Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-476-2013.pdf
PDF · 116.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/476/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Z.. R. D., Q.. XX.X.XXXX, U. U., N. XXXXX/X, štátny občan SR, proti odporcovi: J. T., Q.. XX.X.XXXX, U. W., I.. Y. XXX/ X, štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, Tvrdošín, Medvedzie 45/19, o zaplatenie sumy 2.290,38 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. júna 2013, č.k. 21C/128/2010-266, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o trovách konania mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 137 euro a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.947,80 euro na účet právnej zástupkyne odporcu vedený vo T. Ú.T. U., a.s. Dolný Kubín, č.ú. XXX XXX XXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.290,38 euro s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.2.2007 do zaplatenia titulom plnenia poskytnutého odporcovi formou zmeniek dňa 5.5.2006, 12.5.2006 a 17.5.2006. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) a v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 137 euro a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.656,99 euro, na účet právnej zástupkyne odporcu vedeného vo VÚB Dolný Kubín č.ú. XXX XXX XXX/XXXX, T.: XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 100 ods.1, § 107 ods.1, § 563 , § 451 ods.1, 2, § 657 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „ Obč. zákonník“) , keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi odporcom ako živnostníkom a spoločnosťou Gabion, s.r.o. v zastúpení navrhovateľa (ako jediného konateľa) bola dňa 23.4.2006 uzavretá Zmluva o dielo (ďalej aj „ ZoD“), ktorej predmetom bolo vykonanie stavebných prác odporcom pre objednávateľa Gabion, s.r.o. - opevnenia drenážnej jamy Gabion matracami s tým, že začiatok stavebných prác bol dohodnutý na deň 24.4.2006 a ukončenie 5.5.2006 za dohodnutú cenu 120.000 Sk, ktorá mala byť vyplatená odporcovi po ukončení prác, spísaní zápisu o odovzdaní a prevzatí prác dodávateľom stavby. Odporca od Gabion, s.r.o. prevzal z titulu zálohy kúpnej ceny zo ZoD dňa 23.4.2006 sumu výške 27.425 Sk, dňa 29.4.2006 sumu 5.000 Sk, dňa 1.6.2006 sumu 83.000 Sk ( uvedené preukázal podpis odporcu na pokladničných dokladoch).
Zároveň odporca prevzal od Gabion, s.r.o. titulom záloh na naftu dňa 26.4.2006 sumu 10.000 Sk, dňa 8.5.2006 sumu 10.000 Sk, 16.5.2006 sumu 5.000 Sk.
Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ si od odporcu uplatňuje zaplatenie sumy 2.290,38 eur s príslušenstvom poskytnutých mu ako pôžičky na základe podpísaných zmeniek odporcom. „Zmenky“, z ktorých si navrhovateľ uplatňoval nárok, boli podpísané odporcom tak, že odporca sa po ich predložení neoznačeným držiteľom zaviazal vyplatiť: 1./ pri „Zmenke“ zo dňa 5.5.2006 sumu 13.000 Sk bez uvedenia splatnosti, 2. pri „Zmenke“ zo dňa 12.5.2006 sumu 6.000 Sk bez uvedenia splatnosti, 3. pri „Zmenke“ zo dňa 17.5.2006 sumu 50.000 Sk so splatnosťou po 31.5.2006.
Súd prvého stupňa sa v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2012, č.k. 3 Co/450/2012-204 zaoberal posúdením charakteru právneho vzťahu, z ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok. Konštatoval, že v zmysle § 657 Obč. zákonníka pre platnosť Zmluvy o pôžičke zákon vyžaduje, aby medzi veriteľom a dlžníkom existovala dohoda o: a/ prenechaní veci /reálnom odovzdaní/; b/ druhovom určení veci; c/ povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu; d/ o určení času vrátenia. Predmetné zmenky formou a obsahom nenapĺňajú charakter pôžičky, keďže v konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zaviazal v určenej lehote vrátiť navrhovateľovi veci rovnakého druhu. Preto z listiny nemajúcej podstatné náležitosti uvedené v zákone (v danom prípade náležitosti zmenky) , nevzniknú ani zmenkové záväzky. Podpisovateľa takejto listiny však zaväzujú jeho úkony podľa zásad smerodajných pre konverziu právnych úkonov. Podmienkou je, aby listina nespĺňajúca formálne náležitosti platnej zmenky obsahovala predpoklady iného právneho úkonu a aby bolo z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcich osôb. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané prevzatie súm 50.000 Sk, 13.000 Sk, 6.000 Sk odporcom od navrhovateľa, ktorých právny titul a dôvod prevzatia odporca nepreukázal . Následne vyvodil, že v zmysle § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, ktoré musí navrhovateľovi vydať.
Vyporiadavajúc sa s odporcom vznesenou námietkou premlčania konštatoval, že premlčacia doba podľa § 100 ods.1 Obč. zákonníka začala plynúť prvý deň po tom, ako sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. odkedy veriteľ mohol svoje právo po prvý raz uplatniť na súde. V prejednávanej veci preto pri sume 13.000 Sk dvojročná premlčacia doba začala plynúť od 6.5.2006 a uplynula 6.5.2008; pri sume 6.000 Sk začala premlčacia doba plynúť 13.5.2006 a uplynula 13.5.2008 a pri sume 50.000 Sk začala plynúť 1.6.2006 a uplynula 1.6.2008. Skutočnosť, že navrhovateľ písomne vyzýval odporcu na zaplatenie predmetných súm listom zo dňa 12.2.2007 nemala na začiatok plynutia premlčacej doby žiaden vplyv, nakoľko navrhovateľ si toto právo od odporcu mohol uplatniť nasledujúci deň po vzniku právneho úkonu t.j. vystavení zmeniek a odovzdaní finančných prostriedkov odporcovi. Keďže navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie predmetných súm uplatnil na súde až 15.2.2010 (po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby), pričom odporca sa premlčania dovolal, súd prvého stupňa v zmysle § 101 ods. 1 Obč. zákonníka nemohol veriteľovi premlčané právo priznať.
Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že vyhotovené zmenky majú charakter odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods. 2 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že v konkrétnom prípade sa pri spisovaní zmeniek nejednalo o vyvolanie právnych následkov až potom, keby bola predtým splnená nejaká dohodnutá podmienka. Námietky odporcu o prekážke rozsúdenej veci vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 1CbZm 29/09 bol žaloba bola zamietnutá z dôvodu neplatnosti zmenky pre nedostatok formy, nie z dôvodu posudzovania skutkových dôvodov.
Náhrada trov konania priznaná odporcovi v celkovej výške 2.656,99 euro predstavovala zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 137 euro a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za 8 úkonov á 91,28 euro (1. prevzatie, príprava zastúpenia, 2. písomné podanie odporu , 3. účasť na pojednávaniach dňa 12.11.2010, 4. dňa 21.01.2011, 3. dňa 12.04.2011, 4. dňa 20.05.2011, 5. dňa 15.11.2011, 6.dňa 26.4.2013), režijný paušál 3 x 6,95 euro, 4x7,21 euro , 1x 7,81 euro a náhradu cestovných nákladov právnej zástupkyne odporcu na trase W. - U. a späť osobným motorovým vozidlom Y. O. XK X-G. (a/ dňa 12.11.2010 v sume 12 euro x 2 = 24euro; náhrada za stratu času 18,5 hod x 11,58 euro = 208,44 euro, b/ dňa 21.01.2011 cestovné vo výške 315 x 0,27 euro = 170,10 euro; náhrada za stratu času 16,5 hod x 12,02 euro = 192,32 euro, c/ dňa 12.04.2011 cestovné vo výške 315 x 0,27 euro x 2 =170,10 euro; náhrada za stratu času 16,5 hod x 12,02 euro =192,32 euro, d/ dňa 20.05.2011 cestovné vo výške 315 x 0,27 euro x 2 = 170,10
euro; náhrada za stratu času 16,5 hod x 12,02 euro = 192,32 euro, e/ dňa 15.11.2011 cestovné vo výške 315 x 0,27 euro x 2 = 170,10 euro; náhrada za stratu času 16,5 hod x 12,02 euro = 192,32 euro; f/ dňa 26.4.2013 cestovné vo výške 315x0,28 euro x 2 = 176,40 euro; náhrada za stratu času 16,5 hod x 13,01 euro = 208,16 euro, e/ dňa 4.6.2013 cestovné vo výške 28,56 euro : autobus W.Í.-U. 13,20 euro, vlak Bratislava-Tvrdošín 12,86euro, cestovné MHD Bratislava 2,50 euro).
Súd prvého stupňa odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 4.6.2013 z dôvodu, že právna zástupkyňa sa na toto pojednávanie dostavila krátko pred jeho odročením a s povolením súdu predniesla záverečnú reč; priznanie jej trov za účasť na tomto pojednávaní by podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol podľa petitu jeho návrhu a priznal mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prípadu existujúce pred podaním návrhu na súd a konštatoval , že vzhľadom na plynutie rôznych premlčacích lehôt podal na pošte dňa 12. 2. 2010 žalobu o zaplatenie sumy 2.290,38 euro zo všetkých troch záväzkov odporcu podľa neplatných zmeniek z 5. 5. 2006, z 12. 5. 2006 a z 17. 5. 2006. Súd prvého stupňa platobným rozkazom č.k. 40 Ro/226/2010 z 31. 3. 2010 jeho návrhu vyhovel. V odpore podanom proti tomuto platobnému rozkazu právna zástupkyňa odporcu priznala, že odporca v dňoch 5. 5. 2006 , 12. 5. 2006 a 17. 5. 2006 prevzal od navrhovateľa 13.000 Sk, 6.000 Sk a 50.000 Sk, ktoré sumárne predstavujú podstatu návrhu o zaplatenie 2.290,38 euro. Poprela, že by sa jednalo o akýmkoľvek spôsobom nárokovateľnú čiastku k vráteniu, resp. zaplateniu odporcom. Odvolateľ poukazujúc na § 100 O.s.p. mal za to, že vzhľadom na zistený skutkový stav bolo možné už na prvom pojednávaní ukončiť dokazovanie a rozhodnúť. Podľa jeho názoru boli zmenkové sumy odporcovi vyplatené na základe jeho žiadosti o pôžičku, pričom oproti vyplateniu čiastok mu odporca poskytol vlastnoručne podpísané zmenky na doručiteľa na rovnaké sumy. Odporca pôžičku, ako aj vystavenie a podpísanie zmeniek poprel a tvrdil, že sa jednalo o vyplatené zálohy na cenu podľa zmluvy o dielo, ktorú ako živnostník uzatvoril s firmou navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že súd mohol na základe zistených okolností prípadu (uvedenia údajov o rodnom čísle odporcu na zmenkách, absencie údajov o IČO , resp. DIČ) tvrdenie odporcu o hotovostnej platbe medzi podnikateľmi celkom vylúčiť a zostával mu už len rozhodnúť , či boli zmenkové čiastky poskytnuté odporcovi na základe zmluvy o pôžičke alebo podľa nejakej inej zmluvy. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mal potom rozhodnúť o splatnosti pôžičky alebo splatnosti záväzkov z neplatných zmeniek a rozhodnúť o trvaní prerušenia plynutia lehôt vzhľadom k uskutočneným zmenkovým konaniam.
Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa mal vedomosť o priebehu zmenkových konaní a keďže všetky tri zmenkové konania napĺňajú podmienky konania v rovnakej veci, bol povinný dĺžku týchto konaní zohľadniť v prerušení plynutia premlčacích lehôt. Odvolateľ k záverom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom rozhodnutí uviedol, že poskytnuté plnenie z jeho strany odporcovi je možné považovať buď za pôžičku, kde mal odporca voľne stanovený čas splatnosti , alebo vzhľadom k tomu, že sa o neplatných zmenkách dozvedel až po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V, sa jedná v podstate o bezdôvodné obohatenie odporcu s úmyslom mu tieto peniaze nevrátiť. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je celkom zrejmé, prečo súd odmietol, že by sa jednalo o uzavretie zmluvy o pôžičke a nevysporiadal sa ani s jeho tvrdením, že sa môže jednať o inominátnu zmluvu a z nej vyplývajúci záväzok odporcu uhradiť držiteľovi dokladu poskytnutú zmenkovú čiastku spolu 2.260,38 euro na vyzvanie , ako je obsiahnuté v texte zmenky . Pokiaľ je vyhodnotenie preukázaného prijatia čiastok 13.000 Sk, 6.000 Sk a 50.000 Sk ako bezdôvodného obohatenia správne , ďalšie hodnotenie súdu vo veci podania žaloby na súd a stanovenia začiatku a ukončenia plynutia premlčacích lehôt mal za celkom nesprávne . Až dňom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V konaní č.k. 1CbZm 29/2009 o zaplatenie zmenky na sumu 13.000 Sk s prísl., resp. dňom právoplatnosti jeho rozhodnutia o zamietnutí žaloby z dôvodu neplatnej zmenky zistil, že sa odporca dňa 5.5.2006 na jeho úkor obohatil. Až týmto dňom zistil, že mu odporca oproti peňažnému plneniu poskytol neplatný cenný papier. Subjektívna premlčacia doba dvoch rokov preto mohla začať plynúť až dňom nasledujúcim po rozhodnutí zmenkového súdu, resp, po právoplatnosti jeho rozhodnutia, t.j. dňa 14.10.2009, resp. dňa 16.11.2009 a uplynula dňa 14.10.2011, resp. dňa 16.11.2011. Pretože až v deň rozhodnutia v konaní č.k. 1CbZm 29/2009 zistil, že vzhľadom na charakter zmeniek ako zmeniek na doručiteľa aj ostatné zmenky sú podľa zmenkového
a šekového zákona neplatné čo znamená, že začiatok a koniec plynutia subjektívnej premlčacej doby je treba vyhodnotiť rovnako. Uvedené znamená, že žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III na pošte dňa 12. 2. 2010 uplatnil svoj nárok na súde v rámci subjektívnej premlčacej doby a nie až po jej uplynutí. Navrhovateľ napokon poukázal na to, že objektívna premlčacia doba je podľa O.s.p. trojročná, v prípade úmyselného obohatenia sa desaťročná. Vzhľadom na konanie odporcu, ktorý na výzvu z 12. 2. 2007 reagoval dňa 16. 2. 2007 poprením vystavenia predmetných zmeniek a poprením vlastných podpisov na týchto zmenkách, ako aj vzhľadom k jeho dodnes zotrvávajúcim tvrdeniam o zálohových platbách na cenu diela podľa ZoD, ktorými chcel pred súdmi odôvodniť neoprávnenosť vrátenia poskytnutého peňažného plnenia navrhovateľa odporcovi mal za dôvodné tvrdenie, že odporca zmenky vystavil a na základe nich prijal peňažné plnenia so zrejmým úmyslom plnenie zo zmenky nikdy nezaplatiť a ani nijako inak nevrátiť. Z jeho konania je preto celkom jednoznačne preukázané, že to bolo úmyselné bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, a preto objektívna premlčacia doba vo veci je desaťročná.
Vo vzťahu k výroku o priznaných trovách právneho zastúpenia uviedol, že ich výška nedôvodne prevyšuje jeho pohľadávku. Predovšetkým právna zástupkyňa odporcu vykázala náklady trov právneho zastúpenia za pojednávania celkom zbytočne vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevyhodnotil zistené skutočnosti a rozhodol tak, ako mohol hneď v začiatku konania na prvom pojednávaní. Právna zástupkyňa odporcu vyčíslila náklady trov právneho zastúpenia aj za pojednávanie, na ktoré navrhovateľ nebol včas alebo vôbec predvolaný, vyčíslila nepravdivé kilometrovné na prekonanie vzdialenosti W. - J. - U. a späť, keď ho opísala z cestovného autobusového poriadku. O tom, že právna zástupkyňa odporcu nechodila na pojednávania autom svedčí aj skutočnosť, že na prvé pojednávanie prišla neskoro a na ňom žiadala neskoršie začiatky pojednávaní vzhľadom k svojej doprave na pojednávania.
Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia požadované v písomnom podaní zo dňa 15.7.2013 aj za účasť jeho právnej zástupkyne na pojednávaní nariadenom na deň 4.6.2013. Uviedol, že jeho právna zástupkyňa sa na uvedené pojednávanie nedostavila načas z dôvodu, že na diaľnici pred Bratislavou sa vytvorili kolóny brániace plynulej jazde motorového vozidla do mesta. Jej oneskorený príchod na pojednávanie preto nebol zavinený jeho právnou zástupkyňou. Účel tohto pojednávania , t.j. prednesenie záverečných rečí účastníkov bol na označenom pojednávaní pritom splnený.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov oboch podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku vo veci samej nie je podané dôvodne.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov navrhovateľa obsiahnutých v podanom odvolaní.
K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí , riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave zo dňa 30.11.2012, č.k. 3 Co/450/2012-204 sa ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením charakteru právneho vzťahu z ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy 2.290,38 euro s príslušenstvom predstavujúcej finančné prostriedky reálne odovzdané navrhovateľom odporcovi na základe Zmenky zo dňa 5.5.2006 na sumu 13.000 Sk bez uvedenia splatnosti, Zmenky zo dňa 12.5.2006 na sumu 6.000 Sk bez uvedenia splatnosti a Zmenky zo dňa 17.5.2006 na sumu 50.000 Sk so splatnosťou po 31.5.2006. Keďže odporca v priebehu konania nepreukázal právny titul a dôvod prevzatia uvedených súm od navrhovateľa, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že na strane odporcu došlo v zmysle § 451 ods.1,2 Obč. zákonníka k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi vydať . Je treba podotknúť, že uvedené závery súdu prvého stupňa neboli odvolacími námietkami navrhovateľa spochybnené (§ 212 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 100 ods.1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 563 Obč. zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podstatnou právnou otázkou pri prejednaní odvolania navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku vo veci samej bolo posúdenie, či súd prvého stupňa po vznesení námietky premlčania uplatneného nároku odporcom v posudzovanom prípade správne posúdil začiatok a ukončenie plynutia premlčacej doby.
Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo už bolo premlčané. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku. Nárok tu síce naďalej existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby) a koncom. Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať a návrh na začatie konania v takom prípade zamietne (R 29/1983).
Súd prvého stupňa správne ustálil, že premlčacia doba podľa § 100 ods.1 Obč. zákonníka začala plynúť prvý deň po tom, ako sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. odkedy navrhovateľ mohol svoje právo po prvý raz uplatniť na súde. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods.1 Obč. zákonníka je treba považovať deň , kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr ( Ro NS SR sp.zn. 3 Cdo 145/2004). Odvolací súd však vo vzťahu k ustáleniu začiatku a plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že sumy poskytnuté navrhovateľom odporcovi na základe Zmenky zo dňa 5.5.2006 vo výške 13.000 Sk, Zmenky zo dňa 12.5.2006 vo výške 6.000 Sk a Zmenky zo dňa 17.5.2006 vo výške 50.000 Sk sa stali bezdôvodným obohatením v okamihu, kedy došlo zo strany odporcu k odmietnutiu ich uhradenia, na ktoré bol vyzvaný výzvou navrhovateľa z 12.2.2007 . Z obsahu spisu vyplýva, že na uvedenú výzvu odporca reagoval listom z 16.2.2007a požadovanú sumu v navrhovateľom určenej lehote (t.j. najneskôr do 22.2.2007) neuhradil. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd ustálil, že dvojročná subjektívna lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Obč. zákonníka) začala pri všetkých troch zmenkách plynúť dňa 23.2.2007 (t.j. prvý deň nasledujúci po určenej lehote na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 50.000 Sk) a uplynula dňa 23.2.2009. Odlišné určenie začiatku plynutia a konca subjektívnej premlčacej lehoty odvolacím súdom však nemalo vplyv na správnosť úvahy súdu prvého stupňa v tom, že návrh podaný navrhovateľom na Okresnom súde Bratislava III až dňa 15.2.2010 bol podaný po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil úmyselne, nemožno jeho tvrdeniu priznať úspech. V danej veci je treba zohľadniť to, že po ustálení charakteru hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi a vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania proti uplatnenému nároku zo strany odporcu, nie je možné zo skutkových okolností prípadu vyvodiť úmysel odporcu sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť. Je treba uviesť, že navrhovateľ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa úmysel odporcu bezdôvodne sa na jeho úkor obohatiť ani netvrdil a ani k preukázaniu tejto skutočnosti nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie.
Vo vzťahu k námietke navrhovateľa namietajúceho okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, odvolací súd z obsahu spisu takúto inú vadu nezistil.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky náhrady trov konania aplikoval ust. § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal jednak náhradu trov konania vo výške 137 euro za zaplatený súdny poplatok za odpor a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.656,99 euro vyčíslenú podľa ust. §
10 ods.1, § 13a ods.1, § 15, § 16 ods.3, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok o trovách právneho zastúpenia, keď v tejto časti napadli rozhodnutie súdu obaja účastníci - navrhovateľ namietol neprimeranú výšku priznaných trov právneho zastúpenia a odporca nepriznanie plnej náhrady trov právneho zastúpenia za účasť jeho právnej zástupkyne na pojednávaní súdu nariadenom na deň 4.6.2013.
V občianskom súdnom konaní súd postupuje tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a vedie konanie tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (§ 1, § 2 O.s.p.).
Podľa § 18 ods.1,2,5 zákona č. 56/2002 Z.z. o advokácii v platnom znení je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Ako prvoradé je treba konštatovať, že v danom prípade sa nejednalo o drobný spor, v ktorom prípade by súd mohol pri priznávaní trov konania účastníkom zohľadňovať primeranosť, resp. neprimeranosť trov konania požadovaných v konaní plne úspešným účastníkom (§ 150 ods.2, § 200ea ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené je treba konštatovať, že súd prvého stupňa v otázke trov konania rozhodol správne podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a zohľadnil plnú úspešnosť v spore na strane odporcu.
Porovnaním s obsahom spisu vyplýva i to, že okrem úkonu právnej pomoci zo dňa 4.6.2013 vyčíslil priznané trovy právneho zastúpenia plne v súlade s ust. § 10 ods.1, § 13a ods.1, § 15, § 16 ods.3, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Pri rozhodovaní o odvolaní odporcu je podstatným posúdenie, či okolnosti, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil nepriznanie požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní súdu nariadenom na deň 4.6.2013 odôvodňujú odopretie ochrany jeho práva na zaplatenie odmeny za poskytnutú právnu službu.
Po oboznámení sa s obsahom spisu je možné konštatovať, že úsudok súdu prvého stupňa nebol v tomto smere podložený zodpovedajúcimi skutkovými zisteniami. Z obsahu Zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 4.6.2013 vyplýva, že právna zástupkyňa odporcu sa dostavila v priebehu tohto pojednávania dôvodiac meškanie nezavinenými okolnosťami na jej strane a predniesla záverečnú reč (§ 118 O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného sa nemožno zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že za účasť na pojednávaní dňa 4.6.2013 právnej zástupkyni odporcu neprináleží odmena vyčíslená podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o priznaných trovách právneho zastúpenia podľa § 220 O.s.p. zmenil a okrem už priznaných trov právneho zastúpenia odporcovi priznal i náhradu trov konania za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní nariadenom na deň 4.6.2013 v celkovej výške 290,81 euro pozostávajúcu z odmeny 91,28 euro, z režijného paušálu 7,21 euro a z náhrady straty času v sume 192,32 euro (16,5 hod. x 12,02 euro). Pri vyčísľovaní priznanej odmeny a náhrad postupoval podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, túto nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.