Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Scud-7-2015.pdf
PDF · 164.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1Scud/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: REXIAS, a.s., so sídlom Příkop 6, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 277 41 141, zast. JUDr. Jaroslavom Bradom, advokátom so sídlom Dunajská 58, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.1100301/1/133322/2015/14003 z 26.03.2015, č. 1100301/1/133267/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 a č. 1100301/1/133296/2015/14003 zo dňa 26.03.2015, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .
II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový správny orgán - správca dane, Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012. Daňovú kontrolu správca dane zahájil dňa 14.06.2013 a o začatí daňovej kontroly spísal zápisnicu č. 9601403/5/2791049/2013/Danl. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9601403/5/1915646/2014/Bér zo dňa 15.05.2014, ktorý spolu s výzovu č. 9601403/5/1915753/2014/Bér zo dňa 15.05.2014 bol doručený zástupcovi žalovaného dňa 13.06.2014. Podľa výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole, správca dane daňovou kontrolou zistil neoprávnené odpočítanie dane celkom za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 7 929,33 Eur za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 180 657,75 Eur a za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 182 942,75 Eur.
Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/5249985/2014/Bér zo dňa 01.12.2014 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 57 929,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012.
Rozhodnutím Daňového úradu v Banskej Bystrici - prvostupňový správny orgán, správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/5249198/2014/Bér zo dňa 01.12.2014 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 180 657,75 Eur za zdaňovacie obdobie január 2015.
Rozhodnutím Daňového úradu v Banskej Bystrici - prvostupňový správny orgán, správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 182 942,75 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012. Proti všetkým trom rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolania a na základe podaných odvolaní rozhodoval druhostupňový
správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutými rozhodnutiami č. 1100301/1/133322/2015/14003 zo dňa 26.03.2015, rozhodnutím č. 1100301/1/133267/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 a rozhodnutím č. 1100301/1/133296/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici, potvrdil.
Proti všetkým trom rozhodnutiam žalovaného podal žaloby žalobca. Žaloba žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/133322/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 (zdaňovacie obdobie jún 2012) napadla na krajskom súde pod sp. zn. 1 Scud/7/2015. Žaloba proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/133267/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 (zdaňovacie obdobie január 2013) napadla na krajskom súde pod sp. zn. 1 Scud/8/2015. Žaloba proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/133296/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 (zdaňovacie obdobie február 2012) napadla na krajskom súde pod sp. zn. 1Scud/9/2015.
Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v záujme hospodárnosti konania všetky tri veci v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní dňa 11.11.2015 spojil s tým, že všetky tri veci sa budú viesť pod spoločnou sp. zn. 1 Scud/7/2015.
Pokiaľ ide o dôvody napadnutých rozhodnutí, tieto sú obdobné až na to, že v prvej veci sp.zn. 1 Scud/7/2015 sa týkajú zdaňovacieho obdobia jún 2012, vo veci sp. zn. 1 Scud/8/2015 sa jedná o zdaňovacie obdobie január 2012 a vo veci sp. zn. 1 Scud/9/2015 sa jedná o zdaňovacie obdobie február 2012.
Z dôvodov rozhodnutí vyplýva, že správca dane z predložených dokladov žalobcu v daňovej kontrole zistil, že žalobca tovar dodaný dodávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o., v plnom rozsahu vyfakturoval v zdaňovacom období jún 2012 odberateľovi Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. (vec sp. zn. 1 Scud/7/2015). Správca dane ďalej z predložených dokladov žalovaného v daňovej kontrole zistil, že žalovaný za tovar dodaný dodávateľom - Slovenská železničná spoločnosť, a.s. v plnom rozsahu v zdaňovacom období január 2012 fakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. Zároveň naopak tovar dodaný dodávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o. žalovaný v plnom rozsahu vyfakturoval v zdaňovacom období január 2012 odberateľovi Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. (vec sp. zn. 1 Scud/8/2015). Správca dane z predložených dokladov žalobcu v daňovej kontrole zistil, že žalobca za tovar dodaný dodávateľom - Slovenská železničný spoločnosť, a.s. v plnom rozsahu v zdaňovacom období február 2012 fakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. Zároveň naopak tovar dodaný dodávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o., žalobca v plnom rozsahu vyfakturoval v zdaňovacom období február 2012 odberateľovi Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. Tovar nakúpený podľa faktúr od spoločnosti SEPAP, spol. s r.o. elektronického aj mechanického charakteru žalobca v zdaňovacom období február 2012 prefakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. (vec vedená pod sp. zn. 1Scud/9/2015). Správca dane na základe výzvy na predloženie dôkazov k zdaniteľným plneniam a vyjadrenia žalovaného k výzvam zistil, že tovar - integrované obvody a tovar kľukové hriadele bol nakupovaný a predávaný v sklade v Bidovciach, ktorý má prenajatý spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. Pri nákupe a predaji za spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. a spoločnosť Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. zodpovedal pán J.. P. A., za spoločnosť SEPAP, s.r.o. pán M. A. a za žalobcu J.. X.. Podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosť nakupovala a predávala tovar za dohodnuté ceny. Pri občasnom predaji tovaru netvorí cenníky ani katalógy. Z ďalšieho vyjadrenia J.. X., splnomocneného zástupcu žalobcu zo dňa 31.03.2014 pri ústnom pojednávaní u správcu dane sa k zdaniteľným plneniam vyjadril tak, že tovar od nákupu od spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. až do jeho predaja spoločnosti Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. bol uskladnený v sklade v Bidovciach. Nájomnú zmluvu o skladovaní spoločnosti REXIAS, s.r.o. podpísanú nemá, bola len ústna dohoda. Žalobca nedisponoval ani kľúčmi od skladu, zástupca žalobcu tam vždy chodil buď s pánom M. A., alebo s pánom J.. P. A.. K odovzdávaniu a preberaniu tovaru sa žalobca vyjadril tak, že pán J.. P. A. ako štatutárny zástupca spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a tiež aj spoločnosti Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., tovar odovzdával aj preberal. Na otázku správcu dane, ako konkrétne prebiehalo odovzdávacie a preberacie konanie tovaru sa žalobca vyjadril tak, že sa to proste prezrelo a prepočítalo a to ďalšie odovzdávanie, keďže vedeli obidvaja čo tam je, v podstate prebiehalo na papieri. Správca dane - prvostupňový správny orgán overoval tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa len on zúčastňoval preberania tovaru za spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka, nakoľko spoločnosť nemá zamestnancov a podľa predloženej knihy jázd služobného motorového vozidla AUDI A6 zistil, že v celom roku 2012 (nielen v predmetných dňoch deklarovania dodania tovaru na faktúrach) nebola vykázaná ani jedna
cesta do Bidoviec. Žalobca to zdôrazňoval tak, že tam chodil s pánom A. - starším, alebo sa tam stretli, keď išiel súkromným autom. Žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný v deň uvedený na faktúre, ale on fyzicky tam nebol vždy a fyzické preberanie tovaru bolo pravdepodobne aj v tie dni, aj v iné dni, že nemá dôvod si to pamätať. Správca dane preverovaním toku tovaru elektronického charakteru a mechanického charakteru zistil, že spoločnosť INESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s., organizačná zložka, Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. a XEPAP, spol. s.r.o. si ten istý tovar medzi sebou prefakturovávali, pričom tovar bol stále uskladnený v tom istom sklade v Bidovciach. Tieto skutočnosti o predaji tovaru podľa dátumov zdaniteľných plnení správca dane uvádzal konkrétne aj v rozhodnutí. Na začiatku i na konci reťazca vzájomného predaja tovaru medzi týmito obchodnými spoločnosťami bola rovnaká spoločnosť, pričom vzájomný predaj a nákup pokračoval aj v nasledujúcom zdaňovacom období. Tovar teda nebol určený pre konečného užívateľa, ktorého nevedel na otázku správcu dane konkretizovať ani žalobca. Len v prípade kľukových hriadeľov uviedol, že sa používajú na generálne opravy spaľovacích motorov lokomotív, ktoré vykonávajú napríklad ŽOS Zvolen, ŽOS Vrútky, depá CARGO. Konkrétne, kto bol konečným užívateľom kľukových hriadeľov, ktoré boli predmetom deklarovaných obchodných plnení, nevedel uviesť. Žalobca len podľa informácie od dodávateľov uviedol, že integrované moduly sa využívajú v elektrickej trakcii železničnej a inej dopravy a v energetickej oblasti. Vo veciach sp. zn. 1 Scud/7/2015 a sp. zn. 1 Scud/9/2015 správca dane z predložených dokladov zistil nasledovný tok tovaru: 2 ks kľukový hriadeľ: Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. dodala tovar spoločnosti REXIAS, a.s. - organizačná zložka (dátum dodania 14.01.2012), spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka dodala tovar spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. (dátum dodania 122.01.2012), spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o., dodala tovar spoločnosti XEPAP, spol. s r.o. (dátum dodania 23.01.202), spoločnosť XEPAP spol. s r.o. dodala tovar spoločnosti REXIAS, a.s. - organizačná zložka (dátum dodania 29.02.2012) a spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka dodala tovar INVESTEX GROUP, s.r.o. (dátum dodania 29.01.2012). Správca dane poukázal aj na personálnu prepojenosť týchto spoločnosti cez osoby Ing. P. A. a M. A., pričom ako z dokazovania vyplynulo, jeden zástupca žalobcu p. J.. X. bol zároveň aj zamestnancom spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. Správca dane z internetového výpisu zo živnostenského registra zistil, že pán J.. X. je zapísaný ako zodpovedný zástupca v niektorých predmetoch podnikania v spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. K otázke vedenia účtovníctva sa žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 14.06.2015 vyjadril, že účtovníctvo v kontrolovanom období pre spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka vykonávala pani C. V., externá účtovníčka. Správca dane z predložených dokladov zistil, že medzi spoločnosť REXIAS, a.s. Brno a týka sa to aj spoločnosti REXIAS, a.s. - organizačná zložka, bola podpísaná zmluva o vedení účtovníckych služieb zo dňa 10.01.2012 so spoločnosťou INVESTEX GROUP, a.s., ktorej predsedom predstavenstva je J.. P. A.. Ďalšie zmluvy a dokumenty o poskytovaní účtovníckych služieb boli uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o. Z vyjadrení pána J.. X. vyplynulo, že ohľadom poskytovania účtovníckych služieb, že vždy išlo o jednu a tú istú kanceláriu a tú istú osobu pani K., ktorá vystavovala faktúry. K pani V. sa vyjadril, že ona tiež bola na ekonomickom úseku, odovzdávala mu na podpis daňové priznania a pani K. vystavovala faktúry za spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka. Keďže obe spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. aj INVESTEX GROUPS, a.s. mali rovnakého konateľa, jednal len s ním a nebolo podstatné, ktorá spoločnosť v skutočnosti robila. Správca dane preveril 3 druhy z fakturovaného tovaru, spracoval z nich evidenciu nákupu, predaja a ich zostatku na sklade. Výsledkom bolo zistenie viacnásobného predaja a nákupu tých istých vybraných druhov tovaru medzi spoločnosťami REXIAS, a.s. - organizačná zložka, INVESTEX GROUP, s.r.o., Slovenská železničná dopravná spoločnosť a CHEPAP spol. s.r.o., ktoré prebiehali len fakturačne. V rámci týchto spoločností nie je ani jedna z nich, ktorá by bola končeným užívateľom tovaru. V rámci nahliadnutia do spisov u spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., správca dane zistil, že súčasťou spisu je aj odborné vyjadrenie spoločnosti ELVAC SK, s.r.o. vypracovaného na žiadosť Ministerstva vnútra SR, PPZ, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred, Partizánska cesta, Banská Bystrica. Odborné vyjadrenie sa týka produktov - náhradné diely elektronického charakteru, s ktorými mal obchodovať aj žalobca. Podľa odborného vyjadrenia, spoločnosť ELVAC SK, s.r.o. nie je a ani nebola výrobcom alebo predajcom žiadnych z uvedených vecí. Nie je známe, že by niekto zo skupiny ELVAC takéto produkty niekedy vyrábal, či obchodoval s nimi. Tiež im nie je známe, že by niekto iný takto označené produkty dodával. K dvom vzorkám produktov označených ich logom sa vyjadrili, že s nimi nemajú nič spoločné, že boli označené bez ich súhlasu, neodpovedajú označením a dokonca nepravým výrobným štítkom, pričom sa jednalo len o makety. Správca dane na základe zistených skutočností uviedol, že žalobca spolu s uvedenými spoločnosťami si vzájomne prefakturovávali ten istý tovar medzi sebou, obchody prebiehali len fakturačne bez materiálnej podstaty, za účelom zvýšenia obratu a tým aj bonity jednotlivých spoločností v reťazci. Správca dane zistil, že spoločnosť INVESTEX
GROUP, s.r.o., Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. v zdaňovacích obdobiach marec 2012, apríl 2012, máj 2012 a september 2012 deklarovali predaj tovaru - náhradných dielov elektronického a mechanického charakteru a ich dodanie odberateľom v Českej republike, čím si v konečnom dôsledku uplatnili odpočítanie dane z predmetného tovaru. Správca dane poukázal na skutočnosť, že existencia personálne prepojených podnikateľských subjektov, kedy si tovar predávali medzi sebou umožnilo vznik čisto umelej situácie za účelom získania daňovej výhody dodania s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
Žalovaný k veci uviedol, že správca dane vykonal navrhované výsluchy svedkov M. A. a J.. P. A.. Svedok J.. P. A. na všetky položené otázky správcu dane uviedol, že bude na ne odpovedať za prítomnosti advokáta. J.. S. X. ako zástupca žalobcu sa výsluchu svedka nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky, aj keď upovedomenie o vypočutí svedka mu bolo dňa 22.08.2014 doručené. Výsluchom svedka M. A. sa nepreukázalo, že bol spolu s J.. S. X. v sklade v Bidovciach. Svedok M. A. predložil aj knihu jázd za február 2012. Správca dane uviedol, že v knihe jázd nie je zaznamenaná, že vo februári 2012 absolvoval cestu do Bidoviec spolu s M. A. ako spolucestujúci aj J.. S. X.. Svedok M. A. dokonca predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi zamestnávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o. a zamestnancom J.. S. X. a dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.05.2012. Zo strany zamestnávateľa INVESTEX GROUP, s.r.o. a ani zo strany J.. S. X. ako zamestnanca nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že bol na služobnej ceste v Bidovciach (napríklad cestovný príkaz). Ani výsluch tohto svedka sa J.. S. X. nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Žalovaný konštatoval, že pochybnosti správcu dane o fyzickom preberaní a odovzdávaní tovaru, o jeho odkontrolovaní, jeho skladovaní a teda aj o nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník vyplývajúce z tvrdení žalobcu, ktorý sám uviedol, že kľúče od skladových priestorov nemal k dispozícii, prístup k tovaru mal len za prítomnosti M. A. a J.. P. A.. Žalovaný mal zo spisu zistené, že správca dane výzvou na predloženie dôkazov žiadal žalobcu na presnú špecifikáciu jednotlivých druhov fakturovaného tovaru, pretože faktúra v zmysle § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH musí obsahovať aj druh dodaného tovaru. Žalobcovi bola zaslaná výzva na predloženie dôkazov zo dňa 10.02.2014, v ktorej je presne uvedené, aké doklady a dôkazy správca dane žiadal, nie je preto pravdivé tvrdenie , že správca dane neuviedol, ktoré doklady a dôkazy požadoval. Žalovaný zo spisového materiálu nezistil, ktoré svedecké výpovede by mali niekoľkonásobne preukázať reálnu existenciu tovaru. Žalobca nekonkretizuje, ktorých svedkov má na mysli. Žalovaný ďalej v rozhodnutiach uviedol, že objektívne zistenia správcu dane nepreukazujú, že obchodné plnenia boli vykonané tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie tovaru, jeho reálnu existenciu. Podľa názoru žalovaného, správcom dane bolo preukázané, že deklarované zdaniteľné plnenia prebiehali len fakturačne, bez pohybu v jednom sklade, od ktorého žalobca nemal ani kľúče, nemal ani prístup a možnosť disponovať s tovarom. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bol v jednotlivé dni dodania v sklade, t.j. nepreukázal, že fyzicky odovzdal a preberal, resp. prepočítal jednotlivé kusy tovaru, žalobca nepredložil žiaden písomný záznam o prevzatí, resp. o odovzdaní tovaru. Z daňovej kontroly vyplýva, že v zdaňovacom období február 2012 u žalobcu nesúhlasí ani skladová evidencia nákup a predaj, pretože vo faktúrach kúpil a predal iný druh tovaru, pritom na sklade nemali žiadne zásoby. Žalovaný sa stotožňuje so záverom správcu dane, že žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný v reťazci spoločnosti na základe dodávateľských faktúr. Správca dane zistil, že deklarované zdaniteľné plnenia dodávky tovaru a služieb neboli v skutočnosti realizované, preto jeho dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH nevznikla ani žalobcovi právo na odpočítanie dane. Správca dane ponechal daň na výstupe v súlade s ustanovením § 69 ods. 5 zákona o DPH. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Fyzické prevzatie, resp. odovzdanie tovaru nebolo preukázané. K tvrdeniu žalobcu, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený, preto mu vznikol nárok na odpočítanie dane, k tomu žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplýva skutočnosť, že žalobca nepredložil okrem faktúry žiadne iné vierohodné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov, dodanie tovaru. Fakturovaný tovar nebol určený končenému užívateľovi a ani tento nebol pomenovaný. Žalobca sa len všeobecne vyjadril k jeho možnému použitiu. Bolo preukázané, že jednotlivé deklarované dodania prebehli len fakturačne, pričom si ho fakturovali zainteresované spoločnosti medzi sebou, čo podľa názoru žalovaného spochybňuje aj tvrdenie žalobcu, že plnenia boli realizované za účelom dosiahnutia zisku. Správca dane v rámci dokazovania zistil fakturovaný tok tovaru, ktorý mal byť spoločnosťami
INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenskou železničnou dopravnou spoločnosťou, a.s. dodaný do Českej republiky. Žalovaný má za to, že správca dane v tejto súvislosti posudzoval zistené skutočnosti a hodnotil dôkazy získané v tejto kontrole v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom zistil viacnásobné vzájomné fakturácie tovaru medzi personálne prepojenými spoločnosťami a žalobcom, ktorý okrem faktúry nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz o uskutočnení plnenia. Platiteľ, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, musí byť podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku schopný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, preukázať skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný správcom a preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalobca mal dôkaz o výrobcovi, ktorý by mohol potvrdiť existenciu fakturovaného tovaru, žalobca ho mohol predložiť v priebehu alebo počas samotnej kontroly, alebo v priebehu vyrubovacieho konania, prípadne mohol v samotnom odvolaní konkretizovať výrobcu, čo však neurobil. Správca dane hľadal aj na internete položky, napríklad ACC BSI, EXTIN, IN CNV EMC, IN MOD atď., avšak takéto skratky vyhľadávač google vôbec nenašiel. Žalovaný, ako aj správca dane nepopiera tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní o spôsobe využívania tovaru - náhradných dieloch elektrického alebo mechanického charakteru. Žalobca však svoje tvrdenie nepreukázal a správcom dane bola spochybnená reálna existencia tovaru v týchto konkrétnych preverovaných obchodných transakciách, na základe predložených faktúr, ktorými bol deklarovaný nákup a predaj toho istého tovaru len medzi sebou, a to medzi spoločnosťami INVESTEX GROUP, s.r.o., Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. XEPAP, spol. s r.o., REXIAS, a.s. - organizačná zložka. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, preto nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane a tento záver vyplýva aj z vykonaného dokazovania.
Proti všetkým trom rozhodnutiam žalovaného č. 1100301/1/133322/2015/14003 zo dňa 26.03.2015, č. 1100301/1/133267/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 a č. 1100301/1/133296/2015/14003 zo dňa 26.03.2015 podal žaloby žalobca, v ktorých navrhoval napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. konanie žalobca ako zneužívajúceho, v nadväznosti na to aj z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov svedčiaci o tom, že žalobca tak konal, lebo chcel získať daňovú výhodu a taktiež pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov neuznania listinných dôkazov predložených žalobcom, t.j. faktúr, dodacích listov, objednávok, pričom ani na žiadosť žalobcu správca dane v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, aké ďalšie doklady mu mal žalobca predložiť pre preukázanie nároku, t.j. tento vyhýbavý postup správcu dane stavia žalobcu do právnej neistoty a zároveň vyvoláva pocit, že správca dane postupoval pri hodnotení dôkazov svojvoľne a účelovo.
Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že tvrdenie o personálnej prepojenosti spoločnosti v údajnom reťazci je zavádzajúce, nakoľko žalobca je prepojený len so spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o. (pán X. - pôsobí ako zodpovední zástupca niektorých živností tejto spoločnosti). S ostatnými spoločnosťami žalobca nemá nič spoločné. Nie je zakázané obchodovanie medzi personálne prepojenými spoločnosťami. Jediný účel transakcií, o ktorom spoločnosti vedeli bolo uskutočňovanie oprávnenej podnikateľskej činnosti, tvrdenie správcu považuje za sugestívne a ničím nepodložené. Tvrdenie správcu dane o tom, že spoločnosti vedeli o účele transakcií považuje za fabuláciu, jediným účelom transakcie bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti tak ako to uvádza Obchodný zákonník v § 2. Žalobca vedel od koho tovar kúpil a taktiež vedel komu tovar predal. Žalobca nie je povinný poznať ostatné podnikateľskú subjekty, ktoré sa na obchode v niektorej časovej zóne zúčastnili. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru ESD C-354/03, C-355/03, C-484/03. V zmysle judikatúry každá transakcia musí byť hodnotené samostatne a právo platiteľa dane na odpočítanie DPH nemôže byť ovplyvňované podvodom, ktorého sa dopustili jeho priami alebo nepriami obchodní partneri. Správca dane nepreukázal existenciu reťazca a možnú vedomosť žalobcu o podvode, účasť žalobcu v podvodnom reťazci je len tvrdenie správcu dane. Tvrdenie, že žalobca a jeho obchodní partneri boli personálne prepojení v žiadnom prípade nie je toho dôkazom. Faktúry obsahujú podpis, druh tovaru a taktiež množstvo. Dodanie tovaru preukazujú dodacie listy, ktoré mal správca dane k dispozícii. Žalobca faktúry uhradil bezhotovostným stykom spolu s celou fakturovanou DPH. Reálne dodanie tovaru sa ani vierohodne a bezvýhradne nevyvrátilo. V súvislosti s dôkazným bremenom žalobcu uvádzal žalobca rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf/10/2012. Žalobca tvrdil, že správca dane vôbec neakceptuje predložené dodacie listy, či výpovede osôb zúčastnených na obchode. Správca dane neodpovedal žalobcovi na jeho žiadosť, aby uviedol, aké ďalšie dôkazy mal správca
dane na mysli. V priebehu správneho konania žalobca žiadal vypočuť štatutárnych zástupcov svojich obchodných partnerov J.. P. A. a M. A., a to práve za účelom potvrdenia existencie tovaru a okamihu a spôsobu jeho reálneho odovzdania a prevzatia - teda za účelom potvrdenia existencie zdaniteľného plnenia.
Presná špecifikácia tovaru sa nachádza vo faktúrach a dodacích listoch. Tovar bol nakupovaný od obchodníka, nie od výrobcu, preto je možné, že sa jednalo o tovar viacerých výrobcov (pravdepodobne aj z Ázie). Správca dane mal k dispozícii odborné vyjadrenie k fakturovanému tovaru vypracované spoločnosťou ELVAC. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že ELVAC nie je výrobcom fakturovaného tovaru. Zároveň z tohto odborného vyjadrenia tiež vyplýva, že spoločnosti ELVAC je označenie druhu tovaru uvedené na faktúrach známe a podľa použitých kódov sú schopný niektoré súčiastky identifikovať. To znamená, že špecifikácia fakturovaného tovaru bola z hľadiska odbornosti správna a špecifická. To, že spoločnosť ELVAC nepozná všetky fakturované tovary, neznamená, že ako také neexistovali. Spoločnosť ELVAC nie je jediným výrobcom tohto druhu tovaru na svetovom trhu. Opätovne zdôrazňoval, že žalobca nakúpil tovar od obchodníka, ktorý nebol výrobcom tohto tovaru. Žalobca nie je povinný poznať výrobcu, vo veľa prípadoch v rámci obchodovania to ani nie je možné. Nie je chybou žalobcu, že výrobca neoznačil svoje výrobky svojim obchodným menom. Žalobca nakupoval tovar nie pre značku výrobcu, ale pre účelové priemyselné využitie tohto tovaru jeho ďalším nadobúdateľom, ako aj za účelom dosiahnutia zisku a tržby. Skutočnosť, že správca dane sa v priebehu kontroly pokúšal vyhľadávať tovar cez prehliadač google a tovar nebol nájdený, nepotvrdzuje, že tovar neexistoval v čase jeho nákupu a predaja. Nie všetko sa dá nájsť cez google prehliadač. Žalobca nepredával tovar do Českej republiky, ani nezabezpečoval prepravu tovaru do Českej republiky. Odberateľ sa stal majiteľom tovaru jeho prevzatím. Ďalej uviedol, že daňový subjekt nezodpovedá za to, ako bolo s tovarom naložené ďalej po jeho dodaní. Daňový subjekt nenesie žiadnu zodpovednosť za ďalšie dodanie tovaru obchodným partnerom, či už odberateľom do SR, resp. inému odberateľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, kde súd konštatuje, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovarov. Daňový subjekt preukázal existenciu tovaru a reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, a to úplne štandardným spôsobom: a) zodpovedajúcou faktúrou, b) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru - bol predložený dodací list, doklad o úhrade a objednávka. Žalobca ďalej poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžf/1/2011, podľa ktorého ak je nesporne existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Svoje závery a zhrnutia týkajúce sa zneužívajúceho konania žalobcu s úmyslom získať daňovú výhodu, správca dane nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Tvrdenie o neexistencii tovaru sú domnienky žalovaného správcu dane. Aj napriek tomu, že žalobca predložil kontrolórom k nahliadnutiu listinné dôkazy, žalovaný všetky dôkazy žalobcu bez ďalšieho odmieta a spochybňuje.
Žalobca vždy predal nakúpený tovar so ziskom. Ak správca dane neuzná DPH na vstupe, ale ponechá faktúry na výstupe, aj napriek tomu, že tvrdí, že právne úkony sú simulované a tovar neexistoval, tak možno konštatovať, že zo strany štátu dochádza v takom prípade k bezdôvodnému obohateniu. Podľa vedomostí žalobcu daňová kontrola bola vykonaná aj u spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., ktorá bola v mnohých prípadoch priamym dodávateľom žalobcu. Daňová kontrola skončila obdobne ako u žalobcu, t.j. neuznaním faktúr na vstupe a uložením povinnosti DPH doplatiť. Tým, že správca dane neuznal daňovému subjektu faktúry na vstupe, pričom na výstupe ich ponechal, len narušil princíp neutrality DPH. Pokiaľ správca dane tvrdí, že obchodovaný tovar neexistoval, ako ho potom mohol daňový subjekt predať. Ak správca dane neuzná všetky faktúry na vstupe, ponecháva ich na výstupe, tak sa nakoniec zdaňuje celá hodnota, nielen hodnota pridaná, čím je neutralita DPH porušená. Štátu sa tak dostane celej DPH niekoľko krát, na každom stupni obchodu s tým istým tovarom, bez priznania práva na odpočet.
Na pojednávaní 11.11.2015 zástupca žalobcu k veci ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o neexistencii tovaru, pretože v priebehu daňového konania boli predložené konkrétne moduly, pričom žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa o tom nezmieňuje. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že daňový
subjekt REXIAS, a.s. - organizačná zložka získala pri obchodovaní nejakú daňovú výhodu. Spoločnosť REXIAS tovar do Českej republiky nedodávala a žiadneho porušovania zákona v reťazci dodávateľov sa nedopúšťala.
K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že správca dane z predložených dokladov žalobcom k daňovej kontrole zistil, že žalobca tovar dodaný dodávateľom - Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. v plnom rozsahu v zdaňovacom období január 2012 ďalej fakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. Zároveň naopak tovar dodaný dodávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o. žalobca v plnom rozsahu vyfakturoval v zdaňovacom období február 2012 odberateľovi Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. Tovar nakúpený podľa faktúr od spoločnosti XEPAP, spol. s r.o. v zdaňovacom období február 2012 žalobca prefakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. Správca dane zistil personálne prepojenie v osobe konateľa spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. J.. P. A., ktorý v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov bol aj predsedom predstavenstva v spoločnosti Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., a taktiež v osobe J.. S. X., ktorý je splnomocnený zástupca žalobcu, vedúci organizačnej zložky REXIAS, a.s. - organizačná zložka a je zapísaný ako zodpovedný zástupca v niektorých predmetoch podnikania v spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., ktorá bola do mája 2012 aj zamestnávateľom J.. X.. Správca dane zistil, že spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. sú zapojené do reťazového obchodu aj s kontrolovaným daňovým subjektom - žalobcom REXIAS, a.s. - organizačná zložka, v mesiaci február 2012 prefakturovali ten istý tovar len medzi sebou bez toho, aby ju kúpili od inej spoločnosti, alebo predali inej spoločnosti, a teda tento tovar neskončilo v skutočnej spotrebe ako náhradný diel elektronického alebo mechanického charakteru, konečným odberateľom, resp. spotrebiteľom. Žalobca taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom primárne tovar zabezpečil pre potreby svojich odberateľov, keďže jeho odberateľmi sú tie isté spoločnosti, ako boli dodávatelia a tento tovar v mesiaci február 2012 ani len neopustil sklad.
Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. v zdaňovacích mesiacoch marec 2012, apríl 2012, máj 2012 a september 2012 deklarovali predaj tovaru - náhradných dielov elektronického a mechanického charakteru, resp. dodanie tovaru do Českej republiky, a to konkrétne spoločnostiam AZ Company, s.r.o. a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o. Obchodný zákonník nepredpisuje, s kým má podnikateľský subjekt obchodovať a nezakazuje obchodovanie medzi personálne prepojenými osobami v rámci obvyklých obchodných podmienok. Zmienka o personálnom prepojení zo strany správcu dane poukazuje na to, že jednotlivé súčasti reťazca o sebe vedeli, a teda vedeli o účele obchodných transakcií. žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na zistenie správcu dane vo veci vedenia účtovníctva a vystavovania faktúr žalobcom. Žalobca k otázke vedenia účtovníctva a pri ústnom pojednávaní dňa 14.06.2013 sa vyjadril tak, že účtovníctvo v kontrolovanom období pre spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka vykonávala pani Ľubica V., externá účtovníčka. Správca dane z predložených dokladov zistil, že medzi spoločnosťou REXIAS, a.s. Brno a týka sa aj spoločnosti REXIAS, a.s. - organizačná zložka bola podpísaná zmluva o vedení účtovníckych služieb zo dňa 10.01.2012 so spoločnosťou INVESTEX GROUPS, a.s., ktorej je predsedom predstavenstva J.. P. A.. Ďalšie zmluvy a dokumenty o poskytovaní účtovníckych služieb boli uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o. Z vyjadrení J.. X. vyplynulo, že ohľadom poskytovania účtovníckych služieb, že vždy išlo o jednu a tú istú kanceláriu a tú istú osobu pani K., ktorá vystavovala faktúry. K pani V. sa vyjadril, že ona tiež bola na ekonomickom úseku, odovzdávala mu na podpis daňové priznania a pani K. vystavovala faktúry za spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka.
Žalovaný v súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru ESD v spojených prípadoch C-354/03 a C-484/03 uviedol rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, v ktorom je uvedené: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.
Žalovaný v súvislosti s uvedeným rozsudkom ESD uviedol, že skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líši od prejednávanej veci predovšetkým tým, že išlo o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch Európskej únie. Ďalším rozdielom je skutočnosť, že v predmetných rozsudkoch nebola spochybnená existencia tovaru, to znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. Avšak v prejednávanom prípade bola u žalobcu spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania.
V súvislosti s unesením dôkazného bremena žalobcu žalovaný poukázal na kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., na § 19 ods. 1 citovaného zákona, na § 51 ods. 1 citovaného zákona, § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf/1/2011 a č. 6 Sžf/10/2012, žalovaný opätovne zdôrazňoval, že ide o rozsudky, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. V predmetných rozsudkoch nebola spochybnená materiálna existencia deklarovaných služieb a dodávok tovaru, ale bola spochybnená skutočnosť, že tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou uvedenou na faktúre. V prejednávanom prípade je spochybnená existencia tovaru, ktorá by mala byť predmetom obchodovania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/121/2013 pokiaľ ide o preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom existencie fakturovaného tovaru, žalovaný uviedol, že samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Správca dane za účelom identifikácie tovaru zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov, ktorou okrem iného žiadal konkretizovať jednotlivé fakturované položky, presne špecifikovať jednotlivé druhy fakturovaného tovaru (popis modulov, základné vlastnosti, technickú špecifikáciu, názor výrobcu, číselník, rok výroby, životnosť). Presne identifikovať tovar požadoval správca dane v zmysle § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, v zmysle ktorého faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru. Dňa 18.03.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu , v ktorej žalobca neidentifikoval výrobcu fakturovaného tovaru. Identifikáciu výrobcu by aj podľa názoru žalovaného bolo možné preveriť existenciu deklarovaného tovaru. Žalobca taktiež neidentifikoval, resp. nekonkretizoval ani konečného spotrebiteľa, u ktorého si správca dane mohol preveriť možnosť využitia tovaru. Správcom dane bolo preukázané, že predmetný tovar bol prefakturovaný v mesiaci jún 2012 len medzi spoločnosťami INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. a REXIAS, a.s. - organizačná zložka (vo veci, ktorá napadla pôvodne pod sp. zn. 1Scud/7/2015) správcom dane bolo preukázané, že tovar prefakturovaný v mesiaci január 2012 medzi spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o., Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. a REXIAS, a.s. - organizačná zložka (vo veci ktorá napadla pod pôvodnou sp. zn. 1Scud/8/2015). Správcom dane bolo preukázané, že tovar bol prefakturovaný v mesiaci február 2012 len medzi spoločnosťami INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., XEPAP spol. s r.o., a REXIAS, a.s. - organizačná zložka (vo veci sp. zn. 1Scud/9/2015). Dokonca ani v ďalších zdaňovacích obdobiach nebolo správcom dane zistené, ani daňovým subjektom preukázané, že by tovar skončil u odberateľa, ktorý ich využil ako náhradný diel v železničnej doprave, alebo v energetike. Žalovaný má za to, že správca dane žiadal od žalobcu dôkazy o reálnej existencii fakturovaného tovaru. Objektívne zistenie správcu dane nepreukázalo, že obchodné plnenia boli vykonávané tak ako to tvrdí žalobca. Žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie tovaru, i jeho reálnu existenciu. Podľa žalovaného bolo správcom dane preukázané, že deklarované plnenia prebiehali len fakturačne a bez pohybu v jednom sklade, od ktorého žalobca nemal ani kľúče, ani prístup a možnosť disponovať s ním. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bol v jednotlivé dni dodania v sklade, t.j. nepreukázal, že fyzicky odovzdal a preberal, resp. prepočítaval jednotlivé kusy tovaru, žalobcom nebol predložený žiaden písomný záznam o prevzatí, resp. o odovzdaní tovaru. Žalobcom a ani jeho dodávateľmi neboli ku
kontrole predložené žiadne doklady preukazujúce intencie deklarovaného tovaru, t.j. doklady o pôvode tovaru, certifikáty, doklady o zhode, zoznam výrobných čísiel obchodovaného tovaru, dátum ich výroby, záručné listy a pod. Bolo na žalobcovi, aby tieto dôkazy predložil, že predmet obchodu skutočne exitoval. Správca dane preverovaním tovaru elektronického charakteru a mechanického charakteru vo veciach pod pôvodnou sp. zn. 1 Scud/7/2015 a 1 Scud/9/2015 zistil, že spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s. - organizačná zložka, XEPAP spol. s r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. si ten istý tovar medzi sebou prefakturovávali, pričom tovar bol stále uskladnený v tom istom sklade v Bidovciach. Vo veci pôvodná sp. zn. 1 Scud/8/2015 správca dane preverovaním toku tovaru elektronického charakteru a mechanického charakteru zistil, že spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., REXIAS, a.s. - organizačná zložka, Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. si ten istý tovar medzi sebou len prefakturovávali, pričom tovar bol stále uskladnený v tom istom sklade v Bidovciach. Tieto skutočnosti o predaji tovaru podľa dátumov zdaniteľných plnení správca dane uvádza konkrétne aj v rozhodnutí. Na začiatku i na konci reťazca vzájomného predaja tovaru medzi tými istými obchodnými spoločnosťami bola rovnaká spoločnosť, pričom vzájomný predaj a nákup pokračoval aj v nasledujúcom zdaňovacom období. Tento tovar nebol určený pre konečného užívateľa, ktorého nevedel na otázku správcu dane konkretizovať ani žalobca.
Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, v ktorom sa uvádza, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázane prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. V prípade, ktorý je predmetom sporu bola ale správcom dane spochybnená práve existencia tovaru, ktorý mal byť premetom obchodovania. Žalovaný uviedol, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že ani žalobcom a ani jeho dodávateľmi neboli ku kontrole predložené žiadne dôkazy preukazujúce existencie deklarovaného tovaru a pochybnosti správcu dane o existencii materiálneho plnenia žalobca vierohodným spôsobom nevyvrátil.
K argumentácii žalobcu ohľadom daňovej výhody žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože v tomto posudzovanom prípade správca dane zistil, že deklarované zdaniteľné plnenie dodávky tovaru a služieb neboli v skutočnosti realizované, preto jeho dodávateľovi nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, nevzniká žalobcovi právo na odpočítanie dane. Správca dane ponechal daň na výstupe v súlade s ustanovením § 69 ods. 5 citovaného zákona o DPH, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Sám žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí daňová kontrola bola vykonaná aj v spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., ktorá bola v mnohých prípadoch priamym dodávateľom žalobcu. Daňová kontrola skončila obdobne ako u žalobcu, t.j. neuznaním faktúr na vstupe a uložením povinnosti DPH doplatiť.
Na záver žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dokazovania a šetrenia so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vykonal na zistenie sporných skutočností dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 13 citovaného zákona, t.j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, preto nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane a tento záver je logický a vyplýva z vykonaného dokazovania.
Na pojednávaní dňa 11.11.2015 zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že daňová výhoda sa týkala tých subjektov, ktoré tovar deklarovali dodanie tovaru do Českej republiky. Podstata spočívala v tom, že u dodávateľov nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým pádom si ani žalobca nemohol uplatniť nárok na vrátenie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z toho dôvodu, že žalobca jednoznačne nepreukázal a z výsledku dokazovania nevyplynulo, že zdaniteľné plnenia boli jednoznačne uskutočnené, čiže chýbala im materiálna podstata.
Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v medziach podaných žalôb a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k zisteniu a k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Vzhľadom k tomu, že súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal postupom a rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutia žalovaného a k podaniu žalôb žalobcom, súd nepovažuje za racionálne a hospodárne vracať sa k už známym skutočnostiam, preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude zaoberať jednotlivými námietkami žalobcami uvedenými v žalobách: 1. K obchodnému reťazcu: Počas daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca dodaný tovar dodávateľom
- Slovenská železničná spoločnosť, a.s. v zdaňovacom období január 2012 fakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. Naopak tovar dodaný dodávateľom INVESTEX GROUP, s.r.o., žalobca vyfakturoval v zdaňovacom období február 2012 odberateľovi Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. Tovar zakúpený podľa faktúr od spoločnosti XEPAP, spol. s r.o. v zdaňovacom období február 2012 žalobca prefakturoval odberateľovi INVESTEX GROUP, s.r.o. V súvislosti s uvedenou fakturáciou, keď v rámci uzavretého reťazca, keď odberateľmi sú tie isté obchodné spoločnosti, ako dodávatelia a tovar neopustil dokonca ani skladové priestory a okrem toho bolo zistené personálne prepojenie v osobe konateľa spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. Ing. P. A., ktorý v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov bol aj predsedom predstavenstva spoločnosti Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., a tiež v osobe J.. S. X., ktorý bol splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu - vedúci organizačnej zložky REXIAX, a.s. - organizačná zložka a je zapísaný aj ako zodpovedný zástupca v niektorých predmetoch podnikania v spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., a ktorá bola do mája 2012 aj zamestnávateľom J.. X.. Spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. bola zapojená do reťazového obchodu so žalobcom, čomu nasvedčuje aj prefakturácia toho istého tovaru v mesiaci február 2012 medzi sebou bez toho, aby kúpili od inej spoločnosti alebo predali inej spoločnosti tento tovar. V danom prípade ide o typický príklad obchodného reťazenia s personálnym prepojením a tomuto nasvedčuje aj predaj deklarovaného tovaru náhradných dielov elektronického a mechanického charakteru do Českej republiky spoločnostiam a.s. COMPANY, s.r.o. a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o., ako aj vedenie účtovníctva u žalobcu. Spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o. a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. v zdaňovacom období marec 2012, apríl 2012, máj 2012 a september 2012 deklarovali predaj tovaru - náhradných dielov elektronického a mechanického charakteru do Českej republiky, a to konkrétne spoločnostiam AZ COMPANY, s.r.o. a BOHEMIA COAL SOLUTION, s.r.o. Žalobca v súvislosti s otázkou vedenia účtovníctva na pojednávaní dňa 14.06.2013 uviedol, že účtovníctvo vykonávala C. V., externá účtovníčka. Z predložených dokladov bolo zistené, že medzi spoločnosťou REXIAS, a.s. Brno a týka sa to aj žalobcu bola podpísaná zmluva o vedení účtovníckych služieb zo dňa 10.01.2012 so spoločnosťou INVESTEX GROUPS, a.s., ktorej je predsedom predstavenstva J.. P. A.. Ďalšie zmluvy a dokumenty o poskytovaní účtovných služieb boli uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou INVESTEX GROUP, s.r.o. Z vyjadrenia J.. X. vyplynulo, že ohľadom poskytovania účtovníckych služieb išlo vždy o jednu a tú istú kanceláriu a tú istú osobu pani K., ktorá vystavovala faktúry. K pani V. sa vyjadril, že ona tiež bola na ekonomickom úseku, odovzdávala na podpis daňové priznania a pani K. vystavovala faktúry pre spoločnosť REXIAS, a.s. - organizačná zložka.
Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na judikatúru Európskeho súdneho dvora v prípadoch C-354/03 C-484/03, tieto rozsudky sú na súdený prípad nepoužiteľné, pretože v uvedených rozsudkoch Európskeho súdneho dvora išlo o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch Európskej únie. V uvedených rozsudkoch nebola spochybnená existencia tovaru, sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, v ktorom je uvedené, pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky
niektorého z rozsudkov súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.“
V súvislosti s uplatnením nároku na vrátenie DPH je povinnosťou správneho orgánu zisťovať podmienky vyplývajúce z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Aj v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2011 správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva aj iné skutočnosti, ktoré potom správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade v súvislosti so spomínaným ustanovením zákona správne orgány spochybnili existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania.
2. K uneseniu dôkazného bremena žalobcom - dodanie tovaru: Povinnosťou daňového subjektu (žalobcu je relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Pred odpočítanie dane je potrebné, aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky na odpočítanie dane: Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z., faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru. V danom prípade bola spochybnená existencia tovaru. Ak bola spochybnená existencia tovaru, je spochybnené aj dodanie tovaru. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/121/2003, v ktorom sa uvádza: „Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd SR poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a zo zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, dodanie tovaru nebolo preukázané, tovar sa nachádzal v jednom a tom istom sklade, od ktorého žalobca nemal ani kľúče a nemohol preto s tovarom ako vlastník ani nakladať.
Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 6Sžf/10/2012, poukazovanie na tieto rozsudky najvyššieho súdu je pre uvedený prípad nepoužiteľné, pretože v uvedených rozsudkoch nebola spochybnená materiálna existencia deklarovaných služieb a dodávok tovaru, ako je to v súdenom prípade, ale bola spochybnená skutočnosť, že tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou uvedenou na faktúre. V našom súdenom prípade je spochybnená existencia tovaru. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že neboli vypočutí obchodní partneri J.. P. A. a M. A., uvedení obchodní partneri boli ako svedkovia správcom dane vypočutí, reálnu existenciu dodania tovaru nepotvrdili.
3. K existencii fakturovaného tovaru: K uplatneniu nadmerného odpočtu dane nepostačujú len faktúry a dodacie listy, doklady o úhrade a objednávky tovaru. Splnenie formálnej stránky pre odpočítanie dane je jednou z podmienok na priznanie odpočtu. Formálne náležitosti musia byť obrazom skutočného reálneho
- materiálneho plnenia. Správca dane žiadal od žalobcu dôkazy o reálnej existencii fakturovaného tovaru, napríklad identifikáciu výrobcu fakturovaného tovaru, identifikáciu konečného spotrebiteľa, žalobca tieto údaje nevedel uviesť. V mesiaci február 2012 bol tovar prefakturovávaný len medzi spoločnosťami
INVESTEX GROUP, s.r.o., Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., XEPAP spol. s r.o. a REXIAS, a.s. - organizačná zložka. Deklarované plnenia prebiehali len fakturačne - bez pohybu, v jednom sklade, od ktorého žalobca nemal ani kľúče. Dokazovanie zo strany správcu dane slúžilo na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže mať nárok na odpočítanie DPH. Žalobca nevedel predložiť doklady o pôvode tovaru, certifikáty, doklady o zhode, zoznam výrobných čísiel obchodného tovaru, dátum z výroby, záručné listy a pod.
Pokiaľ ide o odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, ako už bolo v dôvodoch tohto rozsudku spomínané, uvedený rozsudok nie je použiteľný na súdený prípad.
4. K uneseniu dôkazného bremena správcom dane: V súvislosti s uvedenou problematikou žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011. Uvedený rozsudok však vychádza z nespornej existencii nakúpeného materiálneho plnenia. V súdenom prípade však nejde o preukázanie nespornej existencii nakúpeného tovaru. Správcom dane bola spochybnená existencia tovaru, ktorá by mala byť predmetom obchodovania. Pochybnosti správcu dane o existencii materiálneho plnenia žalobca vierohodným spôsobom nevyvrátil. Okrem toho aj zo spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 vyplýva, že aj Súdny dvor vo veci TIPTEL (C439/04) je toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dani z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté a v súdenom prípade ide tiež o takýto prípad.
5. K daňovej výhode: Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo zo strany štátu v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu a k porušeniu princípu neutrality DPH, pretože je toho názoru, že postup daňových správnych orgánov bol v súlade so zákonom.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona postupoval správca dane v súlade so zákonom, keď zistil, že deklarované zdaniteľné plnenie dodávky tovarov a služieb nebolo realizované, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a v súvislosti s § 49 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane. Žalobca uviedol vo faktúre daň, preto je túto daň povinný v zmysle § 69 ods. 5 zákona zaplatiť.
Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, neboli zistené dôvody, pre ktoré by mali byť napadnuté rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie konanie, preto krajský súd žaloby žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.