s možným dosiahnutím a sledovaním iného cieľa ako deklarovaného účelu. Totiž podľa citovaného ustanovenia, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V dôsledku toho, po prípadnom vyhovení žalobe, by okresný úrad vyznačil stav pred zmluvou, teda by obnovil vlastnícke právo navrhovateľov 1) a 2) v plnom rozsahu, bez ohľadu na to, že daný úkon je potrebné posudzovať podľa ich tvrdení ako darovaciu zmluvu, resp. ak sami tvrdia, že na základe takéhoto úkonu došlo k prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných. Keďže navrhovatelia v danom prípade nemajú na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem, ich návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa , teda podľa úspechu v prvostupňovom konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie navrhovatelia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovatelia opätovne tvrdili, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy majú naliehavý právny záujem z dôvodu, že od decembra roku 2011 dochádza k nezhodám s odporcami, obdarovanými, ktorí sa začali správať tak, že neustále vyhlasujú, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru (rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX s príslušenstvom, ako aj pozemky parc. č. XXXX a č. XXXX zapísané na LV č. XXX pre obec Q., k. ú. Q.), sú v ich vlastníctve a kedykoľvek preto môžu deložovať navrhovateľov ako darcov. Namietali, že odporcovia odmietajú vpúšťať do rodinného domu ich dcéru P., neustále ich urážajú a vyhrážajú sa, že ich kedykoľvek vysťahujú. Vôbec nerešpektujú ich dohodu o doživotnom práve bývania v uvedenom rodinnom dome, pretože vraj nie je v zmluve uvedená a popierajú túto vzájomne uzavretú dohodu. Naviac, odporkyňa 2/ fyzicky napadla navrhovateľku 2/, čo oznámila i na polícii a tohto času sa vedie voči nej priestupkové konanie. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti sa navrhovatelia mienia domáhať voči odporcom vrátenia daru. Na základe týchto skutočností považujú navrhovatelia kúpnu zmluvu zo dňa 19. 02. 2008 za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne v zmysle , resp. uvedený právny úkon trpí nezhodou vôle a prejavu účastníkov zmluvy, pretože nemalo ísť a zmluvu kúpnu, ale darovaciu. Odporcovia 1/ a 2/ sa bránia tvrdením, že išlo o kúpnu zmluvu, ktorá je platná. Okresnému súdu vytýkali i to, že ich návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pričom okresný súd sa otázke naliehavosti právneho záujmu nevenoval a účastníci konania sa k uvedenému ani nevyjadrovali, čím im bola odňatá možnosť konať vo veci pred súdom. Opätovne tvrdia, že naliehavosť právneho záujmu uviedli len v písomnom návrhu, avšak pokiaľ súd mienil vo veci rozhodnúť tak, že vo veci nie je daný naliehavý záujem, mal dať navrhovateľom 1/ a 2/ možnosť aj ich právnemu zástupcovi sa k tejto otázke vyjadriť, pretože výsledkami dokazovania sa skutkové okolnosti a tvrdenia účastníkov menili. Vyššie uvedený naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je daný, pretože je medzi účastníkmi konania daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty. Nepochybne, bez súdom vysloveného určenia, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom konania je neplatná, je postavenie navrhovateľov neistým. Existujúcim právnym stavom sú navrhovatelia ohrození, a pre svoje neisté postavenie sú vystavení ujme, ktorú v návrhu a vo svojich výpovediach uviedli. Rozhodnutím súdu vo veci sa postavenie navrhovateľov výrazne zlepší. Ide o to, že súd nemôže ako predbežnú otázku vyriešiť otázku zrušenia darovacej zmluvy bez toho, aby darujúci jednostranným úkonom zo zákonných dôvodov požiadal o vrátenie daru, a pod., čo pri kúpnej zmluve nie je možné. Neobstojí zistenie súdu, že neplatnosť kúpnej zmluvy súd má riešiť ako otázku predbežnú v prípade sporu o vrátenie daru, keďže k vráteniu daru je potrebné darovaciu zmluvu zrušiť jednostranným prejavom, a to ešte pred prípadnou žalobou o vrátenie daru. Pri existencii kúpnej zmluvy, ako simulovaného právneho úkonu, darujúci nemajú možnosť požiadať o vrátenie daru od obdarovaných. Na záver zdôraznili, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhajú v zmysle , pretože právny úkon nebol urobený vážne a rozhodnutím súdu po prípadnom vyhovení návrhu by Okresný úrad Revúca, odbor katastrálny, vyznačil stav taký, aký bol pred uzavretím neplatnej kúpnej zmluvy. S prihliadnutím na obranu odporcov, že oni uzatvárali kúpnu zmluvu a nadobudli na základe nej vlastnícke právo k predmetu prevodu, je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určenie neplatnosti zmluvy, pretože ich postavenie je neisté, a ako vlastníci sú zapísaní v katastri nehnuteľností na základe neplatnej zmluvy odporcovia.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že prvostupňový súd postupoval správne aplikujúc na predmetnú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že určovacia žaloba vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. Preto je potrebné vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši, ale len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Ide o prípady, kedy žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde žalobe na plnenie. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva má spravidla prednosť pred negatívnym určením, lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba. Navrhovatelia sami konštatovali, že po rozhodnutí okresného súdu sa mienia domáhať vrátenia daru, a teda následne iniciovať ďalšie súdne konanie. Z uvedenej formulácie petitu navrhovateľmi jednoznačne vyplýva, že spornosť by sa medzi účastníkmi nevyriešila, naopak, došlo by k iniciovaniu ďalšieho súdneho konania zo strany navrhovateľov, a to súdneho konania o vrátenie daru. Navrhovatelia totiž nemôžu odvíjať svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe od správania sa účastníkov zmluvného vzťahu k tretej osobe, teda k osobe dcéry navrhovateľov, keď túto podľa tvrdení navrhovateľov v návrhu odporcovia odmietajú vpúšťať do rodinného domu. Je otázne, či zo strany navrhovateľov došlo k správnej formulácii petitu návrhu na začatie konania, ktorý v tomto prípade smeruje k negatívnemu určeniu, že je neplatná kúpna zmluva, a teda spadá do hmotnoprávnych ustanovení a z tohto vyplývajúcich práv a povinností, pričom na druhej strane žaloba na určenie by mala obsahovať určenie spadajúce do procesnoprávnej oblasti a teda dotýkať sa právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. Aj v prípade, ak by došlo k vyhoveniu návrhu navrhovateľov, došlo by tým aj k právnej neistote všetkých účastníkov konania, nakoľko, aj keď reálne došlo zo strany odporcov k vyplateniu kúpnej ceny za predmetný rodinný dom navrhovateľom, zmluva by sa stala neplatnou, a teda by neexistoval žiaden právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľov na odporcov. To znamená, že by sa navrhovatelia ani nemohli v budúcnosti domáhať žalobou o vrátenie daru, nakoľko by chýbal právny úkon, z ktorého by pri podaní tejto žaloby vychádzali, a teda by sa nemohli domáhať vrátenia veci (daru) od toho, komu táto vec nepatrí. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako v celom rozsahu vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd prioritne skúmal okolnosť, či zo strany okresného súdu nedošlo k postupu, ktorým by bola odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, ak v odvolaní navrhovatelia takéto porušenie ich práv tvrdili.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Navrhovatelia konkrétne namietali, že okresný súd počas celého dokazovania sa nezaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu, k čomu sa účastníci konania nemohli vyjadriť, a v dôsledku uvedeného postupu súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. K uvedenému odvolací súd uvádza, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností uvádzaných navrhovateľom. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. K tomu, či je právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti, s tým, že na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania. Odvolací súd má za to, že navrhovateľom nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom, navrhovatelia uviedli skutkové okolnosti, na základe ktorých považujú naliehavý právny záujem na nimi podanej žalobe, za daný, okresný súd v tomto smere navrhovateľov vypočul, z obsahu spisu nevyplýva, že by sa účastníci konania k tejto otázke nemohli vyjadriť, ak naviac, obe strany - tak navrhovatelia ako i odporcovia sú v konaní právne zastúpení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní a posúdení, či v prejednávanom prípade je na strane navrhovateľov daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy vychádzal predovšetkým zo skutkových okolností tvrdených samotnými navrhovateľmi uvedenými v žalobe, pričom vychádzal aj z ich výpovedí na pojednávaní a bolo práve ich povinnosťou vysvetliť, že práve nimi podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. V preskúmavanej veci navrhovatelia odôvodňovali, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy (/ ) tým, že od decembra 2011 dochádza k nezhodám medzi nimi ako darcami a odporcami ako obdarovanými, ktorí sa začali správať tak, že neustále vyhlasujú, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy (rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX s príslušenstvom, ako aj pozemky parc. č. XXXX a č. XXXX zapísané na LV č. XXX pre obec Q., k. ú. Q.), sú v ich vlastníctve a kedykoľvek ich preto môžu odporcovia dať deložovať. Ďalej uviedli, že odporcovia odmietajú vpúšťať do uvedeného rodinného domu ich dcéru, neustále ich urážajú a vyhrážajú sa, že ich kedykoľvek vysťahujú. Zdôraznili, že odporcovia vôbec nerešpektujú dohodu o ich doživotnom práve bývania, túto popierajú, v dôsledku čoho sa navrhovatelia mienia následne po tom, ako bude rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy, domáhať vrátania daru. Na vyššie uvedených tvrdeniach zotrvali navrhovatelia i v rámci odvolacieho konania, ak na tieto skutkové okolnosti opätovne poukázali priamo v odvolaní na str. 2, prvý odsek, a práve v dôsledku týchto (nimi tvrdenými) skutkových okolností považujú právny úkon, a to kúpnu zmluvu zo dňa 19. 02. 2008 za absolútne neplatný právny úkon. Uviedli, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorý nebol urobený vážne v zmysle . K posúdeniu toho, či v prejednávanom prípade právny úkon

- kúpna zmluva, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú je právnym úkonom (ne)platným resp., či ide o simulovaný právny úkon, však môže okresný súd posudzovať a skúmať len v prípade, ak má za preukázané, že na určení neplatnosti tohto právneho úkonu je daný naliehavý právny záujem. Nedostatok naliehavého právneho záujmu totiž „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že kúpna zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, v prejednávanom prípade vrátenia daru. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia na str. 5,druhý odsek, kde okresný súd dôvodne poznamenal, že v prípade, ak by okresný súd návrhu navrhovateľov tak, ako bol formulovaný, vrátane jeho petitu vyhovel, došlo by k vyvolaniu ďalších sporov, ak postavenie navrhovateľov ako darcov, za ktorých sa považujú, zostáva aj po prípadnom vyhovení ich návrhu, neistým, ako aj posúdenie samotného prevodu vlastníckeho práva. Posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu alebo toho, či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu je otázkou, ktorú súd môže priamo predbežne posúdiť (prejudiciálna otázka), a to či už v konaní o vrátenie daru alebo v konaní o určovanie vlastníctva. Ak by aj okresný súd teda rozhodol, že kúpna zmluva je neplatná, uvedené by samo o sebe nič neriešilo na spornosti jednotlivých práv a ani by sa objektívne neprejavilo v právnom postavení navrhovateľov 1) a 2), nakoľko by išlo len o výslovne predbežný charakter vo vzťahu k tvrdeným účinkom možného domáhania sa vrátenia daru tak, ako na to výslovne poukazovali navrhovatelia. Dôvodne preto okresný súd poukázal na to, že navrhovateľmi formulovaný petit vyznieva s poukazom na ustanovenie účelovo s možným dosiahnutím a sledovaním iného cieľa ako deklarovaného účelu. Totiž podľa citovaného ustanovenia, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou, teda, po prípadnom vyhovení návrhu by okresný úrad vyznačil stav pred kúpnou zmluvou, bez ohľadu na to, že daný úkon je potrebné posudzovať podľa navrhovateľov ako darovaciu zmluvu, resp. či na základe takéhoto úkonu došlo k prevodu vlastníckeho práva, prípadne k vzniku vecného bremena, ak navrhovatelia v odvolaní poukazujú na to, že medzi účastníkmi bola súčasťou darovacej zmluvy dohoda o doživotnom práve bývania navrhovateľov v sporných nehnuteľnostiach. Navrhovatelia v súvislosti s naliehavým právnym záujmom uviedli, že sa mienia domáhať po tom, ak by okresný súd vyhovel návrhu a určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, sa mienia domáhať vrátenia daru. Už z uvedeného preto vyplýva, že navrhovatelia uznávajú, že vyhovením nimi formulovaného návrhu na určenie, že kúpna zmluva je neplatná, by sa nevyriešili všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka vrátenia daru. Aj podľa odvolacieho súdu sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie navrhovateľov nezlepší, uspokojivo sa neodstraňuje neistota daného právneho vzťahu : darca - obdarovaný, naopak, táto pretrváva naďalej a so zreteľom na priebeh konania a vyjadrenia účastníkov, nie je vylúčená potreba začať ďalšie konanie o vrátenie daru. Navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pokiaľ sa mienia domáhať vrátenia daru. Aj v prípade, ak považujú kúpnu zmluvu za zastieraný právny úkon, je nutné uviesť, že zastieraný právny úkon je platným len za podmienky, že tento zastieraný právny úkon zodpovedá vôli všetkých subjektov, nie len navrhovateľov a že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. 10. 2010). Určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatnou, nevyvoláva odstránenie neistoty vzťahu účastníkov konania ako darcov a obdarovaných a nevytvára pevný základ pre usporiadanie vzťahu účastníkov konania, nakoľko nehovorí nič o existencii či neexistencii platnej, či neplatnej darovacej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovatelia mienia domáhať vrátenia daru. V dôsledku vyššie uvedeného je nutné uzavrieť, že pokiaľ sa navrhovatelia mienia voči odporcom domáhať vrátenia daru, žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy požadované navrhovateľmi zreteľne nebolo považované za ich definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti vrátania daru odporcami navrhovateľom s tým, že navrhovatelia považujú darovaciu zmluvu, ktorá by mala byť zastretým právnym úkonom za platnú, avšak uvedené je možné vyhodnotiť len v prípade, ak by tento iný (zastretý) úkon zodpovedal vôli účastníkov, čo ale vylučuje skutočnosť, že odporcovia považujú kúpnu zmluvu za platnú. Z uvedeného je teda zrejmé, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy by sa spor nevyriešil, len by sa posunul do inej roviny, a len žaloba na vrátenie daru, príp. žaloba na určenie vlastníckeho práva, by viedla k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Prípadným vyhovením návrhu navrhovateľov na určenie, že kúpna zmluva je neplatná, by sa však nepredišlo porušovaniu práva v budúcnosti, ak k uvedenému porušovaniu práva navrhovateľov dochádza správaním sa odporcov, práve na základe ktorého sa mienia navrhovatelia domáhať vrátenia daru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľov za dôvodné a rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd podľa potvrdil rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, napriek tomu, že výrok o náhrade trov nebol výslovne odvolaním konkrétnymi dôvodmi napadnutý, avšak ide o výrok súvisiaci v zmysle ust. ). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ust. , ako aj ich vyčíslenie v zmysle vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s . Navrhovatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcom 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní boli úspešní, vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnili riadne a včas a v súlade s vyhláškou.

Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to spracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov vo výške 61,87 € v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky + režijný paušál vo výške 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH vo výške 13,98 € ( § 18 ods. 3 vyhlášky). Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavuje sumu 83 trovy odvolacieho konania sú povinní navrhovatelia spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom na účet ich právneho zástupcu v zmysle , do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.