Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/26/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľa: Š.Y. Z., J.. X.X.XXXX, G. A., Č. XXXX/XX, zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Bratislava, Gogoľova č. 18, proti odporkyni: N. K., J.. XX.X.XXXX, G. Š., J. XXXX/XX, zast. advokátom Mgr. Oliverom Zuzákom, IČO: 42 162 335, so sídlom Galanta, Mierové nám. č. 4, o zaplatenie 9 717,59 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi X XXX,XX Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti XXX,XX Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od 1.11.2014 do zaplatenia zamieta.

Súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 583,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume X XXX,XX Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.12.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu X XXX,XX Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že odporkyni poskytol finančnú pôžičku vo výške X XXX,XX Eur, ktorú jej dňa 17.7.2008 previedol na jej bankový účet do dňa podania žalobného návrhu. Odporkyňa navrhovateľovi túto pôžičku nevrátila, pričom navrhovateľ ju listom zo dňa 13.10.2014 vyzval na vrátenie poskytnutej pôžičky v lehote najneskôr do 31.10.2014. 1

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a v odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedla, že síce finančnú čiastku od navrhovateľa obdržala pričom poukázala na to, že k žiadnej dohode medzi ňou a navrhovateľom ohľadne vrátenia peňazí nedošlo. Odporkyňa však nárok navrhovateľa považovala za premlčaný čo odôvodnila tak, že podľa jej názoru sa právo navrhovateľa na vrátenie pôžičky mohlo vykonať nasledujúcim dňom po tom, čo vznikol jej dlh voči nemu. Odporkyňa teda poukazovala na to, že nárok navrhovateľovi nie je možné priznať, nakoľko nebola navrhovateľom vyzvaná za splnenie dlhu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka a odporca pracovali ako kolegovia na jednom pracovisku, pričom odporkyňa v uvedenej dobe mala úmysel rekonštruovať svoj byt, avšak za týmto účelom jej bankou nebol poskytnutý hypotekárny úver. Navrhovateľ preto v úmysle odporkyni pomôcť uzatvoril so Slovenskou sporiteľnou a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX. Na základe uvedenej zmluvy bolo navrhovateľovi bankou poskytnutých 9 958,18 Eur, pričom z uvedenej sumy navrhovateľ dňa 17.7.2008 previedol na bankový účet odporkyne sumu 9 717,59 Eur s tým, že finančné prostriedky odporkyňa použije na rekonštrukciu svojho bytu a následne ich navrhovateľovi vráti. Odporkyňa v priebehu existencie záväzkového vzťahu v prospech navrhovateľa uhradila dňa 18.8.2008 sumu XXX,XX D., dňa 16.9.2008 sumu XXX,XX D., dňa 16.10.2008 sumu XXX,XX Eur, dňa 15.6.2009 sumu vo výške XXX,- Eur a 14.7.2009 sumu vo výške XXX,- Eur. Uvedené skutočnosti súd zistil z výpisov z účtu odporkyne, ktoré odporkyňa súdu predložila v rámci doplnenia dokazovania. Uvedenými dôkaznými prostriedkami má súd za preukázané, že v priebehu trvania záväzkového vzťahu odporkyňa v prospech navrhovateľa uhradila čiastku XXX,XX Eur.

Úhradu vo výške XXX,- Eur ktorú odporkyňa mala podľa svojho tvrdenia odovzdať navrhovateľovi v hotovosti súd nepovažoval za preukázanú, pretože z výpisov z účtu ktoré predložila odporkyňa vyplynul iba záver, že túto sumu odporkyňa vybrala z bankomatu, avšak nebolo preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami, že by túto sumu v hotovosti odovzdala navrhovateľovi.

Keďže od poskytnutia finančných prostriedkov navrhovateľom uplynula určitá doba, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 13.10.2014 odporkyňu na vrátenie poskytnutej pôžičky v lehote do 31.10.2014. Uvedenú výzvu odporkyňa prevzala dňa 15.10.2014, avšak v stanovenej lehote navrhovateľovi finančné prostriedky nevrátila.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia má súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Existenciu zmluvy má súd za preukázanú najmä z toho, že navrhovateľ odporkyni reálne odovzdal finančnú čiastku X XXX,XX Eur a to tak, že tieto peniaze dňa 17.7.2008 previedol na účet odporkyne, čím sa tieto peňažné prostriedky dostali do jej dispozičnej sféry a odporkyňa aj naďalej s nimi disponovala a nakladala ako s vlastnými. Odporkyňa v priebehu konania existenciu právneho vzťahu s navrhovateľom nerozporovala, prevzatie finančných prostriedkov potvrdila. Jej vedomosť o tom, že finančné prostriedky navrhovateľovi je povinná vrátiť súd jednoznačne vyvodil z tej skutočnosti, že počas trvania záväzkového vzťahu v prospech navrhovateľa uhradila čiastku XXX,XX Eur.

Pre ďalšie konanie bolo podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie toho, na akú dobu boli navrhovateľom odporkyni finančné prostriedky požičané. V danom prípade z vykonaného dokazovania v podstate zo zhodných prednesov oboch účastníkov súd vyvodil, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode času splnenia záväzku odporkyne voči navrhovateľovi, pričom taktiež tento čas kedy by bola odporkyňa povinná splniť svoj dlh voči navrhovateľovi nevyplýva z právneho predpisu, ani nebol určený v rozhodnutí. Z prednesu oboch účastníkov ktoré prezentovali na pojednávaní dňa 22.10.2015 jednoznačne vyplynulo, že medzi nimi nedošlo k určeniu termínu splatnosti dlhu odporkyne voči navrhovateľovi, preto súd na určenie splatnosti aplikoval ust. .

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

V prejednávanom prípade bolo potrebné a nevyhnutné pre posúdenie otázky premlčania rozhodnúť, ktoré z vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd aplikovať na stanovenie splatnosti dlhu odporkyne voči navrhovateľovi. Ako už súd vyššie konštatoval po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie a to z dôvodu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o určení času splatnosti záväzku ani táto splatnosť nevyplýva z právneho predpisu, resp. rozhodnutia. Podľa názoru súdu je v danom prípade ust. vylúčené, nakoľko v konaní bolo preukázané v podstate zhodným tvrdením oboch sporových strán, že k žiadnej dohode ohľadne splatnosti nedošlo, pričom ustanovenie predpokladá, že ak má byť čas splnenia záväzku ponechaný na vôli dlžníka, musia existovať prejavy vôle zmluvných strán, resp. prejav vôle veriteľa z ktorého bude zrejmé, že časť splatnosti záväzku resp. jeho určenie sú ponechané na vôli dlžníka. V tomto prípade však žiadne takéto prejavy vôle z ktorých by vyplývalo že odporkyňa bola oprávnená určiť splatnosť svojho dlhu voči navrhovateľovi v konaní preukázané neboli, navrhovateľ aj odporkyňa v svojich vyjadreniach uvádzali, že dohoda ohľadne času splnenia záväzku medzi nimi neexistovala. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že v tomto prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli veriteľa, ktorý túto svoju vôľu realizoval písomným prejavom a to výzvou na plnenie zo dňa 13.10.2014, ktorú odporkyňa prevzala dňa 15.10.2014. V uvedenom písomnom prejave vôle takto navrhovateľ stanovil splatnosť dlhu odporkyne voči nemu na deň 31.10.2014.

V ďalšom musel súd v súvislosti so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami posúdiť otázku námietky premlčania, ktorú v konaní vzniesla odporkyňa.

Podľa právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade odporkyňa vzniesla námietku premlčania a to v odpore voči vydanému platobného rozkazu dňa 20.6.2015, pričom podľa jej názoru ktorý oprela o výklad ustanovenia , ktorý je obsiahnutý v judikovanom rozhodnutí R 28/1984 podľa ktorého ak čas plnenia záväzku nebol dohodnutý ani stanovený právnym predpisom či rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia je prvá objektívna možnosť vykonania práva veriteľa daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu, teda v prípadoch, keď čas splnenia nebol dohodnutý ani inak určený, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcom po tom, čo dlh vznikol. V danom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou odporkyne, nakoľko je toho názoru, že ňou uvádzaný názor je potrebné považovať za prekonaný, pričom podstatným v danom prípade je výklad zákonnej formulácie „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“. Podľa názoru súdu ktorý vychádza z právnych záverov vyslovených NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 31.6.2008 nemožno zákonnú formuláciu „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ vykladať spôsobom aký zvolila odporkyňa, nakoľko pod vykonaním práva je potrebné rozumieť podľa názoru súdu jeho realizáciu formou podania návrhu žaloby na súde, pripadne rozhodcovského orgánu. Základným predpokladom podania žalobného návrhu je však skutočnosť, že uplatnená pohľadávka musí byť splatná, teda inými slovami že márne uplynula doba poskytnutá resp. určená na jej splnenie. V tomto konkrétnom prípade teda podľa názoru súdu premlčacia doba nezačala plynúť tak ako to prezentovala odporkyňa nasledujúci deň po poskytnutí pôžičky, ale až po márnom uplynutí lehoty na plnenie, ktorú navrhovateľ stanovil v svojej výzve na plnenie a ktorá uplynula dňa 31.10.2014. Z uvedeného je teda zrejmé, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 1.11.2014, t.j. dňa ktorý nasleduje po dni, kedy sa dlh odporkyne voči navrhovateľovi stal splatným.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavil a to na základe dispozitívneho prejavu navrhovateľa, ktoré je obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 3.11.2015. K späťvzatiu uvedenej časti pristúpil navrhovateľ z toho dôvodu, že odporkyňa v konaní preukázala plnenia v celkovej výške XXX,XX Eur. Z tejto uhradenej časti však navrhovateľ na plnenie istiny započítal iba

čiastku XXX,XX Eur v ktorej zobral návrh späť. Zvyšnú časť z celkovej úhrady realizovanej odporkyňou navrhovateľ započítal na úroky a ďalšie náklady úveru ktorý uhrádzal v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., ktorým nadobudol finančné prostriedky, ktoré následne požičal odporkyni.

Na základe späťvzatia preto súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavil, pričom je potrebné poukázať, že navrhovateľ nevzal späť svoj návrh v časti úrokov z omeškania prislúchajúcich k nároku vo výške XXX,XX Eur.

Podľa názoru súdu bolo vo veci potrebné rozhodnúť tak, že odporkyňa v prospech navrhovateľa plnila záväzok nielen späťvzatej časti, ale v celej preukázanej časti XXX,XX Eur. V danom prípade sa preto postup navrhovateľa kedy časť úhrad realizovaných odporkyňou započítal na splátku istiny a časť na úroky, ktoré platil na základe zmluvy o splátkovom úvere Slovenskej sporiteľni a.s. a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by v zmysle dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou bola odporkyňa povinná navrhovateľovi uhradiť okrem skutočných poskytnutých finančných prostriedkov vo výške X XXX,XX Eur aj ostatné náklady, ktoré navrhovateľ musel uhrádzať v prospech Slovenskej sporiteľne a.s.. Súd vo veci zaujal stanovisko, že v prípade právneho vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom a odporkyňou ide o samostatné právne vzťahy, pričom predmetom právneho vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou a.s. bolo poskytnutie splátkového úveru, kde je samozrejmé, že v prípade trvania zmluvného vzťahu sa suma poskytnutých finančných prostriedkov úročí a s poskytnutím úveru sú spojené ďalšie náklady. Takto nadobudnuté finančné prostriedky navrhovateľ na základe svojej slobodnej a vážnej vôle poskytol odporkyni ako pôžičku, čiže navrhovateľ týmto svojim konaním disponoval s vlastnými finančnými prostriedkami a nič mu v čase vzniku zmluvného vzťahu s odporkyňou nebránilo, aby si finančné prostriedky poskytnuté odporkyni úročil na základe ich vzájomnej dohody.

Z uvedeného dôvodu teda súd uplatnený nárok navrhovateľa v časti XXX,XX Eur teda v časti v ktorej uplatnený nárok navrhovateľa nie je dôvodný zamietol. K tejto sume súd dospel tak, že z celkového preukázaného plnenia odporkyne v prospech navrhovateľa vo výške XXX,XX Eur odpočítal sumu XXX,XX Eur, v ktorej navrhovateľ vzal späť svoj nárok. Súd návrh navrhovateľa taktiež zamietol v časti úrokov z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy XXX,XX Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, pretože v tejto časti je nárok navrhovateľa nedôvodný, nakoľko nárok navrhovateľa sa stal splatným až 1.11.2014, pričom k úhradám odporkyne vo výške XXX,XX Eur došlo ešte pred splatnosťou jej dlhu voči navrhovateľovi. Súd konanie zamietol v časti úrokov zo sumy XXX,XX Eur a to z toho dôvodu, že navrhovateľ v prípade späťvzatia v časti XXX,XX Eur nevzal späť svoj návrh v časti prislúchajúcich úrokov, preto bolo potrebné rozhodnúť o zamietnutí návrhu v časti úrokov jednak z časti v ktorej bol nárok navrhovateľa zamietnutý a jednak v časti, v ktorej zobral svoj nárok späť.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia a na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k názoru, že odporkyňa sa od 1.11.2014 dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu navrhovateľovi. Deň omeškania súd stanovil s prihliadnutím na výzvu na plnenie a deň stanovený navrhovateľom ako deň splatnosti jeho pohľadávky voči odporkyni, t.j. nasledujúci deň po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Súd návrhu navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania z priznaného nároku vo výške 9 017,35 Eur vyhovel, nakoľko uplatnený úrok z omeškania je v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi maximálnu výšku úroku z omeškania.

V zmysle vyššie uvedených záverov konajúceho súdu teda súd návrhu navrhovateľa vyhovel vo výške X XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. K takémuto rozhodnutiu súd dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom sám ďalšie dokazovanie nevykonával ani neinicioval a to hlavne s prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci ako aj na zásadu rovnosti strán účastníkov konania.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V danom prípade súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, nakoľko pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu vo veci je možné konštatovať, že navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, pretože predmetom konania bol nárok vo výške X XXX,XX Eur a navrhovateľ bol úspešný v časti X XXX,XX Eur. Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške XXX,- Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi taktiež priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške X XXX,XX Eur, pričom trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby po XXX,XX Eur + 3 x rež. paušál K. X,XX Eur + 3 x rež. paušál po X,XX Eur. K trovám právneho zastúpenia taktiež prináleží náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu navrhovateľa za jeho účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 pri vzdialenosti 124 km (Bratislava-Galanta a späť), v sadzbe základnej náhrady za 1 km vo I. X,XXX Eur, normovanej spotrebe 6 l /100 km a cene X,XXX Eur za 1 liter benzínu, v celkovej výške XX,XX Eur. Súd navrhovateľovi taktiež priznal aj trovy právneho zastúpenia v časti náhrady za stratu času v rozsahu 4 polhodín po XX,XX Eur v celkovej výške XX,XX Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10/ bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.