Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/130/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu W. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, B., zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovaným 1/ F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov a 2/ X. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -237 zo dňa 10.12.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 89 eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k.ú. M., s tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a každý zo žalovaných v podiele 1. Predmetom podielového spoluvlastníctva je parcela č. KN 938/12 - Záhrady o výmere 257 m2, parcela č. KN 38/13 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom súp. č. XXXX.

Žalobca žiadal tieto nehnuteľnosti vyporiadať tak, že nehnuteľnosti budú prikázané v celom rozsahu do podielového spoluvlastníctva žalovaných s tým, že žalovaní zaplatia žalobcovi za úplné finančné vyrovnanie za jeho spoluvlastnícky podiel každý po ......... z hodnoty nehnuteľnosti (pozn. odvolacieho súdu - nie je uvedená cena).

Ďalej žalobca žiadal, aby prvostupňový súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 sumu 97.500 Sk.

Prvostupňový súd pripustil rozšírenie žaloby tak, že žalovaní budú zaviazaní aj na úhradu bezdôvodného obohatenia od 1.3.2010 do budúcna po 165,97 eur.

Prvostupňový súd zistil zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, že reálna deľba týchto nehnuteľnosti nie je možná. V prípade pripustenia teoreticky tejto možnosti by bolo potrebné vynaložiť značné náklady. Žalovaní sa však vyjadrili, že finančné prostriedky na takúto deľbu nemajú a žalobca nemá záujem vynakladať takéto finančné prostriedky na tento účel.

Preto prvostupňový súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konštatoval, že reálna deľba do úvahy neprichádza.

Ďalej vychádzal zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Z tejto zásady však existujú výnimky založené na dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo.

V danom prípade je namieste aplikovať ust. . Podstatným dôvodom hodným osobitného zreteľa je to, že žalovaní nemajú inú možnosť bývania, teda sú existenčne odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Žalobca má bývanie zabezpečené, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia. Jediným úmyslom žalobcu je prikázať jeho podiel žalovaným s tým, že títo by mu vyplatili finančnú náhradu, ktorá by bola približne 19 násobne vyššia, než suma, ktorú investoval do kúpy polovice predmetných nehnuteľností. Súd poukázal na to, že sociálna situácia žalovaných je tak nepriaznivá, že títo majú dokonca existenčné problémy. Otec žalovaných, vzhľadom na svoj zdravotný stav, pravdepodobne ani nemá možnosť získať trvalé zamestnanie, matka žalovaných je taktiež dlhodobo nezamestnaná. Žalovaná v 1/ rade poberá rodičovský príspevok a stará sa o dve maloleté detí a žalovaný v 2/ rade je ešte školopovinný. Žalobca sa nikdy nezaujímal o predmetnú nehnuteľnosť, nevynakladal žiadne náklady ani na jej základnú údržbu (žalovaní si však neuplatňovali prípadný nárok na náhradu vzniknutých nákladov) a úmysel žalobcu sa javí byť iba rýdzo ekonomický, keďže svoj podiel odkúpil za 80.000 Sk a v súčasnosti žiada vyplatiť 51.000 eur (1.536,426 Sk), ako aj ďalšiu náhradu z titulu užívania nehnuteľnosti žalovanými v sume približne 16.200 eur. Preto súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.

Prvostupňový súd zamietol žalobu aj vo vzťahu k náhrade za užívanie nehnuteľnosti žalovanými. Žalobca žalovaných nevyzýval, aby mu umožnili nehnuteľnosť užívať, nepreukázal, aby sa vôbec nejakým spôsobom zaujímal o samotnú nehnuteľnosť. Nemal preukázané, aby sa žalobca domáhal užívania predmetných nehnuteľností a ani nebolo preukázané, že by mu žalovaní v tom bránili. Preto sa nemôže úspešne domáhať náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože by to bolo v rozpore minimálne so zásadou dobrých mravov.

Prvostupňový súd poukázal ďalej na to, že aj keď je jedným zo základných práv podielového spoluvlastníka užívanie nehnuteľnosti, dobrovoľná nerealizácia tohto oprávnenia nemôže zakladať nárok na náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Preto prvostupňový súd v tejto časti žalobu taktiež zamietol. Takýto nárok je možné uplatniť iba s poukazom na ust. , a nie z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , keďže pre takýto prípad nie je možné aplikovať žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o užívanie z titulu spoluvlastníctva, a nie o užívanie veci bez právneho dôvodu.

Prvostupňový súd výrok o trovách konania odôvodnil ust. a s poukazom na ust. úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodol podľa Na náhradu trov štátu zaviazal neúspešného žalobcu. Suma 89 eur bola vyplatená na znaleckú odmenu preddavkovane z prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe úplne vyhovel podľa žalobného petitu. Alternantívne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu ani pre potvrdenie rozsudku, rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. S rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasil, považuje ho za nesprávny, nezákonný, je prejavom svojvôle, nemôže byť ani ústavne udržateľný. Namietal postup súdu prvého stupňa aplikujúc ust. , keď prvostupňový súd práve pre toto ustanovenie nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Prvostupňový súd za takéto dôvody považoval to, že žalovaní nemajú inú možnosť bývania, sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pričom žalobca má bývanie zabezpečené, ako aj to, že finančnú náhradu, ktorú žalobca požaduje za vyplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu je 19 násobne vyššia, než suma, ktorú investoval na kúpu svojho spoluvlastníckeho podielu, ako aj to, že sa nikdy nezaujímal o predmetnú nehnuteľnosť a nevynakladal žiadne náklady na jej údržbu. Existencia týchto dôvodov je však v rozpore s SR. Naviac, žalobca ponúkol uzavretie dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, títo

však na ponuku nereagovali. Nikoho preto nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že žalovaní žijú v nehnuteľnosti navrhoval, aby podiel žalobcu bol prikázaný do spoluvlastníctva žalovaných. Zároveň však žiadal, aby vzhľadom na to, že žalovaní nehnuteľnosť užívajú bez náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi zaplatili finančnú čiastku. Prvostupňový súd však s návrhom žalobcu sa náležitým spôsobom nevysporiadal a závery o dôvodoch hodných osobitného zreteľa súdom prvého stupňa sú nedôvodné, irelevantné a je možné ich hodnotiť ako svojvôľu moci štátneho orgánu.

Svojvôľa moci štátneho orgánu je aj vo vzťahu k náhrade za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu.

Prvostupňový súd vôbec neskúmal ani skutočnosť, či žalobcovia sa snažili zabezpečiť si finančné prostriedky na náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu. Prvostupňový súd neskúmal ich kredibilitu.

Žalovaná v 1/ rade ako podielová spoluvlastníčka na liste vlastníctva má zápis plomby, pričom v priebehu súdneho konania mienila dokonca svoj spoluvlastnícky podiel scudziť.

Uviedol, že žalovaní neoprávnene odoberali plyn. Preto žalobca nie je ochotný zotrvať v tomto spoluvlastníctve a žiadal žalobe vyhovieť.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 1/ rade, ktorá uviedla, že prvostupňový súd dôsledne sa riadil všetkými procesnými predpismi a správne a zákonne vo veci rozhodol. Stotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenie odvolacieho pojednávania, čo je v súlade s ust. zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne.

V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že uplatnený nárok žalobcu nie je v súlade s ust. Prvostupňový súd pri odstraňovaní chýb žaloby mal postupovať podľa

Z obsahu návrhu na začatie konania totiž vyplýva, že žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k presne označenej nehnuteľnosti tak, že svoj spoluvlastnícky podiel bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaným. Ďalej žiadal, aby mu žalovaní za jeho spoluvlastnícky podiel vyplatili .................. sumu.

Prvostupňový súd konal o takomto návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď nemal jednoznačne a jasne zistené, akú sumu žiada žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel.

Prvostupňový súd ďalej konal o uplatnenom nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 v rozsahu 97.500 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.3.2008 do zaplatenia.

Na č.k. 104 spisu žalobca rozšíril svoj nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2010 do budúcna, kde žiadal po 165,97 eur. V takomto rozsahu prvostupňový súd pripustil uznesením rozšírenie žaloby (čl. 108).

Odvolací súd však dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že v danom prípade nie je možné postupovať spôsobom, že bude určené nájomné do budúcna pravidelne mesačne, pretože nejde o pravidelné opakujúce sa mesačné platby, ale ide len o platby za predchádzajúce obdobie, počas ktorého žalovaní mali užívať nehnuteľnosť žalobcu, teda nie je možné určiť takúto náhradu do budúcna. Takýto petit je nejasný a je neurčitý a opäť bolo povinnosťou prvostupňového súdu pred tým, ako by rozhodol o pripustení zmeny, resp. rozšírenia žaloby aplikovať ust. a vyzvať žalobcu na odstránenie vád takto neurčitého žalobného návrhu.

Prvostupňový súd takto nepostupoval, preto sa dopustil vád konania, ktoré majú za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci a odňatie práva účastníkom v tomto spore, keď žalobcovia nevedeli,

konkrétne aký nárok a v akom rozsahu či vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva alebo vo vzťahu k finančnej náhrade je voči nim uplatňovaný.

Podľa ako nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Citované zákonné ustanovenie rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Aj keď ide o návrhové konanie, súd je viazaný len návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva.

Ust. stanovuje možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania použité. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu nemôže súd zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), pokiaľ možno spoluvlastníctvo vyporiadať rozdelením.

Zákon stanovuje dve podmienky, pre ktoré podľa je možné aj napriek všetkému zachovať podielové spoluvlastníctvo. Jednou z podmienok je, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ďalšou podmienkou je, že do úvahy prichádza vyporiadanie spoluvlastníctva len prikázaním veci za náhradu alebo nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckeho podielu. Neprichádza do úvahy aplikácia ust. tam, kde je možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho rozdelením veci, tam, kde je možné reálne deliť vec a zaistiť tak fakticky výkon vlastníckych práv k rozdeleným veciam všetkým spoluvlastníkom. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí preukázať žalovaný. Pokiaľ žalovaný tieto dôvody uvedie, je povinnosťou súdu vyhodnotiť pri druhom a treťom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj prípadnú aplikáciu ust. .

V prejednávanej veci prvostupňový súd sa zaoberal okolnosťou, či nehnuteľnosť je alebo nie je reálne deliteľná. Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd reálnu deliteľnosť nehnuteľnosti zistil zo zhodných prejavov účastníkov konania, pričom vyhodnotil aj okolnosť, že žiaden z účastníkov aj pri prípadnej možnej reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti nie je ochotný znášať prípadné náklady na reálne delenie nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd pri hodnotení tejto otázky, ktorá je podmienkou na prípadné hľadanie ďalších foriem zrušenia podielového spoluvlastníctva a prípadnej aplikácie ust. nepostupoval správne. Otázka deliteľnosti stavby a pozemkov je odbornou otázkou, ktorej úspešné zodpovedanie nie je možné bez súčinnosti znalca. Súd a ani účastníci konania nepreukázali, že majú dostatočné odborné vedomosti, aby so všetkou odbornou vážnosťou mohli konštatovať nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti, prípadne vyčísliť finančné náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť na prípadnú reálnu deľbu nehnuteľnosti. Preto prvostupňový súd k zrušeniu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ďalšími spôsobmi a aplikácii pristúpil predčasne bez toho, aby mal náležite na to zistené podmienky Podmienkou na takýto postup je, aby nehnuteľnosti nebola reálne deliteľná. V danom prípade vyjadrenia účastníkov konania a ani zhodný názor účastníkov konania nemôže byť dôkazným prostriedkom o tom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.

Keďže prvostupňový súd nesprávne postupoval o otázke zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo potrebné, aby v tejto časti bol zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa / a h/

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania odstrániť vady žaloby a vyzvať žalobcu na presné označenie ceny,

za ktorú mieni svoj podiel prenechať žalovaným. Bude úlohou prvostupňového súdu nariadiť odborné zistenie reálnej deľby stavby a pozemkov s vyčíslením nákladov na prípadnú realizáciu reálnej deľby nehnuteľnosti. Až potom bude môcť prvostupňový súd ďalej konať a o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnúť.

Ďalej prvostupňový súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na určenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovanými s tým, že žalobca sa nedomáhal užívania nehnuteľnosti a ďalej z dôvodu, že žalovaní mu v užívaní nehnuteľnosti nebránili a že tento nárok nie je možné posúdiť z titulu bezdôvodného obohatenia, ako to žalobca tvrdil, ale vychádzať z ust. .

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcu opäť nepostupoval správne. Platí, že žalobca nie je povinný súdu stanovovať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Žaloba musí pozostávať zo skutkových tvrdení a z uplatneného nároku. Právne posúdenie veci je záležitosťou výsostne súdu, ktorý posúdi, či nárok podľa platného práva je alebo nie je dôvodný. Platí, že súd pozná právo a účastníci konania ani zastúpení právnymi zástupcami nie sú povinní oznamovať súdu podľa akých hmotnoprávnych predpisov je potrebné ich nárok posúdiť. Výklad práva je v kompetencií súdu.

Preto v tejto časti dôvod zamietnutia uplatneného nároku je nesprávny a takýmto odmietnutím uplatnenia nároku bola žalobcovi odňatá spravodlivosť.

Podľa platí, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Keďže v danom prípade žalobca ako podielový spoluvlastník uplatňuje svoj nárok na náhradu za užívanie rodinného domu a pozemkov žalovanými ako ďalšími spoluvlastníkmi, jeho nárok vyplýva z ust. , v spojení s ust. , nie tak, ako to nakoniec uviedol správne prvostupňový súd, z ustanovenia a nasl. .

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto platí, že za užívanie nehnuteľnosti z ktorého užívania je úplne (ako v tejto veci) alebo aj sčasti vylúčený ďalší spoluvlastník, ktorý sa o takomto spôsobe spoluužívania s ostatnými spoluvlastníkmi nedohodol inak, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník používajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie, pretože žiadna skutková podstata uvedená v ust. na tento prípad nedopadá. Má právo však na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Toto právo vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva, ktoré vyplýva aj priamo z Listiny základných práv a slobôd. Preto aj v tejto časti bolo potrebné zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa os. 1 písm. f/ a h/

Úlohou prvostupňového súdu bude vyzvať žalobcu na presné vyčíslenie svojho nároku k určitému momentu a o tomto nároku konať a rozhodnúť. Vzhľadom na rozdielny rozsahu dokazovania v každom jednom uplatnenom nároku odvolací súd upriamuje prvostupňový súd na prípadnú možnú aplikáciu ust.

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

V konečnom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách účastníkov konania a trovách štátu. Uvedené je v súlade s ust.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.