Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7To-81-2015.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2015, v trestnej veci obžalovanej O. G.Í., pre prečin podľa § 277 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Trebišove zo dňa 16.6.2015 sp.zn. 7T 109/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d/, ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 285 písm.b/ Tr.por. obžalovanú O. G.Č., F.. D., D..X.X.XXXX S. H., trvale bytom H., N. D. XXXX/X, oslobodzuje spod obžaloby Okresného prokurátora v Trebišove sp.zn. 2 Pv 220/2014/8811-11, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1 Tr.zák., ktorý mala spáchať tak, že
ako štatutárny zástupca subjektu O. G., N..D. XXXX/X, H., L. XXXXXXXX, ako zamestnávateľ zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné dávky nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktoré zrazila zamestnancom zo mzdy vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu za obdobie 06/2013 vo výške 90,60 €, za 10/2013 vo výške 153,61 €, za 11/2013 vo výške 153,96 € a za 12/2013 vo výške 154,02 €, čím takto pre Z. A., A. H. spôsobila škodu vo výške 552,19 €,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná O. G. uznaná vinnou zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
ako štatutárny zástupca subjektu O. G., N..D. XXXX/X, H., L. XXXXXXXX, ako zamestnávateľ zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné dávky nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktoré zrazila zamestnancom zo mzdy vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu za obdobie 06/2013 vo výške 90,60 €, za 10/2013 vo výške 153,61 €, za 11/2013 vo výške 153,96 € a za 12/2013 vo výške 154,02 €, čím takto pre Z. A., A. H. spôsobila škodu vo výške 552,19 €,
Bol jej za to uložený podľa § 277 ods. 1, § 36 písm. j/, k/, n/, § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon uloženého trestu jej bol podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. jej súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaná zahlásila odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnila. V dôvodoch svojho odvolania konštatuje, že v danom konaní nebol náležite zistený skutkový stav veci a bola porušená zásada práva na obhajobu, keď tvrdeniam obžalovanej o tom, že v pokladni sa v skutočnosti ku dňu splatnosti odvodov reálne peniaze nenachádzali, ale išlo len o fiktívne vedený príjem, lebo to tak robila účtovníčka a nebola venovaná náležitá pozornosť tejto skutočnosti, ktoré neboli nijako preverené. Obžalovaná je vyučenou krajčírkou, a preto si na vedenie účtovníctva zaplatila ekonómku, ktorá jej mala odborným spôsobom účtovníctvo viesť. To, že pred daňovými úradmi a poisťovňami zodpovedá za správnosť predkladaných dokladov a postupov podnikateľský subjekt, ešte samo osebe nesvedčí aj o trestnej zodpovednosti podnikateľa v zmysle Trestného zákona. Napriek návrhom zo strany obžalovanej, účtovníčka vypočutá nebola, čo je porušením jej práva na obhajobu. Jediný dôkaz, na ktorom je postavená obžaloba, je znalecký posudok o objektívnosti ktorého sa dá pochybovať, pretože tento je neúplný, nejasný a nedáva odpoveď na všetky otázky, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti postavenia obžalovanej pred súd. Znalkyňa nemala k dispozícii mzdové listy a výplatné listiny zamestnancov, z ktorých by mohla objektívne zistiť výšku zrážok. Znalkyňa poukázala na chaotické vedenie peňažného denníka a na nesúlad zostatku hotovosti, avšak súd tento stav akceptoval bez toho, aby k tomu vypočul účtovníčku zodpovednú za vedenie účtovníctva. Znalkyňa nezisťovala, či finančné prostriedky boli reálne v pokladni alebo boli len fiktívne vykázané tak, ako to uvádzala obžalovaná na svoju obhajobu. Ako vyplýva zo súdnej praxe, povinnosť zraziť z hrubých miezd svojich zamestnancov a odviesť príslušnému príjemcovi poistné, je kogentné a bezpodmienečne vyplýva zo zákona a nemôže sa tejto povinnosti podnikateľ zbaviť. Plnenie tejto povinnosti je ale limitované, a to reálnou existenciou finančných prostriedkov, ktoré mali byť použité na plnenie týchto odvodových a prípadných daňových povinností. Ak by totiž boli z hrubých miezd zamestnancov preddavky zrazené len účtovne, teda ak by zrážky boli zúčtované, no finančné prostriedky zodpovedajúce zrazeným sumám by reálne neexistovali, nešlo by o trestný čin. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti obhajoba je toho názoru, že u obžalovanej nebolo preukázané, aby svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 277 ods.1 Tr.zák., preto navrhli, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Na podklade odvolania obžalovanej krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo krajský súd zistil, že okresný prokurátor podal obžalobu na O. G. 23.9.2014 pre skutok, ktorý mala spáchať v období od júna do decembra 2013.
Prokurátorovi, ale aj samotnému okresnému súdu ušla skutočnosť, že zákonom č. 246/2012 Z.z. z 26. júla 2012 došlo k zmene skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného, a to tak, že k doterajšej právnej vete sa pripojila veta „aby tohto konania sa páchateľ dopustil v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňom 1.septembra 2012. Napriek tejto skutočnosti obžaloba, ako aj rozsudok okresného súdu postráda uvedenú právnu vetu skutkovej podstaty v zmysle § 277 ods.1 Tr.zák., a teda nebol zabezpečený žiaden dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné z právneho hľadiska posúdiť, či obžalovaná O. G. sa žalovaného konania dopustila v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
K argumentom intervenujúceho krajského prokurátora, ktoré predniesol na verejnom zasadnutí pred krajským súdom v štádiu odvolacieho konania, ktorý navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na prejednanie a rozhodnutie za účelom skúmania právnej vety, t.j. úmyslu zadovážiť sebe alebo inému prospech, je potrebné uviesť, že odvolanie bolo podané len zo strany obžalovanej, a to v jej prospech a orgánom činným v prípravnom konaní vrátane prokurátora v čase podania obžaloby vykonanie takýchto dôkazov sa nejavilo nevyhnutným.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 Tr.por., t.j. že trestný proces je upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane
druhej. Strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného buď usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie je na strane súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom, t.j. zástupcom štátu a obvineným. Pri tomto rozhodovaní súd je povinný zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu.
Všeobecne je možné stotožniť sa s úvahou, že súd v zmysle § 2 ods.11 Tr.por. môže vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, alebo ktoré vôbec v štádiu prípravného konania vykonané neboli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní takýchto dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 2 ods.7 Tr.por. a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu v zmysle ustanovenia § 2 ods.14 Tr.por.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 2 ods.10 Tr.por. na súd a očakával, že súd svojím konaním vyrieši základné otázky trestnej zodpovednosti obvineného. Je v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ak orgán činný v trestnom konaní nevykoná časť dôkazov, významných pre zistenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska zákonných znakov trestného činu s tým, že tieto skutočnosti prokurátor navrhne vykonať až súdu po podaní obžaloby.
Naviac je potrebné uviesť, že takýto postup by bol v rozpore so zásadou reformatio in peius, keďže prípadné ďalšie dokazovanie by fakticky podľa názoru prokurátora mohlo viesť znova k záveru o vine, ale keďže odvolanie bolo podané len obžalovanou, takéto ďalšie rozhodnutie by bolo v rozpore s uvedenou zásadou. Keďže pochybením prokurátora, ako aj samotného okresného súdu nedošlo vôbec k vykonaniu dôkazov, ktoré by malo smerovať k preukázaniu úmyselného zadováženia neoprávneného prospechu pre seba alebo pre iného, na odvolanie obžalovanej napadnutý rozsudok v celom rozsahu odvolací súd zrušil a vo veci rozhodol rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm.b/ Tr.por. obžalovanú O. G. oslobodil spod skutku obžaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.