Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_51P-517-2014.pdf
PDF · 73.57 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/517/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N., štátny občan SR, v zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov: matka: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N., štátny občan SR, otec: K. H., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, N., štátny občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
S účinnosťou od 1.07.2015 je otec povinný platiť na mal. dieťa: Y. N., nar. XX.XX.XXXX znížené výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P /285/2009-26 zo dňa 16.02.2010 v časti úpravy výživného otca na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP), doručeným dňa 13.10.2014 na Okresný súd Pezinok, postúpený podľa § 105 ods. 1,2 OSP Okresnému súdu Bratislava III dňa 27.11.2014, otec žiadal, aby súd podľa § 163 ods. 2 OSP v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P /285/2009-26 zo dňa 16.02.2010, v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa tak, že otec je povinný platiť odo dňa právoplatnosti rozsudku znížené výživné na maloleté dieťa: Y. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,- eur na sumu 30,- eur mesačne, v pravidelne opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Matka žiadala návrh otca zamietnuť. Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť.
Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja nielen od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov, na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa. Rovnako je však obmedzená aj počtom a druhom ďalších vyživovacích povinnosti povinného, pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
je vznik resp. existencia ďalších vyživovacích povinnosti na strane rodiča k maloletým , resp. plnoletým a nezaopatreným deťom vždy determinujúcim faktorom ovplyvňujúcim právo každého dieťaťa tohto rodiča na v zásade rovnakú životnú úroveň akú dosahuje jeho rodič.
Na strane matky nedošlo k zmene osobného stavu, naďalej jej trvá len vyživovacia povinnosť k maloletej Y., ktorú má vo svojej nepretržitej osobnej starostlivosti. Matka je zamestnaná od 01.11.2014 ako produkčná v Slovenskej produkčnej a.s., na skrátený pracovný úväzok, s mesačným zárobkom vo výške 281 eur, zároveň bola študentom dennou formou vysokoškolského štúdia I.stupňa, ktoré štúdium neukončila. Aktuálne poberá rodičovský príspevok vo výške 229 eur mesačne . Otec je zamestnaný ako čašník s mesačným zárobkom cca do 410 eur, žije so svojou družkou, s ktorou má dve maloleté deti- S., nar. XX.XX.XXXX/ domnienka otcovstva svedčí voči býv. manželovi družky otca / a K., nar. XX.XX.XXXX a dcérou družky- G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je J. G., ktorý neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. Náklady maloletej S. sú vo výške 50-60 eur mesačne , odôvodnené potreby maloletého K. sú vo výške 80 eur mesačne. Mal. Y. má dovŕšený vek 6 rokov, od troch rokov svojho veku navštevuje materskú školu, mimo predškolského zariadenia navštevuje súkromnú záujmovú školu - krúžok tanca. Odôvodnené potreby maloletej sú vo výške 210 eur mesačne bez alikvotnej čiastky na bývanie. Dôkazne preukázané zmeny pomerov, ktoré nastali od poslednej úpravy výživného na maloletú v zárobkových a majetkových pomeroch na strane matky, ako aj v spojení s ďalšou vyživovacou povinnosťou na strane otca odôvodňujú novú úpravu výšky výživného otca na malololetú, preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Podľa § 146 ods.1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) OSP tak, ako je vo výrokovej časti uznesenia uvedené z dôvodu, že konanie mohlo začať aj bez návrhu. / § 81 ods. 1 OSP/
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil v skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP). Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).