Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39685-2/2018-BA zo dňa 7. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím číslo 700-0610097818-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a ôsmy bod v znení predpísala žalobkyni za obdobie mesiacov január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 141,78 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 579,38 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 193,21 eur a poistené do rezervného fondu solidarity v sume 152,94 eur, t.j. spolu 1 067,31 eur.

2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala svoje rozhodnutie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia zo dňa 23. februára 2017, ktorým žalobkyni predpísala poistné za obdobie 02/2017-06/2008 v celkovej sume 3 460,23 eur. Dôvodom zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 34538-3/2017-BA zo dňa 16.novembra 2017 bola skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí na poistné nebol zohľadnený súbeh poistení, ktorý znížil vymeriavací základ pred odvod poistného z postavenia SZČO z dôvodu súčasného vykonávania činností zamestnanca a SZČO za obdobie máj 2017.

3. Prvostupňový správny orgán poukazoval na to, že žalobkyňa dňa 31.mája 2006 predložila rozhodnutie TSK č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.05.2006 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia z dôvodu transformácie fyzickej osoby na právnickú osobu a že žalobkyňa podala odhlášku z povinného poistenia ku dňu 30.05.2006. Z údajov, ktoré jej poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme, pritom zistil, že žalobkyňa mala aj po dátume 30.05.2006 platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ , pri ktorej vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vydaní licencie a z príjmov z tejto činnosti sa odvádzajú dane a platia odvody.

Konštatoval, že nakoľko žalobkyňa bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a na základe údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2004 vo výške 986 975,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004, za rok 2005 vo výške 1 472 357,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2005 a za rok 2006 vo výške 743 782,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená výška pre rok 2006, žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné za obdobie od 06/2006 - 06/2008, do dňa ukončenia registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového poriadku.

4. S poukazom na kontrolu odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila, že poistné a príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace január 2008 až jún 2008, a preto uzavrela, že žalobkyňa porušila ustanovenia , , , v znení , a prvá veta a , , a v znení účinnom do 31.12.2012.

5. Žalovaný ako odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.8.2018 rozhodnutie pobočky Galanta zo dňa 16.1.2018 potvrdil, resp. jeho výrok iba čiastočne zmenil vypustením textu: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“.

6. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

7. S odkazom na v znení účinnom do 31.05.2006 a a citovaného zákona poukázala na to, že žalovaný za rozhodujúce dôvody napadnutého rozhodnutia považoval držbu licencie č. L1A/TT/0203/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, s tým, že uvedená licencia jej zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a preto bola povinná hradiť poistné podľa , pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že okrem tejto licencie bola držiteľkou aj licencie č. L1C/TT/0203/05, ktorá jej umožňovala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a dosahovanie zdaniteľných príjmov. Poukázala na to, že žalovaným zistený príjem za rok 2006 vo výške 743 782 SKK (24 689,04 eur) je výlučným príjmom z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo) 31.05.2006, a že deň zániku tohto povolenia je zároveň aj dňom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Z uvedeného preto podľa žalobkyne vyplýva, že jej príjem za rok 2006 nebol dosiahnutý v súvislosti s výkonom zdravotníckej praxe na základe licencie č. L1A//0203/05 a preto tento príjem nemohol byť príjmom rozhodujúcim na posúdenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a následne vymeriavacím základom pre predpísanie poistného.

8. Žalobkyňa, vychádzajúc z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vzniesla námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie r. 2008, s tým, že posledná platba predpísaného poistného za mesiac jún 2008 bola splatná dňa 08.07.2008, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené 26.01.2018). Má za to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúci dátum pre posúdenie stihnutia práva predpísania poistného v premlčacej dobe je deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala poistné, a že zrušené rozhodnutie č. 700-0610415817-GC04/17 nevyvoláva účinky predpísania poistného na zastavenie behu premlčania s tým, že by Sociálna poisťovňa mala do budúcnosti neobmedzený čas na predpísanie poistného, pričom svoj právny názor podporila aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25. januára 2018.

9. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí, okrem konštatovania o správnosti prvostupňového rozhodnutia, neuviedla žiadne úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania vo vzťahu k dosiahnutiu príjmov z licencie č. L1A/TT/0203/05 a dňu vzniku povinných poistení v zmysle zákona o sociálnom poistení a vyporiadaní sa s námietkou premlčania. Poukázala na to, že z odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa prakticky nedá zistiť správna úvaha (riadne vysporiadanie sa s námietkami), pričom práve vysporiadanie sa s uvedenými otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým sa predpisuje poistné, a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje, trpí vadou nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, aj po 31. máji 2006, kedy došlo k zrušeniu povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa S poukazom na uvedené má za to, že žalobkyňa aj po 31. máji 2006 spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa ) a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Za irelevantné považovala vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, nakoľko zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

11. K námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné uvádzal, že pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať význam dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“ preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si ústredie sociálnej poisťovne neuplatňuje svoj nárok, pretože predpísať poistné (t. j. uplatniť právny nárok) je v zmysle § 178 ods. 1 ôsmy bod zákona o sociálnom poistení oprávnená len pobočka Sociálnej poisťovne. V súvislosti s uvedeným záverom poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Podľa jeho názoru z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac január 2008 bolo splatné dňa 8. februára 2008 t. j. desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 8. februára 2018, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodla vo veci predpísania dlžnej sumy poistného okrem iného aj za obdobie január až jún 2008 rozhodnutím číslo: 700-0610415917-GC04/17 dňa 23. februára 2017, kedy v danej veci rozhodla prvýkrát a keďže v čase vydania rozhodnutia vo veci predpísania poistného desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula, námietku premlčania vznesenú žalobkyňou nemohla uznať. K námietke premlčania ešte záverom dodala, že podľa jej právneho názoru, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva t. j. premlčania nároku na plnenie sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká dodajúc, že námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania.

12. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.5.2019 žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne pre podstatné porušenie procesných ustanovení v konaní pred správnym orgánom podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Podľa odôvodnenia rozsudku sa súd primárne zaoberal otázkou dôvodnosti námietky premlčania práva sociálnej poisťovne predpísať poistné, v súvislosti s čím konštatoval nejednotnosť súdnej praxe (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. a ).

14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že predpísanie poistného podľa § 144 ods. 1 patrí podľa § 178 zákona o sociálnom poistení do vecnej príslušnosti pobočky sociálnej poisťovne, nevidel súd dôvod, aby za uplatnenie práva predpísať poistné považoval iné ( márne uplynutie lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu pobočky o predpísaní poistného alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného

po jeho potvrdení rozhodnutím odvolacieho orgánu), ako práve predpísanie poistného pobočkou sociálnej poisťovne, v danom prípade rozhodnutím zo dňa 16.1.2018.

15. Súd konštatoval, že účinky predpísania poistného nevyvoláva rozhodnutie pobočky Galanta zo dňa 23.2.2017, zrušené odvolacím orgánom, vydaním ktorého v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania argumentoval žalovaný, na strane druhej však aj rozhodnutie zo dňa 16.1.2018, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil, bolo vydané pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, počiatok ktorej je potrebné odvodzovať od splatnosti poistného stanovenej ustanovením § 143 ods. 1. Z uvedených dôvodov súd k žalobkyňou vznesenej námietke premlčania neprihliadal.

16. Naproti tomu v prospech žalobkyne prihliadal súd na skutočnosť, že hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - , platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy, vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia, ktoré v tomto prípade podľa zistenia súdu dodržané neboli.

17. Podľa súdu, odhliadnuc už od značného časového odstupu medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 10 rokov !), odôvodňujúceho v súvislosti s očakávaniami žalobkyne spájanými s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia (aj pri zohľadnení predchádzajúceho rozhodnutia pobočky zo dňa 23.2.2017), je z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov rozhodnutie pobočky poisťovne o predpísaní poistného zo dňa 16.1.2018 potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis právnej úpravy sociálneho poistenia, konštatovanie zistenia neodvedenia poistného a príspevkov za obdobie mesiacov január až jún 2008 s výpočtom týmto konaním porušených ustanovení zákona, ako aj konštatovanie o zisteniach týkajúcich sa príjmov účastníčky konania za roky 2004 až 2006 a držby licencie L1A, na základe čoho správny orgán bez ozrejmenia vlastných úvah, najmä vo vzťahu k otázke trvania povinného poistenia žalobkyne, uzavrel, že „ vzhľadom na porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. V neposlednom rade, neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj, obsiahnutý v jeho výroku, o tom, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci orgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia.

18. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne podľa súdu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia dôvodu posudzovania žalobkyne v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie L1A, avšak jeho konštatovanie, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má iba formálny nedostatok týkajúci sa časti textu (§ 152a), je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Galanta. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že na základe výzvy pobočky Galanta účastníčka konania dňa 16.2.2017 podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla ako dátum zániku poistenia 30.6.2008, čo zrejme malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať rozhodnutie o tom, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.5.2006, ale zaniklo dňa 30.6.2008, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného poistenia, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu odhláškou žalobkyne s dňom zániku poistenia 31.5.2006, v súvislosti s ktorou pobočka Galanta vo výzve zo dňa 10.11.2016 adresovanej žalobkyni konštatovala, že žalobkyňa bola v registri poisťovne odhlásená ku dňu 31.5.2006. Možno iba predpokladať, že žalovaný vychádzal zo zosúladenia názorov účastníkov na okamih zániku povinného poistenia, ktoré (zosúladenie názorov) však popiera obsah žaloby v predmetnej veci a nepodporuje ho ani obsah predloženého administratívneho spisu, podľa obsahu ktorého naopak odhlásenie žalobkyne z povinného poistenia bolo realizované ku dňu 31.5.2006, pričom z neho nevyplýva zámer žalobkyne „ opraviť“ nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu.

19. Podľa tunajšieho súdu obsah spisového materiálu neodôvodňuje záver o nespornosti zániku povinného poistenia žalobkyne, o opaku čoho svedčí práve existencia dvoch odhlášok z poistenia

s rozdielnym dátumom zániku poistenia, preto neodôvodňuje ani postup správneho orgánu vo veci (vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného bez predchádzajúceho rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia), nesúladný s jeho obvyklým postupom v obdobných prípadoch sociálneho poistenia lekárov majúcich pôvod v dodatočnom zistení Sociálnej poisťovne o existencii ich licencie L1A v období po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a odhlásení sa zo sociálneho poistenia v tejto súvislosti.

20. Súd mal za to, že samotné podanie dvoch registračných listov - odhlášok z poistenia v danom prípade odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne neodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné vysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú. Žalobou napadnuté rozhodnutie je tak podľa súdu nielen nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, ale aj výsledkom postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov (legitímneho očakávania).

21. Tento rozsudok v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.5.2022.

22. V odôvodnení svojho rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 1.067,31 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplynulo, že hoci sa správny súd pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného, nevyhodnocoval skutkové zistenia vo vzťahu k predmetu prieskumu. Za sporné nesprávne považoval zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne vo veci a právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.5.2006 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V konaní o pred písaní dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, ktorá nebola sporná, nakoľko zo strany žalobkyne na základe výzvy a poučeniu žalovaného došlo dobrovoľne k oprave dňa zániku povinného poistenia podaním nového Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, taktiež nepovažuje status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia za sporný a z toho dôvodu nebolo potrebné o jeho zániku rozhodovať samostatným rozhodnutím. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Právny záver správneho súdu o spornosti okamihu zániku právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby je z vyššie uvedených dôvodov nesprávny a v rozpore s opísanými skutkovými zisteniami.

23. Kasačný súd poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. decembra 2021, v ktorom najvyšší správny súd ako súd kasačný v obdobnej právnej veci vychádzajúc z obdobných skutkových zistení konštatoval: „Zo skutkových okolností nesporne vyplynulo, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia č. L1A/ZA/0260/05 zo dňa 21.6.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. júna 2005 (fotokópia licencie je obsahom spisu). Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že predmetná licencia zanikla dňa 12.8.2015. Ďalej bolo zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 31.8.2010 na pobočku Sociálnej poisťovne Žilina Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného poistenia s dňom zániku poistenia ku dňu 31.8.2010, ktorá bola dňa 5.5.2017 zo strany žalobkyne stornovaná a bol podaný nový Registračný list fyzickej osoby

- odhláška s dátumom zániku poistenia ku dňu 31.12.2010. Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá sa s otázkou postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zaoberala ako s predbežnou otázkou a túto vyhodnotila ako nespornú s tým, že v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období mala príjem z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. pokračuje. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie september 2010 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 696,70 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že krajský súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nesprávne zameral na posúdenie otázky postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe pre účely sociálneho poistenia v spornom období, a to aj napriek tomu, že status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby nebol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sporný, nakoľko žalobkyňa pôvodne podaný Registračný list fyzickej osoby – odhlášku stornovala a podala nový Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s vyznačeným dňom zániku povinného poistenia na deň 31.12.2010. V konaní o predpísaní dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, nakoľko žalobkyňa v odvolaní voči rozhodnutiu o predpísaní dlžného poisteného uviedla, že výkon samostatnej zárobkovej činnosti riadne ukončila dňom 31.8.2010. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, taktiež nepovažuje status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia za sporný. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd sa nesprávne sústredil na posudzovanie statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia na základe čoho, nevyhodnocoval skutkové zistenia vo vzťahu k predmetu prieskumu čoho dôsledkom bol jeho nesprávny právny záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom. Navyše nechal krajský súd úplne bez povšimnutia skutkové zistenia predkladané v preskúmavanom konaní žalovanou. Krajský súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak nevysporiadal, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.“

24. Vzhľadom k tomu, že správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne v danej veci za sporné považoval posúdenie právnej otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.5.2006 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle v znení platnom do 31.12.2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 zo dňa 30.11.2021. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

25. Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí sp. zn. konštatoval: ".... že dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda "či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v ", uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení ...."

26. Vychádzajúc z uvedeného vyššie a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.5.2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia, bola naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT0203/05, a za rozhodné obdobie vykazovala príjem, kasačný súd konštatuje, že pobočka Sociálnej poisťovni postupovala v súlade so , keď žalobkyňu, ktorá podala registračný list – odhlášku z povinného poistenia ku dňu zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, vyzvala s poučením na podanie nového registračného listu - odhlášky, v zmysle ktorého žalobkyňa žlaovanému podala nový registračný list - odhlášku z povinného poistenia s dátumom zániku poistenia dňa 30.6.2008, čím správnemu orgánu deklarovala dátum zániku povinného poistenia vyplývajúci zo zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného plynie záver, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľ licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Správny bol tiež postup žalovaného, keď dátum zániku povinného poistenia nepovažoval za sporný, keďže žalobkyňa sama uviedla v novej odhláške z povinného poistenia dátum zániku v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Tým, že správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí sa nesprávne zameral na posúdenie právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia, hoci táto otázka nebola v čase predpísania dlžného poistenia sporná, a skutkové zistenia nevyhodnotil vo vzťahu k predmetu prieskumu, pričom vytýkal žalovanému obsahové nedostatky rozhodnutia, vec nesprávne právne posúdil.

27. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu o nepredvídateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Sociálna poisťovňa v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení je povinná predpísať poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo, ak ho odviedla v nesprávnej sume. Zákon o sociálnom poistení lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná dlžné poistné predpísať výslovne neupravuje, jediným limitujúcim časovým faktorom je premlčanie práva predpísať poistné, ktoré sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Kasačný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou správneho súdu vo vzťahu k vytýkaným obsahovým nedostatkom rozhodnutí žalovaného. Konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie pobočky žalovaného v súlade s ust. § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení obsahuje citáciu ustanovení právnych noriem, na základe ktorých žalovaný v oboch stupňoch rozhodoval a z ktorých vychádzal pri právnom posúdení, pričom v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR a v neposlednom rade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím pobočky žalovaného za dostatočné, odôvodňujúce výrok preskúmavaných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na relevantnú právnu úpravu, na základe ktorej žalovaný, ako aj pobočka žalovaného rozhodli.

28. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul žalobkyňu, resp. jej právneho zástupcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

29. Žalobkyňa v konaní zotrvala na argumentácii uvedenej v jej predchádzajúcich podaniach vo veci s tým, že síce akceptuje rozhodnutie kasačného súdu vo veci, ale má za to, že sa tento súd nevysporiadal s celým rozsahom jej argumentácie, najmä s otázkou pôvodu jej príjmu v rozhodnom období, teda či tento príjem dosiahla z z licencie L1A alebo z licencie L1C.

30. V ďalšom konaní bol krajský súd podľa viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 25.5.2022 zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu, ktoré by podľa žalobkyne mali mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

31. Kasačný súd aj s odkazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a úkonov samotnej žalobkyne smerujúcich k zániku poistenia konštatoval nespornosť právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v dobe rozhodovania správneho orgánu na základe držby licencie L1A, ako aj existenciu jej povinnosti platiť poistné za mesiace január až jún 2008, ktoré jej boli predpísané napadnutým rozhodnutím, vzhľadom na výšku príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007.

32. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom tunajšieho súdu týkajúcim sa obsahových nedostatkov rozhodnutia správneho orgánu, rovnako ako nepredvídateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, v súvislosti s čím poukazoval na povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať poistné, ak poistné nebolo odvedené vôbec alebo bolo odvedené v nesprávnej sume, a na jediný limitujúci časový faktor, ktorým je premlčanie práva predpísať poistné za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. K otázke premlčania práva Sociálnej poisťovne, ktoré žalobkyňa namietala, pritom zaujal súd negatívne stanovisko už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, vychádzajúc zo skutočnosti, že na predpísanie poistného kompetentná pobočka poisťovne rozhodla pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty.

33. Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré súd už uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré preto nepovažuje za potrebné opakovať na tomto mieste, nezistil súd v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov žiadne pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

34. Súd preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.