Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sd-60-2015.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľky M. Z., bytom O. nad U. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 28.mája 2015 číslo: XXX XXX XXXX X - I. takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. mája 2015 číslo: XXX XXX XXXX X-I.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.05.2015 odporkyňa priznala navrhovateľke podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) od 31.01.2014 starobný dôchodok v sume 367,30 Eur mesačne.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Keďže navrhovateľka vychovala 5 (a viac) detí a 53 rokov veku dosiahla 31.07.2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 zákona dosiahla pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov, 31.01.2014. Ďalej podrobne odôvodnila spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku, určenej podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8358 x 41,8302 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 358,50 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje o 8,80,-- Eur mesačne, t.j. o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. na 367,30 Eur mesačne.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Namietala výpočet náhradných dôb, ktorý je v rozpore s § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., žiadala o zdôvodnenie podľa § 255 ods. 3 zákona, namietala, že do výpočtu dôchodku odporkyňa zarátala obdobie až od roku 1984, s čím nesúhlasila, spochybňovala aj správnosť výpočtu osobného mzdového bodu v období krytia doby zamestnania a materskej dovolenky. Apelovala na princíp spravodlivosti a solidárnosti.
Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo,
vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, lebo rozhodnutie a postup odporkyne boli v súlade so zákonom.
Žiadosťou zo dňa 11.05.2015, odporkyni doručenou dňa 13.05.2015, navrhovateľka žiadala o priznanie starobného dôchodku od 30.01.2014. Zo žiadosti vyplýva, že vychovala 7 detí.
Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 4 písm. f/ zákona žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.
Keďže navrhovateľka vychovala 7 detí (t.j. 5 a viac detí) a 53 rokov veku dosiahla 31.07.2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 písm. f/ zákona dosiahla pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov dňa 31.01.2014.
K 31.01.2014 získala 15268 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo navrhovateľkou preukázané.
Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Z uvedeného vyplýva, že získala 41 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 31.01.2014.
Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch (§ 63 ods. 1 zákona).
Podľa § 63 ods. 6 zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
V danom prípade sa rozhodujúce obdobie určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. V prípade navrhovateľky sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012.
Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste.
Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona.
Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kalendárnom roku 1984 29 dní, v kalendárnom roku 1985 234 dní, v kalendárnom roku 1987 349 dní, v kalendárnom roku 1988 307 dní, v kalendárnom roku 1989 160 dní, v kalendárnom roku 1994 58 dní, v kalendárnom roku 1996 69 dní, v kalendárnom roku 1997 4 dni, v kalendárnom roku 1998 237 dní, v kalendárnom roku 1999 48 dní, v kalendárnom roku 2000 8 dní, v kalendárnom roku 2003 12 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 20,0075.
V rozhodujúcom období úhrnom získala 9132 dní dôchodkového poistenia, to znamená 25,0192 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7997. Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8358.
Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 31.01.2014, navrhovateľka získala 15268 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 41,8302 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná č. 31.01.2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 eur.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 358,50 eur mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8358 x 41,8302 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 358,50 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,80 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.), na 367,30 eur mesačne.
Nepochybila preto odporkyňa, ak preskúmavaným rozhodnutím priznala navrhovateľke od 31.01.2014 starobný dôchodok v sume 367,30 eur mesačne.
Vo vzťahu k námietkam navrhovateľky, že do výpočtu dôchodku sa zarátalo obdobie iba od roku 1984, je potrebné poukázať na znenie § 63 ods. 6 zákona, kde je presne stanovené, že rozhodujúce obdobie na zistenie osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984.
Navrhovateľka nedôvodne namieta aj výpočet náhradných dôb, ktorý je údajne v rozpore s § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb..
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. zákona o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Podľa osobného listu dôchodkového poistenia má navrhovateľka započítanú túto dobu starostlivosti o deti:
V roku 1977, 1978, 1979 starostlivosť o dieťa O., nar. 26. 01. 1977, L., nar. 05. 02. 1978 nemá vykázanú, pretože od 01. 08. 1975 až do 05. 02. 1980 pracovala u zamestnávateľa Ústav národného zdravia Bratislava, t.j. pod znakom „A“ má vykázanú dobu zamestnania. Pod znakom „T“ má zhodnotenú starostlivosť o dieťa od 06. 02 1980 do 31. 03. 1980, od 01. 04. 1980 do 31. 08. 1980 má zhodnotenú dobu zamestnania, od 01. 09. 1980 do 31. 12. 1980, od 01. 01. 1981 do 11. 01. 1981 má zhodnotenú starostlivosť o dieťa, od 12. 01. 1981 do 18. 12. 1981 dobu zamestnania, ostatnú dobu starostlivosti o deti na osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľka nemá vykázanú, nakoľko starostlivosť o deti sa prelínala s dobou zamestnania.
Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.