Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-86-2015.pdf
PDF · 83.18 KB
No categories available
16C/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľky: A.. U. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, XXX XX L. zastúpená: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava IČO: 47 231 599 proti odporcovi: A.. H. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, XXX XX L., zastúpený: Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava o zaplatenie 6.631,27 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu iných trov vo výške 397,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.201,02 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2014 domáhala od odporcu zaplatenia sumy 6.631,27 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnila tým, že v období od 10.06.2008 do 05.09.2011 zrealizovala a poskytla formou prevodov na účty odporcu ako aj platbami zo svojich platobných kariet v prospech odporcu finančné prostriedky v celkovej sume 6.631,27 €. Išlo o platby na účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX a č.ú.XXXXXXXXXX/1100 v období od 10.06.2008 do 05.09.2011 v sume 5.747,97 €. Navrhovateľka zaplatila v prospech odporcu dlh, ktorý vznikol v Sociálnej poisťovni, pričom tento dlh odporcu zaplatila navrhovateľka formou poukážok , ktoré boli vystavené na meno odporcu. Celková dlžná suma odporcu voči navrhovateľke predstavovala sumu 9.131,27 €, pričom dňa 08.10.2013 odporca uhradil navrhovateľke sumu 2.000,-€ bankovým prevodom na jej účet. V mesiaci september 2013 vrátila matka odporcu navrhovateľke sumu 500,-€.
Dňa 08.10.2014 bol tunajším súdom vydaný Platobný rozkaz č.k. 31 Ro/2346/2014-79. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. V podanom odpore vzniesol námietku premlčania navrhovateľkou uplatňovaných nárokov.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti. V roku 2012 odporca nastúpil do zamestnania s tým, že navrhovateľke prisľúbil , že si zoberie pôžičku a navrhovateľke peniaze vráti. Nestalo sa tak. V mesiaci august 2013 sa navrhovateľka s odporcom stretli s tým, že navrhovateľka ho opätovne požiadala o vrátenie finančných prostriedkov. Následne je odporca poslal na účet 2.000,-€ a odporcova matka jej dala čiastku 500,-€. Navrhovateľka taktiež uviedla, že jej pohľadávku voči odporcovi nechcela riešiť v čase keď žila s odporcom v spoločnej domácnosti. Prvá písomná výzva na zaplatenie dlhu bola odporcovi adresovaná dňa 14.08.2014.
Právny zástupca navrhovateľky v prednese pred súdom uviedol, že dlh odporcu nie je premlčaný a to z dôvodu , že platby ktoré poskytovala navrhovateľka boli časovo rozdelené. Výška platieb a ich úhrady postupne kumulovali dlh. Dlh sa ustáli dňa 05.09.2011.
Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že sa cíti byť zodpovedný za sumu vo výške 2.500,-€, ktorú navrhovateľke vrátil avšak za zvyšnú časť navrhovateľkou uplatňovanej sumy sa zodpovedný necíti. Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti a financie spravovali spoločne. Časť dlhu splácal navrhovateľke v hotovosti a dlžné sumy navrhovateľke splácal priebežne. Čo sa týka letenky, ktorú pre odporcu zakúpila navrhovateľka uviedol, že navrhovateľka plánovala cestu do USA a požiadala odporcu , aby išiel s ňou. Keď jej povedal, že to nie je v jeho možnostiach povedala mu, že letenku mu kúpi ona.
Navrhovateľka predložila súdu výpis z jej účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vystavený spoločnosťou Tatra banka a.s. dňa 05.06.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX boli v období od 10.06.2008 do 05.09.2011 realizované prevody v celkovej sume 4.397,91 € a v období od 11.11.2009 do 12.01.2011 prevody v celkovej výške 1.350,-€.
Z poštových poukážok zo dňa 30.11.2009 , 30.10.2009 a 11.09.2009 na ktorých je ako odosielateľ uvedený odporca a ako prijímateľ Sociálna poisťovňa a.s., vyplýva, že odporca uhradil prijímateľovi t.j. Sociálnej poisťovni a.s. sumu v celkovej výške 1.382,-€.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 498 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu .
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda. Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán. Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky v objektívnej premlčacej lehote. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľov.
Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej lehoty, súd má za preukázané, že odporca sa o vzniku záväzku voči navrhovateľke dozvedel najneskôr listom zo dňa 20.08.2014, kedy mu bolo oznámené, že má najneskôr do 31.08.2014 poukázať na účet navrhovateľky sumu vo výške 6.631,27 €. Ak navrhovateľka podala návrh na súd dňa 02.09.2014, podala ho v trojročnej lehote.
V konaní nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že účastníci žili v spoločnej domácnosti. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka realizovala prevody na účet odporcu v období od 10.06.2008 do 05.09.2011 v sume 5.747,91 €. Navrhovateľka však v konaní nepreukázala dôvod pre ktorý tieto platby v prospech účtu odporcu realizovala, len predložila doklad o realizácii týchto prevodov. Odporca v konaní zloženie peňažných prostriedkov a jeho účet nesporoval. Uviedol však, že nakoľko žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti určité platby realizoval on a určité navrhovateľka. V danom prípade navrhovateľka nepreukázala existenciu Zmluvy o pôžičke, čím by preukázala existenciu právneho dôvodu ako aj existenciu záväzku odporcu voči nej. Navrhovateľka nepreukázala v konaní pred súdom skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť ňou uplatneného nároku. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že odporca sa na úkor navrhovateľky voči nej bezdôvodne neobohatil. Je nesporné, že navrhovateľka realizovala predmetné platby dobrovoľne, pričom opak tejto právnej skutočnosti nepreukázala. S poukazom na uvedené súd považoval nárok navrhovateľky za nie dostatočne preukázaný.
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú výnimky. Jednou je tzv. negatívna dôkazná teória, na ktorú navrhovateľ poukazuje.
Vychádza z toho, že nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, naopak účastník musí preukázať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.
V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia peňažnej sumy bez uvedenia právneho titulu. Zo skutkových tvrdení, ako aj predložených listinných dôkazov však nemožno vyvodiť, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá či už zmluva o pôžičke alebo darovacia zmluva v dôsledku ktorých by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke ňou uplatňovanú sumu alebo vrátiť dar. Dôkaznou povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať existenciu právneho titulu na základe ktorého by bola oprávnená domáhať sa ňou uplatneného nároku.
Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania spojených s účelným uplatňovaním práva voči účastníkovi, ktorý úspech nemal v časti v ktorej bol úspešný. Trovy konania predstavujú súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 397,50 ,-€.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 ZU. Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa § 13a ods.1 písm. a), c.) a d.) a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky nasledovne:
- Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.12.2014 v sume 220,77 €,
- Podanie návrhu na súd ( odpor proti platobnému rozkazu) zo dňa 10.12.2014 v sume 220,77 €,
- Účasť na pojednávaní konanom dňa 28.09.2015 v sume 220,77 €
- Účasť na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 v sume 220,77 €
- Režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,04 za rok 2014 € (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a 2 x 8,39 € za rok 2015.
Právny zástupca odporcu si uplatnil aj náhradu za stratu času v súlade s ustanovením § 17 Vyhlášky č. 655/2014 Z.z. v celkovej výške 55,92 € a to za stratu času v roku 2015, ( 1/60 z výpočtového základu, t.j. zo sumy 839,-€ za každú začatú polhodinu v sume 1/60 z 839,-€ 13,98 €). Za štyri začaté polhodiny v roku 2015 4 x 13,98 € spolu 55,92 €.
Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporcu predstavuje sumu 1.201,02 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.