Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10T-155-2008.pdf
PDF · 166.22 KB
No categories available
10T/155/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a prísediacich A.. Z. F. a H.. C. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 11. novembra 2015 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaný A. G., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R., P. XX/XX, okr. Trebišov
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
1.1 - vo Vranove nad Topľou začiatkom roku 2004 pošk. C. Š. nepravdivo na predaj ponúkol závesné lávky pochádzajúce z exekučného konania, ako zálohu kúpnej ceny od neho vylákal sumu 200.000,- Sk, sám stanovil termín dodania do dvoch týždňov, pričom ponúkané závesné lávky nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 20.000,-Sk ( 663,88 eur ),
1.2 - v F. okr. Trebišov, začiatkom roka 2004 od pošk. H. J. napriek existencii vlastných splatných dlhov, pod nepravdivou zámienkou dofinancovania svojich obchodných aktivít vylákal pôžičku v sume 38.000,- Sk s dobou vrátenia do jedného mesiaca a pod nepravdivou zámienkou dodania osobného motorového vozidla a kúpy prenosného osobného počítača si požičal sumy 15.000,-Sk, 20.000,-Sk a 10.000,-Sk, pričom požičané peniaze nevrátil, čím poškodenému spôsobil škodu v sume 83.000,-Sk ( 2.755,10 eur ),
1.3 -vo Vranove nad Topľou v marci 2004 poškodenému G. L. nepravdivo na predaj ponúkol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia pochádzajúce z exekučného konania za cenu 65.000,-Sk, ako zálohu kúpnej ceny od neho postupne vylákal sumy 20.000,-Sk, 30.000,-Sk a 15.000,-Sk, dňa 6.4.2004 poškodenému ponúkol iné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, prevzal časť kúpnej ceny 30.000,-Sk a predložil mu falošné príjmové pokladničné doklady exekútorského úradu A.. R. L., pod nepravdivou zámienkou zaplatenia nákladov súvisiacich s odblokovaním účtu vo februári 2005 od poškodeného postupne prevzal sumu 51.000,-Sk, avšak ponúkané vozidlo nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 146.000,-Sk ( 4.846,31 eur),
1.4 - vo Vranove nad Topľou v priebehu mesiacov júl až august roka 2004 bez reálnej možnosti zabezpečenia na predaj ponúkol pošk. R. L. žeriav zn. ČKD AD 20 T na podvozku Tatra 138, pochádzajúci z dražby, ako zálohu kúpnej ceny od neho vylákal sumu 200.000,-Sk, sám stanovil termín dodania do dvoch až troch týždňov, pričom ponúkaný žeriav nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 200.000,-Sk ( 6.638,78 eur ),
1.5 - vo Vranove nad Topľou od poškodeného J. F., na základe nepravdivých výhodných ponúk vozidiel pochádzajúcich z exekučného konania a z prevzatého leasingu uskutočnených od septembra 2004 prevzal ako zálohu kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo zn. VW Polo sumu 85.000,-Sk, pod nepravdivou zámienkou splatenia dlhu prevzal pôžičku v sume 107.000,-Sk, ktorá mala zároveň tvoriť i zálohu kúpnej ceny vozidiel, ako zálohu kúpnej ceny za kombajn zn. John Deere prevzal 250.000,- Sk,
za vozidlo zn. Tatra Lesovoz sumu 300.000,-Sk, za vysokozdvižný vozík sumu 177.000,-Sk, predložil mu falošnú faktúru a pokladničný doklad exekútorského úradu E.. H. H. a následne v priebehu roka 2005 pod nepravdivou zámienkou zaplatenia nákladov súvisiacich s vybavovaním vlastného úveru vylákal sumu 121.000,-Sk, pričom ponúkané veci nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím poškodenému spôsobil škodu v sume 1.040.000,-Sk ( 34.521,68 eur ),
1.6 - vo Vranove nad Topľou od poškodeného Ľ. J. na základe nepravdivých výhodných ponúk mechanizmov pochádzajúcich z exekučného konania prevzal finančné zálohy kúpnych cien, za bližšie nešpecifikované nákladné vozidlá okolo dňa 8.9.2004 sumu 200.000,-Sk, za osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Vito prevzal dňa 13.9.2004 sumu 105.000,-Sk a do dňa 20.10.2004 postupne sumu 20.000,-Sk, 2.000,-eur a 145.000,-Sk, následne na základe nepravdivého tvrdenia o vybavovaní výhodného nákupu strojov, prevzal dňa 4.11.2004 pôžičku v sume 850.000,-Sk, ďalej na základe nepravdivého tvrdenia o potrebe uhradiť škodu spôsobenú pri vlastnej dopravnej nehode prevzal dňa 29.11.2004 sumu 2.000,-Eur a 40.000,-Sk, na základe nepravdivého tvrdenia o nákupe mliekarenského stroja prevzal dňa 2.12.2004 sumu 300.000,-Sk a na základe nepravdivej zámienky o rozvíjaní svojho podnikania v Prahe prevzal dňa 18.4.2005 sumu 15.000,-Sk, dňa 19.4.2005 sumu 5.000,-Sk a dňa 21.4.2005 sumy 1.300,-Sk a 1.000,-Sk, pričom ponúkané veci nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 1.682,30 Sk a 4.000,-EUR ( 59.842,13 eur ),
1.7 - vo Vranove nad Topľou v mesiaci september 2004 pošk. A.. E. P. na základe nepravdivej výhodnej ponuky strojov pochádzajúcich z exekučného konania na predaj ponúkol montážnu plošinu, ako zálohu od neho vylákal sumu 40.000,- Sk, predložil mu osobne podpísaný príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.9.2004, sám stanovil termín dodania do dvoch týždňov, pričom ponúkanú montážnu plošinu nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 40.000,- Sk ( 1.327,76 eur ),
1.8 - vo Vranove nad Topľou v mesiaci september 2004 pošk. A.. E. D. nepravdivo na predaj ponúkol nákladné motorové vozidlo zn. Tatra 815 s hydraulickou rukou, pochádzajúce z exekučného konania, ako zálohu kúpnej ceny od neho vylákal sumu 100.000,- Sk a predložil mu falošný príjmový pokladničný doklad exekútorského úradu H. H., pričom ponúkané vozidlo nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 100.000,-Sk ( 3.319,39 eur ),
1.9 - v mesiaci október 2004 vo Vranove nad Topľou poškodenej L. H. nepravdivo na predaj ponúkol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat pochádzajúce z exekučného konania za sumu 280.000,-Sk, ako zálohu od nej postupne vylákal sumu 100.000,-Sk, neskôr sumu 180.000,-Sk a následne pod nepravdivou zámienkou vybavovania záležitostí súvisiacich s predajom spomenutého vozidla ďalšie sumy v celkovej hodnote 40.000,-Sk, pričom ponúkané vozidlo nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenej spôsobil škodu v sume 320.000,-Sk ( 10.622,05 eur ),
1.10 - dňa 4.11.2004 v kancelárii obchodnej spoločnosti F., ul. J., Košice, napriek existencii vlastných dlžôb neuhradených po dobe splatnosti, si na základe písomného potvrdenia o pôžičke, od poškodeného H. G. požičal sumu 100.000,-Sk s dobou splatnosti do 11.11.2004, neskôr predĺženú do 18.11.2004, pričom požičané peniaze nevrátil, čím poškodenému spôsobil škodu v sume 100.000,-Sk ( 3.319,39 eur ),
1.11 - Vo Vranove nad Topľou od pošk. E. G. na základe nepravdivej výhodnej ponuky vozidiel pochádzajúcich z exekučného konania, uskutočnenej v decembri 2004 prevzal zálohy kúpnej ceny, dňa 28.12.2004 za vozidlo Tatra 815 sumu 300.000,-Sk, dňa 31.12.2004 za vozidlo na prevoz betónu sumu 276.000,-Sk, dňa 6.1.2005 za bager na kolesovom podvozku sumu 150.000,-Sk, dňa 11.1.2005 za vozidlo tzv. domiešavač sumu 126.000,-Sk, dňa 14.1.2005 za tzv. minirýpadlo sumu 33.000,-Sk, o čom osobne vydal pokladničné doklady a dňa 17.1.2005 prostredníctvom bezhotovostného styku prevzal sumu 5.000,-Sk s tvrdením, že sľúbené mechanizmy budú dodané v priebehu jedného mesiaca, pričom ponúkané veci nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 937.000,Sk ( 31.102,70 eur ),
1.12 - v Prešove začiatkom januára 2005 na základe nepravdivej výhodnej ponuky osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia pochádzajúceho z exekučného konania, ako zálohu kúpnej ceny
od pošk. E. Z. prevzal sumu 127.000,-Sk, ponúkané vozidlo však nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 127.000,-Sk ( 4.215,63 eur ),
1.13 - v rokoch 2004 a 2005 v Košiciach od pošk. H. E. pod nepravdivými zámienkami vylákal sumu 150.000,-Sk tvoriacu zálohu kúpnej ceny za rôzne stroje, sumu 80.000,-Sk a 50.000,-Sk ako pôžičku s dobou splatnosti do jedného mesiaca potrebné na dofinancovanie bližšie nešpecifikovaného obchodu a na vybavenie bližšie nešpecifikovanej dotácie, dňa 3.2.2005 sumu 20.000,-Sk ako prostriedok pre vybavenie dotácie z Európskych fondov, ďalej na vybavenie dotácie vylákal dňa 17.5.2005 sumu 700,- Sk, dňa 18.2.2002 dvakrát sumu 1.200,-Sk, dňa 19.2.2005 sumu 1.200,-Sk a 2.500,-Sk, dňa 21.2.2005 sumu 1.500,-Sk, dňa 22.2.2005 sumu 1.500,-Sk, dňa 23.2.2005 sumu 7.000,-Sk, dňa 28.2.2005 sumu 200,-Sk, dňa 2.3.2005 sumu 3.000,-Sk, dňa 8.3.2005 sumu 300,-Sk, dňa 9.3.2005 sumu 700,-Sk, dňa 11.3.2005 sumu 250,-Sk a 5.000,-Sk, dňa 12.3.2005 sumu 500,-Sk, dňa 16.3.2005 sumu 1.000,-Sk, dňa 29.3.2005 sumu 400,-Sk, dňa 30.3.2005 sumu 1.000,- Sk a 2.000,- Sk, dňa 31.3.2005 sumu 1.000,- Sk, dňa 1.4.2005 sumu 2.000,-Sk, dňa 2.4.2005 sumu 2.000,-Sk, dňa 5.4.2005 sumu 1.500,-Sk, dňa 8.4.2005 sumu 1.500,-Sk, dňa 11.4.2005 sumu 3.000,-Sk a dňa 15.4.2005 sumu 2.000,-Sk, pričom ponúkané veci nedodal a prevzaté peniaze nevrátil, čím svojím konaním poškodenému spôsobil škodu v sume 344.150,-Sk ( 11.423,69 eur ),
1.14 - začiatkom roka 2005 v X. Ž., okres Trebišov, na základe nepravdivého tvrdenia o potrebe uhradenia kúpnej ceny exekútorovi, za „betonárku“, od poškodeného H. E. prevzal sumu 25.000,-Sk, po urgenciách poškodeného vrátil sumu 6.000,-Sk, ale zvyšnú časť v sume 19.000,-Sk nevrátil, ale použil ju na vlastné bližšie nezistené účely, čím poškodenému spôsobil škodu 19.000,-Sk ( 630,68 eur ),
a spôsobom popísaným v bode 1.1 až 1.14 v období rokov 2004-2005 spôsobil celkovú škodu v sume 5.158.450,-Sk a 4.000,-Eur ( 175.229,17 eur ),
2. - dňa 2.6.2004 v Košiciach prostredníctvom externej úverovej pracovníčky V. V. na základe predloženia falošných dokladov o zamestnávateľovi a o výške vlastného príjmu, uzatvoril s pošk. obchodnou spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX v sume 98.010,-Sk, na základe ktorej mu po odrátaní sumy 29.893,-Sk tvoriacej zmluvnú odmenu, splatnú vopred, bola bezhotovostne poukázaná suma 66.617,-Sk, ktorú sa zaviazal splácať v 18-tich mesačných splátkach v sume 5.445,-Sk, z pôžičky však uhradil iba časť v sume 22.001,-Sk, čím poškodenej spôsobil škodu v sume 44.616,-Sk ( 1.480,98 eur ),
3. - v mesiaci august 2004 v Košiciach uzavrel s pošk. H. G. zmluvu o nájme osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, ev. č. F.-XXXAZ, s dobou nájmu jeden týždeň, vozidlo v deň uzavretia zmluvy prevzal, zmluvu opakovane aj so zaplatením nájmu predĺžil celkom 12-krát, do 15.11.2004, kedy vozidlo nevrátil a od tohto dňa ho neoprávnene a bez zaplatenia nájmu užíval, v mesiaci október 2004 ho ako svoje na predaj ponúkol a do užívania dal E. R., pričom vozidlo až na základe opakovaných urgencií prostredníctvom svojho otca A. G. vrátil až dňa 21.12.2004, čím poškodenému spôsobil celkovú škodu v sume 505.183,60 Sk s jej dodatočnou náhradou vrátením vozidla v hodnote 404.270,-Sk ( 13.419,31 eur ),
4. - v októbri 2004 vo Vranove nad Topľou neoprávnene ponúkol pošk. E. R. na predaj cudzie osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, ev. č. F.-XXXAZ, za sumu 300.000,-Sk, od ktorého postupne ako zálohy kúpnej ceny vylákal sumy dvakrát po 100.000,-Sk, ďalej 70.000,-Sk a 20.000,-Sk, vozidlo mu ponechal na skúšobné užívanie, ale dňa 2.12.2005 ho prevzal späť, pričom zo zaplatených záloh mu vrátil iba sumu 75.000,-Sk, čím poškodenému spôsobil škodu v sume 215.000,-Sk ( 7.136,69 eur ),
5.1 - po vzájomnej dohode s ďalšou osobou dňa 28.7.2005 v Trebišove, v pobočke Prvej stavebnej sporiteľne a.s. uzatvoril obž. A. G. s pošk. Obchodnou spoločnou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX o poskytnutí stavebného úveru v sume 300.000,-Sk, pričom k žiadosti o úver predložil obž. A. G. ako dlžník a ďalšia osoba ako ručiteľ, nepravdivé potvrdenia o ich zamestnávateľovi a o výške ich príjmu, avšak úver nebol kvôli ďalším formálnym náležitostiam poskytnutý, čím sa pokúsili o spôsobenie škody poškodenému v sume 300.000,-Sk ( 9.958,18 eur ) ,
5.2 - po vzájomnej dohode dňa 27.2.2005 v Trebišove, v pobočke Prvej stavebnej sporiteľne a.s., uzatvoril obv. J. R. s pošk. Obchodnou spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX o poskytnutí stavebného úveru v sume 200.000,-Sk, pričom k žiadosti o úver predložila ďalšia osoba ako dlžník a obž. A. G. ako ručiteľ nepravdivé potvrdenia o ich zamestnávateľovi a o výške ich príjmu, avšak úver nebol kvôli ďalším formálnym náležitostiam poskytnutý, čím sa pokúsili o spôsobenie škody poškodenému v sume 200.000,-Sk ( 6.638,78 eur ),
a spôsobom popísaným v bode 5.1 až 5.2 sa obž. A. G. s ďalšou osobou pokúsili o spôsobenie škody v sume 500.000,-Sk ( 16.596,96 eur )
t e d a
v bode 1.1. až 1.14 rozsudku, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
v bode 2. rozsudku vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil škodu nie nepatrnú a získal pre seba prospech nie nepatrný,
v bode 3. rozsudku prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
v bode 4. rozsudku inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu
v bode 5.1 až 5.2 rozsudku spoločným konaním sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil značnú škodu a získal pre seba značný prospech
č í m s p á c h a l
v bode 1.1 až 1.14 rozsudku - pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 2. rozsudku - trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 3. rozsudku - trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 3.12.2005
v bode 4. rozsudku - trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005
v bode 5.1. až 5.2. rozsudku - pokus trestného činu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 za použitia § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť obžalovaného nahradiť poškodeným :
a/ C. Š., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Y., P. č. X/XXX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 663,88 eur ( šestošesťdesiattri eur a osemdesiatosem eurocentov ),
b/ H. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom F., P. č. XXX/XXX, sumu 2.755, 10 eur ( dvetisícsedemstopäťdesiatpäť eur a desať eurocentov ),
c/ G. L., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., trvale bytom Vranov nad Topľou, H. č. XXXX/XXX, sumu 4.846,31 eur ( štyritisícosemstoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden eurocentov ),
d/ J. F., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., trvale bytom R. A.. č. XXXX, Vranov nad Topľou, sumu 45.807,61 eur ( štyridsaťpäťtisícosemstosedem eur a šesťdesiatjeden eurocentov ),
e/ Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Vranov nad Topľou, S. č. XX/XX, sumu 59.842,13 eur ( päťdesiatdeväťtisícosemstoštyridsaťdva eur a trinásť eurocentov ) ,
f/ L. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Vranov nad Topľou, R.. Z. č. XXX/XX, sumu 10.622,05 eur ( desaťtisícšestodvadsaťdva eur a päť eurocentov )
g/H. G., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom F. č. XXX, sumu 6.669,11 eur ( šesťtisícšestošesťdesiatdeväť eur a jedenásť eurocentov ),
h/ A.. E. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom P. č. XX, sumu 31.102,70 eur ( tridsaťjedentisícstodva eur a sedemdesiat eurocentov ),
A.) E. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Ľ., H. č. XXXX/XX sumu 4.215,63 eur ( štyritisícdvestopäťnásť eur a šesťdesiattri eurocentov )
H. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. - R. H., E. XXXX/X sumu 11.423,69 eur ( jedenásťtisícštyristodvadsaťtri eur a šesťdesiatdeväť eurocentov ),
A.) H. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. Ž., Ul. Y. XXX/XX, sumu 630,68 eur ( šestotridsať eur a šesťdesiatosem eurocentov )
j) PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, právnemu nástupcovi spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o., sumu 1.480,98 eur ( tisícštyristoosmedesait eur deväťdesaitosme erocentov ),
F.) E. R., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., trvale bytom Č.A. X. V. č. XX, okr. Vranov nad Topľu, sumu 7.136,69 eur ( sedemtisícstotridsaťšesť eur a šesťdesiatdeväť eurocentov ),
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodení Ľ. J., H. G. a H. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na občiansko súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. G. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vo vzťahu k jednotlivým skutkom obžaloby vyhlásil, že je vinný zo spáchanie všetkých skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 4 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, prítomných poškodených, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. poriadku v znení platnom v čase podania predmetnej obžaloby, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutkov obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.
Na tomto podklade súd rozhodol, že pokiaľ ide o skutky uvedené v bodoch 1.1. až 1.14 rozsudku, obžalovaný A. G. samostatne od jednotlivých poškodených označených v jednotlivých bodoch týchto skutkov, podvodným spôsobom vylákal finančné prostriedky ako pôžičky, ako zálohy kúpnych cien s prísľubom dodať im predovšetkým motorové vozidlá alebo rôzne pracovné stroje a to v priebehu rokov 2004 a 2005, čím týmto konaním jednotlivým poškodeným spôsobil celkovú škodu vo výške 5.158.450,00 Sk a 4.000,00 eur ( 175.229,17 eur ). Takýmto konaním obžalovaný tak po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, keďže sa na škodu cudzieho majetku obohatil tak, že uviedol jednotlivých poškodených do omylu a na cudzom majetku spôsobil škodu veľkého rozsahu v zmysle ust. § 89 ods. 13 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, keďže celková výška škody presiahla päťstonásobok vtedy platnej minimálnej mesačnej mzdy.
V prípade skutku uvedeného pod bodom 2. rozsudku, obžalovaný svojim konaním, keď dňa 02.06.2004 uzatvoril s poškodenou spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o revolvingovej pôžičke na celkovú sumu 98.010,Sk, ktorá sa mala uhrádzať v 18 - tich mesačných splátkach, ktorú uhradil len čiastočne, pričom spôsobil celkovú škodu vo výške 44.616, Sk, vylákal úver od poskytovateľa týchto úverov takým spôsobom, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, ktoré v danom čase nespĺňal a tak poškodenej spoločnosti spôsobil škodu nie nepatrnú, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný si od poškodeného H. G., pokiaľ ide o skutok 3/ rozsudku, v auguste roku 2004 prevzal osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia na základe zmluvy o nájme osobného motorového vozidla s určenou dobou nájmu jeden týždeň, ktorý sa však predĺžil až do 15.11.2004, kedy vozidlo nevrátil a od uvedeného dátumu teda toto vozidlo užíval nepretržite, pričom v mesiaci októbri roku 2004 toto vozidlo aj ponúkol na predaj ďalšej osobe a uvedené vozidlo bolo poškodenému vrátené otcom obžalovaného A. G. dňa 21.12.2004, čím si teda prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a na cudzom majetku tak spôsobil väčšiu škodu. Vyššie opísaným konaním sa tak obžalovaný dopustil trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 4/ tohto rozsudku, obžalovaný tým, že poškodenému E. R. v októbri roku 2004 ponúkol na predaj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré bolo získané práve protiprávnym konaním opísaným v bode 3/ tohto rozsudku, za sumu 300.000, Sk, od tohto postupne vylákal rôzne peňažné prostriedky ako zálohu na kúpnu cenu tohto vozidla, avšak dňa 02.12.2005 uvedené motorové vozidlo obžalovaný prevzal späť, pričom z týchto záloh vrátil poškodenému len sumu 75.000, Sk, čím mu takýmto konaním spôsobil škodu v sume 215.000, Sk. Uvedeným protiprávnym konaním, keď inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že ho uviedol do omylu, obžalovaný naplnil skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
V prípade skutku uvedené v bode 5.1. a 5.2. rozsudku obžalovaný tým, že spolu s ďalšou osobou uvedenou v obžalobnom návrhu, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, dňa 28.7.2005 a dňa 27.07.205 v pobočke Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v Trebišove uzatvoril zmluvu o stavebnom sporení, pričom v prípade skutku uvedeného pod bodom 5.1. rozsudku vystupoval ako dlžník obžalovaný G. a ako ručiteľ J. R., a to na sumu 300.000, Sk a v prípade skutku uvedeného v bode 5.2. rozsudku, v prípade ktorého vystupoval ako dlžník obžalovaný J. R. a ako ručiteľ obžalovaný A. G., vo výške 200.000, Sk, pričom obžalovaný G. predložil nepravdivé potvrdenie o ich zamestnávateľoch a o výške ich príjmu, avšak uvedené úvery obom obžalovaným poskytnuté neboli, čím však svojím konaním mohol obžalovaný spoločne s ďalšou osobou spôsobiť škodu vo výške 500.000, Sk. Takýmto konaním sa obžalovaný G. dopustil trestného činu úverového podvodu spáchaného vo forme spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný všetky vyššie uvedené skutky spáchal v priamom úmysle v zmysle § 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže chcel vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného len k týmto výrokom, poškodených H. J., G. L., H. G. a zástupcu poškodenej Prvej stavebnej sporiteľni a.s. k výroku o náhrade škody, oboznámením svedeckých výpovedí jednotlivých neprítomných poškodených z prípravného konania ako aj oboznámením listinných dôkazov či znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.
Obžalovaný A. G. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k svojim osobným a majetkovým pomerom tak, že v januári 2009 odišiel do Š., kde žil nepretržite sedem rokov. Uviedol, že pobytom na území cudzieho štátu sa nevyhýbal predmetnému trestnému stíhaniu a ani nemenil svoju identitu. V Š. bol najprv zamestnaný v reštaurácii, neskôr si založil firmu a bol zamestnaný aj ako maliar. Jeho príjem spočiatku predstavoval sumu 900,- libier. Vypovedal, že až do doby jeho vzatia do väzby v septembri roku 2015 sa stále zdržiaval v Š.. Dňa 3.12.2006 sa mu narodil syn Jakub s bývalou priateľkou, o ktorého sa aj staral približne trištvrte roka na území Y. L.. Jeho syn má však zdravotné problémy, keďže trpí laringitídou a z uvedeného dôvodu sa musel jeho syn so svojou matkou, jeho bývalou priateľkou vrátiť na územie Slovenskej republiky. Podľa jeho vyjadrenia nemá v starostlivosti iné maloleté deti či inú osobu. Uviedol, že bol síce v minulosti trestne stíhaný za podvody, ale na tieto trestné činy si už nespomína. Vyjadril sa, že žiadne ďalšie trestné stíhania sa voči nemu nevedú a nedopustil sa ani žiadnych priestupkov. Na jeho strane nenastali žiadne mimoriadne okolnosti, okrem starostlivosti o svojho syna. Jeho zdravotný stav, ako aj zdravotný stav matky jeho syna je v poriadku. Zo spôsobenej škody jednotlivým poškodeným niečo uhradil, avšak nemá o tom dôkazy. Nemal vedomosť o tom, že poškodený F. vyplatil v jeho mene škodu spôsobenú poškodeným Ing. E. D., R. L. a Ing. E. P..
Poškodený H. J. v prípade skutku uvedeného v bode 1.2 rozsudku si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu prísľubu obžalovanému dodať mu osobné motorové vozidlo ako aj predaja prenosného osobného počítača vo výške 83.000,-Sk, t. j. v súčasnosti vo výške 2.755,10 Eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného A. G. v odsudzujúcom rozsudku.
Poškodený G. L., pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1.3 rozsudku, si z dôvodu poskytnutia záloh na kúpu motorového vozidla obžalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 146.000,-Sk, teda v prepočte na v súčasnosti platnú menu v sume 4.846,31 Eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného A. G. v odsudzujúcom rozsudku.
Poškodený R. L., poškodený skutkom uvedeným v bode 1.4 rozsudku, si neuplatnil titulom poskytnutia zálohy kúpnej ceny žeriavu obžalovanému vo výške 200.000,- Sk nárok na náhradu škody, keďže škodu v tejto výške po prepočte na eurá 6.638,78 Eur mu vyplatil poškodený F..
Zástupca poškodenej Prvej stavebnej sporiteľne a.s., pokiaľ ide o skutky uvedené v bode 5.1 a 5.2 rozsudku, si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Poškodený C. Š. si v prípravnom konaní, pokiaľ ide o skutok 1.1 rozsudku, uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu poskytnutia zálohy kúpnej ceny závesných látok vo výške 20.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 663,88 Eur.
Poškodený J. F. v prípade skutku 1.5 rozsudku si pri predbežnom prejednaní obžaloby uplatnil nárok na náhradu škody a to nielen z dôvodu poskytnutej sumy priamo obžalovanému vo výške 1.040.000, Sk, ale aj z dôvodu, že v mene obžalovaného vyplatil poškodeným A.. D., R. L. a A.. P., im spôsobenú škodu a z tohto dôvodu si už pri predbežnom prejednaní obžaloby uplatnil škodu vo výške 45.807,61 Eur.
Poškodený Ľ. J., pokiaľ ide o skutok 1.6 rozsudku, si uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 1.843.300,- Sk, po prepočte 61.186,35 Eur, a 1.500,- Kč.
Poškodený A.. E. P., pokiaľ ide o skutok 1.7 rozsudku, si pôvodne v prípravnom konaní uplatnil škodu vo výške 40.000,-Sk, v prepočte 1.327,76 Eur, avšak neskôr pred orgánom činným v trestnom konaní ako aj pri predbežnom prejednaní obžaloby uviedol, že túto sumu mu vrátil poškodený F. a z tohto dôvodu si škodu voči obžalovanému už nebude uplatňovať.
Poškodený A.. E. D., pokiaľ ide o skutok 1.8 rozsudku, si takisto pri predbežnom prejednaní obžaloby neuplatnil nárok na náhradu škody, keďže škoda spôsobená poskytnutím zálohy kúpnej ceny obžalovanému v sume 100.000,- Sk ( 3.319,39 Eur ) mu bola vrátená poškodeným F..
Poškodená L. H., v prípade skutku 1.9 rozsudku, si z dôvodu poskytnutia zálohy kúpnej ceny osobného motorové vozidla, uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 320.000,-Sk, t. j. po prepočte sumu 10.622,05 Eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať obžalovaného.
Poškodený H. G. v prípade skutku 1.10 rozsudku si v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní uplatnil z dôvodu poskytnutej pôžičky obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 100.000,- Sk ( 3.319,39 Eur ) ako aj úrok z omeškania vo výške 5%. Uvedený poškodený si z dôvodu spôsobenia škody v bode 3. rozsudku titulom neoprávneného užívania jeho motorového vozidla, ktoré bolo obžalovanému poskytnuté do nájmu a to nad ustanovenú dobu nájmu a bez úhrady nájomného, uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 100.913,60 Sk ( 3.349,72 eur )
Poškodený E. G. si v prípade skutku uvedeného v bode 1.11 rozsudku uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody z dôvodu poskytnutia zálohy kúpnej ceny na pracovné stroje, v celkovej sume 937.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 31.102,70 Eur.
Poškodený E. Z. si v prípravnom konaní, pokiaľ ide o skutok 1.12 rozsudku, uplatnil z dôvodu poskytnutia zálohy kúpnej ceny na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Octavia sumu 127.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 4.215,63 Eur.
Poškodený H. E., v prípade skutku uvedeného v bode 1.13 rozsudku, si v prípravnom konaní z dôvodu poskytnutia záloh kúpnej ceny za rôzne stroje uplatnil škodu pôvodne vo výške 500.000,- Sk a neskôr vo výške 450.000,-Sk, t. j. po prepočte sumu 14.937,26 Eur.
Poškodený H. E. si v prípade skutku uvedeného pod bodom 1.14 rozsudku uplatnil z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov obžalovanému sumu 19.000,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 630,68 Eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného A. G. v odsudzujúcom rozsudku.
Zástupca poškodenej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., právny nástupca poškodenej PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o., v prípade skutku 2. tohto rozsudku, z dôvodu uzatvorenia zmluvy o revolvingovej pôžičke s obžalovaným na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby uviedol, že ich celková škoda predstavuje sumu 2.523,01 eur, čo zodpovedá sume 76.008, Sk. Zástupca tejto spoločnosti sa vyjadril, že vzhľadom na to, že túto sumu si vymáhajú v súčasnosti v exekučnom konaní, táto poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody v konaní pred súdom nebude uplatňovať.
Poškodený E. R., pokiaľ ide o skutok uvedený pod bodom 4. tohto rozsudku, si z dôvodu poskytnutia zálohy kúpnej ceny na osobné motorové vozidlo uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 215.000,- SK, čo po prepočte predstavuje sumu 7.136,69 Eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného A. G..
Splnomocnený zástupca Prvej stavebnej sporiteľne a. s. si na hlavnom pojednávaní v prípade skutkov uvedených v bode 5.1 a 5.2 rozsudku neuplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu, že stavebný úver vo výške 300.000,- Sk ako aj vo výške 200.000,- Sk nebol obžalovanému G. poskytnutý.
Podľa znaleckého posudku MUDr. Č. a MUDr. H. z odvetvia psychiatrie obžalovaný A. G. v čase spáchania jednotlivých skutkov trpel ľahkou duševnou poruchou - patologickým hráčstvom, hazardným hráčstvom, obžalovaný bol však schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky a nebezpečnosť tohto konania pre spoločnosť. Pobyt obžalovaného na slobode je z psychiatrického hľadiska potencionálne nebezpečný a preto odporúčali nariadenie ochrannej liečby ambulantnou formou. Keďže obžalovaný sa podrobil odbornej ústavnej liečbe v dobe od 09.09.2005 do 09.11.2005, ktorá sa im javila ako úspešná, avšak podľa ich názoru je potrebné zabezpečiť systematické dlhodobejšie ambulantné doliečovanie - „posilňovanie“ účinku ústavnej liečby. Z odborného hľadiska prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je podľa ich názoru relatívne priaznivá.
veta j
Keďže obžalovaný skutky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku spáchal v období rokov 2004 a 2005, teda v čase účinnosti Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a súd rozhodoval o vine a treste za tieto skutky v čase účinnosti Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., bolo potrebné skúmať, s prihliadnutím na ust. § 16 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ako aj § 2 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006, ktoré upravujú časovú pôsobnosť, či použitie nového zákona ako celku, t.j. tak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako aj všeobecnej časti Trestného zákona, nie je pre obžalovaného priaznivejšie. Súd teda posudzoval podľa ktorého trestnoprávneho kódexu bude potrebné ukladať druh a výmeru trestu obžalovanému G.. Obžalovaný pritom svojim konaním naplnil skutkové podstaty viacerých trestných činov a bolo mu preto potrebné ukladať úhrnný trest, a to podľa trestného činu z nich najprísnejšie trestaného, pričom týmto najprísnejšie trestaným trestným činom bol trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, za ktorý možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 5 rokov do 12 rokov. Za totožný trestný čin úverového podvodu pri spôsobení škody veľkého rozsahu podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a to podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 je nevyhnutné páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že väčšieho počtu trestných činov opísaných v skutkovej vete tohto rozsudku sa obžalovaný dopustil viacerými skutkami a z tohto dôvodu bolo potrebné aplikovať tzv. asperačnú zásadu upravenú v ust. § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a v Trestnom zákone účinnom od 01.01.2006 v ust. § 41 ods. 2 a to v znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012 sp. zn. PL .ÚS. 106/2011 - 85. Základnú výmeru trestu odňatia slobody pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v trvaní od 5 rokov do 12 rokov tak bolo potrebné upraviť v zmysle tzv. asperačnej zásady a tomuto obžalovanému by tak bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov a 6 mesiacov do 16 rokov. Trestnú sadzbu pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 v trvaní od 10 rokov do 15 rokov by tak v zmysle tzv. asperačnej zásady upravenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 01.01.2006 a to v zmysle vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR by bolo potrebné upraviť a to len dolnú hranicu trestnej sadzby u tohto trestného činu, pričom obžalovanému by tak bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v trvaní minimálne 15 rokov a horná hranica by sa zvýšila až na 20 rokov. Z uvedeného rozpätia trestných sadzieb a to aj po úprave v zmysle tzv. asperačnej zásady tak jednoznačne vyplýva, že priaznivejším zákonom pre obžalovaného sú ustanovenia Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z uvedeného porovnania trestných sadzieb trestu odňatia slobody toho istého trestného činu podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a podľa Trestného zákona účinného od 01.01.2006, tak mal súd za preukázané, že priaznivejším zákonom je pre obžalovaného Trestný zákon č. 140/1961 Zb. účinný do 31.12.2005.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery tak súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa ( § 31 ods. 1 veta prvá Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ).
Obžalovaný A. G. sa na území Slovenskej republiky podľa vlastného vyjadrenia nezdržiaval už od januára roku 2009, pričom jeho opätovný návrat na územie Slovenskej republiky sa uskutočnil až na základe realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný trikrát trestne postihnutý a to rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. Pv 1560/01 zo dňa 15.02.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2001 a ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené voči obžalovanému pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b) a ako aj pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Ďalej bol obžalovaný odsúdený Vojenským obvodným súdom Prešov sp. zn. 1 T 192/2002 zo dňa 28.11.2012. Posledné odsúdenie obžalovaného bolo odsúdenie Okresným súdom Levice pod sp. zn. 3 T 56/2008 zo dňa 18.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2008 a to totožne za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006. Všetky vyššie uvedené trestné postihnutia obžalovaného sú už zahladené.
Súd napriek tomu, že podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 nebolo potrebné prihliadať na pomer poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, na strane obžalovaného zistil priťažujúce okolnosti v podobe spáchania viacerých trestných činov ( § 34 písm. i/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ). Na jeho strane pritom súd nevzhliadol žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. 33 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný pritom svojim konaním, ako bolo vyššie spomenuté, naplnil skutkové podstaty viacerých trestných činov a z tohto dôvodu mu preto bolo potrebné ukladať úhrnný trest v zmysle ust. § 35 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Keďže obžalovaný sa všetkých skutkov vo viacčinnom súbehu dopustil v priebehu roku 2004 ako aj v roku 2005, pričom tieto skutky boli právne kvalifikované ako štyri trestné činy, bolo potrebné obžalovanému ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa ust. § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a to v znení platnom od 01.09.2003, teda pri ukladaní trestu obžalovanému bolo nevyhnutné aplikovať tzv. asperačnú zásadu ako bol vyššie uvedené. Trestnú sadzbu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v trvaní od 5 rokov do 12 rokov tak bolo potrebné upraviť a trest odňatia slobody obžalovanému ukladať v rozpätí od 10 rokov a 6 mesiacov do 16 rokov.
Takto určenú trestnú sadzbu súd považoval za neprimerane vysokú, aj keď opätovne poukazuje na skutočnosť, že v prípade ukladania trestu odňatia slobody podľa Trestného zákona účinného od 01.01.2006 by obžalovanému bolo potrebné ukladať oveľa prísnejší trest. Súd však prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu všetkých skutkov uvedených v obžalobnom návrhu, okolnosť, že k spáchaniu všetkých skutkov došlo ešte v priebehu rokov 2004 a 2005, pričom od doby spáchania týchto skutkov do doby rozhodovania súdu uplynulo obdobie viac ako 10 rokov a do času podania obžaloby na príslušný súd zas obdobie siedmich rokov. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že po podaní obžaloby dňa 19.09.2008 bola na neverejnom zasadnutí dňa 18.02.2009 obžaloba odmietnutá podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku v znení platnom v čase podania obžaloby a vec vrátená do prípravného konania. Na základe sťažnosti prokurátora voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6 To 18/09-1872 zo dňa 02.04.2009 uvedené uznesenie v celom rozsahu zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Nariadené verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby dňa 16.07.2009 bolo pre neprítomnosť oboch obvinených za účelom vypátrania ich pobytu odročené na neurčito. Na podklade príkazu na zatknutie vydaného voči obžalovanému J. R. bolo o realizácii tohto zatýkacieho rozkazu rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.08.2009, ktorým bol prijatý písomný sľub a tento obžalovaný bol prepustený na slobodu. Uvedená trestná vec bola dňa 06.05.2010 pridelená do senátu iného zákonného sudcu, pričom vo veci z dôvodu nemožnosti realizácie príkazu na zatknutie voči obžalovanému A. G. neboli uskutočňované žiadne úkony. Dňa 11.01.2011 bol predmetný trestný spis pridelený do senátu rozhodujúcej zákonnej sudkyne s tým, že vo veci sa nepodarilo napriek vyhlásenému národnému pátraniu a ako aj pátraniu v Schengenskom informačnom systéme, vypátrať pobyt obžalovaného A. G.. Dňa 10.02.2012 sa pritom podarilo lokalizovať pobyt obžalovaného a to na základe správy príslušného francúzskeho policajného orgánu s tým, že obžalovaný sa zdržiava na území Y. L.. Z uvedeného dôvodu bol dňa 26.1.2015 na obžalovaného vydaný európsky zatýkací rozkaz, na podklade ktorého bol obžalovaný G. dňa 11.09.2015 prevzatý príslušnými slovenskými justičnými orgánmi a dňa 12.09.2015 bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby z dôvodu uvedeného v ust. § 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, v ktorej sa nachádzal aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 11.11.2015.
Obžalovaný A. G. sa pritom pri svojom výsluchu k väzbe ako aj na hlavnom pojednávaní opakovane vyjadroval, že v čase podania obžaloby v predmetnej trestnej veci sa zdržiaval na území Slovenskej republiky a domovskú krajinu opustil až v januári roku 2009, pričom zdôraznil, že pobytom na území cudzieho štátu sa nevyhýbal trestnému stíhaniu, ale územie domovského štátu opustil z dôvodu nemožnosti nájsť si vyhovujúce zamestnanie na území Slovenskej republiky. Obžalovaný opakovane zdôrazňoval, že vo februári roku 2012 počas prechodu Schengenským systémom vo O. republike príslušným colným orgánom O. štátu oznámil svoju vtedajšiu adresu vo Y. L.. Po ukončení návštevy svojich známych v Č. K. sa teda opätovne nepretržite od februára roku 2012 zdržiaval v Škótsku ako súčasti Y. L.. Obžalovaný síce zdôraznil, že vyšetrovateľovi PZ poskytol kontaktné údaje svojich rodičov, a to v čase približne dvoch či troch mesiacov pred svojim odchodom do zahraničia, avšak je zrejmé, že obžalovaný túto skutočnosť neoznámil svoju vtedajšiemu ustanovenému obhajcovi. Nemožno opomenúť vyjadrenie otca obžalovaného A. G., ktorý za obžalovaného ponúkol prevzatie záruky za ďalšie správanie sa ako náhradu väzby, ktorý uviedol, že od odchodu obžalovaného z miesta jeho trvalého bydliska niekedy v roku 2009, nemal žiadnu vedomosť o mieste jeho pobytu, obžalovaný ho telefonicky kontaktoval až niekedy v roku 2012 a oznámil mu, že francúzskym colným orgánom poskytol adresu svojho pobytu. Otec obžalovaného sa podľa svojho vyjadrenia mal o mieste pobytu zdržiavania sa svojho syna dozvedieť len pol roka pred rozhodovaním tunajšieho súdu o jeho väzbe dňa 12.09.2015. Napriek vyjadreniu obžalovaného, že sa pobytom na území cudzieho štátu
nesnažil vyhýbať predmetnému trestnému stíhaniu, z vyššie uvedených skutočností však vyplýva, že obžalovaný zámerne neoznámil príslušným justičným orgánom Slovenskej republiky a to aj prípadne prostredníctvom osoby svojho ustanoveného obhajcu, že sa zdržiava na území cudzieho štátu a týmto príslušným orgánom neoznámil aj konkrétne miesto svojho pobytu. Skutočnosť, že obžalovaný takúto informáciu poskytol len francúzskym colným príslušníkom počas jeho prechodu na územie Č. republiky je z tohto dôvodu nepostačujúce. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, pričom z obsahu príslušného súdneho spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia vydané v predmetnej trestnej veci v štádiu v konaní pred súdom sa mu nepodarilo doručiť na ním uvádzanú adresu na doručovanie písomností. Obžalovaný mal pritom vedomosť už od začiatku uvedeného trestného stíhania, že je povinný oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní každú zmenu adresy na doručovanie zásielok, pričom je nepostačujúce, že obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia vyšetrovateľovi PZ poskytol kontaktné údaje na svojich rodičov, keď aj jeho otec A. G. uviedol, že vôbec nemal vedomosť o mieste pobytu obžalovaného od jeho odchodu z územia Slovenskej republiky a teda na akom konkrétnom mieste sa vôbec zdržiaval, pričom obžalovaný nebol s rodičmi ani v telefonickom kontakte.
Podľa názoru súdu v prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Za okolnosti prípadu, ktoré má na mysli ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 je preto potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť ( ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu ) a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Úmernosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutočnosť právnej procesnej zložitosti veci a správanie sa štátnych orgánov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa okolnosťami prípadu podľa ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 tak rozumejú aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvis len so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj prerokúvaním podľa ustanovení Trestného poriadku. V prejednávanej trestnej veci je takouto okolnosťou skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynula doba 10 rokov, samotné trestné stíhanie voči tomuto obžalovanému na súde sa viedlo v priebehu 7 rokov, pričom obžalovaný podľa vedomostí súdu sa v tejto dobe nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená právnou zložitosťou prípadu, napriek tomu, že išlo o rozsiahly spisový materiál pozostávajúci z viac ako 2000 listov, ako aj veľký počet poškodených subjektov či rozsah listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, avšak v danom prípade išlo v podstate o štandardné podvodné konanie so závažnými trestnoprávnymi následkami v podobe spôsobenia škody veľkého rozsahu, pričom neprimeraná dĺžka konania nebola zapríčinená ani závažnými prieťahmi či obštrukciami na strane obžalovaného, považoval za neodôvodnenú a neprimeranú. Všetky vyššie uvedené okolnosti na strane druhej zas vyvolávajú pochybnosť o tom, či skutočne aj obžalovaný v istej a podstatnej miere nezapríčinil predĺženie trestného stíhania. Vzhľadom však na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania akceptovať. Podľa názoru súdu v danom prípade postupom orgánov činných v trestnom konaní a čiastočne aj zavinením súdu došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 6 ods. 1 - a to práva na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote ) a taktiež aj k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ust. § 2 ods. 7 Tr. poriadku účinného od 01.01.2006 - „ každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom „. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu je možné čiastočne pripísať aj súdu, viedol súd k záveru, že nebola rešpektovaná táto primeraná lehota. Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obžalovaný príliš dlho vystavaný trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd a aby nebol vystavený neistote o svojej osobe, trestné stíhanie má totiž vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie. Postavenie obžalovaného je stresujúce, napriek formálnemu deklarovaniu rešpektovania zásady prezumpcie neviny, totiž postavenie obvinených si spoločnosť prakticky stotožňuje s osobami odsúdených a negatívne ovplyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt, keďže je nepochybné, že dĺžka trvania trestného konania v predmetnej trestnej veci nebola zapríčinená len obštrukciami na strane obžalovaného, je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa
znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie ( pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať a dúfať, že sa napravil ) a tiež potreba generálnej prevencie ( výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú ). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejedanie veci v primeranej lehote bolo určitým spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke obžalovaný nemal zásadný vplyv. Na strane obžalovaného však existovali aj také pomery, ktoré takisto umožnili aplikáciu ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Za takéto okolnosti je potrebné považovať aj okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti resocializácie páchateľa. Súd má za to, že v danom prípade by trest odňatia slobody ukladaný po úprave v zmysle tzv. asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 vzhľadom na bezúhonnosť obžalovaného po spáchaní skutkov ako aj časový odstup od spáchania skutkov bol nepochybne vnímaný citelnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému G. po úprave trestnej sadzby pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 podľa ust. § 35 ods.1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 by bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Na strane obžalovaného bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že súd nemal za preukázané, že by sa obžalovaný od roku 2005 dopustil nejakého protiprávneho konania, pričom je však potrebné poukázať aj na okolnosť, že obžalovaný sa od začiatku roku 2009 zdržiaval na území cudzieho štátu, avšak na druhej strane súd nemal vedomosť, že by sa na území tohto cudzieho štátu obžalovaný dopustil nejakej trestnej činnosti. Prihliadajúc na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd dospel k záveru, že ukladanie trestu odňatia slobody podľa ust. § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 obžalovanému po úprave v zmysle tzv. asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 by nezodpovedalo zásadám ukladania trestov tak ako to bolo upravené v ust. § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Na strane obžalovaného pritom súd okrem nepreukázania spáchania žiadnej ďalšej trestnej činnosti v období skoro 10 rokov od spáchania žalovaných skutkov zohľadnil aj skutočnosť, že od doby spáchania týchto skutkov nastala zmena jeho rodinných pomerov, keďže je otcom maloletého syna. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne tak viedli súd k názoru, že v prípade tohto obžalovaného je možné dosiahnuť účel trestu aj trestom kratšieho trvania a teda, že na jeho nápravu je postačujúci trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov opierajúc sa pritom o ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený predmetným rozhodnutím, je adekvátny, spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ust. § 23 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, teda zákona účinného v čase spáchania skutkov ako aj ust. § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006, ktorý je v platnosti v čase rozhodovania súdu v predmetnej trestnej veci. Samozrejme, súd uvedený trest odňatia slobody ukladal ako úhrnný trest v zmysle ust. § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokov pred spáchaním žalovaných skutkov vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pričom predchádzajúce podmienečné odsúdenia obžalovaného sú už aj zahladené, súd ho v zmysle ust. § 39a ods. 2 písm. a ) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 zaradil do nápravnovýchovného ústavu I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorým sa podľa ust. § 438 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 rozumie ústav na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Poškodenému C. Š., pokiaľ ide o skutok 1.1 rozsudku, súd priznal nárok na náhradu škody titulom poskytnutia zálohy kúpnej ceny v ním uplatnenej výške v prípravnom konaní v sume 663,88 Eur ( t.j. 20.000, Sk).
Poškodenému H. J., pokiaľ ide o skutok 1.2 rozsudku, súd takisto priznal nárok v ním uplatnenej výške v prípravnom konaní, po prepočte v sume 2.755,10 Eur.
Poškodenému G. L., pokiaľ ide o skutok 1.3 rozsudku, súd priznal titulom nároku na náhradu škody sumu 4.846,31 Eur tak, ako bola táto škoda vyčíslená v obžalobnom návrhu a ako si aj uplatnil tento poškodený v konaní pred súdom.
Poškodenému R. L., pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1.4 rozsudku, keďže tomuto škodu uhradil ďalší poškodený J. F. a tento si ani pri predbežnom prejedaní obžaloby škodu neuplatnil, súd nepriznal nárok na náhradu škody.
Poškodenému J. F. bola v prípade skutku 1.5 rozsudku podľa jeho vyjadrenia pri predbežnom prejedaní obžaloby spôsobená škoda vo výške 34.521,68 Eur. Keďže tento poškodený vyplatil poškodenému E. D., poškodenému R. L. a poškodenému A.. E. P. sumu po prepočte 11.285,93 Eur, čo potvrdili všetci títo traja poškodení, súd tomuto poškodenému priznal celkový nárok vo výške 45.807,61 Eur.
Poškodenému Ľ. J., pokiaľ ide o skutok 1.6 rozsudku, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 1.843.300,- Sk a 1.500,- Kč, súd priznal nárok v súlade s obžalobným návrhom, t. j. vo výške 55.842,13 Eur ( 1.682.300,- Sk ), ako aj 4.000,- Eur, teda celkovo sumu 59.842,13 Eur a so zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na občiansko - súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodenému A.. E. P. ( skutok 1.7 rozsudku ) a poškodenému A.. E. D. ( skutok 1.8 rozsudku ) súd nepriznal nárok na náhradu škody, keďže títo si ani tento nárok neuplatnili z dôvodu, že spôsobenú škodu im uhradil poškodený F..
Poškodenej L. H. súd priznal nárok v nej uplatnenej v prípravnom konaní v sume 10.622,05 Eur, pokiaľ ide o skutok 1.9 rozsudku.
Poškodenému H. G., v prípade skutku 1.10 rozsudku, súd priznal nárok na náhradu škody len v sume poskytnutej pôžičky obžalovanému a nemal za preukázanú výšku ním uplatneného úrokov z omeškania v rozsahu 5 %. Uvedený poškodený si uplatnil aj nárok na náhradu škody pozostávajúci zo sumy nájomného osobného motorového vozidla, v prípade skutku 3. rozsudku, pričom v prípade tohto skutku mu súd priznal tento nárok v súlade s jeho vyčíslením v obžalobe, teda v sume 100.913,60 t.j. 3.349,72 eur. V prípade oboch týchto skutkov tak súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody tomuto poškodenému vo výške 6.669,11 Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody tohto poškodeného súd takisto odkázal na občiansko - súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodenému E. G., pokiaľ ide o skutok 1.11 rozsudku, súd priznal nárok na náhradu škody v ním uplatnenej výške v prípravnom konaní, pričom v takejto výške bola výška škody vyčíslená aj v obžalobnom návrhu a teda v sume 31.102,70 Eur.
Poškodenému E. Z., v prípade skutku 1.12 rozsudku, takisto súd priznal nárok v ním uplatnenej výške v prípravnom konaní v sume 4.215,63 Eur.
Poškodený H. E., v prípade skutku 1.13 rozsudku, si uplatnil pred orgánom činným v trestnom konaní, nárok na náhradu škody až vo výške 14.937,26 Eur ( 450.000, Sk), avšak v súlade s vyčíslením škody v obžalobnom návrhu, tomuto poškodenému súd musel priznať len nárok vo výške 11.423,69 Eur ( 344.150,Sk) a so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol odkázaný na občiansko-súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený H. E., pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1.14 rozsudku, si uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 630,68 Eur ( 19.000, Sk ) a tento nárok mu bol aj súdom v tejto výške priznaný.
Poškodenej spoločnosti Profi Credit Slovakia, pokiaľ ide o skutok 2 rozsudku, ako právnemu nástupcovi pôvodne poškodenej PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o. vznikla škoda vyčíslená v obžalobnom návrhu v sume 44.616, Sk, avšak splnomocnený zástupca tejto poškodenej spoločnosti v konaní pred súdom
vyhlásil, že tento svoj nárok si poškodená spoločnosť vymáha v exekučnom konaní a z tohto dôvodu si tento nárok nebudú uplatňovať v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu o nároku tejto poškodenej spoločnosti súd nerozhodoval.
Poškodenému E. R., pokiaľ ide o skutok 4. rozsudku, súd priznal nárok v ním uplatnenej výške a ako bola škoda vyčíslená aj v obžalobnom návrhu, teda v sume 7.136,69 Eur ( 215.000, Sk ).
Súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody poškodenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ktorá bola poškodená v prípade skutkov uvedených v bodoch 5.1. a 5.2. tohto rozsudku, keďže táto poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody ani neuplatnila. Na náhradu škody jednotlivým poškodeným súd zaviazal obžalovaného A. G..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.