Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CPr-2-2014.pdf
PDF · 90.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1CPr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: X. X., S.. XX.X.XXXX, M. X., Z. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Sabadošom, Nám. Osloboditeľov 77, Michalovce proti žalovanému: LB ELEKTRO, s.r.o., Hnilecká cesta 9301/14, Spišská Nová Ves, IČO 44864426, o zaplatenie 3 179,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu vo výške 1554, - Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy za kalendárny mesiac, s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 194,- Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy počnúc od 1.4.2013 do zaplatenia s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 340,- Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy počnúc od 1.5.2013 do zaplatenia s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 340,- Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy počnúc od 1.6.2013 do zaplatenia s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 340,- Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy počnúc od 1.7.2013 do zaplatenia a s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 340,- Eur po zrážke príslušnej dane zo mzdy počnúc od 1.8.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nevyplatené diéty vo výške 1625, - Eur s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 720,- Eur počnúc od 1.4.2013 do zaplatenia zo sumy 675,- Eur počnúc od 1.5.2013 do zaplatenia a zo sumy 230,- Eur počnúc od 1.7.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1189,66 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 190,50 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 3179,- Eur s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.2.2013 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na základe ktorej pre neho vykonával práce ako elektrikár. Pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 30.6.2013. Mzda bola dohodnutá na 340,- Eur mesačne pričom výplatný termín bol dohodnutý pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 30-tého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaný mu doposiaľ neuhradil mzdu a to za mesiac február 2013 vo výške 194,- Eur, marec, apríl, máj a jún 2013 vo výške po 340,- Eur. Celkovo
teda nevyplatená mzda činí 1554,- Eur. Zároveň mu neuhradil náhrady diét za prácu v zahraničí a to za mesiac február 2013 kedy pracoval v SRN 16 dní, za mesiac marec 2013 kedy pracoval v SRN 15 dní a za mesiac apríl 2013 kedy pracoval v SRN 20 dní, t.j. spolu za 51 dní po 45,- Eur mu nevyplatil sumu 2295,- Eur. V mesiaci apríl 2013 mu bola vyplatená záloha vo výške 670,- Eur. Celkovo teda požadoval priznať sumu 3179,- Eur s príslušným úrokom z omeškania.
Na základe návrhu a žalobcom predložených listinných dôkazov s návrhom bol tunajším súdom pod č. 11Ro/895/2013-28 dňa 17.10.2013 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkaz podal v zákonnej lehote odor žalovaný s tým, že uviedol, že žalobca neodpracoval taký počet dní ako je uvedené v žalobe a ani nebol v zahraničí v takom rozsahu ako uvádza. Podľa ich evidencie pracovný pomer skončil už 31.5.2013, pričom pracovať prestal už v apríli 2013. Navyše mu spôsobil škodu.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu, kde dátum nástupu do zamestnania bol 12.2.2013 pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.6.2013. Mzda bola dohodnutá na sumu 340,- Eur, pričom jeho nezaujímalo či to bolo brutto alebo netto, pretože so žalovaným sa dohodol, že mu bude vyplácať 10,- Eur na hodinu. Prácu vykonával výlučne v zahraničí a to v SRN. On každý mesiac tak ako bolo dohodnuté v zmluve mzdu od žalovaného nedostával, už hneď v prvý mesiac žalovaný so mzdou meškal. Potom mu jednorázovo v mesiaci apríl 2013 vyplatil sumu 670,- Eur a to v 4 platbách po 20,50,100 a 500,- Eur. Čo sa týka diét tie si vypočítal podľa presne dní, koľko v Nemecku pracoval. Snažil sa doručiť žalovanému okamžité ukončenie pracovného pomeru a to dňa 26.6.2013, napriek tomu, že zmluva trvala len do 30.6.2013, ale bezúspešne, tento žiadnu korenšpodenciu nepreberá, skrýva sa niekde pravdepodobne v Nemecku. Nikdy od žalovaného nedostal žiadnu výplatnú pásku a ani výpoveď, čo uviedol z toho dôvodu, že tento ho od 1.6.2013 vyradil z evidencie sociálnej poisťovne, prestal za neho platiť odvody aj daň.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a napriek tomu, že súd sa opakovane pokúšal doručovať mu písomností na adresu jeho sídla v zmysle výpisu z obchodného registra, zásielky sa vrátili ako nedoručené. Preto súd postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods.2 O.s.p. a písomnosť považoval po troch dňoch od vrátenia z adresy sídla žalovaného uvedenej v obchodnom registri, t.j. 24.10.2015, za doručenú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou zo dňa 11.2.2013, výpisom z obchodného registra žalovaného, odpoveďou na lustráciu Sociálnej poisťovne, prehľadom práce žalobcu v zahraničí za 2,3,4/2013 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 11.2.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na základe ktorej pre neho vykonával práce ako elektrikár. Pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 30.6.2013. Mzda bola dohodnutá na 340,- Eur mesačne pričom výplatný termín bol dohodnutý pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 30-tého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V článku 12 bolo dohodnuté že pracovník bude vysielaný na služobné cesty v SR a EU.
Z odpovede na lustráciu Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný vykonával platby za žalobcu a to v 2/2013 z vymeriavacieho základu 221,- Eur činil úhrn poistného 20,77 Eur, v 3/2013 z vymeriavacieho základu 340,- Eur činil úhrn poistného 31,96 Eur, v 4/2013 z vymeriavacieho základu 341,05 Eur činil úhrn poistného 32,05 Eur a v 5/2013 z vymeriavacieho základu 353,74 Eur činil úhrn poistného 33,23 Eur.
Z prehľadu práce žalobcu v zahraničí súd zisti, že tento odpracoval v SRN v mesiaci 2/2013 16 dní , 3/2013 15 dní a 4/2013 20 dní .
Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že jediné sídlo žalovaného uvedené v registri sa viaže na adresu Hnilecká cesta 9301/4, Spišská Nová Ves.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, platného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1,2 Zákonníka práce, platného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, platného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, činí základná sadzba stravného pri zahraničných pracovných cestách v krajine Nemecko 45,- Eur.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či účastník konania uniesol svoje dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 11.2.2013 pracovná zmluva na dobu určitú do 30.6.2013, pričom žalobca pre žalovaného vykonával elektroinštalačné práce a pomocné práce ako elektrikár. Mzda bola dohodnutá na 340,- Eur mesačne pričom výplatný termín bol dohodnutý pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 30-tého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V článku 12 bolo dohodnuté že pracovník bude vysielaný na služobné cesty v SR a EU. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca skutočne vykonával pre žalovaného dohodnuté práce a to v rámci v Nemecku, avšak žalovaný mu riadne nevyplácal dohodnutú mzdu a ani stravné pri zahraničných pracovných cestách s výnimkou zálohy vo výške 670,- Eur vyplatenej v mesiaci apríl 2013. Žalovaný v odpore síce namietal že žalobca neodpracoval taký počet dní ako je uvedené v žalobe a ani nebol v zahraničí v takom rozsahu ako uvádza a jeho evidencie pracovný pomer mal skončiť už k 31.5.2013, na tieto skutočnosti však neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z toho že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, naopak žalobca relevantne v rámci svojich možností preukázal svoje tvrdenia bol súd toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovi priznal nárok na vyplatenie mzdy vo výške 1554,- Eur a to po zrážke príslušnej dane zo mzdy za kalendárny mesiac a zároveň nevyplatené diéty vo výške 1625,- Eur.
Zároveň mu okrem istiny priznal i nárok na zákonný úrok z omeškania poukazujúc na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ich výšku určuje vládne nariadenie 87/1995 Z.z. a to tak ako to požadoval žalobca odo dní nasledujúcich po splatnosti mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve, t.j. od doby splatnosti, kedy sa žalovaný dostal do omeškania žalobca, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal podľa zásady úspešnosti v konaní právo na náhradu trov konania vo výške 1189,66 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 727,02 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/04 Z.z., 6 x po 121,17 Eur spolu 727,02 Eur, ( príprava a prevzatie zastúpenia dňa 24.5.2013, podanie žaloby dňa 2.8.2013, porada s klientom dňa 30.9.2014 a dňa 8.9.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015) a 2 x režijný za rok 2013 po 7,81 Eur, 1 x za rok 2014 8,04 Eur a 3 x režijný paušál za rok 2015 po 8,39 Eur, spolu 48,83 Eur. Ďalej priznal žalobcovi právo na náhradu cestovného za vykonanú cestu na pojednávanie dňa 12.11.2015 Michalovce - Spišská Nová Ves a späť, 145 km po 0,183 Eur/1km, pri spotrebe 7,2 l/100 km pri cene 1,085 Eur/l 37,87 Eur x 2 spolu 75,74 Eur a náhradu za stratu času za deň 12.11.2015 10 začatých pol hodín po 13,98 Eur spolu 139,80 Eur. Spolu teda uplatnené suma náhrady trov konania vrátane cestovného a náhrady za stratu času činí 991,39 Eur + 20%-tná DPH 198,27 Eur, t.j. spolu trovy konania predstavujú sumu 1189,66 Eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za písomné podanie protistrane - pokus o zmier a režijný paušál k tomuto úkonu, nakoľko vychádzal z toho, že proces sa zásadne začína dňom keď bola žaloba doručená súdu. Začatie konania je procesným okamihom, od ktorého môžeme hovoriť o trovách konania, preto do tohto momentu nie je možné uvažovať o trovách konania aj keď tieto navonok pôsobia ako trovy úzko spojené so samotným konaním.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený uznesením tunajšieho súdu 11Ro/895/2013-26 zo dňa 7.10.2013, preto súd o súdnom poplatku rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona a v spore neúspešného žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu predpísaný súdny poplatok z návrhu 190,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.