Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-10-2022.pdf
PDF · 130.71 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Y. súd X. v konaní pred sudkyňou V.. D. F., v právnej veci žalobkyne: C. Q., nar. XX.X.U., bytom C. XX, U. XX C., proti žalovaným: 1. W. stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom A. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, 2. P. B. s.r.o., so sídlom K. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, zast.: P. K. - V. W. s.r.o., so sídlom K. č. 10, A., J.: XX XXX XXX, 3. T. X s.r.o., so sídlom J. E. 8, XXX XX A. A., J.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. B. žalobu zamieta.
II. D. je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
J.. D. je povinná zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
IV. D. je povinná zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. D. sa žalobou podanou na súd X.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.X.XXXX, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N. XX/., N. U./., N. U./.X zo dňa XX.X.XXXX vyhotovenou notárom Q.. W.. T. S., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.: C., obec: C., okres: X., a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako: rodinný dom - súp. č. U., postavený na parc. reg. „C“ parc. č. U./U., zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok - parc. reg. „C“ parc. č. U./U., zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok
- parc. reg „C“ parc. č. U./X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok - parc. reg. „C“ parc. č. U./XX, záhrada o výmere XXX mX (ďalej len nehnuteľnosti), je neplatná.
2. V odôvodnení žaloby uviedla, že do udelenia príklepu na dražbe XX.X.XXXX bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré na základe príklepu nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 3. rade. N. boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade na základe D. o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa X.X.XXXX uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a záložcami, ktorými boli v tom čase C. H., N.. XX.X.U., J. H., N.. X.XX.U., Š. H., N.. XX.X.U., Q. H., N.. XX.X.U., Š. H., N.. X.X.U.. C. zmluvou mala byť zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikla zo D. o úvere č. U., Z. U. zo dňa XX.X.XXXX, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou ako dlžníčkou. F. XX.X.XXXX sa v C. konala prvá dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. N. dražby bol žalovaný v 1. rade, dražobníkom žalovaný v 2. rade. W. bol udelený žalovanému v 3. rade, nakoľko urobil najvyššie podanie vo výške XX.XXX,- Z..
D. namieta zákonnosť vykonanej dražby, pričom poukazuje na porušenie § 1X ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, s poukazom na miesto konania dražby. W. dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Y. C. (okres X.) a samotná dražba sa konala v V. C., ktoré je od nehnuteľností vzdialené XX km. D. v 2. rade ako dražobníkovi malo byť známe, že v tomto prípade by možno najväčší záujem dražiteľov bolo možné očakávať v meste X., ktoré je vzdialené XX,X km, resp. z jeho okolia (napr. aj z okruhu tam pôsobiacich realitných kancelárií). V C. z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tej oblasti. O nevhodnom určení tohto miesta svedčí aj okolnosť, že na dražbe sa zúčastnili okrem žalovaného v 3. rade iba dvaja ďalší záujemcovia. B. inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. D. je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám. D. ďalej namieta, že v danom prípade absentuje určitosť právneho úkonu, ktorým je úverová zmluva, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. D. má za to, že v zmluve nie je zabezpečovaná pohľadávka určená dostatočne určito, ale len pevnou sumou úveru, ktorú poskytuje žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ žalobkyni ako záložcovi. D. zmluva, na základe ktorej vzniklo namietané záložné právo je zmluvou akcesorickou k úverovej zmluve, bez ktorej by nevznikla. Je preto podľa žalobkyne dôležité uviesť tiež neprijateľnosť ustanovení samotnej úverovej zmluvy. D. poukazuje na poplatky spojené s administratívnou agendou zmluvy podľa cenníka žalovaného v 1. rade (napr. čl. M. úverovej zmluvy v spojení s čl. U. obchodných podmienok k zmluve a B. poplatkov pre fyzické osoby). S účinnosťou od XX.X.XXXX (z.č. XXX/XXXX Z.z.) sa žalobcovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnení za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. W. stanovené poplatky za upomienky možno tiež považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nachádzajú sa v B. poplatkov pre fyzické osoby). D. je tiež toho názoru, že v spotrebiteľskej zmluve by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou alebo úrokmi z omeškania len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, nakoľko to spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda odporuje zákonu. U. zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok a malo by sa na ňu nazerať ako na neplatnú. D. zmluva, ktorá vychádza z neplatnej úverovej zmluvy, by sa rovnako mala považovať za neplatnú.
3. D. v 1. rade vo vyjadrení k žalobe k miestu konania dražby uviedol, že v prípade, ak by sa dobrovoľná dražba konala v X., nie je garantované, že by sa jej zúčastnilo viac osôb ako sa zúčastnilo v krajskom meste C.. V prípade ak sa jedná o kúpu nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, záujemcom neodradí skutočnosť, že za dražbou musia vycestovať. W. na uznesenie NS SR z X.X.XXXX, sp. zn. XCdo/XX/ XXXX. V. výkonu dražby vzdialené cca XX km od miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť nie je miestom neprimeraným a žalovaní v 1. a 2. rade postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, judikatúrou a v záujme získania čo najväčšieho počtu záujemcov. J. cieľom bolo, aby nehnuteľnosť bola predaná za čo najvyššiu sumu a aby pohľadávka žalovaného v 1. rade bola uspokojená v najvyššej výške. N. bola predaná ešte za vyššiu cenu ako bolo stanovené najnižšie podanie podľa riadne vypracovaného znaleckého posudku a pohľadávka žalovaného v 1. rade bola vyplatená v plnej výške. K absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy žalovaný v X rade uvádza, že v predmetnej záložnej zmluve je riadne označený záloh, ktorý je predmetom záložného práva a rovnako tak je riadne určená výška pohľadávky - XX.XXX,- Z. ako suma poskytnutého úveru, ktorá sa týmto zálohom zabezpečuje spolu s príslušenstvom v zmysle časti X, článok 1, bod 1 záložnej zmluvy. Je jasne identifikované, že predmetná pohľadávka vznikla z úveru poskytnutého na základe zmluvy číslo U. X XX (sporenie) a U. X XX (úver) zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. W. ide o výšku pohľadávky v záložnej zmluve, táto je uvedená vo výške poskytnutého úveru, nakoľko žalovaný v 1. rade nevie dopredu predpovedať, pre akú výšku pohľadávky sa bude vykonávať záložné právo, a či vôbec, v akej výške bude predmetná pohľadávka do jeho výkonu splatená a pod.. K neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný v 1. rade uvádza, že na úverovom účte nie sú účtované žiadne poplatky za jeho vedenie. W. ide o sumu poplatku za spracovanie úveru, v zmysle článku M.. zmluvy o úvere sa tento poplatok započítal pri prvom čerpaní úverových prostriedkov. N. žalovaného v 1. rade ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu,
ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle §499 Y. zákonníka. W. na považovanie týchto zmluvných podmienok za neprijateľné neboli splnené, nakoľko poplatkový záväzok bol dohodnutý zmluvou o úvere a žalobca sa s ním mohol riadne oboznámiť pred uzatvorením zmluvy o úvere a spoplatnená služba poskytnutie úveru na základe žiadosti žiadosť žalobcu mu bola riadne v zmysle zmluvy o úvere dodaná. C. zmluvnú podmienku nie je možné považovať za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech žalobcu a už vôbec nie spôsobujúcu značnú nerovnováhu. D. v 1. rade poukázal na rozhodnutie KS v C. z XX.X.XXXX, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX. Aj v prípade ak by zmluva o úvere obsahovala aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené nemá za následok neplatnosť takejto zmluvy o úvere a teda nezakladá ani neplatnosť záložnej zmluvy. D. riadne čerpal peňažné prostriedky a porušil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný v 1. rade vyhlásil splatnosť predmetného úveru a pristúpil k výkonu záložného práva v zmysle platných právnych predpisov.
4. D. v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako dražobná spoločnosť pôsobí na trhu už vyše XX rokov a pri stanovení miesta konania dražby vychádza zo skúseností, súdnej praxe a vždy zohľadňuje viacero pôsobiacich faktorov. Q. z kritérií je, aby sa dražba konala v územnej pôsobnosti kraja, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ďalej je to dopravná dostupnosť, kúpyschopnosť obyvateľstva, podmienky realitného trhu, možnosti dodržiavania protipandemických opatrení a pod. D. sa aj ľudský faktor pre zabezpečenie čo najlepšej objektivity. F. sa konala XX.XX.XXXX v meste C.T., ktoré je vzdialené od predmetu dražby XX,X km. C.T. je súčasne krajským mestom, pričom celkový demografický spoločenský a ekonomický status je priaznivý pre konanie dražby, a to najmä z hľadiska koncentrácie obyvateľstva, kúpnej sily, podnikateľského prostredia, dopravného spojenia a zamestnanosti. D. v 2. rade poukázal na uznesenie NS SR z X.X.U., sp.zn. U./XX/U.. D. v 2. rade pre zabezpečenie čo najlepšej informovanosti o dražbe a oslovenie čo najvyššieho počtu účastníkov na dražbe zverejnil konanie dražby nehnuteľností v tlači - v najčítanejšom denníku N. čas, online na sociálnej sieti H., ako aj na stránke www.aukcnaspolocnost.sk, z ktorej sa inzerát transformuje na XX najväčších realitných portálov. To, že miesto dražby nemohlo spôsobiť obmedzenie účasti na dražbe dokazuje aj skutočnosť, že samotný vydražiteľ má sídlo v A. A., ďalší účastník je zo D. a tretí z R.. V prípade reálneho záujmu o nehnuteľnosť sú teda potenciálni účastníci dražby ochotní prísť na dražbu bez ohľadu na to, či sa koná v danej obci, v okresnom meste, či krajskom meste, skôr je preferované dobré dopravné spojenie do miesta konania dražby. W. žalovaného v 2. rade je zarážajúce, že úverová zmluva, hoci bola podpísaná v roku XXXX, má byť neurčitá, respektíve nezrozumiteľná pre žalobcu až v čase výkonu záložného práva, a to napriek tomu, že mu vyčíslenie pohľadávky za účelom jej uhradenia bolo zaslané tesne pred konaním dražby. Na základe záložnej zmluvy bol riadne vykonaný vklad záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade pre pohľadávku, ktorá nebola splnená. D. v 2. rade sa domnieva, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že pohľadávka banky je neurčitá určite by sa domáhal svojich práv už skôr a nie až v čase výkonu záložného práva. D. nepoprel prevzatie úveru, naopak určitú časť už splnil. W. žalobca poukazuje na údajné neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný v 2. rade uvádza, že aj v prípade ak by mohla byť za určitých okolností niektorá zo zmluvných podmienok určená za neprijateľnú, nemá to vplyv na neplatnosť celej úverovej či záložnej zmluvy.
5. D. v 3. rade uviedol, že sa dňa XX.X.XXXX stal vydražiteľom na dobrovoľnej dražbe, keď urobil najvyššie podanie vo výške XX.XXX,- Z.. W. dražby im nebol odovzdaný.
6. B. vo veci vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XX, zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok z X.X.XXXX, zmluvou o úvere č. U. X XX z XX.X.XXXX, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a sadzobníkom poplatkov, oznámením o dobrovoľnej dražbe, notárskou zápisnicou spísanou X.X.U. N. XX/XXXX, zoznamom účastníkov dražby, oznámením o dražbe č. U./U., vyhlásením navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby z XX.X.XXXX, inzerciou žalovaného v 2. rade, vyhlásením navrhovateľa dražby, a zistil tento skutkový stav veci:
7. D. v 1. rade ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa XX.X.XXXX uzavreli D. o úvere č. U. X XX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi medziúver na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vo výške XX.XXX,- Z. a ktorou sa dlžník zaviazal úverovú pohľadávku s jej príslušenstvom zaplatiť veriteľovi v lehote a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba medziúveru X,XX% ročne a výška mesačnej splátky úveru XXX,XX Z., splatné v XX. deň v mesiaci. V článku M.. sú dojednané poplatky a náklady súvisiace s úverom, ktoré
sa dlžník zaviazal veriteľovi uhradiť, pričom článok odkazuje na platný B. poplatkov, pre fyzické osoby, ktorý tvorí prílohu zmluvy.
8. V B. poplatkov pre fyzické osoby sú v časti II. B. úver/medziúver uvedené o.i.
- pod bodom X.X. poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie - X,X% z cieľovej sumy
- pod bodom 9. poplatky za zmeny zmluvných úverových podmienok
- pod bodom XX. poplatky za upomínanie dlžných splátok po lehote splatnosti.
9. F. X.X.XXXX uzavrel žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a C. H., J. H., Š. H., Q. H., Š. H. ako záložcovia zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného práva a s vymáhaním pohľadávky) vzniknutej z úveru na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere Č.. U. X XX P. U. X XX uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako stavebným sporiteľom. V bode 2. je uvedené, že výška úveru poskytnutého veriteľom predstavuje sumu XX.XXX,- Z.. D. boli nehnuteľností zapísané na LV č. XX v kat. úz. C. ako stavba - rodinný dom súp. č. U., postavený na parc. č. U./U., a pozemky - parc. č. U./X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./U., vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./XX, záhrady vo výmere XXX m2.
XX. M. navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby z XX.X.XXXX žalovaný v 1. rade v zmysle §7 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. vyhlásil, že predmet dražby je spôsobilým predmetom dražby, nakladanie s ním nie je obmedzené zmluvou, vykonateľným rozhodnutím súdu alebo orgánu štátnej správy, ani vylúčené osobitným predpisom, nejedná sa o majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, nejedná sa o vec, na ktorej by viazlo zákonné predkupné právo. D. právom je zabezpečená pohľadávka proti žalobkyni ako dlžníkovi zo D. o úvere č. U. X XX zo dňa XX.X.U., pričom dlžná suma k XX.X.U. predstavovala XX.U.,XX Z. a príslušenstvo ku dňu podania návrhu na dražbu pozostávalo z úroku X,XX% ročne zo sumy XX.U.,XX Z. od XX.X.U. do zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy XX.U.,XX Z. od XX.X.U. do zaplatenia. D. v 1. rade vyhlásil, že spolu dlžná suma a príslušenstvo vo výške XX.XXX,XX Z. s X,XX% úrokom zo sumy XX.XXX,XX Z. od XX.X.XXXX do zaplatenia a 5% ročne úrokom z omeškania zo sumy XX.XXX,XX Z. od XX.X.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, je pravá a v uvedenej výške aj splatná.
XX. Y. o dražbe č. U./U. žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámili, že XX.X.XXXX o X.XX hod sa v C. uskutoční 1. kolo dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č. XX v kat. úz. C. ako stavba - rodinný dom súp. č. U., postavený na parc. č. U./U., a pozemky - parc. č. U./X vo výmere U. m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./XXX, vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./XX, záhrady vo výmere XXX m2.
XX. D. v 2. rade inzeroval dražbu nehnuteľnosti v denníku N. čas a informácie o dražbe zverejnil aj na svojej webovej stránke.
XX. F. sa zúčastnili traja účastníci, a to žalovaný v 3. rade, ďalej spoločnosť so sídlom v R. a fyzická osoba s bydliskom v D..
XX. N. zápisnicou spísanou XX.X.U. pred notárom Q.. W.. T. S., N. XX/.X, N. U./U., N. U./XXXX bol osvedčený priebeh dražby vykonanej XX.X.XXXX v C., pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v kat. úz. C. ako stavba - rodinný dom súp. č. U., postavený na parc. č. U./U., a pozemky - parc. č. U./X vo výmere U. m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./U., vo výmere U. m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. U./XX, záhrady vo výmere U. m2. E. predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č. U./U. vypracovaným znalcom J.. R. V. na sumu XX.XXX,- Z.. N. podanie bola stanovené na XX.XXX,- Z.. W. bol udelený žalovanému v 3. rade ako účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie na sumu XX.XXX,- Z.. W. konania dobrovoľnej dražby nikto z účastníkov dobrovoľnej dražby nevzniesol námietky proti priebehu dražby a návrhy, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby.
XX. W. § 137 písm. d) C.s.p. D. možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
XX. W. § 497 Y. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
XX. W. § 499 Y. zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
XX. W. § 151a Y. zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
XX. W. § X51b ods. 1 Y. zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. D. o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
XX. W. § 151b ods. X Y. zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
XX. W. § 151b ods. X Y. zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
XX. W. § 151j Y. zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, Xe) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, Xf) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.).
XX. W. § X1 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. W. domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; XXb) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ X3).
XX. W. § 7 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ X6 ods. X).
XX. W. § 11 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
XX. W. § 37 ods. X Y. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
XX. W. § 41 Y. zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
XX. D. sa žalobou domáha vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa XX.X.XXXX, priebeh ktorej bol osvedčený N. zápisnicou N. dňa XX.X.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná včas, t.j. do troch mesiacov odo dňa príklepu XX.X.XXXX (podanie žaloby na súd X.X.XXXX) a je daný aj okruh strán sporu vymedzený v § X1 ods. X zákona o dobrovoľných dražbách. W. žaloby vyplýva priamo z § 137 písm. d) C.s.p. v spojení s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. O neplatnosti dobrovoľnej dražby možno rozhodnúť len ak nebola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, pričom podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
XX. W. žalobkyňa spochybňuje inštitút dobrovoľnej dražby, súd konštatuje, že inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku B. republiky. D. právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. D. právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. D. predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. L. funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohy. Ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. D. právo upravené v Y. zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. L. právne normy neboli konštatované ako rozporné s U. B. republiky, nemožno preto zakázať žalovanému v 1. rade výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo bolo zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy. F. dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.
XX. W. žalobkyňa namietala porušenie ust. §X1 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci C. sa konala v meste C. a tým bola obmedzená možnosť účasti na dražbe, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade podporenou odkazom na uznesenie N. súdu B. republiky z 5. júna U., sp.- zn. U./XX/XXXX, v ktorom najvyšší súd uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. C. kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. W. ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. P. kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v K. miesto realizácie dražby napríklad v A.. L. regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Q. súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.
XX. N. súd B. republiky v rozhodnutí sp. zn. X E. U./U. (T. U./U.) vyslovil názor, podľa ktorého „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená XXX km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). C. určenie miesta dražby
- z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § X1 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.
XX. V danej veci predmetom dražby boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci C., vzdialenej od mesta C. XX,X km, čo nemožno považovať za tak vzdialené miesto, v dôsledku čoho by došlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe potenciálnym záujemcom o predmet dražby. N. ide o krajské mesto, dopravné spojenie medzi týmito miestami je z časového hľadiska prijateľné (cesta autom trvá okolo XX minút) a zároveň je zvýšená dostupnosť aj zo vzdialenejších častí krajiny, vzhľadom na vlakové či autobusové spoje. L. záver potvrdzuje aj skutočnosť, že dražby sa zúčastnili záujemcovia z R., A. A. P. Ž., z čoho je zrejmé, že určené miesto konania dražby skutočne neovplyvnilo účasť dražiteľov na nej, resp. že by ich účasť bola z tohto dôvodu sťažená. N. súd vo svojom rozhodnutí (U./XX/U.) dospel k záveru, že za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do XXX km). O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a preto súd uvedenú námietku žalobkyne považoval za nedôvodnú.
XX. D. ďalej v žalobe namietala platnosť úverovej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. A. túto námietku nešpecifikovala, keďže v ďalšom texte žaloby poukazuje na neurčitosť záložnej zmluvy. W. ide o úverovú zmluvy, táto je podľa názoru súdu určitým právnym úkonom, keďže v nej sú jednoznačne dojednané náležitosti v zmysle § 497 Y. zákonníka, a to povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver (medziúver vo výške XX.XXX,- Z.) a povinnosť dlžníka úver vrátiť spolu s príslušenstvom (úroky vo výške X,XX% ročne).
XX. W. žalobkyňa namietala, že v záložnej zmluve nie je dostatočne určená zabezpečovaná pohľadávka, čo má spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy v zmysle § X7 ods. X Y. zákonníka, súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 151b ods. X a 3 Y. zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh, resp. sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V danom prípade je v článku I. bode 1. zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uvedené, že záložné právo za zriaďuje na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného práva a s vymáhaním pohľadávky) vzniknutej z úveru na základe zmluvy č. U. X XX P. U. X XX uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou a súčasne je v bode 2. uvedená výška istiny úveru, ktorý sa záložnou zmluvou zabezpečuje, a to XX.U.,- Z.. D. zároveň obsahuje riadne údaje o určení predmetu zálohu. V zmysle o zriadení záložného práva z X.X.XXXX sú tak obsiahnuté všetky podstatné náležitosti stanovené ust. § X51b Y. zákonníka a tieto sú vymedzené určite a zrozumiteľne, tak ako to predpokladá ust. § 37 ods. 1 OZ.
XX. D. ďalej namietala, že uzavretá úverová zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, čo spôsobuje je jej neplatnosť v zmysle § 39 Y. zákonníka a zároveň spôsobuje aj neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá z úverovej zmluvy vychádza.
XX. W. ide poplatok za spracovanie medziúveru dojednaný v čl. M.., tento nárok vyplýva žalovanému v 1. rade ako veriteľovi z ust. § 499 Y. zákonníka. K. poskytovateľ úveru má náklady spojené so spracovaním obchodného prípadu, ktoré spočívajú jednak v odmene jeho pracovníkov, ale prakticky v zabezpečení celej činnosti veriteľa, a teda nemožno dospieť k záveru, že žalovaný v 1. rade získal uvedenú hodnotu bez poskytnutia protihodnoty, nakoľko žalobkyňa za tento poplatok získala protihodnotu vo forme úveru, o ktorý žiadala (viď obdobne rozsudok K. súdu v C. z XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).
XX. W. ide o ostatné poplatky vymedzené sadzobníkom žalovaného v 1. rade (napr. poplatky za zmeny zmluvných úverových podmienok, poplatky za upomínanie dlžných splátok po lehote splatnosti a pod), súd uvádza, že aj v prípade, ak by predmetné dojednania posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § X3 ods. 5 Y. zákonníka neplatné, nemalo by to vplyv na platnosť úverovej zmluvy. W. dojednania je totiž možné oddeliť od ostatného obsahu úverovej zmluvy a v zmysle § 41 Y. zákonníka by bolo možné konštatovať neplatnosť len v tejto časti právneho úkonu. V prípade, ak by žalovaný v 1. rade akékoľvek nároky z týchto neprijateľných zmluvných podmienok zahrnul do pohľadávky, ktorá mal byť uspokojená v dobrovoľnej dražbe, súd poukazuje na závery rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorých platí, že ani nesprávne vyčíslenie pohľadávky uplatňovanej v dražbe, za ktoré zodpovedá navrhovateľ dražby, by bez ďalšieho neznamenalo aj dôvod na vyslovenie neplatnosti
dražby (rozsudok K. súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). P. doplnil aj K. súd v C. v rozsudku č.k. XCo/XXX/XXXX z XX.X.XXXX „uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky nemôže založiť neplatnosť dražby, nakoľko úver nebol v celosti splatený a záložný veriteľ navrhol dražbu, pričom z ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktorú uhradil žalovaný 2. bola pohľadávka žalovaného 1. uspokojená, nemohlo teda ani uvedením (prípadnej) nesprávnej výšky pohľadávky dôjsť k žiadnemu zásahu do práv žalobcov. N., v posudzovanej veci nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaný 1. si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 7 ods. X zákona o dobrovoľných dražbách a urobil vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú dražbu navrhol. D. o vykonaní dražby potom túto náležitosť obsahovala, a ani prípadné uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení žalovaného 1. jej neplatnosť nespôsobuje. Za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva zodpovedá záložný veriteľ podľa ust. § 33 ods. X zákona o dobrovoľných dražbách, a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemôže zbaviť. Ak sa žalobcovia domnievajú, že im bola uvedením nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení žalovaného 1. spôsobená škoda, môžu sa potom samostatnou žalobou jej náhrady od žalovaného 1. domáhať (pozri rozhodnutie ÚS sp. zn. ÚS II. XXX/XXXX)“. D. v 1. rade ako navrhovateľ dražby vykonal riadne prehlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a naplnil tak zákonnú požiadavku.
XX. W. žalobkyňa namietala, že v zmluve je v súvislosti s prípadným nesplnením povinností sankcionovaný len spotrebiteľ, čo spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nešpecifikovala. B. uvádza, že v úverovej zmluve nie sú uvedené žiadne dojednania nad rámec zákonných nárokov veriteľa v súvislosti s omeškaním dlžníka, pričom ich vymedzením v čl. IX. zmluvy si veriteľ splnil svoju povinnosť riadne dlžníka o následkoch omeškania informovať. N. na úroky z omeškania, či nárok na zosplatnenie úveru pri splnení zákonnom stanovených podmienok, vyplýva veriteľovi priamo zo zákona, preto podľa názoru nemožno hovoriť o neprimeranom sankcionovaní žalobkyne ako spotrebiteľky.
XX. N. súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mohol žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby vyhovieť, túto zamietol.
XX. W. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. W. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. N. žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaným v 1. - 3. rade ako v plnom rozsahu úspešným stranám súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.