Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-303-2014.pdf
PDF · 93.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/303/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu V. N. V. D. E., K..E.., ul. XX. K. X/A, R., IČO:XXXXXXXX proti žalovanej B.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, T., zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, Mierova 64/2, Humenné, o zaplatenie 330,08 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 19,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 238,86 eur na adresu právneho zástupcu žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.01.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 330,08 eur a trov konania.
Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 25.04.1993 bol právnym predchodcom žalobcu Strediskom cenných papierov SR, a.s. zriadený účet majiteľa cenných papierov č. účtu XXXXXXXXXXXX vedený na meno žalovanej K. G. a to na základe evidencie cenných papierov. Právny vzťah medzi žalovanou a Strediskom cenných papierov vznikol v zmysle § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo Stredisko cenných papierov povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle ustanovenia § 57 zákona č. 600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Právny predchodca žalobcu zriadil účet majiteľa pre žalovanú v súlade s ustanovením § 58 zákona č. 600/1992 Zb. z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. Žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení tvrdil, že v súčasnosti, ale aj v roku 2009 eviduje zaknihované cenné papiere v zmysle § 99 a § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako dôkaz predložil spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov k 01.01.2009, ktorý je dokumentom preukazujúcim registráciu účtu majiteľa a dôkazom existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania v roku 2009. V roku 2004 došlo k zmene, kedy žalobca nadviazal na činnosť Strediska cenných papierov v zmysle zákona o cenných papieroch na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR. Týmto rozhodnutím sa schválila zmena obchodného mena spoločnosti Stredisko cenných papierov SR, a.s. na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. a zmena predmetu činnosti SCP v súlade s rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. I.-XXX/XXXX/V. zo dňa XX.XX.XXXX o udelení povolenia na vznik a činnosť Centrálneho depozitára. V roku 2009 zriadil žalobca žalovanej účet č. účtu XXXXXXXXXXXX. Nesúlad medzi pôvodným stavom, keď na meno žalovanej bol vedený účet č. účtu XXXXXXXXXXXX so súčasným stavom, teda číselným označením účtu vznikol v dôsledku splnenia povinnosti žalobcu na základe novely zákona o cenných papieroch zo zákona č. 209/2007 Z. z., ustanovenia § 173g zákona o cenných papieroch. Žalobca bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účet zriadený podľa zákona 600/1992 Zb., účet majiteľa podľa § 105 zákona o cenných
papieroch a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 zákona o cenných papieroch. Tento úkon vykonal žalobca bezodplatne. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil do konania aj listinné dôkazy o tom, že v roku 2009 boli na účte žalovanej evidované tieto cenné papiere:
- B. V., eminenta V.-D., a.s., v počte 6 ks,
- B. E., eminenta H. Ú. R., a.s., v počte 2 ks,
- B. E., eminenta X. I. K..E.., v počte 102 ks,
- B. E., eminenta X.I. K..E.., v počte 1054 ks,
- B. E., eminenta D. D. E.. E.., K..E.., v počte 100 ks.
V roku 2010 došlo k bezodplatnému prevodu časti cenných papierov evidovaných na účte žalovane a to konkrétne B. V., eminenta V.-D., K..E.. v počte 6 ks (v objeme 199,16 eur z celkového objemu 38.633,30 eur) na Fond národného majetku SR, a.s. v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Právna úprava tohto zákona v ustanovení § 29 ods. 12 rieši otázku prevodu častí cenných papierov vedených na účte majiteľa, a teda prípad, kedy sú na účte majiteľa evidované aj iné cenné papiere, ktorých prevod nie je predmetom zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia Fond národného majetku SR môže zaplatiť, alebo nahradiť iba pomernú časť poplatku za poskytnutú službu V.-XX, zodpovedajúcu cenným papierom, ktoré sú predmetom bezodplatného prevodu a to za rok, kedy došlo k prevodu a dva predchádzajúce roky.
V súlade s tým uhradil Fond národného majetku SR pomernú časť poplatku za rok 2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 1,86 eur. Preto je predmetom konania suma 330,08 eur. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval ustanoveniami Obchodného zákonníka poukazujúc na ustanovenie § 105 zákona o cenných papieroch, keď sa vzťah medzi členom a majiteľom účtu výslovne spravuje zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Pre posúdenie obchodno-právnej povahy tohto vzťahu je dôležité vychádzať zo samotnej povahy cenných papierov. Predmetom tohto konania je teda poplatok za vedenie účtu, ktorý žalobca odôvodňoval ustanovením § 99 zákona o cenných papieroch. Jednou z platených činností žalobcu je aj vedenie účtu majiteľa podľa § 99 ods. 4 písm. h) zákona o cenných papieroch. Prevádzkový poriadok žalobcu v zmysle vyššie citovaných právnych noriem upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činnosti žalobcu, medzi ktoré patrí vedenie účtu majiteľov a odplata za vykonávanie tejto činnosti je stanovená prevádzkovým poriadkom. Podľa článku 16 prevádzkového poriadku V. poskytuje svoje služby žalobca za cenu stanovenú cenníkom služieb Centrálneho depozitára, ktorý schvaľuje dozorná rada V. a je zverejnený na web stránke V.. Výška poplatku je pritom stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Žalobca pri stanovení výšky poplatkov u žalovanej postupoval v súlade s § 103 zákona o cenných papieroch a pod dohľadom U. R. E., pričom uviedla, že každoročne je spolu s faktúrou za vedenie účtu zasielaná informatívna rekapitulácia stavu poplatkov v roku 2008, prostredníctvom ktorej žalobca informuje klientov o dlžných nedoplatkoch. V tomto konaní uplatňoval žalobca voči žalovanej úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX, a teda poplatok za vedenie účtu za rok 2009 vo výške 331,94 eur, z ktorej bola odpočítaná suma 1,86 eur, ktorú uhradil Fond národného majetku SR na základe faktúry č. XXXXXXXXXX. Tvrdenia žalobcu boli podložené listinnými dôkazmi, a to faktúrou vyššie uvedenou, ale aj jednotlivými výpismi z účtu so všetkými právne spojenými k cenným papierom k spätnému dátumu na č.l. 49 - 52.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, ktorú by mal súd posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, keďže je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a nie podľa Obchodného zákonníka, a teda žiadal aplikovať na premlčanie ustanovenie § 100 a násl. O.z . s tým, že nárok žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní, je v celom rozsahu premlčaný, preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanej, ktoré jej vznikli v tomto konaní. Pre vyhodnotenie opodstatnenosti námietky premlčania bolo potrebné, aby súd najprv vyhodnotil, či na tento obchodno-právny vzťah možno aplikovať aj ustanovenie § 54 O. z. a poskytnúť žalovanej právnu ochranu vyplývajúcu z tohto ustanovenia, a teda či tento právny vzťah možno posudzovať ako vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, a teda v súvislosti s tým aplikovať aj právnu úpravu o občianskych právach.
Súd predovšetkým v tomto smere poukazuje na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol 25.4.1993 a v súvislosti s rozhodovaním súdu v tejto veci považuje za potrebné dať do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 vydaný pod spis. zn. B..Ú. XXX/XX, v ktorom sa uvádza: „Režim
spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol však výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou vykonanou zákonom č. 367/2000 Sb., a to s účinnosťou od 1. 1. 2001. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s aquis communautaire, dosiahnutého v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné najmä smernice Rady XX/XXX/Y. zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodné priestory a smernice Rady XX/XX/Y. zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Ústavný súd je presvedčený, že takýchto podmienok je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 367/2000 Sb., lebo materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režimu spotrebiteľských zmlúv.“
Pri podobnosti právnych úprav v SR a ČR je uvedený názor v celom rozsahu aplikovateľným aj v SR.
S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 150/2004 Zz. od 1.4.2004 sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy spred účinnosti, a teda aj na predmetnú právnu vec.
Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. §54 OZ. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (R., biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.
Súd nijako nepopiera argumenty, že odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov je absolútnym obchodom, a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Predmetná vec je však tiež o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z.z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci XMCdo XX/XX, rozsudok OS R. R. vo veci XX V. XXX/XX). S účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovení § 54 ods. 1 ,, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nepochyboval a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a ...“).
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v
zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež XMCdo XX/XX, rozsudok KS v D. vo veci XCo XX/XX).
Je nesporné, že v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade ide aj o zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.
Aj napriek tej skutočnosti, že predmetná odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov má charakter obchodnoprávny, súčasne ide aj o zmluvu, majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.04.1993 bol Strediskom cenných papierov SR zriadený účet majiteľa cenných papierov vedený na meno žalovanej. Rovnako nebolo sporné, že podľa § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z. z. žalobca vedie žalovanej účet majiteľa cenných papierov za odplatu vrátane roku 2008, keď za túto službu si v súlade s citovaným zákonom, prevádzkovým poriadkom a cenníkom vyfakturoval faktúrou 331,94 eur vrátane DPH. Tak isto nebolo sporné to, že žalobca podal návrh na začatie konania na súd dňa 08.01.2014.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu. Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby bolo potrebné na dátum splatnosti faktúry za vedenie účtu, ktorý bol splatný dňa 15.02.2010. Právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov Centrálnym depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Poplatok je najčastejšie vymáhaný v prípadoch, kedy bol tento obligačný vzťah založený ešte na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a majiteľmi cenných papierov nadobudnutých v priebehu tzv. kupónovej privatizácie. V dobe účinnosti uvedeného zákona nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva. Preto majitelia cenných papierov až do doby vymáhania odplaty za vedenie účtu o existencii právneho vzťahu nemuseli vôbec vedieť. Keďže na daný nárok súd aplikoval pre uplynutie premlčacej doby ustanovenie Občianskeho zákonníka, v danom prípade premlčacia doba uplynula uplynutím troch rokov po splatnosti faktúry, ktorou bol účtovaný poplatok za vedenie účtu, teda dňa 15.02.2013, pričom žalobu žalobca podal dňa 08.01.2014. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142. ods. 1 O.s.p. takto: trovy konania 19,50 eur (súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia 238,86 eur (6x hlavný úkon po 24,90 eur = 149,40 eur - prevzatie a príprava zastupovania, vypracovanie odporu zo dňa 10.03.2014, účasť na ústnom pojednávaní dňa 20.01.2015, vypracovanie vyjadrenia zo dňa 22.01.2015, vypracovanie vyjadrenia zo dňa 25.08.2015, účasť na ústnom pojednávaní dňa 12.11.2015) + 2 x paušál 8,04 eur = 16,08 eur + 4 x paušál 8,39 eur = 33,56 eur + 20% DPH 39,80 eur vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.