Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/201/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: N.. L. L., nar. X.X.XXXX bytom U. D.. Č.. XX, X. proti odporcovi: X. N. J., H..U.., Y. Č.. X, X., IČO: XXX XXX XX, v konaní o určenie neplatnosti výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

rozhodol:

Pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2008 a zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 trval do 24.2.2011.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 575,37 € brutto titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 16.10.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1.539,65 €,

- úrokom z omeškania za obdobie od 16.11.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29 €,

- úrokom z omeškania za obdobie od 16.12.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29 €,

- úrok z omeškania za obdobie od 16.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29 €,

- úrok z omeškania za obdobie od 16.2.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 45,83 €,

- úrok z omeškania za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 152,72 €,

- úrok z omeškania za obdobie 1.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9% ročne zo sumy 916,30 eur a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.10.2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.10.2008 a zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 naďalej trvá, určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 21.5.2010 je neplatná, určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Súčasne sa navrhovateľ voči odporcovi v zmysle zmeny petitu, ktorú súd pripustil uzneseniami zo dňa 23.9.2011 a dňa 13.11.2014 domáhal náhrady mzdy za mesiac september 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.10.2010 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac október 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.11.2010 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac november 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.12.2010 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac december 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku z

omeškania za obdobie od 16.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac január 2011 vo výške 316,19 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.2.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 316,19 €, náhrady mzdy za obdobie od 1.2.2011 do 24.2.2011 vo výške 1411 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1411 €, náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle vo výške 3320 eur a úroku z omeškania za obdobie od 13.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75% zo sumy 3320 eur, náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 v sume 948,57 eur a za rok 2011 v sume 255,66 eur a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 948,57 eur a ročného úroku z omeškania za obdobie 255,66 eur, ako aj náhrady trov konania.

Súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2013 ktorým určil, že výpoveď zo strany odporcu daná navrhovateľovi zo dňa 21.5.2010 je neplatná a tiež určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi zo dňa 4.8.2010 je neplatné. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2014. O uplatnených mzdových nárokoch a o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť v konečnom rozsudku.

Navrhovateľ sa, pokiaľ ide o mzdové nároky, vyjadril tak, že odporca napadol v ďalšom konaní žalobou okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa, navrhovateľ ale žiadal rozhodnúť o tom v tomto konaní. V mzde za mesiac august 2010 nebola navrhovateľovi preplatená nevyčerpaná časť dovolenky. Navrhovateľ sa domáhal pridelenia práce ešte v auguste pri podpísaní dohody o urovnaní. Toto potvrdil aj odporca svojim konaním, aj tým že v septembri uviedol navrhovateľa opätovne na pracovisko. Navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu, v ktorej nemohol pokračovať v ďalších mesiacoch. Z uvedených dôvodov neobstojí odporcov argument, že navrhovateľ sa nedomáhal v mesiaci október pridelenia práce a preto nemá za tento mesiac nárok na náhradu mzdy. Zároveň odporca tvrdil, že v mesiacoch november a december navrhovateľ nepracoval, ale jeho nárok na náhradu mzdy uznáva. Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ doručil odporcovi dňa 24.2.2011 o 13:20 a pracovisko opustil až po tom, čo tam zotrval počas celej pracovnej doby. Dňom skončenia pracovného pomeru je 24.2.2011. Nie je pravda, že navrhovateľ by bol evidovaný na Úrade práce. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ bol zamestnaný vo firme T. C.. Obe tieto skutočnosti nie sú relevantné pre určenie výšky náhrady mzdy. Navrhovateľ na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si uplatňuje náhradu mzdy titulom okamžitého skočenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Navrhovateľ nemal námietky proti znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou Y.. N.. Q. I..

Odporca sa k návrhu v časti mzdových požiadaviek navrhovateľa vyjadril tak, že má za to, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie od 27.10.2010, pretože navrhovateľ oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až podaním návrhu na súd dňa 27.10.2010. Odporca namietal aj výšku vyčíslenej mzdy, ktorá nie je vyčíslená v súlade so . Nepoprel nárok na preplatenie dovolenky, ktorá nebola vyčerpaná, namietal len ustanovenie počtu dní a ich vyčíslenie. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa daného vo februári 2011, mal odporca za to, že tento nárok je predmetom iného konania, ktoré prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Odporca akceptoval ustálenie skončenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, odporca rozporoval ich výšku, ktorá nie je v súlade so zákonom. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2014 odporca uviedol, že mesiac august 2010 nie je medzi stranami sporný, navrhovateľ dostal mzdu, v ktorej bola preplatená aj nevyčerpaná časť dovolenky v rozsahu 7,5 dňa. V mesiaci september 2010 odporca akceptoval, že navrhovateľ pracoval na základe pripravenej ale právne neuzatvorenej dohody o urovnaní. V tomto mesiaci odporca akceptoval 20 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky. V mesiaci október 2010 navrhovateľ u odporcu nepracoval, keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o urovnaní. Navrhovateľ sa písomne nedomáhal prideľovania práce, preto nemá za tento mesiac nárok na náhradu mzdy a to až do podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čiže do 27.10.2010. Náhrada mzdy tak patrí navrhovateľovi iba za 3 pracovné dni v mesiaci október. V novembri a decembri 2010 navrhovateľ nepracoval, za november by navrhovateľovi mohla patriť náhrada za 20 pracovných dní a 2 sviatky, za december by navrhovateľovi mohla patriť náhrada za 22 pracovných dní a 1 sviatok. Mzda za január 2011 bola navrhovateľovi vyplatená vrátane náhrady za 6 dní pracovnej neschopnosti. Vo februári 2011 bol navrhovateľ neschopný práce do 22.2.2011, nastúpil do práce dňa 23.2.2011 a uviedol, že nemá vytvorené pracovné podmienky. Následne dňa 24.2.2011, kedy mu bola uložená úloha predsedom predstavenstva, doručil okamžité skončenie pracovného pomeru.

Navrhovateľovi patrí náhrada za 4 dni pracovnej neschopnosti, za zvyšnú časť PN dostal náhradu zo Sociálnej poisťovne. Odporca akceptuje poskytnutie náhrady za deň 23.2. a 24.2. 2011. Podľa evidencie odporcu patrí navrhovateľovi ešte náhrada za 4 dni nevyčerpanej dovolenky. Navrhovateľ bol v posudzovanom období evidovaný na úrade práce, za toto obdobie odporca žiadal nepriznať náhradu mzdy. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bol navrhovateľ od 1.12.2010 zamestnancom firmy T. C.. Za rok 2011 navrhovateľov nevznikol nárok na preplatenie dovolenky. Odporca nemal námietky proti znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou Y.. N.. Q. I..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. N.. Q. I. vyplýva, že pravdepodobný hodinový zárobok navrhovateľa za mesiace október až december 2010 predstavoval sumu 9,4313 € a za mesiace január a február 2011 predstavoval 9,5447 €. Z toho vyplývajúci pravdepodobný mesačný zárobok navrhovateľa na pracovnoprávne účely za mesiace október až december 2010 predstavoval 1 640,29 € a za mesiace január a február 2011 predstavoval 1 660,- €. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa na pracovnoprávne účely za mesiac september 2010 predstavoval 1 673,5974 €. Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku znížená o dva dni dovolenky čerpanej v dňoch 16. a 17. 9. 2010 je 1 539,65 €. Podľa mzdového listu za rok 2010 odporca nevyplatil navrhovateľovi za september 2010 žiadnu mzdu. Za september 2010 preto navrhovateľovi prislúcha náhrada vo výške 1 539,65 € brutto. Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku znížená o 4 dní pracovnej neschopnosti od 26.1.2011 je 1 298,08 € (vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku na pracovnoprávne účely za mesiac január 2011 vo výške 1 660,- €). Odporca za mesiac január 2011 vyplatil navrhovateľovi mzdu vo výške 1 343,81 € za 17 odpracovaných dní od 1.1.2015 do 25.1.2011. Od 26.1.2011 bol navrhovateľ praceneschopný. Rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom a vyplatenou mzdou za január 2011 je vo výške 45,83 € brutto (1 298,08 € - 1 343,81 €). Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku pripadajúca na dni od 23.2.2011 do 24.2.2011 (do 22.2.2011 bol navrhovateľ práceneschopný, ku dňu 24.2.2011 bol pracovný pomer ukončený) je 152,72 €. Vychádzajúc zo mzdového listu za rok 2011 je zrejmé, že odporca nevyplatil navrhovateľovi za február 2011 žiadnu mzdu. Odporca vyplatil navrhovateľovi len náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 81,83 €. Rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom a vyplatenou mzdou za február 2011 je vo výške 152,72 €. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku za roky 2010 a 2011, vychádzajúc z výplatnej pásky za január 2010 navrhovateľov zostatok dovolenky k 31.12.2009 predstavoval 22 dní. V roku 2010 mu vznikol nárok na 25 dní dovolenky. Za rok 2011 navrhovateľovi nevznikol nárok na dovolenku z dôvodu, že neodpracoval ani 21 dní za tento rok. Navrhovateľ v priebehu roku 2010 čerpal spolu 35 dní dovolenky. Zostatok dovolenky za rok 2010 predstavuje 12 dní, t.j. 96 hodín × 9,5447 €. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku tak predstavuje 916,30 €. Odporca vyplatil náhradu mzdy za čerpanú dovolenku v mesiacoch január 2010, máj 2010, jún 2010 a august 2010 v správnej výške.

Dňa 27.10.2008 uzavreli navrhovateľ a odporca pracovnú zmluvu s dohodnutým nástupom do práce dňa 27.10.2008, so zaradením navrhovateľa do pozície referent pre ekonomiku a tržby systému X., s trvaním pracovného pomeru na dobu určitú, jeden rok.

Dňa 30.10.2009 došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2008 a jej dodatkov s tým, že odporca bol zaradený na výkon práce: Riaditeľ odboru dopravnej integrácie, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Súčasne bola upravená mzda zamestnanca na výšku 1 660 €. V zmysle pracovnej zmluvy a dodatkov bol výplatný termín stanovený na 14. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zo mzdového listu za rok 2010 vyplýva, že odporca vyplatil navrhovateľovi mzdu za mesiace január až august 2010.

Zo mzdového listu za rok 2011 vyplýva, že odporcova hrubá mzda za mesiac január predstavovala 1343,81 €.

Z výplatného lístku za mesiac január 2010 vyplýva, že zostatok dovolenky navrhovateľa k 31.12.2009 predstavoval 22 dní.

Zo žiadosti o dovolenku zo dňa 10.9.2010 vyplýva, že odporca navrhovateľovi schválil dovolenku v dňoch 16.9. a 17.9. 2010.

Zo žiadosti o dovolenku zo dňa 3.8.2010 vyplýva, že odporca navrhovateľovi schválil dovolenku v dňoch 4.8. a 31.8. 2010.

Dňa 30.8.2010 navrhovateľ a odporca uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorou zamestnávateľ X., H..U.. berie späť svoje predchádzajúce právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 21.5.2010 a okamžité skončenie pracovného pomeru z 27.8.2010. Podľa čl. III dohody pracovný pomer zamestnanca k zamestnávateľovi naďalej trvá, bez prerušenia. Zamestnanec nastúpi späť do zamestnania dňa 2.9.2010. Dohoda je za odporcu potvrdená podpisom Y.. T. Š. H. N.. J. Ž., členov predstavenstva spoločnosti odporcu.

Z listiny navrhovateľom označenej ako "Okamžité skončenie PP" zo dňa 23.2.2011 vyplýva, že navrhovateľ s odporcom okamžite skončil pracovný pomer, nakoľko odporca navrhovateľovi nevyplatil odmenu za prácu za mesiace september 2010 až február 2011.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci. Odporca v konaní pod. sp. zn. XXC/XX/XXXX vystupujúci ako navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa (v predmetnom konaní vystupuje ako odporca). Zároveň však uviedol, že akceptuje ukončenie pracovného pomeru, netrvá na ďalšom zamestnávaní a v predmetnom konaní sa domáha určenia, že pracovný pomer zanikol dohodou.

Podľa , platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia , platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia , platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia . práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 252a citovaného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinné do 1.1.2009) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Právoplatným čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2013 súd určil že výpoveď zo strany odporcu daná navrhovateľovi zo dňa 21.5.2010 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi dňa 4.8.2010 sú neplatné.

Hoci odporcove úkony smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru boli neplatné, pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom už netrvá. Navrhovateľ odporcovi dňa 24.2.2011 doručil okamžite skončenie pracovného pomeru. Odporca síce namieta neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak zároveň netrvá na ďalšom zamestnávaní. Možno preto uzavrieť, že bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru pracovný pomer skončil dňom 24.2.2011. Pre účely tohto konanie nie je potrebné ustáliť, či pracovný pomer skončil v uvedený deň na základe platného okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo fikciou skončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle ust. . Táto otázka je predmetom prebiehajúceho konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa dňa 24.2.2011 vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov preto súd rozhodol, že pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2008 a zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 trval do 24.2.2011.

Pokiaľ ide o navrhovateľov nárok na náhradu mzdy, tento vyplýva z neplatného skončenia pracovného pomeru odporcom. Neplatné bolo tak skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ako aj okamžité skočenie pracovného pomeru.

Odporca v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu mzdy uviedol, že navrhovateľ bol v rozhodujúcom období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, uvedené však nebolo v konaní preukázané. Takisto uviedol, že pracoval pre inú spoločnosť. Táto skutočnosť však nemá pre rozhodnutie o náhrade mzdy význam. Navrhovateľovi nič nebránilo uzavrieť pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom. Nemôže byť na ujmu navrhovateľa, že svoju situáciu po protiprávnom neplatnom skončení pracovného pomeru odporcom riešil zamestnaním sa u inej osoby.

Odporca namietal, že navrhovateľ má nárok na náhradu mzdy až odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 27.10.2010, pretože navrhovateľ oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až podaním návrhu na súd dňa 27.10.2010. Už v čiastočnom rozsudku súd konštatoval, že navrhovateľ dal odporcovi na vedomie, že má záujem pokračovať v práci. V spoločnosti odporcu bola v rozhodujúcom období chaotická situácia. Odporca s navrhovateľom rokovali o dohode o urovnaní, ktorú dňa 30.8.2010 aj podpísali. Odporca síce namietal neplatnosť tejto dohody, avšak z jej obsahu a z predchádzajúcich rokovaní muselo byť odporcovi zrejmé, že navrhovateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a má záujem pokračovať v práci. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ bol v mesiaci september uvedený na pracovisko v spoločnosti odporcu. Nakoľko odporca vyplatil navrhovateľovi mzdu od začiatku roka 2010 až do mesiaca august vrátane, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy počnúc mesiacom september 2010, teda nie až odo dňa 27.10.2010, ako to tvrdil odporca.

Pri určení výšky navrhovateľovho nároku na náhradu mzdy súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou Y.. N.. Q. I.. Žiaden z účastníkov nemal voči predmetnému znaleckému posudku námietky. Navrhovateľ mal nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.9.2010 až do skočenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Súd rozhodol, že nárok na náhradu mzdy patrí navrhovateľovi aj za deň 24.2.2011, hoci v tento deň bolo odporcovi navrhovateľom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak navrhovateľ tento deň u odporcu odpracoval až do konca pracovného času, pričom aj samotný odporca akceptoval nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za tento deň.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľa na pracovnoprávne účely za mesiac september 2010 predstavoval 1 673,5974 €. Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku znížená o dva dni dovolenky čerpanej v dňoch 16. a 17. 9. 2010 je 1 539,65 €. Za mesiace október až december 2010 navrhovateľovi prislúcha náhrada mzdy vo výške 1 640,29 € brutto za každý mesiac

V mesiacoch január a február 2011 odporca navrhovateľovi čiastočne plnil. Rozdiel medzi vyplatenou mzdou a náhradou mzdy, na ktorú má navrhovateľ nárok za mesiac január 2011 predstavuje sumu 45,83 € brutto a za mesiac február 2011 (t.j. od 1.2.2011 do 24.2.2011) sumu 152,72 € brutto. Znalkyňa zohľadnila, že v mesiacoch január a február bol navrhovateľ práceneschopný.

Spolu má tak navrhovateľ v zmysle znaleckého dokazovania nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skočenia pracovného pomeru vo výške 6 659,07 €. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľ v časti náhrady mzdy zamietol.

Okrem nároku na náhradu mzdy si navrhovateľ v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru za rok 2010 v sume 948,57 € a za rok 2011 v sume 255,66 €. Ide o samostatný nárok, ktorý nie je zhodný s nárokom na náhradu mzdy podľa .

Súd má za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dovolenku za rok 2011. Navrhovateľ v danom roku neodpracoval u odporcu aspoň 60 dní, patrila by mu teda dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Navrhovateľ však takýto počet dní od 1.1.2011 do 24.2.2011 (dátum skončenia pracovného pomeru) neodpracoval, nakoľko od 26.1.2011 do 22.2.2011 bol práceneschopný.

Súd sa preto ďalej zaoberal len nárokom navrhovateľa na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010. Súd sa aj v tomto prípade oprel o znalecký posudok v zmysle záverov ktorého navrhovateľ mal k 31.12.2009 zostatok dovolenky 22 dní a za rok 2010 mu vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 25 dní za celý kalendárny rok, nakoľko pracovný pomer trval celý rok. Spolu mal navrhovateľ nárok čerpať dovolenku 47 dní, pričom vyčerpal 35 dní. Zostatok nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 tak predstavoval 12 dní. Vychádzajúc z dovolenkového priemeru v zmysle záverov znaleckého posudku vo výške 9,5447 € za hodinu, nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku predstavuje sumu 916,30 €. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa pokiaľ ide o náhradu za nevyčerpanú dovolenku zamietol.

Nakoľko odporca nezaplatil navrhovateľovi náhradu mzdy a náhradu za nevyčerpanú dovolenku riadne a včas, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a vznikla mu povinnosť platiť navrhovateľovi úroky z omeškania. V zmysle pracovnej zmluvy bol medzi účastníkmi ako výplatný termín dohodnutý 14. deň nasledujúceho mesiaca. Náhrady mzdy za jednotlivé mesiace sú preto splatné v rovnakom termíne. Odporca sa dostal do omeškania s ich plnením nasledujúci deň, t.j. 15. deň v príslušnom mesiaci. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania až od 16. dňa v mesiaci, preto mu súd nemohol priznať viac, než sám žiadal. Pokiaľ ide o náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010, s jej plnením sa odporca dostal do omeškania v deň nasledujúci po konci roka 2010, t.j. od 1.1.2011. V čase vzniku úrokov z omeškania platila zákonná sadzba úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne (8 percentuálnych bodov nad základnú rokovú sadzbu ECB vo výške 1 %). S poukazom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd rozhodol o úrokoch z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vo zvyšku súd návrh navrhovateľa v časti príslušenstva zamietol.

Pokiaľ ide o peňažné nároky navrhovateľa vyplývajúce z okamžitého skočenia pracovného pomeru navrhovateľom dňa 24.2.2011, posúdenie otázky jeho platnosti alebo neplatnosti je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, súd preto nemohol navrhovateľovi priznať náhradu titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ ani v tomto smere nerozšíril návrh, resp. nežiadal o zmenu petitu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd v súlade s do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.