Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-184-2014.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/184/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, v konaní právne zastúpený advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47243279, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica k, IČO: 42264154, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob 900 25, o zaplatenie 2.340,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 218,58 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.2.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 2.340,18 eur spolu s úrokom vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1.300 eur od 19.2.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.5.2009 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 1.350 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutom úvere. Dňa 27.9.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.540,09 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žalobného návrhu predstavuje dlh žalovaného, podľa žalobcu 2.340,18 eur.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený dňa 26.4.2014. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.6.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupu sa k žalobnému návrhu podaním doručeným súdu dňa 27.10.2014 vyjadril a vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník poukázal na to, že z doručených materiálov obsiahnutých v kópií súdneho spisu súdu má za to, že žalobca vymáha v predmetnom konaní na súde svoje právo o zaplatenie pohľadávky po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko tu ide o bezdôvodného obohatenie, pretože žalobca dňa 27.9.2011 zaslal výzvu k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní, pričom táto výzva bola v skutočnosti
odstúpením od zmluvy a teda žalobca si mohol predmetnej zmluvy vymáhať svoje právo na zaplatenie prvýkrát už dňa 13.10.2011 a žalobu podal až dňa 25.2.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.
Žalobca sa na túto právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka vyjadril a poukázal na to, že výzvou nedošlo k odstúpeniu úverovej zmluvy a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.12.2014 sp.zn. 12Co 39/2014, v zmysle ktorého v obdobnej právnej veci sa odvolací súd vyjadril, že výzva k uhradenie nie je odstúpením od zmluvy, pretože podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ale ak v tomto alebo v inom zákone je to ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal za to, že medzi ním a žalovaným nedošlo výzvou zo dňa 27.9.2011 k odstúpeniu od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 16.5.2009. S poukazom na to má žalobca zato, že žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko si žalobca svoje právo mohol uplatniť na súde až dňom splatnosti pohľadávky t.j. 13.10.2011. Vzhľadom na to premlčacia doba v danom prípade mohla plynúť až dňom 13.10.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 18.2.2014, a teda je potrebné považovať vyjadrenie vedľajšieho účastníka o premlčaní za irelevantné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom, splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti, výzvou k úhrade celého úveru zo dňa 27.9.2011 č.l. spisu 11, fotokópiou podacieho hárku, výpisom z účtu Clubcard kreditné karty a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.5.2009 úverovú zmluvu sa účelom nákupu spotrebného tovaru, s dohodnutou predajnou cenou tovaru 129 eur, pričom v hotovosti nebola žalovaným zaplatená žiadna suma, dojednaná bola celková výška úveru 129 eur, podľa bodu 50. zmluvy mesačná splátka bola dojednaná vo výške 13,50 eur, počet splátok 11, ročná úroková sadzba 20,04 %, RPMN 22,2 %, priemerná hodnota RPMN 49,23 %, celkové náklady spotrebiteľa 14,20 eur s dátumom prvej splátky dňa 16.6.2009, úhrada ostatných nasledujúcich splátok bola dojednaná vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci s lehotou splatnosti 25.4.2010, spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou.
Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.7.2014 uviedol, že zároveň s podpisom úverovej zmluvy si zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Ako je uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy: "spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú c/ zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., d/ zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., na základe, ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, to všetko v rozsahu uvedenom na rube takejto listiny a v úverových podmienkach. Žalobca poukázal na to, že revolvingový úver je možné špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Žalovaný mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumel maximálny objem úveru, ktorý žalovaný bol oprávnený čerpať.
Maximálna čiastka, ktorú bol žalovaný oprávnených úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa žalovanému automaticky zvyšovala v závislosti pri splácaní revolvingového úveru. Pri tomto type úveru išlo teda o obnoviteľnú finančnú rezervu. Žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane, prostredníctvom kreditnej karty, za podmienok stanovených podľa úverových podmienok a metodickej príručky. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t. j. skutočnosť, že žalobca ani žalovaný nemohli vedieť a ani nevedeli pri uzatváraní zmluvy určiť kedy, nakoľko z úveru bude čerpané nebolo možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola dohodnutá 1.350 eur. Ako vyplynulo z výpisu revolvingového úveru Prvému čerpaniu zo strany žalovaného, a teda poskytnutiu revolvingového úveru došlo dňa 3.1.2011. Ku dňu 31.1.2011 predstavovala vyčerpaná suma celkom 786,77 eur v zmysle vyššie uvedeného, tak výška prvej mesačnej splátky predstavovala sumu 31,47 eur, pričom táto splátka bola splatná dňa 20.2.2011. Rovnako výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, nakoľko sa úver, následne dopĺňa, z ktorého dôvodu sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok doposiaľ uhradil len 2 splátky, a to dňa 2.3.2011 sumu 31,47 eur a dňa 30.3.2011 sumu 48,26 eur, stal sa tak splatný celý zostatok čerpaného úveru, pričom ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára a tiež výzvy na splatenie celého úveru priloženého k žalobe splatnosť nastala dňa 27.9.2011.
Žalobca v predmetnom konaní si tak uplatnil voči žalovanému sumu 2.340,18 eur ktorá mala pozostávať z istiny (t.j. výšky dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) vo výške 1.300 eur, dlžné poistné vo výške 19,74
eur; úroku (t. j. úroku z poskytnutej istiny t.j. do dňa podania žaloby) vo výške 985,20 eur; a zmluvnej pokuty vyčíslenej za použitia úrokovej sadzby 8 % (to je zmluvná pokuta podľa Hlavy 17. § 4 úverových podmienok s názvom záverečné ustanovenia, v zmysle ktorého: "v prípade omeškania s úhradou splátky úveru v prípade splátky revolvingového úveru I. či revolvingového úveru II., alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, v ktorej úhradou je v omeškaní ") vo výške 20,30 eur; úrok z omeškania vo výške 4,94 eur s tým, že ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzby stanovenej výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s platením peňažného dlhu. Poplatok za výber z bankomatu vo výške 6 eur a poplatok za výpis z účtu vo výške 4 eur. Zároveň žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1.300 eur t. j. z istiny od 19.2.2014 do zaplatenia. V danom prípade ide o úrok z poskytnutého úveru, nie úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia. Úrok z dlžnej sumy bol dohodnutý v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť metodickej príručky.
Právny vzťah medzi účastníkmi v danom prípade bol založený zmluvou spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2009 do 30.11.2009 (ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 2 písm. a/, b/ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že účastníci neuzavreli zmluvu o revolvingovom úvere neplatne.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Z podaného návrhu, vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému, čo do istiny, nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 16.5.2009. Nárok na žalované plnenie, podľa žalobcu mal vzniknúť na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť však podľa prísl. ust. zákona č. 258/2001 Z.z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.5.2009 možno ustáliť, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 129 eur na nákup tovaru.
Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup televízneho prijímača). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - žalovaný
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine mal podpísať aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti.
Teda, ak chcel žalovaný získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu.
V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup televízneho prijímača na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje).
S poukazom na uvedené dôvody súd má za to, že takýto právny úkon spotrebiteľa - žalovaného ako neplatný je nielen s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov, ale s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
Súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Keďže žalovanému bola bezpochyby na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 1.300 eur, žalobcovi mohlo vzniknúť v súlade s ust. § 456 v spojení s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda v sume 1.300 eur.
Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 Občianskeho zákonníka, druhá veta, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Od 1.5.2014 je v slovenskom právnom poriadku účinné ust. § 5b ZoOS, v zmysle ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby žalovaný - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania. Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania, nie sú, teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku.
Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda, že v ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby žalovaný - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.
V danej právnej veci žalobný návrh bol podaný na súde dňa 25.2.2014, splatnosť bezdôvodného obohatenia nastáva 13.10.2011, čo znamená, že nárok žalobcu je premlčaný, z týchto dôvodov ho súd zamietol.
Na základe uvedeného súd žalobný návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný žalovaný, ktorá si však trovy konania neuplatnil. Trovy konania boli uplatnené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktoré boli vyčíslené podaním doručeným súdu dňa 27.10.2014, teda ešte pred rozhodnutím vo veci samej, a to za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za písomné podanie na súd vo veci samej za 1 úkon právnej pomoci 101,25 eur a paušálna náhrada 2 x 8,04 eur t. j. spolu 16,08 eur, spolu v celkovej výške 218,58 eur
Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla, Č. účtu: IBAN: N., VS: XXXXXXX) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.