Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľky: C.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX P., zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti odporcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: S. D., L.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky C.. S. D., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, a odporcu I. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. P., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku 10, ročník XXXX, na strane 102, poradové číslo 6, r o z v á d z a.

Maloleté dieťa S. D., L.. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je povinný na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 100,- Eur; výživné je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenskej pošte, a.s. priznáva náhradu vecných nákladov vo výške 6,- Eur.

Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 6,- Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 26.03.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom s odôvodnením, že pred uzatvorením manželstva sa s odporcom poznali asi po dobu dvoch rokov, boli si navzájom sympatický, začali spolu chodiť, asi po roku známosti začali spolu žiť ako druh a družka a manželstvo uzatvorili po otehotnení navrhovateľky. Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo spočiatku usporiadané, dobre spolu vychádzali a rozumeli si, bývali v rodinnom dome rodičov odporcu v samostatnej bytovej jednotke. Prvé nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po narodení dcéry, kedy navrhovateľka bola zaneprázdnená starostlivosťou o dieťa a odporca pracoval na zmeny, následkom čoho vzťahy medzi účastníkmi postupne ochladli, prestali si rozumieť, vznikali medzi nimi prvé vážnejšie nedorozumenia a postupne jediným dôvodom ich spolužitia zostala potreba starostlivosti o maloletú dcéru. Medzi navrhovateľkou a odporcom aj z banálnych dôvodov začalo dochádzať k hádkam a

nedorozumeniam, ktoré sa stávali pravidelnými a ich intenzita stúpala. Zhoršenie vzťahov malo za následok to, že navrhovateľka a odporca začali bývať v osobitných miestnostiach a ich manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom dvoch ľudí. Nezhody medzi účastníkmi vyvrcholili koncom roka 2014, od októbra 2014 účastníci už neviedli spoločnú domácnosť a v mesiaci február 2015 sa navrhovateľka aj s dcérou odsťahovala. Navrhovateľka vylučovala možnosť obnovenia manželského spolužitia, a preto navrhla manželstvo účastníkov rozviesť, pričom maloletú S. navrhovala pre čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného vo výške 130,- Eur mesačne. Právo odporcu stretávať sa s maloletou navrhovateľka upraviť nenavrhovala, pretože sa na tom vedia s odporcom dohodnúť.

Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril. Na pojednávaní vo veci dňa 12.11.2015 odporca uviedol, že s rozvodom manželstva účastníkov konania súhlasí, maloletú S. rovnako navrhoval zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, výživné na maloletú bol ochotný platiť vo výške 50,- Eur mesačne a svoje právo stretávať sa s maloletou taktiež nenavrhoval upraviť.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol najskôr rozsudkom č.k. -37 zo dňa 14.05.2015, po pojednávaní vykonanom v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril iba kolíznemu opatrovníkovi pri šetrení pomerov maloletého dieťaťa odporca prezentoval stanovisko, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pojednávania vo veci sa odporca nezúčastnil, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto súd prvého stupňa, nepovažujúc osobný výsluch odporcu za potrebný, vo veci pojednával a rozhodol aj bez prítomnosti odporcu podľa Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -63 zo dňa 24.09.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozvod manželstva účastníkov konania bez toho, aby vo veci bol odporca vypočutý, je tak závažným zásahom do rodinného života účastníkov konania, v dôsledku ktorého treba mať za to, že nevypočutím odporcu vo veci sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, aj keď sa riadne predvolaný účastník pojednávania nezúčastnil bez toho, že by svoju neúčasť ospravedlnil. Súd prvého stupňa preto vec znovu prejednal a rozhodol aj v prítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: sobášny list č. l. 5, rodný list č. l. 6, potvrdenie o pobyte č. l. 7, správa kolízneho opatrovníka č. l. 33, výpis z účtu č. l. 47, rozpis preddavkových platieb na elektrinu č. l. 48, doklady o platbách pošte č. l. 59,60,67,68, potvrdenie o príjme odporcu č. l. 77 a 76, potvrdenie o príjme navrhovateľky č. l. 82, potvrdenie Úradu práce č. l. 85-86, a výsluchom navrhovateľky a odporcu, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX E. P. a zapísané je v Knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku 10, ročník 2003, na strane 102, poradové číslo 6. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa S. D., nar. XX.XX.XXXX.

Z výsluchu oboch účastníkov konania vyplynulo, že dôvodom rozvodu ich manželstva je postupné vzájomné odcudzenie a ochladnutie citového vzťahu medzi nimi. Navrhovateľka sa v dôsledku toho odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom a žije aj s dcérou v prenajatom byte. Odporca sa pokúšal obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou ale bezúspešne, v súčasnosti rozvrat vzťahu medzi účastníkmi dospel do takého štádia, že účastníci konania spolu takmer nekomunikujú.

Maloletá S. D., nar. XX.XX.XXXX, je žiačkou siedmeho ročníka základnej školy, dosahuje výborné vyučovacie výsledky, vo voľnom čase navštevuje Základnú umeleckú školu a venuje sa hre na klavír a dobovým tancom v krúžku renesancie, je zdravá. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o dcéru dobre stará a maloletá má v jej domácnosti vytvorené vhodné podmienky. S otcom sa maloletá pravidelne stretáva, majú spolu vytvorený dobrý vzťah. Každý víkend maloletá trávi u otca, a to jeden týždeň v dobe od piatku večera do nedele večera a druhý týždeň v dobe od soboty večera do nedele večera, ďalší čas spolu strávili počas sviatkov a prázdnin. Keď odporca ukončí prácu na zmeny, bude maloletá tráviť u otca každý víkend od piatku večera do nedele večera. Výdavky na dieťa, ktoré platí matka predstavujú na stravu, oblečenie a pod. mesačne 130,- až 150,- Eur. Ďalšie výdavky maloletej platí otec, a to stravu v škole 20,- Eur až 25,- Eur mesačne, príspevok ZUŠ 10,- Eur mesačne a vreckové 15,- Eur, okrem toho otec kupuje dcére oblečenie, platí výlety, zakúpil jej bicykel za 120,- Eur, takže celkové výdavky otca na dcéru predstavujú viac ako 100,- Eur mesačne. Odporca zaplatil tiež polovicu nákladov na zariadenie detskej izby pre maloletú, inak matke na výživu dcéry neprispieva nijako.

Navrhovateľka je zamestnaná, z pracovného pomeru dosahuje príjem 1.046,- Eur mesačne, ďalší príjem má navrhovateľka z jazykovej školy, a to vo výške 30,- Eur mesačne. Náklady navrhovateľky predstavujú inkaso za byt, v ktorom býva, vo výške 242,44 Eur mesačne (nájom, plyn, elektrina, internet).

Odporca je tiež zamestnaný s priemerným čistým zárobkom vo výške 750,- Eur mesačne a uplatňuje si aj daňový bonus na dieťa vo výške 21,41 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Mesačné výdavky odporcu predstavujú náklady na bývanie v rodinnom dome 217,- Eur (drevo 42,- Eur, elektrina 170,- Eur, koncesionárske poplatky 5,- Eur), platby za mobil 16,- Eur a internet 13,- Eur, ďalej na obuv a odev 70,- Eur mesačne, strava 170,- Eur mesačne a poplatky a náklady za užívanie auta 80,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhoval pre prípad rozvodu manželstva účastníkov maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám a nákladom dieťaťa.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov, ktorých vzťahy sú už dlhšiu dobu rozvrátené v dôsledku ich vzájomného odcudzenia a ochladnutia citového vzťahu medzi nimi, navrhovateľka sa preto odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom. V súčasnosti už účastníci konania spolu takmer nekomunikujú a obnovenie ich manželského spolužitia možné nie je. Obaja účastníci konania tak v dôsledku narušenia vzájomných vzťahov porušujú svoje základné manželské povinnosti, najmä povinnosti žiť spolu a vytvárať zdravé rodinné prostredie, čím manželstvo účastníkov prestalo spĺňať svoj účel, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Vzhľadom k tomu, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, kde má aj vytvorené vhodné podmienky, na základe zhodného návrhu matky, otca a kolízneho opatrovníka, súd maloletú S. D., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd vychádzal zo skutočnosti, že základné mesačné výdavky oboch rodičov na ich domácnosť stravu a oblečenie, predstavujú približne rovnakú sumu. Navrhovateľka dosahuje vyšší príjem ako odporca v súčte približne 1.070,- Eur mesačne (mzda a príjem z jazykovej školy), kým príjem odporcu predstavuje približne 795,- Eur mesačne (mzda daňový bonus a prídavok na dieťa). Vzájomný pomer príjmu navrhovateľky k príjmu odporcu predstavuje 57:43, rozdiel v príjme oboch rodičov potom nepredstavuje takú sumu, ktorá by zásadným spôsobom určovala kvalitu možnosti a schopnosti niektorého z nich prispievať na výživu maloletej. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd zohľadnil tiež skutočnosť, že v súčasnosti sa maloletá zdržiava a bude sa u otca aj naďalej zdržiavať každý víkend po dobu 1,5 - 2 dni (od piatka večera, resp. od soboty do nedele večera), okrem toho spolu trávia určitý čas aj počas sviatkov a prázdnin, pričom počas tejto doby náklady maloletej platí odporca. Navrhovateľka, ktorá dosahuje vyšší príjem ako odporca, platí aj vyšší podiel nákladov maloletej - asi v sume 150,- Eur mesačne, kým odporca svoj podiel na nákladoch maloletej vyčíslil sumou 100,- Eur mesačne (vrátane pravidelných platieb za stravu v škole 20,- Eur až 25,- Eur mesačne, príspevku ZUŠ 10,- Eur mesačne a vreckového 15,- Eur). Navrhovateľka, ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti sa o maloletú stará po prevažnú časť každého týždňa, pričom doba 1,5 - 2 dní počas týždňa nie je taká dlhá, aby predstavovala zásadne významný podiel odporcu na bežných výdavkoch maloletej. Navrhovateľke maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ktorú reálne vykonáva a bude vykonávať po prevažnú časť týždňa. Výkonu reálnej osobnej starostlivosti o dieťaťa matkou musí na druhej strane prevážiť vyšší podiel otca na finančných výdavkoch maloletého dieťaťa. Vzhľadom k výške príjmu odporcu, preto s prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä zisteným bežným osobným výdavkom odporcu, je potom dôvodné, aby odporca platil výživné na maloletú vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré predstavuje približne 12,5 % súčasného príjmu odporcu, a je tak aj vyjadrením miery podielu maloletej na majetkových pomeroch odporcu. Určené výživné je podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine splatné vždy mesačne vopred.

Právo odporcu stretávať sa s maloletou súd neupravoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že navrhovateľka umožňuje odporcovi stretávať sa dcérou pravidelne; navrhovateľka, odporca ani kolízny opatrovník toto právo odporcu napokon upraviť ani nenavrhovali.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Žiadny z účastníkov konania si napokon právo na náhradu trov konania ani neuplatnil.

Štátu v konaní vznikli trovy konania zaplatením nákladov Slovenskej pošte, a.s. vo výške 6,- Eur pri zisťovaní okolností spojených s doručením predvolania odporcovi na pojednávanie vo veci dňa 14.05.2015, o ktorom odporca v podanom odvolaní na č. l. 44 tvrdil, že mu nebolo doručené. Na pojednávaní vo veci dňa 12.11.2015 odporca toto svoje tvrdenie doplnil tak, že zásielka obsahujúca návrh navrhovateľky bola odporcovi doručená, ale jej súčasťou nebolo predvolanie na pojednávanie. Po preverení tohto tvrdenia odporcu u asistentky senátu bolo zistené, že zásielka určená odporcovi musela obsahovať aj predvolanie a nie je teda možné, že by predvolanie na pojednávania odporcovi doručované nebolo súčasne s návrhom. Odhliadnuc od uvedeného, v prípade pochybností odporcu o nariadenom pojednávaní mal sa odporca informovať na súde. Ak to odporca neurobil, zavinil vynaloženie trov konania štátu vo výške 6,- Eur. O trovách konania štátu preto súd rozhodol podľa a tak, že vzniknuté trovy konania štátu uložil nahradiť odporcovi, ktorého zavinením tieto trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v :

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.