Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-31-2014.pdf
PDF · 122.18 KB
No categories available
21C/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35, Martin, IČO: 00 222 038, právne zastúpený Advokátska kancelária Mrázovský & Partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov „Lermontova 10 - 12" Martin, zo sídlom Lermontova 12, Martin, IČO: 42 216 036, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického ul. č.30, IČO: 36715352, v konaní o zaplatenie 30 378,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa zo dňa 28.03.2014 o zaplatenie 30 378,96 € sa zamieta.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Gallo s.r.o. vo výške 5162,55 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 28.03.2014, sa navrhovateľ domáhal vrátenia časti pôžičky vo výške 30 378,96 €, ktorú poskytol vlastníkom bytov v dome súpisné č. XXXX na ulici Lermontovej 10 - 12 v Martine v období, keď vykonával správu tohto domu. Správu tohto domu vykonával do 31.03.2011. Od 01.04.2011 správu domu vykonával odporca. Navrhovateľ uviedol, že vlastníci bytov v dome uhrádzali navrhovateľovi pomernú časť požičanej sumy od 01.07.2003 v rámci predpisu nájomného až do 31.03.2011, keď navrhovateľ ukončil správu domu. Tvrdil, že vlastníci bytov od 01.04.2011 uhrádzali splátky pôžičky v rámci predpisu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu novému správcovi bytového domu, a to odporcovi. Navrhovateľ uviedol, že podľa § 8a ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov dňom ukončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu, na nového správcu. Z údajov uvedených v návrhu vyplýva, že aj všetky práva a povinnosti zo zmlúv o pôžičke uzatvorených s vlastníkmi bytov v spornom dome prešli dňom 01.04.2011 na odporcu. To znamená, že aktívne vecne legitimovaným na vymáhanie práva na zaplatenie pôžičky poskytnutej vlastníkom bytov v spornom dome je voči odporcovi navrhovateľ.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22.07.2014, v ktorom uviedol, že v čase podania návrhu vo veci, teda dňa 28.03.2014, prebiehali na Okresnom súde Martin spory, ktorých predmet konania bol ten istý. V týchto konaniach, ktoré odporca vo svojom vyjadrení podrobne špecifikoval, Okresné stavebné bytové družstvo Martin žalovalo 38 vlastníkov bytov a žiadalo, aby ich súd zaviazal vrátiť finančnú sumu, ktorá bola použitá na rekonštrukciu ich bytov a domu, a to pomerne v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu ďalej uviedol, že navrhovateľ by mal súdu predložiť zmluvy o pôžičke alebo úvere tak, aby súd mohol posúdiť, či obsahujú všetky podstatné náležitosti podľa v tom čase platného Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca uviedol, že z predošlých
38 súdnych konaní, ktoré vo svojom vyjadrení odporca špecifikoval, je zrejmé, že navrhovateľ takéto zmluvy k dispozícii nemá.
Odporca uviedol, že v čase, keď navrhovateľ požičal vlastníkom bytov v spornom dome finančné prostriedky, odporca ešte neexistoval. Podľa odporcu nemal navrhovateľ k dispozícii žiadne vlastné zdroje, pretože hospodárenie navrhovateľa bolo stratové. Odporca argumentoval aj tým, že v čase ukončenia rekonštrukcie sporného domu (dňa 03.11.2004), z celkového počtu 54 bytov v spornom dome 15 bytov bolo vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva Martin a zostávajúcich 39 bytov vlastnili užívatelia týchto bytov. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z listu vlastníctva č. XXXX vystaveného Okresným úradom Martin pre katastrálne územie F.. Podľa odporcu bol navrhovateľ povinný sa podieľať na nákladoch na rekonštrukcii bytového domu v rozsahu svojho spoluvlastníckeho práva, teda v rozsahu 15/54-ín. Navrhovateľ sa však pokúša náklady na rekonštrukciu svojho majetku preniesť na odporcu a tvrdí, že vlastníkom bytov požičal peniaze z vlastných zdrojov. Podľa odporcu sa jedná o nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami založenými v spise, pripojeným spisom 8C/23/2012 a zistil:
1. Bytový dom, súpisné č. XXXX na ulici Lermontovej č. 10 - 12 v Martine v období do 31.03.2011 spravoval navrhovateľ a od 01.04.2011 odporca. Na členskej schôdzi samosprávy užívateľov a vlastníkov bytov na ulici Lermontovej č. 10 - 12 v Martine dňa 18.07.2001 bolo prijaté uznesenie, že bude vykonaná rekonštrukcia domu, a to zateplením a budú odstránené statické vady stavby. Členská schôdza samosprávy dňa 19.12.2002 schválila výšku rozpočtových nákladov na rekonštrukciu sporného domu a schválila aj uzatvorenie zmluvy o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania na rekonštrukciu vo výške 11 982 000,- Sk so splatnosťou 20 rokov. Členská schôdza schválila aj pôžičku od Okresné stavebné bytové družstvo Martin na rekonštrukciu domu vo výške 6 888 598,- Sk, a to formou preplácania faktúr podľa schváleného rozpočtu s tým, že pôžička bude užívateľmi bytov splácaná na základe odsúhlasenia predpisu nájomného. Údaj o tom, komu konkrétne mala byť pôžička poskytnutá a v akej výške, uznesenie členskej schôdze neobsahuje. Následne navrhovateľ v mene vlastníkov bytov uzatvoril so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o úvere a získané finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu domu. Na základe rozhodnutia členskej schôdze samosprávy užívateľov sporného domu zo dňa 19.12.2002 došlo od 01.07.2003 k úprave predpisu nájomného, v ktorom bola zahrnutá aj splátka úverov poskytnutých Štátnym fondom rozvoja bývania a splátok, ktoré poskytol na rekonštrukciu domu navrhovateľ. Predpisy úhrad nákladov za plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním bytu (nájomné), ktoré navrhovateľ predložil a ktoré sa nachádzajú v spise na č. l. 217 až 389, obsahujú len údaj o splátke na zateplenie budov a opravu strechy 1 735,- Sk a neskôr údaj „splátka úveru za rekonštrukciu a renováciu bytového domu“ 57,59 €. Podľa týchto predpisov úhrad vlastníci bytov vykonávali úhrady splátok úveru za rekonštrukciu a renováciu bytového domu s účinnosťou od 01.07.2003 až do 31.03.2011, keď došlo k zmene správcu.
2. Podľa § 8 ods. 3 písm. j) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov účinného od 01.07.2004, keď navrhovateľ mal sčasti svojimi finančnými prostriedkami zabezpečiť rekonštrukciu domu (kolaudácia sporného domu bola vykonaná dňa 03.11.2004), je správca povinný viesť samostatné účtovníctvo osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne na každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Navrhovateľ citované ustanovenie nerešpektoval a prostriedky získané od vlastníkov bytov v spornom bytovom dome neviedol na osobitnom účte v banke. Podľa citovaného ustanovenia tieto prostriedky nie sú súčasťou majetku správcu navrhovateľa. Správca nemôže s týmito finančnými prostriedkami disponovať bez súhlasu vlastníkov, a teda nemôže takéto prostriedky použiť vo vlastný prospech, napríklad ako pôžičku vo vzťahu k tretím osobám. Prostriedky získané od vlastníkov bytov vo všetkých domoch, ktoré navrhovateľ spravoval, viedol na jednom účte v banke. Navrhovateľ síce viedol analytickú evidenciu použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržba a opráv zvlášť na jednotlivé domy, ktoré spravoval, ale finančné prostriedky patriace vlastníkom bytov reálne viedol pre všetky domy v meste na jednom účte v banke,
čo viedlo k neprehľadnej situácii. Za týchto okolností by bolo dokazovanie na zistenie toho, komu patrili finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ použil na rekonštrukciu domu , veľmi zložité a nákladné.
3. Rozsah práv a povinností navrhovateľa spravovať dom je aktuálne vymedzený v § 6 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, ako aj v niektorých ďalších súvisiacich ustanoveniach (napríklad ustanovenia § 7b ods. 6 citovaného zákona). Niektoré činnosti súvisiace so správou domu, najmä čo sa týka obstarávania služieb a tovarov, je oprávnený navrhovateľ vykonávať zo zákona a na obstarávanie niektorých služieb je potrebný súhlas (mandát) vlastníkov bytov. Napríklad na uzatvorenie zmluvy o úvere a na zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, je potrebný súhlas zhromaždenia vlastníkov bytov. Navrhovateľ ako správca je oprávnený vlastníkov bytov zastupovať len v rozsahu zákonného mandátu a prípadne na základe mandátu, ktorý mu udelí orgán spoločenstva, a to zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov. V iných veciach nie je správca oprávnený vlastníkov bytov zastupovať a takéto úkony správcu sú neplatné.
4. Zo žiadnych listín predložených navrhovateľom nevyplýva existencia dohody o obligatórnych náležitostiach zmluvy o úvere (pôžičke) tak, ako to predpisuje Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Existuje len tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ z vlastných zdrojov financoval rekonštrukciu vo výške 4 166 041,- Sk, teda v menšom rozsahu, než by podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu domu mal financovať. Navrhovateľ riadnym spôsobom vôľu 39 vlastníkov bytov v dome uzavrieť zmluvu o pôžičke v určitom konkrétnom rozsahu nepreukázal. Je nepochybné, že rozhodnutie členskej samosprávy nemôže k uzatvoreniu zmluvy zaviazať tých vlastníkov bytov, ktorí na schôdzi prítomní neboli. Navyše návrh uznesenia je nejasný a neurčitý a nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Z predpisov úhrad nákladov za plnenia spojené s užívaním bytov, ktoré vo vzťahu k vlastníkom bytov v dome so súhlasom samosprávy vydal navrhovateľ s účinnosťou od 01.07.2007 a ktoré sú uvedené v súdnom spise na č. l. 217 - 389, vyplýva, že súčasťou predpisu úhrad bola aj „splátka na zateplenie budov a opravu strechy“. Predpis úhrad neobsahuje žiadny údaj o pôžičke alebo o úvere. Vzhľadom na uzatvorenú úverovú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania je možné dôvodne predpokladať, že splátka sa týka záväzku vrátiť úver, ktorý bol poskytnutý týmto fondom na rekonštrukciu domu. Či táto splátka uvedená v predpise úhrad nákladov zahŕňa aj splátky nejakých iných pôžičiek a úverov, je nejasné. To isté platí aj ohľadne predpisov úhrad nákladov za plnenia súvisiace s užívaním bytu vydaným ku dňu 01.01.2009. Aj v tomto predpise je uvedená položka ako „splátka úveru za rekonštrukciu a renováciu bytového domu“. Z použitého pojmu „splátka“ sa dá usúdiť, že sa jedná len o splátku úveru, ktorú poskytol Štátny fond rozvoja a bývania a nie splátku pôžičky, ktorú mal navrhovateľ poskytnúť vlastníkom bytov v dome. Výška položky splátka úveru uvedená v predpisoch úhrad je rovnaká u všetkých vlastníkov bytov, a to 1 735,- Sk (57,59 €), pretože spoluvlastnícky podiel všetkých vlastníkov bytov aj užívateľov bytov, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa, je rovnaký.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý má v spore dôkaznú povinnosť, nijakým spôsobom nepreukázal existenciu riadnych a zrozumiteľných zmlúv o pôžičkách, ktoré uzatvoril s 39 vlastníkmi bytov v dome tak, aby tieto zmluvy spĺňali všeobecné požiadavky na jasnosť, zrozumiteľnosť právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné náležitosti uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Existencia 39 zmlúv o pôžičke uzatvorených s vlastníkmi bytov v spornom dome preukázaná nebola (napríklad zmluva o pôžičke uzatvorená s vlastníkmi bytov P. Z., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX), a preto práva a povinnosti z takýchto zmlúv (aj v prípade riadne vykonanej delimitácie) nemohli prejsť podľa § 8a ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov s účinnosťou od 01.04.2011 na nového správcu domu, ktorým je odporca, a odporcovi nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť navrhovateľovi údajne požičanú sumu vo výške 30 378,96 €, a preto súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.03.2014 zamietol.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase, keď mal navrhovateľ uzatvoriť s 39 majiteľmi bytov v dome zmluvy o pôžičke, musí mať zmluva o pôžičke písomnú formu, inak je neplatná. Pretože písomnú zmluvu o pôžičke navrhovateľ nepredložil, nebolo možné posúdiť, či zmluva obsahuje záväzné náležitosti špecifikované ustanovením § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., a to napríklad údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o cene poskytnutého úveru. Údaj o výške pôžičky uvedený v zápisnici z členskej schôdze vlastníkov bytov zo dňa 19.12.2002 vo výške 6 888 698,- Sk je len orientačný. Akú sumu pôžičky mal navrhovateľ v skutočnosti poskytnúť, nevyplýva zo žiadnej listiny. Zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva ani záväzok vlastníkov bytov o počte a termínoch splátok istiny, úrokov za poskytnutie úveru,
a iných poplatkoch. Aj z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zostávajúcej časti údajne poskytnutej pôžičky vo výške 30 378,96 € zamietol.
5. Práva a povinnosti z údajných zmlúv o pôžičke na odporcu nemohli prejsť aj preto, že nebola riadne vykonaná delimitácia. Práva a povinnosti z údajných zmlúv o pôžičkách neboli riadnym a zrozumiteľným spôsobom identifikované. Prechod práv a povinností so záväzkových vzťahov je podmienený aj riadnym vykonaním delimitácie. Delimitácia zo starého na nového správcu by mala obsahovať súpis aktív a pasív, s uvedením právneho dôvodu záväzku alebo práva, aktuálny stav plnenia záväzku, ako aj riadnu identifikáciu zmluvných strán. Čo sa týka záväzkov z troch zmlúv o úvere, ktoré uzatvoril navrhovateľ so Štátnym fondom rozvoja a bývania, odovzdávací protokol takúto špecifikáciu obsahuje a tieto práva a povinnosti prešli na nového správcu. V odovzdávacom protokole, ktorý z dôvodu nesúhlasu s jeho obsahom predseda Spoločenstva vlastníkov bytov Lermontova 10 - 12 v Martine nepodpísal, sa len konštatuje, že ku dňu 31.03.2011 bol stav fondu prevádzky, údržby a opráv - 38 353,75 €. V spore vedenom na tunajšom súde, sp. zn. 8C/23/2012, bolo preukázané, že táto suma zahŕňa aj nedoplatky z úhrad spojených s užívaním bytov. V odovzdávacom protokole sa konštatuje, že záväzok vlastníkov bytov voči navrhovateľovi je vo výške 38 353,75 € a tento záväzok bude navrhovateľ vymáhať od dlžníkov, teda od vlastníkov bytov. Aj z tohto dôvodu, t.j. pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.03.2014 zamietol.
6. Ak by aj bolo preukázané, že existovali platné zmluvy o pôžičkách s vlastníkmi bytov, záväzok vrátiť pôžičku nevznikol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že pôžičku poskytol. Peniaze „z vlastných zdrojov“, ktorými navrhovateľ zaplatil časť nákladov rekonštrukcie, zodpovedala len jeho spoluvlastníckemu podielu na dome. Tridsiati deviati vlastníci bytov v dome nie sú povinní finančne sa podieľať na rekonštrukcii spoločných priestorov a spoločných zariadení domu v plnom rozsahu, ale len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje 39/54-ín, (spoluvlastnícke podiely všetkých vlastníkov a užívateľov bytov v dome sú rovnaké).
Podľa vyúčtovania nákladov na rekonštrukciu domu sa navrhovateľ mal podieľať na celkových nákladoch rekonštrukcie, a to podľa pomeru spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov 39/54-ín a spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa 15/54-ín, a to sumou 4 485 567,- Sk. V skutočnosti sa navrhovateľ na rekonštrukcii podieľal len sumou 4 166 041,- Sk. Tento podiel navrhovateľa vo výške 4 166 041,- Sk mala predstavovať pôžička, ktorú poskytol 39 vlastníkom bytov a ktorí mu mali túto pôžičku splácať v rámci predpisu úhrad spojených s užívaním bytov. Pokiaľ by súd akceptoval existenciu zmlúv o pôžičkách uzatvorených s vlastníkmi bytov, tak navrhovateľ na rekonštrukciu domu, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu 15/54-ín nezaplatil nič. Je nepochybné, že 39 vlastníci bytov v dome nie sú povinní finančne sa podieľať na rekonštrukcii 15 bytov v dome, ktoré vlastnícky patria navrhovateľovi (napríklad na nákladoch za výmenu plastových okien). Títo vlastníci bytov nie sú povinní podieľať sa ani na rekonštrukcii spoločných priestorov a spoločných zariadení domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí navrhovateľovi. Navrhovateľ nepreukázal, že údajnú pôžičku vlastníkom bytov v dome poskytol formou preplácania faktúr. Nárok na vrátenie pôžičky vznikne len za predpokladu, že pôžička bola poskytnutá. Náklady na rekonštrukciu za vlastníkov bytov boli zaplatené z úveru, ktorý poskytol Štátny fond rozvoja bývania. Nebolo preukázané, že navrhovateľ pôžičku poskytol, preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nesplatenej časti pôžičky poskytnutej vlastníkom bytov vo výške jej zostatku, t. j. vo výške 30 378,96 €, zamietol.
7. Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z ďalšieho dôvodu. Podľa názoru súdu podľa § 8a ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov, na nového správcu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tých zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov. Čo má zákon na mysli pod pojmom správa domu, je všeobecne známe. Tento pojem je upresnený aj v ustanovení § 6 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov. Podľa citovaného ustanovenia je správou domu obstarávanie služieb a tovarov, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov prevádzku, údržby, opravy a udržiavanie spoločných častí a spoločných zariadení domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu domu v banke a vymáhanie škody a nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv. V rámci výkonu správy správca uzatvára tie zmluvy, na ktorých uzatvorenie má od vlastníkov bytov mandát (splnomocnenie). Mandát správcu je založený zmluvou o výkone správy a vyplýva aj zo zákona o vlastníctve bytov. Na uzatváranie niektorých zmlúv v mene vlastníkov bytov nestačí mandát udelený v zmluve o výkone správy alebo zákonný mandát, ale je potrebné osobitné rozhodnutie vlastníkov bytov, a to napríklad na uzatvorenie zmluvy o úvere alebo zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke, ktorú údajne uzatvoril
navrhovateľ s vlastníkmi bytov v dome, ktorý spravuje, nie je takou zmluvou, ktorú uzatvára v rámci výkonu správy domu na základe mandátu vlastníkov bytov vo vzťahu k tretím osobám. Takáto zmluva nebola uzatvorená v mene vlastníkov bytov, ale priamo z vlastníkmi bytov a netýka sa výkonu správy (bez mandátu a splnomocnenia vlastníka bytu). Záväzky zo zmlúv, ktoré správca (navrhovateľ) nevykonával v mene vlastníkov bytov na základe ich mandátu, predmetom delimitácie nie sú. Údajné „zmluvy o pôžičke“, ktoré mal navrhovateľ uzatvoriť s 39 vlastníkmi bytov, nie sú takými zmluvami, z ktorých práva a povinnosti prechádzajú na nového správcu. To znamená, že aj keby bola preukázaná existencia zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi navrhovateľom a 39 vlastníkmi bytov v dome, práva a povinnosti z týchto zmlúv na nového správcu v rámci delimitácie podľa § 8 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov neprechádzajú a preto súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.03.2014 pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu zamietol.
Práva a povinnosti „zo zmluvy o pôžičke“ si musí navrhovateľ uplatniť priamo vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, t.j. voči tridsiatimdeviatim vlastníkom bytov v dome, tak ako to v návrhu odovzdávacieho (deliminačného) protokolu sám uviedol. Právo na vrátenie čiastkovej sumy, ktorú neskôr (v tomto spore) navrhovateľ označil ako pôžičku, si navrhovateľ v roku 2012 uplatnil voči týmto tridsiatimdeviatim vlastníkom bytov žalobami na Okresnom súde Martin ako nedoplatok na nájomnom. Súd jeho návrhy na úrovni prvostupňového súdu zamietol. Neskôr navrhovateľ návrhy vzal späť (napríklad spor vedený na Okresnom súde Martin, sp. zn. 8C/23/2012, v ktorom navrhovateľ žaloval bezpodielových spoluvlastníkov bytu v dome, a to P. Z. a F. Z. o zaplatenie 859,68 €). Ak navrhovateľ naozaj uzatvoril nejakú platnú zmluvu o pôžičke, mohol svoje nároky z tejto zmluvy uplatniť priamo voči dlžníkovi z tejto zmluvy a nie voči novému správcovi domu.
Podľa § 7b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom.
Podľa § 7b ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov.
Podľa § 7b ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.
Podľa § 7b ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov spoločenstvo môže uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu.
Podľa § 7c ods. 9 písm. d) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov orgán spoločenstva vlastníkov bytov, a to zhromaždenie, schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 7c ods. 9 písm. i) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov zhromaždenie rozhoduje aj o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru
Podľa § 7c ods. 9 písm. j) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov zhromaždenie rozhoduje aj o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy.
Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome: a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Dôvody, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.03.2014 o zaplatenie 30 378,96 € zamietol, je možné zhrnúť takto:
Navrhovateľ existenciu zmlúv o pôžičkách, ktoré mali byť uzatvorené s 39 vlastníkmi bytov v dome, nepreukázal. Jeho tvrdenie o existencii zmlúv o pôžičke je účelové, pretože ani v delimitačnom protokole, ani v predpisoch úhrad nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu, ani v žalobách voči 39 vlastníkom bytov (predmetom týchto sporov bola pomerná časť zo sumy 30 378,96 €) existenciu zmlúv o pôžičkách netvrdil ani nepreukazoval.
Pokiaľ by existencia zmlúv o pôžičkách bola preukázaná a bolo by preukázané, že tieto zmluvy sú v súlade so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľov, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch, tak právo na vrátenie požičanej sumy by vzniklo len za predpokladu, že pôžička alebo úver bol poskytnutý. Bolo preukázané, že náklady na rekonštrukciu sporného domu v rozsahu spoluvlastníckych podielov 39 vlastníkov bytov v dome boli uhradené z prostriedkov požičaných od Štátneho fondu rozvoja bývania.
Údajná zmluva o pôžičke, ktorú mal navrhovateľ uzatvoriť s vlastníkmi bytov v dome, ktorý spravoval, nie je takou zmluvou, ktorú uzatvára v rámci výkonu správy domu na základe zákonného mandátu alebo na základe mandátu vlastníkov bytov. Takáto zmluva nebola uzatvorená v mene vlastníkov bytov, ale priamo s vlastníkmi bytov a priamo s výkonom správy nesúvisí a netýka sa splnomocnenia vlastníkov bytov daného navrhovateľovi ako správcovi domu. Z tohto dôvodu práva a povinnosti z tejto zmluvy nemohli podľa § 8a ods. 3 Zákona o správe bytov prejsť v rámci delimitácie na odporcu.
Práva a povinností z údajných zmlúv o pôžičke na odporcu ako nového správcu neprešli, pretože delimitačný protokol žiadne takéto zmluvy o pôžičke neidentifikuje.
Je nepochybné, že ak by bolo preukázané, že navrhovateľ vlastníkom bytov pôžičky poskytol, takéto ústne (konkludentné) pôžičky by boli neplatné pre rozpor s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a navrhovateľ by si mohol právo na vrátenie poskytnutej sumy uplatniť len na základe ustanovení § 451 a nasledovných Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Takýto nárok navrhovateľa bol však premlčaný uplynutím dvojročnej subjektívnej a uplynutím trojročnej objektívnej lehoty (§ 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kolaudácia sporného domu bola vykonaná dňa
03.11.2004 a údajná pôžička, ktorá mala byť poskytnutá preplácaním faktúr, musela byť realizovaná (poskytnutá) do uvedeného dátumu.
Vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či navrhovateľ v rozhodujúcom období disponoval finančnými prostriedkami a mohol pôžičku vlastníkom bytov poskytnúť, vzhľadom na viaceré dôvody pre zamietnutie návrhu, súd považoval za neúčelné, a to aj vzhľadom na veľký rozsah a zložitosť takéhoto znaleckého dokazovania a nejasnú, neprehľadnú evidenciu navrhovateľa (porušovanie ustanovení o povinnosti viesť finančné prostriedky majiteľov bytov v dome na účte v banke oddelene pre každý dom).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania, a to podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov v celkovej sume 5 162,55 €. Súd priznal odporcovi nárok na 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 22.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 04.11.2014) a nárok na ďalších 6 úkonov právnej služby, a to vyjadrenie vo veci zo dňa 14.01.2015 vykonané na základe podnetu súdu, účasť na pojednávaní zo dňa 21.05.2015, účasť na pojednávaní dňa 20.08.2015 a vyjadrenie zo dňa 30.10.2015, ktorým navrhovateľ písomne reagoval vo vzťahu k podrobnému písomnému podaniu navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené dňa 11.08.2015 a účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015. Súd priznal navrhovateľovi nárok za prvé tri úkony právnej služby v roku 2014, a to po 469,74 € a trikrát režijný paušál po 8,04 €, čo s pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty predstavuje sumu 1 720,01 €. Za šesť úkonov právnej služby vykonaných v roku 2015 súd priznal navrhovateľovi právo na odmenu, a to po 469,74 € a šesťkrát režijný paušál po 8,39 €, čo s pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty predstavuje sumu 3 442,54 €. Celkové trovy konania vo výške 5 162,55 € (tri úkony v roku 2014 vo výške 1 720,01 € a šesť úkonov v roku 2015 vo výške 3 442,54 €) zaplatí navrhovateľ na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária Gallo s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).