Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/119/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2 proti povinnému: O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U. G. XXX, o vymoženie 16,60 Eur a trov exekúcie, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom, so sídlom Exekútorského úradu C., Z. XX, pod sp.zn. EX 957/2007, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -9 zo 16.4.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -9 zo 16.4.2015 vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením, č.k. -9 zo 16.4.2015 exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy exekúcie v sume 43,68 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, bol vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove, č.k. AA 2159713 zo dňa 22.9.2005. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2005 a vykonateľnosť dňa 7.10.2005. V zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 lehota na vykonanie dotknutého rozhodnutia uplynula 22.9.2008 (správne malo byť dňa 7.10.2008). Nakoľko podľa exekučného súdu ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká nárok na vymáhanie práva z uvedeného rozhodnutia, súd postupom podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby konajúci súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky oprávneného v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zamietol. Nesúhlasil s postupom exekučného súdu, ktorý sa stotožnil s návrhom exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.6.2013, z ktorého okrem iného vyplýva, že v danom prípade uplynutie 3 ročnej lehoty na vymáhanie pohľadávky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Podľa oprávneného v posudzovanej veci nemožno hovoriť o preklúzii, nakoľko trojročná lehota na vymoženie pokuty začala plynúť dňom 8.10.2005, pričom počas jej plynutia dňa 1.9.2008 nadobudla účinnosť novela . v zmysle ktorej sa z dovtedajšieho znenia zákona o priestupkoch vypustil ods. 1, v dôsledku čoho už od uvedeného dátumu účinnosti nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť, ako to vyplýva zo znenia o správnom konaní v spojení s

zákona o priestupkoch. Právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch, a po prijatí novely správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch v súvislosti so zmenou § 88 ods. 1 tohto zákona formou jeho vypustenie, bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou Správneho poriadku.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že v priebehu exekúcie zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu navrhol postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Taktiež zistil, že exekučný titul pravdepodobne stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, z ktorého dôvodu dal podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Mal za to, že pokiaľ oprávnený tvrdí, že po 1.9.2008 by mala pre vykonateľnosť rozhodnutí podľa zákona o priestupkoch platiť lehota uvedená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, odvolacie súdy s týmto názorom súhlasia (napr. rozhodnutie KS Prešov sp.zn. z 31.5.2012, sp.zn. z 30.6.2011, sp.zn. z 27.1.2011, rozhodnutie KS Košice sp.zn. z 28.11.2014, rozhodnutie KS Žilina sp.zn. z 15.1.2014), ale len v prípade rozhodnutí, ktoré sa stali vykonateľnými po 31.8.2008. Iný záver by znamenal automatickú retroaktivitu (pravú) novej právnej úpravy (v tomto prípade obsiahnutej vo všeobecnom predpise - Správnom poriadku), čo by v konečnom dôsledku viedlo k zmene právnych následkov touto novou právnou pre právne vzťahy, ktoré nastali v minulosti, ktorej dôsledky pred nadobudnutím platnosti tejto novej právnej úpravy nebolo možné predpokladať. Práve z tohto dôvodu je pravá retroaktivita nežiadúca, okrem prípadov, ak sa uskutočňuje v prospech právneho postavenia konkrétnych subjektov (napr. v trestnom konaní).

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a ohľadne zastavenia exekúcie sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 6.3.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo AA 2159713, právoplatný dňa 22.9.2005 a vykonateľný dňa 7.10.2005.

V predmetnom odvolacom konaní je sporné či v prejednávanej veci je namieste použitie o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, t.j. uplatniť na výkon rozhodnutia ustanovenie tohto zákona (upravujúceho trojročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok v priebehu ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo domáhať sa vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia) alebo v znení účinnom od 1.9.2008, t.j. stav, keď novelou zákona o priestupkoch () bol z ustanovenia tohto zákona vypustený ods. 1 a to bez vyriešenia časového stretu týchto právnych noriem cez intertemporálne ustanovenia ( neobsahuje prechodné ustanovenia, týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ku ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch do 31.8.2008, pokiaľ lehoty na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, v deň účinnosti ešte neuplynuli) a s poukazom na zákona o priestupkoch vo veci aplikovať ustanovenie o správnom konaní (ďalej len „ “).

V prejednávanej veci odvolací súd pri posúdení uvedenej otázky vychádzal zo sankčného charakteru v exekučnom konaní vymáhaného nároku. v článku 50 ods. 6 zakotvuje všeobecnú zásadu trestania, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu podľa odvolacieho súdu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je pritom priamo upravená aj v zákone o priestupkoch.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy priamo nevyplýva z intertemporálnych ustanovení. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy, čoho dôsledkom je aplikácia právneho predpisu pre adresáta výhodnejšieho, t.j. predchádzajúca právna úprava. Dôsledkom nedostatku právnej úpravy, nevyriešenie časového stretu dvoch právnych noriem cez intertemporálne ustanovenia zákona, nemôže byť zhoršenie postavenia adresáta právnej normy.

Vychádzajúc zo sankčného charakteru pokuty za priestupok, treba aj dôsledky vyplývajúce zo sankcie, ktorým výkon rozhodnutia nepochybne je, posudzovať podľa vyššie uvedených zásad a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný postih (hmotnoprávne hľadisko). Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie.

, ktorým bolo vypustené pôvodné ustanovenie zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na ustanovenie zákona o priestupkoch, (podľa ktorého ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.) prichádza na výkon rozhodnutia, podkladom ktorého je sankcia podľa zákona o priestupkoch, do úvahy aplikácia ustanovenia Správneho poriadku.

Avšak aplikácia Správneho poriadku je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v zákone o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008. ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že v prejednávanej veci medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t. j. podľa zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008. Exekučný titul, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo AA 2159713, nadobudol vykonateľnosť 7.10.2005. Trojročná lehota na vykonanie exekúcie uplynula 7.10.2008. Aj keď lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula až v čase, keď ju už novšia právna úprava neupravovala (zákon o priestupkoch v znení účinnom od 1.9.2008), na právny vzťah účastníkov je potrebné aplikovať prekluzívnu lehotu v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008.

V podanom odvolaní oprávnený poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. z 26.6.2013, podľa ktorého pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok je pri strete právnych úprav namieste použiť znenie nového právneho predpisu, t.j. subsidiárne použitie ustanovenia Správneho poriadku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zjednoteniu výkladu pri uplatňovaní v spojení s (Snj 84/02, ), z ktorého dôvodu neakceptoval odvolacie námietky oprávneného.

Súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzii vymáhaného nároku, preto krajský súd aplikujúc analogické stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky () rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

V danej veci je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že oprávnený svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov exekúcie (z dôvodu závislosti výroku o náhrade trov exekúcie od výroku o zastavení exekúcie), no tento výrok už nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd nie je oprávnený v prípade ako je i tento, postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní v tejto časti, proti výroku o trovách exekúcie, rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia veta tretia

Záverom však odvolací súd poznamenáva, že ak dôvodom zastavenia exekúcie bola preklúzia, nie je na mieste, ohľadne trov exekúcie, vychádzať zo skutočnosti, že povinný nevlastní dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa (v spojení s ), pričom vychádzal z neúspechu oprávneného v odvolacom konaní. Ostatní účastníci - povinný a súdny exekútor si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, resp. im žiadne trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté spôsobom vyjadreným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.