Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-278-2015.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľa Q. W., A.. X.XX.XXXX, W. M. XXX F. E. U. W. H.. H., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, X. A. Q., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, AK Radničné námestie č. 4, Spišská Nová Ves o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Q. W. Y. U. W. H.. H., uzavreté dňa XX.X.XXXX Q. X. A. Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX H. o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.6.2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Návrh odôvodňoval tým, že manželstvo uzavrel po ročnej známosti z lásky. Jeho rozhodnutie uzavrieť manželstvo urýchlilo tehotenstvo odporkyne. Obe dcéry narodené v manželstve sú už dospelé. Hašterivá a panovačná povaha odporkyne a nesúlad v intímnej sfére spôsobili, že medzi ním a odporkyňou dochádzalo k hádkam a že jeho vzťah k manželke postupne ochladol. Dospelo to až do štádia, že manželku podvádzal s inou ženou, s ktorou udržuje štvorročný mimomanželský vzťah založený na citovom základe. V tomto vzťahu je spokojný a šťastný, takže obnova spolužitia s odporkyňou je nereálna.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom manželstva nesúhlasila. Problém v manželstve vidí v tom, že navrhovateľ nie je ochotný v manželstve komunikovať a riešiť problémy. Manželovi by bola ochotná odpustiť neveru. Podľa nej by ich vzťah zachránila konzultácia s odborníkom a pomenovanie príčin konania navrhovateľa, ktorý zrejme prechádza osobou krízou. Poprela hašterivosť svojej povahy, ako aj problémy v intímnej sfére. Do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti vníma manželstvo ako funkčné a chce aby sa naplnila aj funkcia vzájomnej opory a starostlivosti v starobe.
Pred začatím prvého pojednávania vo veci sa súd pokúšal o zistenie príčin, intenzity a vážnosti rozvratu tohto dlhoročného manželského zväzku. Apeloval na navrhovateľa, aby zvážil svoje rozhodnutie, neunáhlil sa, keďže odporkyňa vyjadrila presvedčenie, že je možné ich manželstvo zachrániť. Navrhovateľ však nemal žiaden záujem riešiť rozvrat v manželstve či už návštevou manželskej psychologickej poradne, alebo pokusom o obnovenie spolužitia a odročenie pojednávania na necelé dva mesiace obaja manželia nevyužili na vyriešenie problémov vo vzťahu, resp. reparáciu narušených vzťahov, ale na vyriešenie nezhôd vo sfére majetkovej. Zatiaľ čo navrhovateľ svoj jednoznačný postoj rozviesť sa s odporkyňou nezmenil, rozporné bolo tvrdenie odporkyne, ktorá na jednej strane proklamovala, že manžela ľúbi a s rozvodom ich manželstva nesúhlasí, ale na druhej strane uviedla, že
ak by sa dohodli ohľadom majetkových vecí, rozvodové papiere by podpísala. S poukazom na vyššie uvedené tak dospel súd k názoru, že zmierovacie konanie nebolo úspešné a nariadil vo veci druhé pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa so sobášnym listom, pričom zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Spišskej Novej Vsi a je zapísané v knihe manželstiev Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo , z ktorého pochádzajú dve už plnoleté deti. Podľa navrhovateľa problémy v manželstve boli spôsobené tým, že odporkyňa bola príliš aktívna v rozhodovaní. Rozhodovala o všetkom, o počte detí v manželstve, o tom, či pôjde navštíviť svoju matku, o jeho osobe. Vyčítala mu, že má radšej iných ľudí ako ju, robila mu hodinové výčitky ak išiel na pivo, alebo pomôcť susedovi. Hnevala sa na všetko a on bol príliš mäkký, aby buchol po stole. Keď sa jej pýtal, prečo stále kričí tvrdila, že má taký hlas. Snažil sa o záchranu vzťahu, pre pokoj v rodine robil všetko čo chcela manželka, nehádal sa s ňou, radšej jej klamal, ale jej stačilo že prišiel 5 - 10 minút neskôr domov a už bolo zle. Rozhnevali ju banálne veci. Jeho vzťah ku manželke postupne ochladol a teraz mu je absolútne ľahostajná. Nerozvádza sa s ňou kvôli priateľke a nevrátil by sa ku nej aj keby zostal sám, pretože vďaka nej má vážne zdravotné problémy s tlakom. Spolužitie s odporkyňou prerušil v júni 2015, potom, ako ho už 4-tý krát nepustila k matke. Nepoprel známosť s inou ženou, ktorá trvá už 4 roky, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Táto žena je vydatá, avšak plánuje sa rozviesť. S manželkou od roku 2013, kedy bol na urologickom vyšetrení, odmietal intímne žiť. Aj keď k niečomu došlo, tak len preto, že to chcela manželka. Naposledy to bolo niekedy v marci alebo v apríli 2015. Odkedy odišiel so spoločnej domácnosti nehospodária spolu s odporkyňou, hoci z peňazí ktoré ešte mali na účte bolo uhradené nájomné, inkaso, telefóny aj poistky. Dcéry zle vnímajú to, že má známosť s inou ženou. Neverí, že by sa manželka bola schopná zmeniť spôsob komunikácie, pretože ako sama povedala, je to jej povahová črta. Už len keď mu zavolá rozbolí ho hlava. Na jej adresu uviedol, že ona sa rozviesť nechce kvôli majetku. Tvrdil, že odporkyňa mu volala ohľadom financií a povedala, že ak jej nedá 8.000,- Eur, tak zavolá právnikovi a nebude súhlasiť s rozvodom. Odmietol uviesť meno svojej priateľky, pretože nie je dôvodom rozvodu s odporkyňou a nechápal, prečo by mal svedčiť jeho brat alebo dcéra, keďže on sa jednoznačne vyjadril, že nechce žiť v neustálom strese a na rozvode trvá. Predvolávanie tretích osôb jeho postoj nezmení.
Odporkyňa manželstvo vnímala ak bezproblémové, funkčné a bez hádok. Ona bola v ňom šťastná. Potvrdila, že manžel od októbra 2014 bol zamĺkvy, avšak tvrdil jej, že sa nič nedeje. Nepovedal jej že je nespokojný, že má zdravotné problémy, na nič si nesťažoval. Tvrdila, že navrhovateľ od začiatku manželstva nikdy nič neriešil, stále sa jej pýtal, čo budú robiť, čo si má obliecť a teraz mu to asi začalo vadiť. Stále mu hovorila, že ho ľúbi, že je strašne chýba, vytýkala mu že trávia spolu málo času a že aj z toho mála čo je s ňou chce chodiť kade - tade. Cítila sa odsúvaná. Uznala, že problémom v ich vzťahu je komunikácia. Keby jej navrhovateľ povedal, že mu niečo vadí, bola by ochotná na všetko pristúpiť. Umožnila mu aby chodil na chalupu a nebránila mu aby išiel ku svojej matke. Neskôr nepoprela, že nechcela aby ku nej šiel, pretože jej sľúbil pomôcť so sklom a celý deň nebol doma. Nakoniec k mame nešiel a pomáhal jej. Nikdy sa nestalo, aby na ňu kričal. Ona nekričala, len mu vyčítala že chodí domov neskoro, že s ňou trávi málo času. Naposledy sa intímne stýkali v máji 2015. Od vtedy bola za navrhovateľom raz na Hnilčíku. Cez telefón sa nedalo s ním rozprávať, pretože zakaždým ju zrušil a povedal jej, že sa už domov nevráti. Manžela stále ľúbi, prežili spolu 31 rokov a zrazu jej povie, že niekoho má a odsťahuje sa z domu. Keby s ňou komunikoval , tak by to bolo iné. Vždy dával prednosť niekomu inému ako jej. Je veriaca. Nie je pravda, pokiaľ ide o intímne spolužitie, že to bolo v takých intervaloch, aké uvádza navrhovateľ. Určite je pre ňu dôležitejšie manželstvo ako majetkové veci.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodina založená týmto manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, od júna 2015 nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne nežijú, nehospodária, opakovane a dlhodobo bola porušená vernosť zo strany navrhovateľa. Vo vzťahu sa vytratilo vzájomné rešpektovanie, dôstojnosť, postráda sa úcta a tolerancia. Navrhovateľ striktne trval na rozvode manželstva a vylúčil obnovu spolužitia s odporkyňou s ktorou odmieta zdieľať ďalší spoločný život. Deti z manželstva sú už dospelé a majú založené vlastné rodiny. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, avšak povinnosti manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom vynútiť.
Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už neostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, keď tento postup má svoje zákonné opodstatnenie.
Súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, aby manželstvo navrhovateľa a odporkyne v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktorá je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželstva vo vzájomnej zhode. Príčiny rozvratu súd vidí v neschopnosti navrhovateľa komunikovať s odporkyňou v situácii, kedy s jej postojom vnútorne nesúhlasí, v neschopnosti presadiť si u odporkyni svoj názor náležitou argumentáciu a v rezignácii na pravidlá spolužitia v manželstve ktoré on vníma ako obmedzujúce. Práve tieto príčiny videli k vážnemu rozvráteniu manželstva účastníkov konania a vzhľadom na jednoznačný nezáujem navrhovateľa v manželstve zotrvať, s tvrdením, že ku odporkyni cíti len ľahostajnosť, dokonca v jej prítomnosti sa mu zhoršuje zdravotný stav, sa výrazne znížili vyhliadky na to, že manželstvo by ešte mohlo byť harmonické, pevné a trvalé.
Kríza medzi manželmi sa ešte viac prehĺbila v priebehu rozvodového konania, kedy manželia obmedzili vzájomnú komunikáciu na minimum a skutočnosť, že navrhovateľ má známosť s inou ženou dovŕšila rozvrat medzi manželmi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. V neprospech odporkyne je skutočnosť, že táto nemá žiadnu predstavu o ďalšom fungovaní manželstva ani o tom ako docieliť dobrovoľný návrt manžela do spoločnej domácnosti a tiež rozpornosť v jej tvrdení, v tom že manžela ľúbi a rozviesť sa nechce s tvrdením že rozvodové papiere by podpísala, rozvod by nenaťahovala ak by bol navrhovateľ ochotný sa dohodnúť ohľadom majetkových vecí. Otázkou potom je, aké sú skutočné dôvody odporkyne nesúhlasiť s rozvodom manželstva, ktoré neplní funkciu biologickú, ekonomickú ani výchovnú. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd nevykonal dokazovanie výsluchom priateľky, brata a dcéry navrhovateľa, pretože tak výsluch týchto osôb ako aj prípadné zamietnutie návrhu, by bolo len neodôvodeným naťahovaním zjavne nesúvisiacim s možnosťou obnovenia spolužitia manželmi a manželstvo ako formálny zväzok, bez perspektívy plnenia spoločenského účelu rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu povereného vedením matriky, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.