Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-96-2011.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/96/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, zastúpený: JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi v 1. rade: L. M., I.Á. XX.XX.XXXX, I. Z. L. XXX O. Z., t. č. na neznámom mieste, v 2. rade: V. M., I. XX.XX.XXXX, I. Z. L. XXX O. Z. t.č. na neznámom mieste, obaja zastúpení opatrovníkom: Beatou Královou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 602,60 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 593,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.2.2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania vo výške 242,33 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 170,33 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 09.02.2011 sa domáhal navrhovateľ voči odporcom úhrady pohľadávky vo výške 602,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.08.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom dňa 19.08.2005 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 3 319,39 eur. Odporkyňa v 1. rade sa zaviazala splatiť úver v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 118,47 eur, splatných k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 15.10.2005, pričom odporca v 2. rade sa zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť pohľadávku. Pre prípad porušenia povinností zo strany odporcov si účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporkyňa v 1. rade dostala do omeškania viac ako 30 dní. Odporcovia úver riadne a včas nesplácali, ku dňu 15.09.2008 sa stal splatný dlh odporcov v celkovej výške 602,60 eur. Odporcovia na výzvy na splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere nereagovali. Tun. súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 96/2011-61 zo dňa 14.3.2012 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 14 Co 290/2012-74 rozsudok tun. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné navrhovateľa vyzvať na riadnu špecifikáciu žalobného návrhu a až na jej základe nárok navrhovateľa správne vyhodnotiť. Tun. súd vyzval navrhovateľa na riadnu špecifikáciu návrhu a navrhovateľ tento doplnil tak, že s odporcami uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eur, pričom na ich účet zaslal na dňa 26.9.2005 sumu 3.253,- eur (98.000,- Sk), pretože si z nej odrátal sumu 66,39 eur, ako poplatok za spracovanie úveru. Odporcovia mali úver splácať v 36 mesačných splátkach po 118,47 eur počnúc od 15.10.2005, pričom úver mal byť splatený ku dňu 15.9.2008. Celkovo mali odporcovia za poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur, zaplatiť celkom sumu 4.264,92 eur (128.484,- Sk), ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 3.319,39 eur, zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 822,41 eur (24.776 Sk), a poplatkov za poistenie úveru vo výške 123,12 eur (3.708,-Sk). Každá splátka úveru vo výške 118,47 eur pozostáva z istiny, úroku a poplatku za poistenie úveru. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,99 eur, postenie činilo 3,42 eur mesačne. Odporcovia z úveru uhradili celkom sumu 3.788,27 eur do splatnosti úveru. Táto suma bola použitá na úhradu splátok splatných od 10/2005 do 4/2008 v celkovej výške 3.671,77 eur ( 30 x 118,47 eur + 117,67 eur). Z toho suma 2.764,30 eur predstavuje úverovú istinu, 801,45 sú úroky, suma 106, 02 eur sú poplatky za poistenie úveru. Dlžná suma 602, 60 eur pozostáva zo sumy: 593,14 eur - dlžné mesačné splátky úveru, vrátane zmluvných úrokov a poplatkov za poistenie po lehote splatnosti za obdobie 04/2008-09/2008, (zvyšok za 04/2008 vo výške 0,08 eur + 5 x 118,47 eur), ktoré odporcovia neuhradili- z toho úverová istina 555,11 eur, zmluvné úroky 20,94 eur, poplatky za poistenie 17,10 eur, 9, 46 eur - neuhradená zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátky splatnej v 07/2008. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 11.11.2015 v neprítomnosti opatrovníčky odporcov a navrhovateľa. Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby vec rozhodol a prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko mal za to, že neprítomnosť účastníkov konania nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.08.2005, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 09.12.2008, prehľadom platieb, výpisom z účtu navrhovateľa, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, sadzobníkom poplatkov navrhovateľa, reláciami o pobyte odporcov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav :
Predmetom sporu je plnenie zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 10.06.2010 zákon sa nevzťahuje na zmluvy e) o poskytnutí úveru do 200,- EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1,2 Obč. zákona Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1, 5 Obč. zákona v platnom znení, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 19.08.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 3 319,39 Eur. Ďalej z predložených dôkazov vyplynulo, že odporcovia sa úver zaviazali splatiť v 36-tich splátkach po 117,47 eur, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, s termínom prvej splátky 15.10.2005. Posledná splátka teda pripadla na 15.09. 2008.
Odporcovia zaplatili splátky nasledovne: 10/11/2005 236,87 eur 17/01/2006 236,94 eur 20/01/2006 9,53 eur 09/03/2006 240,26 eur 15/05/2006 118,47 eur 15/05/2006 118,47 eur 19/07/2006 236,94 eur 28/09/2006 233,62 eur 28/11/2006 246,90 eur 26/01/2007 248,95 eur 19/03/2007 232,82 eur 21/05/2007 239,00 eur 06/07/2007 239,00 eur 06/09/2007 118,47 eur 10/09/2007 118,47 eur 10/12/2007 365,13 eur 28/03/2008 382,46 eur 20/08/2008 165,97 eur spolu 3 788,27 eur.
Z predložených listinných dokladov súd zistil, že odporcovia nezaplatili navrhovateľovi dlžné mesačné splátky úveru vo výške 593,14 eur, vrátane zmluvných úrokov a poplatkov za poistenie po lehote splatnosti za obdobie 04/2008-09/2008, (zvyšok za 04/2008 vo výške 0,08 eur + 5 x 118,47 eur), z toho úverová istina činí sumu 555,11 eur, zmluvné úroky sumu 20,94 eur, a poplatky za poistenie úveru vo výške 17,10 eur, preto ich k zaplateniu tejto sumy zaviazal. Navrhovateľ si ďalej k žalovanej sume uplatnil aj úrok u omeškania, ako uvádza v zákonnej výške 14,25 % ročne o 16.9.2008 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že odporcovia v. 1 a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 593,14 € spolu s úrokom z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % z dlžnej sumy od 9.2.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil ročný úrok s omeškania vo výške 14,25 %, tento bol však v rozpore s cit. ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia. Úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi odo dňa podania návrhu na súd, t.j. odo dňa 9.2.2011, nakoľko navrhovateľ súdu jednoznačne nepreukázal deň, kedy sa dostali odporcovia po prvýkrát do omeškania (nepredložil príslušné doručenky, kedy boli odporcom v 1. a 2. rade doručené výzvy na zaplatenie celého úveru), bolo však zrejmé, že dňa 9.2.2011 odporcovia už boli v omeškaní so splácaním úveru. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Ako i predtým konštatoval odvolací súd, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.08.2005 uzatvorená medzi účastníkmi je typovou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený medzi účastníkmi je teda vzťahom občiansko-právnym a prioritne sa na daný právny vzťah použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskom zákonníku. Pokiaľ aj Všeobecné obchodné podmienky úveru obsahujú klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenia zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, a je preto zo zákona neplatná.
Zmluvnú pokutu vo výške 9,46 €, ktorú si navrhovateľ v danom konaní uplatnil, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, na ktorú navrhovateľ nemá nárok a to z toho dôvodu, že pri uzavretí zmluvnej pokuty je potrebné akceptovať zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 544 ods. 1, 2 OZ. V spotrebiteľskej zmluve však nebola zmluvná pokuta zahrnutá, tá bola len súčasťou Úverových podmienok, podľa tvrdenia navrhovateľa v čl. V-3, ktoré sú však písané tak drobným písmom, že sú voľným okom prakticky nečitateľné, čo súd vyhodnotil ako nekalú praktiku zo strany navrhovateľa. To znamená, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli zahrnuté v predformulovanom texte, ktorý odporcovia nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť a ktorí ani neovplyvnili. Je nepravdepodobné, že by sa odporcovia riadne oboznámili s podmienkami, vzhľadom na minimalizované písmo, neprehľadnú formu, ako aj ich rozsah v čase uzavretia zmluvy. V tomto prípade bolo predovšetkým povinnosťou navrhovateľa poskytnúť riadne informácie ohľadom zmluvných podmienok, tak ako to vyplýva z. ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., platného v čase trvania zmluvného vzťahu, podľa ktorého „ Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku J, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal." Postup navrhovateľa, ktorý do textu úverových podmienok zapracoval závažné zmluvné podmienky, o ktorých neinformoval odporcov, je možné hodnotiť ako určité klamlivé opomenutie, v dôsledku ktorého odporcovia náležite nemohli zvážiť, či takáto zmluva nebude znamenať pre nich určitú ujmu. Pokiaľ by boli poskytnuté riadne informácie odporcom, vrátane možných sankcií z titulu neplatenia dlhu, nie je vylúčené, že by odporcovia zvážil uzavretie takejto zmluvy. Klauzula v zmluve, že klient svojim podpisom potvrdzuje oboznámenie sa s úverovými podmienkami, súhlasí s podmienkami, súd považuje za neakceptovateľné, z vyššie uvedených dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že len podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe a priložené. Úprava v Občianskom zákonníku, podobné ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1, neobsahuje. Jedinou výnimkou je ust. § 788 ods. 3 Obchodného zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na obchodné podmienky. Z vyššie uvedeného je vylúčené, aby sa uvedené úverové podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Zároveň v súvislosti s uvedeným je dôležité poukázať na to, že Občiansky zákonník výslovne v ustanovení § 544 ods. 2 ustanovuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. V danom prípade však zmluvná pokuta s odporcom nebola vôbec individuálne písomne dojednaná, ani potvrdená podpisom oboch zmluvných strán, bola zahrnutá len v úverových podmienkach, ktoré odporcami neboli podpísané. Vychádzajúc z uvedeného právneho stavu, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, podmienku týkajúcu sa dojednania zmluvnej pokuty; pretože nebola výsledkom individuálneho dojednania medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, a preto návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Na základe vyššie uvedeného súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania priznal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72 eur (za podaný návrh na začatie konania vo výške 36 eur a za podané odvolanie vo výške 36 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 170,33 eur. Súd pri určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien z ktorého vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Keďže plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu je peniazmi oceniteľné, základnou sadzbou odmeny je za jeden úkon právnej služby suma 39,83 eur.
Súd teda priznal náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby á 39,83 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 30.11.2010, návrh na začatie konania zo dňa 15.12.2010, odvolanie proti rozsudku zo dňa 14.05.2012), k tomu 2x režijný paušál á 7,41 eur a 1x á 7,63 eur, podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a citovanej vyhlášky spolu: 141,94 eur + 20 % DPH (28,38 eur) = 170,33 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 05.08.2015, nakoľko toto podanie, obsahom ktorého je špecifikácia návrhu na začatie konania, malo byť súčasťou žalobného návrhu, aby tento zodpovedal § 79 ods. 1 O. s. p. a pravdivo popísal už v žalobe rozhodné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ je povinný už hneď v prvotnom návrhu vo veci samej uviesť všetky relevantné skutočnosti a doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, aby bol súd mohol vec prejednať a rozhodnúť na prvom pojednávaní. Na základe uvedeného má súd za to, že náhradu za predmetný úkon právnej služby nemožno od odporcov spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) .